Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-31-2020.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/31/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX P. P., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 552,72 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1875/2013 zo dňa 19. septembra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1875/2013 zo dňa 19. septembra 2019 vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 2Er/1875/2013 zo dňa 19. septembra 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,52 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 24. júna 2013 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 109,94 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov oprávneného č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. februára 2013. Poverením č. 5601 105911 zo dňa 15. júla 2013 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka. Následne súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 56,52 Eur. Exekučný súd mal z obsahu exekútorského spisu, ako aj zo Správy o stave exekúcie za preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území SR, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá vedené žiadne bankové účty. Voči povinnému je vedených 14 exekučných konaní. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie uvedených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Exekučný súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií nachádzajúcich sa v súdnom spise mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať.
Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor, ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon. Podľa oprávneného exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by podľa oprávneného exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, v ktorých dospeli k záveru, že nie je možné prihliadať na možné nadobudnutie majetku v budúcnosti, ale len na aktuálne majetkové pomery povinného. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Podľa súdneho exekútora pri použití prípadnej analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie) je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 01. júla 2013 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. februára 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01. marca 2013, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 621,71 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 15. júla 2013 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 105911. Exekučnému súdu bol následne doručený návrh súdneho exekútora zo dňa 28. augusta 2017 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok“. Dňa 26. augusta 2019 súdny exekútor predložil kompletný spisový materiál, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci. Exekučný súd následne odvolaním napadnutým Uznesením č. k. 2Er/1875/2013 zo dňa 19. septembra 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie spolu so spisovou dokumentáciu súdneho exekútora je vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
12. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.
13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná, pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané, súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe zistených skutočností.
14. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného, vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.
15. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).
16. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). 17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).