Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/179/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Noran s.r.o., Nobelova 34, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 826 653, zast. AGM partners s. r. o., Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 258 586 proti žalovanému: 3P DEVELOPMENT IS s.r.o., Mliekarenská 3, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 329 090, zast. Advokátska kancelária Branislav Ujvári, s. r. o., Staré Grunty 216, 841 04 Bratislava, IČO: 47 253 436 o zaplatenie sumy 88.156,97 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. -540 zo dňa 25.11.2020 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. -540 zo dňa 25.11.2020 mení tak, že zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného, a to pozemkoch, parcely registra „C“, druh každého pozemku nižšie: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Rovinka, obce Rovinka, okrese Senec, zapísaných na liste vlastníctva č. 3387 vedenom Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, parcelné číslo: 329/59, výmera 2090 m2; parcelné číslo: 329/88, výmera 52 m2; parcelné číslo: 329/90, výmera 234 m2; parcelné číslo: 329/93, výmera 228 m2; parcelné číslo: 329/97, výmera 49 m2; parcelné číslo: 329/98, výmera 50 m2; parcelné číslo: 329/99, výmera 58 m2; parcelné číslo: 329/101, výmera 67 m2; parcelné číslo: 329/102, výmera 65 m2; parcelné číslo: 329/119, výmera 461 m2; parcelné číslo: 329/120, výmera 8 m2 a na pozemkoch parcely registra „C“, druh každého pozemku nižšie: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Rovinka, obce Rovinka, okrese Senec, zapísaných na liste vlastníctva č. 79 vedenom Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, parcelné číslo: 329/89; výmera 259 m2; parcelné číslo: 329/100, výmera 38 m2 na zabezpečenie pohľadávky žalobcu do výšky 88.156,97 eur s prísl. vzniknutej na základe zmluvy o dielo zo dňa 12.8.2016 v znení jej dodatkov č. 1 zo dňa 30.10.2016 a č. 2 zo dňa 30.3.2017, zmluvy o dielo zo dňa 16.8.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 29.3.2017 a zmluvy o dielo zo dňa 21.12.2016 a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd voči žalovanému zriadil na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, konkrétne parcelách registra „N.“, zastavané plochy a nádvoria, v kat. území E., obec E., okres F., zapísaných na LV č. XXXX, č. XX a ďalej na stavbe SO01.1-2, Miestna obslužná komunikácia I. etapa, vybudovanej na pozemkoch registra „N.“, parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XX k.ú. E., v zmysle stavebného povolenia obce E. č. SÚ-172-619/3198/2016/20/Šin., zo dňa 08.11.2016 danej do užívania kolaudačným rozhodnutím obce E. č. SÚ-41-306/1389/2018/7/ Šin., zo dňa 13.4.2018, právoplatným dňa 2.5.2018, stavbe Miestna obslužná komunikácia C3 - II. etapa vybudovanej na pozemkoch registra „N.“, parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XXX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX k. ú.

E., v zmysle stavebného povolenia obce E. č. SÚ-192-699/1669/2014/2015/14/Šin. zo dňa 8.4.2015, danej do užívania kolaudačným rozhodnutím obce E. č. SÚ-221-778/714/2016-2018/45/Šin., zo dňa 28.2.2018, právoplatným dňa 4.4.2018, záložné právo v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia akýchkoľvek pohľadávok žalobcu voči žalovanému, ktoré budú právoplatne priznané súdom, in eventum nie za účelom zabezpečenia akýchkoľvek pohľadávok žalobcu voči žalovanému právoplatne priznaných súdom, ale len za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu voči žalovanému vzniknuvších na základe Zmluvy o dielo zo dňa 12.8.2016 v znení jej dodatkov č. 1 zo dňa 30.10.2016 a č. 2 zo dňa 30.3.2017, Zmluvy o dielo zo dňa 16.8.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 29.3.2017 a Zmluvy o dielo zo dňa 21.12.2016 (ďalej spoločne len „Zmluvy“) do výšky 155.602,53 eur s prísl. (t.j. dlžné a neuhradené sumy z vystavených faktúr na základe zmlúv o dielo) a priznaných trov tohto súdneho konania a in eventum do výšky 88.156,97 eur s prísl. (t.j. do výšky sumy priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.4.2020, po ktorého zrušení v dôsledku podaného odporu sa vedie tento súdny spor, t.j. sumy uplatňovanej v tomto spore) a priznaných trov tohto súdneho konania.

2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že je veriteľom žalovaného vo vzťahu k peňažnej pohľadávke vo výške 88.611,09 eur, ktorá je splatná a ktorej úhrady sa žalobca domáha v tomto spore a 66.991,44 eur, ktorej splatnosť má nastať 30.7.2022, nakoľko ide o garančnú zábezpeku vo výške 5 % z každej faktúry, ktorú vystavil žalobca žalovanému. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný vytvára procesné obštrukcie v snahe oddialiť svoju povinnosť plniť. Dňa 31.3.2020 podal žalobca na tunajšom súde návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaného z dôvodu, že žalovaný prestal plniť žalobcovi bez relevantného dôvodu svoje splatné záväzky a existuje dôvodný predpoklad toho, že žalovaný je platobne neschopný a nebude preto schopný svoje záväzky dobrovoľne uhradiť, následkom čoho bude nevyhnutne exekúcia, pričom predpokladom úspešnej exekúcie je existencia majetku žalovaného. Tunajší súd vo veci pod sp. zn. návrh žalobcu zo dňa 20.4.2020 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil obavu, že by prípadná exekúcia bola ohrozená, napr. že by sa žalovaný šiel zbavovať svojho majetku. Krajský súd ako súd odvolací potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa Krajského súdu v Bratislave konanie žalovaného, ktoré odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže spočívať aj v tom, že žalovaný znižuje hodnotu svojho majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou. Od momentu vydania uznesenia súdu došlo k zmene skutkových okolností, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu. V mesiaci október 2020 sa žalobca dozvedel o intencii žalovaného scudziť obci E. predajom za 1,00 euro alebo darovaním nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX a LV č. XX v kat. území E., obec E., okres F. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 70/2020 zo dňa 24.6.2020 uvádza, že Obecné zastupiteľstvo v E. schvaľuje kúpu dotknutých nehnuteľností, ako aj ďalších stavieb bez akejkoľvek reálnej protihodnoty (rádovo pár eur), teda je preukázaný úmysel žalovaného zbaviť sa svojho majetku, čo samo o sebe ohrozuje budúcu exekúciu. Iný konkrétny majetok žalovaného žalobca z verejne dostupných zdrojov nezistil a zároveň je nesporné, že žalovaný sa účelovo vyhýba plneniu a toto sa snaží oddialiť. Je tak založená dôvodnosť tohto návrhu, a to aj v intenciách už vydaných súdnych rozhodnutí, ktoré podmieňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zbavovaním sa majetku žalovaným. Nemožno čakať, kým dôjde k scudzovaciemu úkonu žalovaného a začatiu konania o povolenie vkladu. V takom prípade nestihne dôjsť k včasnému poskytnutiu právnej ochrany zabezpečovacím opatrením a dôjde k porušeniu garantovaných práv žalobcu. Samotné uznesenie obce je dostatočným dôkazom, že žalovaný mieni nehnuteľnosti za predmetnú cenu scudziť. Žalobca žiada o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že je ohrozená budúca exekúcia. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde vzhľadom k výške pohľadávok a k povahe nehnuteľností k porušeniu princípu proporcionality. Dôjde k primeranej ochrane práv žalobcu bez neprimeraného obmedzenia alebo zásahu do práv žalovaného.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k obavám žalobcu a úkonom žalovaného uviedol, že nie každý dispozičný úkon s majetkom vo vlastníctve potenciálneho budúceho povinného v exekúcii (v tomto prípade žalovaného), je možné bez ďalšieho a okamžite kvalifikovať ako zbavovanie sa majetku s cieľom ukrátiť veriteľa alebo ako spôsobilé vzbudiť reálnu a odôvodnenú obavu o budúcnosť úspešnej exekúcie. Za také je možné považovať len také scudzovanie (zbavovanie sa) majetku, ktoré svojim rozsahom, bezprostrednosťou, ekonomickou situáciou povinného a protihodnotou má alebo môže mať zásadný vplyv na ekonomickú situáciu a ďalšiu existenciu povinného z budúcej exekúcie (žalovaného), pričom zámer povinného ukrátiť veriteľa musí byť s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti zrejmý. Len takéto konanie dlžníka, a teda povinného z budúcej exekúcie, je reálne spôsobilé vyvolať potrebu poskytnutia okamžitej súdnej ochrany záujmov oprávneného,

ktoré by bez takéhoto súdneho zásahu mohli celkom zjavne utrpieť a spôsobiť podstatné zhoršenie postavenia oprávneného v budúcej exekúcií. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., tak z priebehu tohto súdneho konania mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaný realizuje svoje podnikateľské činnosti (výstavba rodinných domov) aj v obci E., kde nakoniec aj žalobca ako zhotoviteľ vykonával pre žalovaného ako objednávateľa diela, a to priamo na pozemkoch, ktoré sú predmetom predaja obci E.. Pokiaľ teda žalovaný realizuje výstavbu rodinných domov v obci E. a následne pozemky, na ktorých túto výstavbu realizuje odpredáva za nízku hodnotu samotnej obci, možno takéto úkony žalovaného skôr podriadiť k existencii záväzkového vzťahu medzi žalovaným a obcou E., ktoré priamo súvisia so záväzkom žalovaného postaviť v obci E. rodinné domy. Z predložených uznesení Obecného zastupiteľstva obce E. navyše vyplýva, že k takýmto úkonom predaja nehnuteľností obci za nízku protihodnotu nepristúpil len žalovaný, ale aj ďalšie subjekty (CLIPPER SK, s.r.o. za kúpnu cenu 11 eur bez DPH či RAVECO s.r.o. za kúpnu cenu 1,00 euro bez DPH). Z uvedeného je zrejmé, že v konaní žalovaného, ktorým odpredal nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve obci E. za nízku protihodnotu nemožno badať zámer ukrátiť svojich veriteľov a znižovať tak hodnotu svojho majetku. Takýto zámer žalovaného súd nevzhliadol ani z ostatných listinných dôkazov, ktoré žalobca k svojmu návrhu predložil. Súd poznamenáva, že konanie žalovaného, ktoré by malo vzbudzovať obavu žalobcu o budúcnosť jeho budúcej exekúcie musí podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvniť majetkové pomery žalovaného. Za takéto rozhodne nemožno považovať jednorazový predaj pozemkov, ktorý navyše priamo súvisí s podnikateľskými aktivitami žalovaného.

4. Vzhľadom na uvedené, najmä s ohľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov žalovaného či jeho správania, ktoré by objektívne odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a . Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu poukazujúcou na zjavné zneužívanie procesných práv žalovaného - vytváranie procesných obštrukcií v tomto spore v snahe oddialiť svoju povinnosť plniť, ako ani s argumentáciou žalobcu poukazujúcou na bezdôvodné odmietanie plnenia zo strany žalovaného. Žalobca vytýkal konajúcemu súdu, že preukázaný zámer žalovaného scudziť svoj, z verejne dostupných zdrojov jediný reálny existujúci a likvidný majetok (nehnuteľnosti) bez primeranej protihodnoty (za niekoľko jednotiek eur), posúdil ako realizáciu podnikateľského zámeru žalovaného. Súd na základe ignorácie podstatnej časti podstatnej argumentácie žalobcu a na základe konštatovania, že nad akúkoľvek pochybnosť preukázaný zámer žalovaného zbaviť sa nehnuteľného majetku za rádovo pár eur má byť realizácia podnikateľského zámeru žalovaného, dospel podľa názoru žalobcu k nesprávnemu záveru, že žalobca údajne neosvedčil obavu, že by exekúcia mala byť ohrozená.

6. V súvislosti s odôvodnením uznesenia žalobca konštatoval, že pokiaľ bolo podnikateľským zámerom žalovaného (ako uvádza súd v uznesení) realizovať výstavbu v obci E., mala byť súčasťou tohto zámeru aj úhrada splatných a vlastným konaním uznaných pohľadávok svojich dodávateľov (t.j. žalobcu). Pokiaľ bolo už od začiatku podnikateľským zámerom žalovaného svojim dodávateľom neuhradiť splatné a uznané záväzky, brániť sa v súdnom konaní nesubstancovateľnou argumentáciou a konanie úmyselne predlžovať a počas toho sa za pár eur zbaviť nehnuteľného majetku súvisiaceho s týmto podnikateľským zámerom, tak ide o trestný čin podvodu. Súd prvej inštancie teda ignoroval skutočnosť, že žalovaný bezdôvodne odmieta hradiť splatný a uznaný dlh, že činí procesné obštrukcie (s týmito sa nijako nevysporiadal) a skutočnosť, že sa žalovaný zbavuje svojho nehnuteľného majetku za rádovo pár eur považuje za realizáciu podnikateľského zámeru žalovaného. Na podklade uvedeného súd odmietol priznať žalobcovi súdnu a majetkovú ochranu, čo je denegatio iustitiae.

7. Za irelevantnú považuje žalobca skutočnosť, či za obdobné ceny predali obci E. nehnuteľnosti aj iné subjekty, na čo súd poukazuje v bode 22 uznesenia. Konanie iných subjektov nemá žiadny faktický ani právny vplyv na posúdenie skutočnosti, či konaním žalovaného vzniká obava z ohrozenia budúcej exekúcie. Súd uvedené zároveň opätovne zmätočne mieša s inštitútom vlastným pre odporovacie žaloby „...nemožno badať zámer ukrátiť svojich veriteľov a znižovať tak hodnotu svojho majetku“. Zákonná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená, nie skutočnosť, s akým zámerom sa žalovaný zbavuje svojho majetku, ani čo robia iné subjekty v rovnakej lokalite. Osvedčenie obavy, že bude exekúcia ohrozená (t.j. zákonný predpoklad v zmysle ) sa nerovná preukazovaniu skutočnosti, že exekúcia bude na 100 % zmarená,

ani preukazovaniu skutočnosti, či má dlžník pri scudzovacom úkone úmysel alebo cieľ ukrátiť veriteľa alebo akýkoľvek iný úmysel. Takéto závery nemožno dovodiť ani zo subsidiárnej aplikácie ustanovení o neodkladnom opatrení. Súd v uznesení opakovane operuje s pojmom „preukázanie dôvodnej hrozby zmarenia exekúcie“ (viď napr. bod 19), čo je pojem diametrálne odlišný, než „osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená“, t.j. zákonný pojem.

8. Svojvôľa súdu prvej inštancie a dezinterpretácie skutkového stavu a na vec priliehajúcich právnych inštitútov, zakladá podľa mienky žalobcu vadu arbitrárnosti uznesenia. Uznesenie je súčasne nepreskúmateľné, nedáva odpoveď na dva z troch podstatných argumentov žalobcu a nehľadí na vec komplexne (cez prizmu všetkých relevantných skutočností).

9. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie v zmysle primárneho petitu, v prípade nevyhovenia primárnemu petitu v zmysle eventuálneho petitu č. 1 a v prípade nevyhovenia eventuálnemu petitu č. 1 v zmysle ďalších eventuálnych petitov.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení o odvolaniu zo dňa 1.3.2021 uviedol, že návrh žalobcu, ako aj jeho odvolanie obsahujú nepodložené a účelové tvrdenia, ktoré žalobca prezentuje ako skutočnosť. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Súčasne doplnil, že obec E. v súčasnosti nemá vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie, ako aj s ohľadom na neodstránené podstatné vady stavebných diel dodaných žalobcom, záujem nadobudnúť dotknuté nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia žalovaného nie je jeho zámerom ukrátiť žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeným nárokom, ktoré však k dnešnému dňu nie sú právoplatne potvrdené. Žalovaný má za to, že v danom prípade neexistujú objektívne dôvody, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa - 380 (ďalej len „“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní navrhoval nariadiť zabezpečovacie opatrenie s totožným obsahom, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. -473 zo dňa 20.4.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -496 zo dňa 14.7.2020 tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý, predmetom posúdenia druhého návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola zmena skutkových okolností, ktoré nastali po vydaní prvého rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

15. Súd prvej inštancie vyhodnotil (druhý) návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. V zmysle platnej právnej úpravy ( a nasl. ) môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom opatrení) sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov.

16. Žalobca sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v , čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.

17. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje v zmysle inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť ani dodržaný formálny stanovený postup pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to spôsobilý predmet záložného práva, existencia peňažnej pohľadávky a existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj obavu ohrozenia výkonu exekúcie. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda možno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.

19. Žalobca sa v konaní vo veci samej domáha zaplatenia sumy 88.156,97 eur z príslušenstvom titulom ceny diela. Spornou v danom prípade je otázka odstránenia/neodstránenia vád diela, ktorá bude predmetom konania vo veci samej. Odvolací súd má za to, že žalobca pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčil dostatočným spôsobom existenciu svojej pohľadávky, a teda osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana.

20. Odvolací súd ďalej v súvislosti s obavou, že exekúcie bude ohrozená, uvádza, že je možné súhlasiť s tvrdením, že iba existencia samotnej pohľadávky obavu z ohrozenia exekúcie neosvedčuje. Budúcu exekúciu neohrozuje ani skutočnosť, ak dlžník scudzuje svoj majetok, pretože to nevyhnutne neznamená, že tak robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu. U dlžníka je však dôvodom ohrozenia budúcej exekúcie také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojim majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť.

21. V posudzovanom prípade je preto nutné prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný má záujem scudziť obci E. predajom za 1 euro/parcela nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XX v kat. území E., obec E., okres F.. Obecné zastupiteľstvo v obci E. schválilo na svojom zasadnutí dňa 24.6.2020 o uzavretí kúpnej zmluvy na kúpu dotknutých nehnuteľností za sumu 1,00 euro/parcela. Žalovaný v tejto súvislosti vo svojom vyjadrení k odvolaniu iba uviedol, že obec E. v súčasnosti vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie, ako aj s ohľadom na neodstránené podstatné vady stavebných diel dodaných žalobcom, nemá záujem nadobudnúť dotknuté nehnuteľnosti. Uvedené tvrdenie žalovaného tak nie je súladné s prezentovaným záujmom obec E., čo vyvoláva pochybnosť o takomto tvrdení.

22. Za tvrdenia existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, existencie peňažnej pohľadávky žalobcu z tohto právneho vzťahu, ako aj spôsobilého predmetu záložného práva - žalobcom označených nehnuteľností, ktorých vlastníkom je žalovaný, žalobca podľa názoru odvolacieho súdu splnil zákonné podmienky podľa . Zo strany žalobcu bola splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo k úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Odvolací súd ďalej uvádza, že žalobcu nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou

preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Žalobca v danom prípade osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí, pričom osvedčenie žalobcu je založené na konkrétnom správaní žalovaného, ktorý má záujem scudziť označené nehnuteľnosti za cenu 1,00 euro/parcela. Odvolací súd súčasne dopĺňa, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície.

23. Odvolací súd za daného stavu, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že žalobca osvedčil základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Keďže v tomto rozsahu považoval odvolací súd nariadené zabezpečovacie opatrenie za dostatočné, vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmenil tak, že navrhované zabezpečovacie opatrenie zamietol.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí ( a contrario).

25. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).