Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/75/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Noran s.r.o., so sídlom Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 46 826 653, zastúpeného AGM partners s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: 3P DEVELOPMENT IS s.r.o., so sídlom Mliekárenská 3, 821 09 Bratislava, IČO: 50 329 090, zastúpenému Advokátska kancelária Branislav Ujvári, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 216, 841 04 Bratislava, IČO: 47 253 436, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.04.2020, č.k. -473 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.04.2020, č. k. -473 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I) a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok II).

2. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca nielenže relevantným spôsobom neosvedčil existenciu takých okolností, prípadne správania žalovaného, ktoré by reálne odôvodňovali obavu zmarenia budúcej exekúcie, ale žiadnu takúto okolnosť ani neuviedol. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca s poukazom na predložené dôkazy len konštatoval, že má voči žalovanému pohľadávku, pričom opísal priebeh jej vzniku, čo však v žiadnom prípade nemôže byť postačujúcim predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca odôvodňuje potrebu zabezpečenia jeho pohľadávky zriadením súdneho záložného práva len tým, že žalovaný prestal bez relevantného dôvodu plniť žalobcovi svoje splatné záväzky, čím odôvodňuje predpoklad, že je platobne neschopný. Tieto tvrdenia sú podľa súdu prvej inštancie abstraktné, nepodložené a samé o sebe nespôsobilé vzbudiť reálnu obavu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie vedenej na majetok žalovaného v prospech žalobcu. Pri zabezpečovacích opatreniach (podobne ako pri neodkladných opatreniach) je potrebné osvedčiť, že medzi stranami sporu je potrebné bezodkladne upraviť pomery a zaručiť tak úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu, napr. situácia, kedy sa určitý subjekt úmyselne zbavuje svojho majetku s cieľom ukrátiť svojho veriteľa, čím by bola reálne ohrozená úspešnosť veriteľovej budúcej exekúcie. Nakoľko žalobca existenciu takýchto okolností, predstavujúcich základnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani len neuviedol - čiže ani neosvedčil, súd prvej inštancie preto nemohol

v jeho návrhu vzhliadnuť odôvodnenú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie voči žalovanému a tento s poukazom na uvedené skutočnosti zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

4. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac ustanovením , , t. j. že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalobca v odvolaní uviedol, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia riadne osvedčil, že má voči žalovanému pohľadávku v celkovej sume 155.602,53 Eur, pričom splatnú časť pohľadávky v sume 88.156,97 Eur žalovaný odmieta uhradiť aj napriek výzve žalobcu, a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Žalobca má za to, že pokiaľ žalovaný osvedčil vznik pohľadávky, priebežne žalobcovi plnil a následne prestal, čo iné okrem jeho platobnej neschopnosti by mohlo byť dôvodom takého konania. Uviedol tiež, že je pritom právne irelevantné, či je žalovaný platobne schopný a svojvoľne sa rozhodne prestať plniť alebo že je platobne neschopný. Platobná neschopnosť bezpochyby postačuje na zdôvodnenie reálneho predpokladu, že neskoršia exekúcia bude ohrozená alebo zmarená, rovnako tak na to postačuje aj skutočnosť, že sa žalovaný rozhodne svojvoľne neplniť, hoci by bol platobne schopný. Takéto konanie žalovaného nemôže byť bezúčelné, ale právne naopak vypovedá o tom, že chce zmariť uspokojenie žalobcu, čo svedčí aj o dostatočne relevantnom ohrození prípadnej exekúcie. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa žalobcu nie je vôbec potrebné čakať, kým sa žalovaný začne aktívne zbavovať svojho majetku napr. tak, že už v katastri nehnuteľností bude vyznačená plomba, to už by bolo neskoro a zásah súdu by nemusel byť včasný, resp. by mohol byť úplne zbytočný. Žalobca má za to, že v súlade s rozhodovacou praxou súdov je miera osvedčovania relevantných skutočností v prípade zabezpečovacieho opatrenia nižšia ako pri neodkladnom (predtým predbežnom) opatrení. Má za to, že napadnuté uznesenie trpí vadou nesprávneho skutkového posúdenia veci, pretože žalobca dostatočne osvedčil skutočnosti preukazujúce ohrozenie prípadnej exekúcie a zabezpečovacie opatrenie - na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie - možno nariadiť skôr, ako žalovaný bude činiť aktívne úkony k tomu, aby sa zbavoval svojho majetku, resp. až keď takéto konanie žalobca osvedčí.

6. S poukazom na uvedené žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že navrhované zabezpečovacie opatrenie nariadi a prizná žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“) doručil žalovanému návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odvolanie na vyjadrenie podľa v spojení s , aby bol zachovaný princíp rovnosti sporových strán a bol rešpektovaný princíp proporcionality pri obmedzovaní procesných práv protistrany v záujme zachovania dosiahnutia účelu.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, nakoľko žalobca tvrdenie, že neuhradenie pohľadávky zo strany žalovaného je dôvodným predpokladom jeho platobnej neschopnosti, nijakým spôsobom nepodložil a nepreukázal. Neuhradenie predmetnej pohľadávky v tomto prípade znamená, že žalovaný nie je spokojný s akosťou diela, ktorú opakovane, avšak doposiaľ bezvýsledne reklamoval u žalobcu a v súčasnosti podniká právne kroky smerujúce k uplatneniu si svojich nárokov voči žalobcovi titulom vád diela ako aj zmluvné sankcie. V súlade so zmluvnými dojednaniami žalovaný z každej faktúry vystavenej žalobcom zadržal zádržné vo výške 10% z fakturovanej sumy bez DPH, a to za účelom prípadnej náhrady nákladov a škôd, ktoré vzniknú žalovanému v súvislosti s porušením povinností žalobcu pri realizácii predmetného diela. Zároveň 5% zo zádržného malo byť žalobcovi uhradené do 30 kalendárnych dní od odovzdania a prevzatia diela žalovaným, a to iba v prípade, ak na diele nebudú zistené vady a/alebo nedorobky - ak žalovaný tieto zistí, uvedené zádržné bude uvoľnené až po riadnom a úplnom odstránení vytknutých vád a/alebo nedorobkov. Nakoľko sa pri odovzdaní a prebratí diela na ňom vyskytovali viaceré vady a nedorobky, ktoré žalovaný žalobcovi vytkol a tieto boli zároveň riadne zaprotokolované v preberacích protokoloch, pričom žalobca ich doposiaľ riadne a úplne neodstránil, nemá žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami nárok na úhradu 5% zo

zádržného po odovzdaní a prebratí diela. V súlade s uvedeným žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

9. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v zmysle a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že predmetnému odvolaniu nie je možné vyhovieť.

10. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

12. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

14. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú : a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

16. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda potom, ako bola pohľadávka právoplatne súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom opatrení) sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov.

17. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca nielenže relevantným spôsobom neosvedčil existenciu takých okolností, prípadne správania žalovaného, ktoré by reálne odôvodňovali obavu zmarenia budúcej exekúcie, ale zároveň žiadne takéto okolnosti ani neuviedol. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď posudzoval splnenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k správnemu záveru, že tieto splnené neboli. Odvolací súd má zhodne za to, že v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu.

18. Nakoľko odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

19. Navyše, v zmysle na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dopĺňa nasledovné: Skúmanie práva alebo nároku - zdôrazňujúc, že len v rozsahu osvedčenia, keďže sa nejedná o dokazovanie, aké je vyžadované v riadnom sporovom konaní - vyplývajúceho z konkrétneho právneho vzťahu medzi sporovými stranami je súčasťou konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca síce predmetným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia deklaroval nárok vyplývajúci z jednotlivých ním vystavených faktúr žalovanému ako objednávateľovi, čo pri rozhodovaní o jeho návrhu nepovažoval súd prvej inštancie za sporné (tu zároveň odvolací súd s poukazom na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu uvádza, že riešenie prípadných sporných otázok týkajúcich sa hmotnoprávneho nároku môže byť jedine predmetom konania vo veci samej iniciovaného na základe podanej žaloby), avšak okrem existencie samotnej pohľadávky v danom prípade absentuje zo strany žalobcu osvedčenie, že jej prípadná budúca exekúcia by bola ohrozená. V súlade s ustálenou judikatúrou (viď napr. uznesenie ÚS SR, č. k. -20 zo dňa 20.12.2017) existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery. V danom prípade žalobca základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, pretože ani tvrdenie, že žalovaný prestal žalobcovi uhrádzať peňažné prostriedky (z čoho žalobca následne odvodzuje, že je platobne neschopný - čo však doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal), nie je osvedčením reálnej a bezprostredne hroziacej obavy, že prípadná budúce exekúcia voči žalovanému bude ohrozená. Navyše, predmetný predpoklad nebol zo strany žalobcu nijak osvedčený ani v rámci odvolacieho konania - iba tvrdenie žalobcu týkajúce sa neuhradenia splatnej pohľadávky zo strany žalovaného samo o sebe nemôže byť dôvodom pre zásah do majetkových práv žalovaného prostredníctvom zriadenia záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia.

20. Záverom odvolací súd dodáva, že suma žalobcovej pohľadávky bola v odvolacom konaní zo strany žalovaného spochybnená z dôvodu vád diela a zmluvných sankcií, avšak, ako už bolo uvedené vyššie (ods. 20 tohto odôvodnenia), hmotnoprávne nároky sporových strán môžu byť jedine predmetom sporového konania vo vec samej. Samotné namietnutie predmetnej pohľadávky zo strany žalovaného však minimálne spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako elementárneho predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, následkom čoho je zamietnutie takéhoto návrhu, súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.04.2020, č. k. -473, ako vecne správne potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , . Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolania v celom rozsahu.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).