Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-19-2020.pdf
PDF · 106.09 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/19/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej V. Samkovej, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, v konaní o vymoženie 223,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.11.2019 č.k. 5Er/20/2009-45 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je uznesenie. Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.11.2019, ktoré bolo napadnuté odvolaním oprávneného, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu vo výške 39,83 eur a na úhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur zaviazal oprávneného.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie- rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, pod č.k. SR 08773/08 zo dňa 9.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.9.2008 a vykonateľnosť dňa 2.10.2008, vydal dňa 19.1.2009 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky.
3. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval ustanovenia § 243b ods. 1, § 57 ods. 1,2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 2 písm.a),b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení neskorších predpisov, § 39, § 52 ods. 1,3,4,, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa 4.2.2008 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 5.00 Sk. Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 8 mesačných splátkach po 1.060 Sk. Riešenie sporov- rozhodcovská doložka- je upravené v bode 17., Všeobecných podmienok poskytovania úveru v tomto znení: „ Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.“ Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
na rozhodcovskom súde žalobu. Súdu prvého stupňa bolo nesporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah , bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd považoval za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka, teda nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že pri posudzovaní veci sa veriteľ úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere tým, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom peňažných prostriedkov a ani to, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, pri pochybnostiach o obsahu zmlúv je namieste výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže veriteľa (oprávneného). Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 OZ súd mal za potrebu prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Medzi absolútne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa súdu prvej inštancie praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytovania úveru je, že spotrebiteľovi je faktický odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Súd, preto v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 17. uzatvorenej Zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 1 OZ a v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 OZ je absolútne neplatné na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že exekúcia je neprípustná, a preto ju v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm.g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zatavil.
4. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods.1,2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14, §15, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 39,83 Eur.
5. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v exekučnom konaní došlo k vade uvedenej v ustanovenej § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok: „súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.“ Oprávnený poukázal na to, že s povinným uzavrel dňa 4.2.2008 Zmluvu o úvere č. 7510136, na základe ktorej sa zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 165,97 eur a povinný sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 115,51 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 281,48 eur. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ObZ). V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má Zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je spotrebiteľským. Uzavretie zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka inicioval samotný povinný. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. ObZ, teda iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Obchodný zákonník uvádza,
že explicitne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť. Medzi uvedené patria aj záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere. S povinným teda uzavrel Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na zadnej strane zmluvy sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia, je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovských súdom alebo všeobecným súdom. Oprávnený má naďalej za to, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený poukázal na to, že časová verzia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Oprávnený tvrdí, že rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinný má teda kedykoľvek právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Oprávnený tiež uviedol, že zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomovci zo dňa 2.3.2011, sp.zn: 12Cmo/13/2010, ktorý výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č.C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. neustanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Oprávnený má preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvárania zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podrobil výlučne rozhodcovskému konaniu. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiada úhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
6. Povinný a ani súdny exekútor sa o odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 6.12.2008. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
10. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumu 223,06 eur (6.720,-Sk) eur s príslušenstvom, a to na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn.: SR 08773/08 zo dňa 9.9.2008. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie dňa 19.1.2009.
13. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn.: SR 08773/08 zo dňa 9.9.2008, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.9.2008 a vykonateľnosť dňa 2.10.2008. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v bode 17. vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že v predmetnom konaní bol oprávnenému priznaný nárok z úverového právneho vzťahu na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 211,11 eur (6.360 Sk) a úrokov z omeškania vo výške 0 Sk vypočítaných k 30.5.2008, ako aj poplatku za upomienku vo výške 11,95 eur (360 Sk), čo predstavuje spolu sumu 223,06 eur (6.720 Sk) a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 211,11 eur ( 6.360 Sk) od 30.5.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 110,37 eur (3.325 Sk).
14. Z predloženej Zmluvy o úvere č. 7510136 zo dňa 4.2.2008 uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 165,97 Eur (5.000 Sk), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 115,51 eur ( 3.480 Sk), t.j. celkovo 281,48 Eur (8.480 Sk), a to v 8 mesačných splátkach po 35,19 Eur (1.060Sk), počnúc dňom 25.2.2008 na účet veriteľa.
15. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. 7510136, upravujú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej posúdil rozhodcovský súd svoju príslušnosť na rozhodnutie. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Obidve zmluvné strany sa podľa uvedených všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. V súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedené, že sa uzatvára v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnému poskytnutý na účely obchodnej činnosti, či podnikateľskej činnosti.
18. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o úvere zo dňa 4.2.2008 č. 7510136 je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd tiež zastáva rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol skutočne poskytnutý povinnému na výkon jeho podnikania, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Oprávnený však žiadnym spôsobom nepreukázal, že úver má nespotrebiteľský charakter a bol povinnému poskytnutý na účel podnikania. Za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, pri pochybnostiach o obsahu zmlúv je namieste výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie, preto v danom prípade správne posúdil Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľskú a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. V tomto smere boli odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi neopodstatnené.
19. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
20. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, bola upravená nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.
21. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa ustanovenia tohto bodu všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
22. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
23. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie aj v otázke posúdenia uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu.
28. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu rozhodcovskú zmluvu (doložku), ktorá bola resp. je právne prípustná, pretože o zmluvu (doložku), ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva (doložka) nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská zmluva (doložka), ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu (doložku) si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nutné predmetnú rozhodcovskú doložku posúdiť ako neprijateľnú podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
30. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil.
31. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy konania preukázateľne nevznikli.
33. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ustanovenie § 393 ods. 2 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.