Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/31/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, A. D. E., zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Kupka, so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: F. G. A., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/X, A. D. E., zastúpenému advokátkou: Mgr. Zuzana Jedličková, so sídlom Royova 9, Piešťany, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 2. marca 2023 č. k. - 365, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

13

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese Piešťany, v obci A. D. E., v katastrálnom území A. D. E. a sú evidované Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, a to: stavba rodinnému domu so súpisným č. XXX postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. 1669/27 a na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemok parcely registra „C“ č. 1669/27, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2 a pozemok parcely registra „C“ č. 1669/9, záhrada o výmere 365 m2; výrokom II. nariadil predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Piešťany, v obci A. D. E., v katastrálnom území A. D. E., evidovaných Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, a to stavba rodinného domu so súpisným č. XXX postavenom na pozemku parcely registra „C“ č. 1669/27 a na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemok parcely registra „C“ č. 1669/27, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2 a pozemok parcely registra „C“ č. 1669/9, záhrada o výmere 365 m2 s tým, že výťažok získaný z predaja týchto nehnuteľností bude rozdelený medzi žalobkyňu a žalovaného podľa podielov: žalobkyni 1/2-ica výťažku a žalovanému 1/2-ica výťažku; výrokom III. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , (ďalej len „“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 11.10.2018 domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. D. E., zapísaných na LV č. XXX - stavba súpisné č. XXX (rodinný dom) postavená na pozemku parcely reg. „C“ č. 1669/27 a na LV č. XXX - pozemok parcela registra „C“ č. 1669/9 - záhrady o výmere 365 m2, pozemok parcely registra „C“ č. 1669/27 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 355 m2 tak, že sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1, žalobkyňu zaviazal na vyplatenie žalovanému titulom

náhrady za spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam 1/2 ceny nehnuteľností stanovenej znalcom v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, ktoré nadobudli do podielového spoluvlastníctva dedením po svojich zomrelých rodičoch. Nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaný, ktorý bráni žalobkyni v ich užívaní. V minulosti došlo k fyzickému napadnutiu žalobkyne, žalovaný mal päsťou udrieť žalobkyňu do tváre a kopnúť do brucha. Žalobkyňa mala záujem uzavrieť so žalovaným mimosúdnu dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, za týmto účelom žalovaného prostredníctvom svojej predchádzajúcej advokátky vyzývala k uzatvoreniu dohody listami zo dňa 13.6.2011, 11.12.2013, 30.7.2014, 28.10.2016, pričom žalovaný prisľúbil, že vec bude riešiť, mal záujem o predmetné nehnuteľnosti, no k uzavretiu mimosúdnej dohody doteraz nedošlo. Podľa odborného stanoviska k všeobecnej hodnote nehnuteľností znalcom Ing. Deziderom Czenkym zo 6.3.2017 je všeobecná hodnota nehnuteľností 100.800 eur. Stanovisko znalca dala vypracovať žalobkyňa pre účely vyporiadania spoluvlastníctva a už v čase vyhotovenia odborného stanoviska bolo zrejmé, že nehnuteľnosti nie sú vôbec udržiavané. Uviedla, že z doterajšieho prístupu žalovaného je zrejmé, že nemá záujem na uzavretí mimosúdnej dohody, súčasný stav mu vyhovuje a k vyporiadaniu nedošlo ani po podaní prvého návrhu na vyporiadanie na súd, konanie bolo vedené pod sp. zn. . Žalovaný svojim doterajším správaním hrubo porušuje jej práva ako spoluvlastníčky, bráni jej v užívaní nehnuteľností a o hospodárení s nehnuteľnosťami rozhoduje výlučne sám, o nehnuteľnosti sa riadne nestará, neudržuje ich a takto sa výrazne znížila ich trhová hodnota. Žalovaný je insolventný, teda nie je možné predpokladať, že by bol schopný žalobkyňu z jej spoluvlastníckeho podielu vyplatiť, žalobkyňa je schopná žalovaného z jeho podielu vyplatiť.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav zo žaloby, z LV č. XXX I. XXX pre k.ú. A. D. E., z výziev žalobkyne žalovanému zo dňa 13.6.2011, 11.12.2013, 30.7.2014, 28.10.2016, zo žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 15.5.2017, z vyjadrenia k žalovaného, z odborného stanoviska F. C. J. zo dňa 6.3.2017, z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 419/03, vydaného notárom Miroslavom Kupcom dňa 6.2.2004, z úverovej ponuky K. K., zo zrušenia žiadosti o úver od K. K. zo dňa 22.11.2016, z lekárskych správ žalovaného, z pokladničných blokov, z vyjadrení žalobkyne a žalovaného, z potvrdenia o príjme žalobkyne a žalovaného, zo znaleckého posudku č. 30/2020 vypracovaného znalcom Ing. Stanislavom Kaplanom dňa 12.12.2020, z výsluchov žalobkyne a žalovaného.

5. Uviedol, že v prejednávanej veci bolo nesporné, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. D. E., zapísané na LV č. XXX - stavba rodinný dom súpisné č. XXX postavená na pozemku parcely reg. „C“ č. 1669/27 a na LV č. XXX - pozemok parcela registra „C“ č. 1669/9, záhrada o výmere 365 m2 a pozemok parcely registra „C“ č. 1669/27, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2, každý v podiele 1/2. Súd mal preukázané, že ani jedna zo sporových strán nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, ktorú skutočnosť súd považoval za nespornú. Nakoľko k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami nedošlo, otázka spôsobu vyporiadania ostala spornou. Za účelom potreby dodržania zákonného postupu v zmysle ust. , podľa ktorého je potrebné najprv skúmať možnosť reálneho rozdelenia veci, súd vykonal znalecké dokazovanie, ktorého účelom bolo zistiť možnosť reálnej deľby predmetných nehnuteľností a ich následného možného využitia.

6. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či sú nehnuteľnosti reálne deliteľné. Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že toto musí byť dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Významným je aj hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia, v tomto smere ide o objektívnu výšku uvažovaných nákladov, a jednak subjektívne stanovisko spoluvlastníkov participovať na týchto nákladoch. Súd mal zo znaleckého posudku č. 30/2020 vypracovaného znalcom Ing. Stanislavom Kaplanom dňa 12.12.2020 preukázané, že stavbu - rodinný dom s.č. XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ č. 1669/27 v k.ú. A. D. E. je možné zo stavebnotechnického hľadiska v horizontálnej rovine rozdeliť a vytvoriť dve samostatné bytové jednotky, pričom celkové odhadované náklady potrebné na rozdelenie stavby by boli v tom čase vo výške 13.054,97 eura. Žalobkyňa výslovne odmietla podieľať sa na nákladoch spojených s rozdelením domu, pričom žalovaný vyjadril ochotu znášať náklady spojené s reálnym rozdelením nehnuteľnosti v celom rozsahu. Znalec v závere znaleckého posudku v odseku 1.5 poukázal v prípade rozdelenia rodinného domu na riziká deľby v tom, že v dome zostanú spoločné časti (základy domu, zvislé nosné konštrukcie, obvodové múry, vodorovné nosné konštrukcie

- stropy, strecha, vchod, schodištia, chodby) a zariadenia nevyhnutné pre jeho bezpečnosť (kotolňa vrátane technologického zariadenia, komín, bleskozvod, vodovodná, kanalizačná, elektrická, telefónna a plynová prípojka, žumpa), príslušenstvo domu (ploty, vráta a vrátka, spevnené plochy) a užívanie týchto zariadení je podmienené dohodou oboch vlastníkov.

7. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania, užíva výlučne žalovaný. Žalobkyňa tvrdila, že v minulosti ju mal žalovaný fyzicky napadnúť, kedy ju mal päsťou udrieť do tváre a kopnúť do brucha a mal jej vulgárne nadávať. Napriek skutočnosti, že tieto tvrdenia neboli predmetom ďalšieho dokazovania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzájomné vzťahy sporových strán nemožno považovať za nekonfliktné. Znalec v znaleckom posudku poukázal na riziká reálnej deľby, pretože užívanie spoločných častí a zariadení je podmienené dohodou oboch vlastníkov, keďže sa nejedná o bytový dom v zmysle Pokiaľ by došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti, spoločné časti, zariadenia a priestory by museli byť v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, medzi ktorými sú nepochybne už dlhodobo narušené vzťahy a s najväčšou pravdepodobnosťou by spôsob vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou vyvolal budúce súdne spory. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že musí prihliadnuť na možnosti ďalšieho súžitia strán v jednom dome a pristúpiť k rozdeleniu domu len ak sú vzťahy nekonfliktné (NS ČR ). Poukazujúc na vyjadrenie znalca k rizikám deľby, vychádzajúc zo skutočnosti, že vzťah medzi sporovými stranami nemožno považovať za nekonfliktný, súd prvej inštancie dospel k záveru, že spôsob vyporiadania nehnuteľností reálnou deľbou nie je dobre možný.

8. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či je možné podielové spoluvlastníctvo vyporiadať prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu. Subjektívnym predpokladom tohto spôsobu vyporiadania je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak spoluvlastník vec nechce, súd mu ju nemôže prikázať, aj keby u neho boli predpoklady na účelné využitie (Z IV. str. 484). Súd má zároveň prihliadať na veľkosť podielu, účelné využitie a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Žalobkyňa nesúhlasila, aby jej bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva, keďže o ňu nemala záujem a žalovaný s prikázaním celej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva nevyjadril súhlas a ani nebolo preukázané, že by bol ochotný alebo objektívne schopný (solventný) vyplatiť žalobkyni náhradu (ÚS ČR ) v prípade, ak by súd žalovanému nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Na pojednávaní dňa 10.2.2022 uviedol, že v danej ekonomickej situácii, ktorá nie je pre neho priaznivá, je pre neho problém žalobkyňu vyplatiť. Súd preto nepredpokladal, že by bol žalovaný schopný vyplatiť žalobkyni jej podiel, ktorý má hodnotu 92.500 eur. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že ani možnosť vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci jednému spoluvlastníkovi za náhradu neprichádza do úvahy.

9. Ďalej uviedol, že ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Až do úspešného predaja veci spoluvlastníci môžu dohodou spoluvlastníctvo zrušiť iným spôsobom. Predaj spoločnej veci sa uskutoční podľa Exekučného poriadku.

10. Napriek skutočnosti, že žiadna zo strán nenavrhla výslovne postup podľa (žalovaný dal súdu na zváženie takýto postup), súd sa otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa majúcich vplyv na nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva zaoberal, avšak dospel k záveru, že nezistil žiadny výnimočný a dôležitý dôvod na strane žalovaného, pre ktorý by žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol. Skutočnosť, že žalovaný spoločné nehnuteľnosti udržiava, opravuje a znáša náklady s tým spojené, pričom inú nehnuteľnosť na bývanie nevlastní, ani nemá k inej nehnuteľnosti na bývanie práva umožňujúce mu jej užívanie, ešte nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, rovnako ani jeho vek (aktuálne má 59 rokov) a taktiež jeho sociálna situácia. Ani jeho zdravotný stav nie je natoľko vážny, aby bol dôvodom na postup podľa . V prípade predaja nehnuteľností, vzhľadom na ich hodnotu, si bude môcť žalovaný zabezpečiť iné bývanie, pretože nadobudne 1/2 z hodnoty výťažku predaných nehnuteľností. Súd prvej inštancie preto v danom prípade nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo.

11. Poukazujúc na zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, vychádzajúc z nesporného tvrdenia vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva sporových strán, súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam vo výroku I. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, prihliadnuc pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, súd nariadil predaj predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa podielov spoluvlastníkov, teda každému v 1/2 vo výroku II.

12. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , (ďalej len „“), vecne tým, že pri určení pomeru dosiahnutého úspechu vychádzal z toho, aký nárok si žalobkyňa uplatnila v žalobe v pomere k tomu, ako rozhodol súd. Žalobkyňa bola v danom spore plne úspešnou stranou aj napriek pôvodne navrhovanom inom spôsobe vyporiadania, ktorý však v závere konania zmenila a navrhla spôsob vyporiadania, o ktorom súd rozhodol. Keďže súd prvej inštancie nezistil na strane žalovaného dôvody na uplatnenie ust. , priznal úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. , , a . Nesúhlasil so záverom súdu, že v prejednávanej veci ako jediný spôsob prichádza do úvahy predaj spoločnej veci – nehnuteľností. Reálne rozdelenie veci je dobre možné, a okrem toho nie je splnená ani podmienka pre nariadenie predaja spoločnej veci spočívajúca v tom, že žiadny zo spoluvlastníkov nemá o spoločnú vec záujem. Súd prvej inštancie nešpecifikuje, z akých konkrétnych skutočností a dôkazov má za preukázané splnenie jednotlivých podmienok spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom spoločnej veci, iba všeobecne konštatuje, pričom takáto konštatácia nemôže byť postačujúca a odôvodnenie rozsudku v tejto časti nezodpovedá požiadavkám uvedeným v .

14. Vo vzťahu k spôsobu vyporiadania reálnou deľbou žalovaný poukazoval na to, že v konaní nielenže vyjadril ochotu uhradiť náklady spojené s reálnou deľbou nehnuteľností, ale i preukázal, že disponuje finančnými prostriedkami na úhradu týchto nákladov. Zastával názor, že znalcovi prináleží vyjadrovať sa k rizikám reálnej deľby nehnuteľnosti výlučne zo stavebno-technického hľadiska, avšak znalec sa v závere bodu 1.5 /kde uvádza, že riziká takejto deľby sú v tom, že na dome zostanú spoločné časti a zariadenia nevyhnutné pre jeho bezpečnosť a užívanie týchto zariadení je podmienené dohodou oboch vlastníkov, nakoľko sa nejedná o bytový dom v zmysle /, vyjadruje k právnym rizikám. V danom prípade súd tento záver prevzal, ktorý postup súdu považoval žalovaný za nesprávny. Ku konštatovaniu súdu, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania, užíva len žalovaný, žalovaný na spresnenie uviedol, že neužíva nehnuteľnosti v celom rozsahu, ale býva len v miestnostiach na prízemí domu, žalobkyňa má v dome v miestnostiach na poschodí nábytok (skrine) s vecami, žalovaný tieto miestnosti neužíva. Žalobkyňa má kľúče od nehnuteľnosti, má možnosť vstupu, žalovaný ju v užívaní nehnuteľností neobmedzuje ani jej v užívaní nebráni. Žalobkyňa neužíva nehnuteľnosti z vlastného rozhodnutia, do nehnuteľností nechodí, o nevyhnutné udržiavanie nehnuteľnosti nejaví záujem, ani sa na ňom nepodieľa. Podľa žalovaného je preto nenáležité zo strany žalobkyne poukazovať na údajný nepriaznivý technický stav nehnuteľností, keď sa o ich udržiavanie žiadnym spôsobom nestará. Žalovaný hradí náklady spojené s užívaním nehnuteľností a zabezpečuje tiež ich nevyhnutnú údržbu a opravy v rámci svojich možností.

15. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie žalobkyne o násilnom konaní žalovaného voči nej nebolo v konaní preukázané, avšak aj v opačnom prípade by išlo o jediný incident, ktorý sa vychádzajúc z vyjadrení žalobkyne mal stať ešte pred viac ako 10 rokmi. Vzájomné správanie sa sporových strán počas miestneho šetrenia znalca sa neprejavovalo ako konfliktné a vyjadrenia žalobkyne o zlých vzťahoch so žalovaným sú účelové, keďže žalobkyňa chce dosiahnuť predaj nehnuteľností a naviac, ak si žalobkyňa podľa jej vyjadrení vedela predstaviť spoločný predaj nehnuteľností so žalovaným, ktorý predaj je spojený s nutnosťou vzájomného odkomunikovania a dohodnutia si viacerých otázok, ani ona nemôže vnímať vzťahy medzi ňou a žalovaným za konfliktné, pretože by takýto spôsob riešenia (navrhnutý žalobkyňou) vylučovali.

16. K poukazu súdu prvej inštancie, že pri spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva musí prihliadnuť na možnosti ďalšieho súžitia strán v jednom dome a pristúpiť k rozdeleniu domu len ak

sú vzťahy nekonfliktné (NS ČR ), žalovaný uviedol, že v danom prípade strany v nehnuteľnostiach nespolužijú. Žalobkyňa nehnuteľnosti neužíva dlhodobo a z vlastného rozhodnutia, trvalé bývanie má zabezpečené v inej nehnuteľnosti a o spoločné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, nemá záujem a tieto chce predať. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľností reálnou deľbou v zmysle znaleckého posudku č. 30/2020 by boli vytvorené dve samostatné bytové jednotky, ktoré byty (spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch) budú samostatnými predmetmi občianskoprávnych vzťahov. Spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou je zákonodarcom preferovaný a žalobkyňa nebude nútená zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k nehnuteľnostiam so žalovaným, ani nemusí ostať vlastníkom nehnuteľností, pretože môže byt vytvorený reálnou deľbou predať. Neobstojí preto dôvodenie prvoinštančného súdu, že spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou by s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolal budúce súdne spory. Pri posudzovaní možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam reálnym rozdelením tak dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou nie je dobre možný.

17. Žalovaný tiež namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že žalovaný s prikázaním celej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva nevyjadril súhlas a ani nebolo preukázané, že by bol ochotný alebo objektívne schopný vyplatiť žalobkyni náhradu, v prípade ak by súd žalovanému nehnuteľnosť prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Žalovaný pritom poukázal na svoje písomné podanie z 28.6.2021, z ktorého vyplýva, že žalovaný má záujem zostať vlastníkom nehnuteľnosti a pre prípad, ak súd bude zvažovať spôsob v zmysle návrhu žalobkyne predneseného na pojednávaní dňa 18.5.2021 (prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného za náhradu vo výške 92.357 eur vyplatenú do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku), aby pri určení lehoty na splnenie povinnosti žalovaného na vyplatenie primeranej náhrady žalobkyni zohľadnil, že žalobkyňa navrhovala pre seba v žalobe lehotu na vyplatenie 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ prvoinštančný súd konštatoval, že nepredpokladá, že by bol žalovaný schopný vyplatiť žalobkyni jej podiel, ktorý má hodnotu 92.500 eur, žalovaný uviedol, že zistenia a závery súdu musia byť založené na vykonanom dokazovaní, a nie predpokladoch. Súd prvej inštancie tu preto taktiež dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe týchto nesprávnych skutkových zistení vec nesprávne právne posúdil. V súvislosti s uvedeným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovaný tiež uviedol, že po pojednávaní dňa 31.1.2023, na ktorom žalobkyňa predniesla návrh nariadiť predaj nehnuteľností, právna zástupkyňa žalovaného oslovila dňa 13.2.2023 právneho zástupcu žalobkyne s návrhom, že žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel na spoločných nehnuteľnostiach bude vyplatená suma 92.500 eur, predstavujúca 1/2 hodnoty nehnuteľností po zaokrúhlení smerom nahor, podľa znaleckého posudku, ktorú žalovaný vyplatí s finančným prispením svojej dcéry a jej manžela. Právny zástupca žalobkyne oznámil telefonicky, že žalobkyňa nesúhlasí a požaduje 100.000 eur. Uvedené skutočnosti žalovaný oznámil súdu prvej inštancie listom z 9.3.2023, doručeným súdu dňa 10.3.2023. Navyše žalovaný dodal, že žalobkyňou požadovaná suma 100.000 eur nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď v konaní pred súdom prvej inštancie bol produkovaný jediný dôkaz k hodnote nehnuteľností, a to znalecký posudok č. 30/2020.

18. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a tiež nedostatočne odôvodnil svoj záver, že nezistil žiadny výnimočný a dôležitý dôvod na strane žalovaného, pre ktorý by žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol. Súd pri uvedenom závere nebral do úvahy a nevysporiadal sa s osobnými väzbami žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré sú jeho rodičovským domom, žil v nich od detstva a vyrástol v nich. Do nehnuteľností sa vrátil bývať po rozvode manželstva v r. 2008, pričom tam šiel bývať aj z podnetu žalobkyne. Z vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že nehnuteľnosti chce predať, pričom žalobkyňa má trvalé bývanie dlhodobo zabezpečené v inej nehnuteľnosti. V danom prípade bol teda uprednostnený záujem žalobkyne nehnuteľnosti speňažiť pred tým, že žalovaný má k nehnuteľnostiam osobné väzby a na bývanie v nich je odkázaný. Žalovaný okrem ochorenia očí trpí aj na arteriálnu hypertenziu, ktorú skutočnosť preukázal predložením lekárskych správ a predstava, že by sa musel vysťahovať z nehnuteľností, hľadať si bývanie a budovať nové sociálne zázemie v jeho veku, mu spôsobuje trvalý stres a zaťažuje zdravotný stav.

19. Žalovaný namietal i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania. Záver prvoinštančného súdu o procesnom úspechu žalobkyne, podstatnom pre súd pri rozhodovaní o trovách konania, vychádza z rozhodnutia súdu o spôsobe vyporiadania, ktorého nesprávnosť žalovaný namieta. Ďalej uviedol, že žalobkyňa ňou požadovaný spôsob vyporiadania menila, keďže v žalobe sa domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 a žalobkyňu zaviaže na vyplatenie žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam 1/2 ceny nehnuteľností stanovenej znalcom v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku; na pojednávaní konanom dňa 18.5.2021 žalobkyňa žiadala, aby predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a aby jej žalovaný zaplatil titulom náhrady za spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach sumu vo výške 92.357 eur, čo predstavuje 1/2 zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku – o tejto zmene návrhu nebolo procesne rozhodované; napokon žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 31.1.2023 navrhla, aby súd nariadil predaj nehnuteľnosti – pričom o tejto zmene návrhu tiež nebolo procesne rozhodované. Za daných okolností považoval žalovaný záver súdu o procesnom úspechu žalobkyne za nesprávny.

20. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť s použitím ust. a a podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet ich podielového spoluvlastníctva a vyporiadal ho tak, že nariadil predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi stranami sporu.

23. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

24. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo veci samej na názore, že spôsob vyporiadania nehnuteľností reálnou deľbou nie je dobre možný, poukazujúc pritom na vyjadrenie znalca k rizikám deľby, vychádzajúc zo skutočnosti, že vzťah medzi sporovými stranami nemožno považovať za nekonfliktný. Pokiaľ ide spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do vlastníctva niektorému spoluvlastníkov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že ani tento spôsob vyporiadania neprichádza do úvahy, pretože žalovaný nevyjadril súhlas s takýmto postupom a zároveň súd nepredpokladal, že by bol žalovaný schopný vyplatiť žalobkyni jej podiel, ktorý má hodnotu 92.500 eur. Súd prvej inštancie preto za jediný možný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva považoval nariadenie predaja nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi strany sporu. Odvolací súd však po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie i nedostatočne odôvodnil, pokiaľ ide o jeho záver, že jediným do úvahy prichádzajúcim spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku podľa podielov.

25. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

26. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadnia reálnou deľbou, zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že reálna deľba by ako zákonom preferovaný spôsob vyporiadania možná dobre nebola. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa zásad sa má súd vždy pokúsiť o prvý spôsob vyporiadania, a to rozdelenie spoločnej veci. Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je dobre možné. Pri rozdelení stavieb (budov) je podmienkou, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (R 108/1967). Záver o reálnej deliteľnosti predpokladá spravidla znalecké dokazovanie s nevyhnutnou existenciou oddeľovacieho geometrického plánu. Doterajšia súdna prax potvrdzovala výlučne len vertikálne delenie stavieb. Podľa návrhu legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva z roku 2008 (pozri: Návrh legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva, Ján Lazar, za kolektív autorov, Vydavateľ Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava 2008), však zákonodarca pochopil potrebu úpravy v tomto smere, v súlade s poznatkami praxe a novším vývojom vlastníctva bytov a nebytových priestorov v rámci zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozdelením veci aj horizontálnym rozdelením stavby, za účelom vytvorenia samostatných bytov a nebytových jednotiek. Slovenská judikatúra (súdna prax) sa medzičasom tiež prihlásila k horizontálnemu deleniu na tzv. nebytové jednotky v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. . I keď v odôvodní tohto rozhodnutia sa jedná o stavbu na podnikateľské účely (hotel), možno z neho analogicky vychádzať. Aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2007 sp. zn. , dovolací súd okrem iného vyjadril právny názor, že: „Pokiaľ ide o stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky, podľa ktorého, ak je to možné, treba stavby s nebytovými priestormi (bytmi), rozdeľovať aj horizontálne, ak sú inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú existenciu s tým, že spoločné časti či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov (bytov) tak, ako je to možné podľa právnej úpravy o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, s týmto stanoviskom možno súhlasiť...“. Podstata sporu pritom spočívala rovnako vo vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti - rodinnému domu s príslušenstvom, kde dovolací súd súhlasil s tým, že je možné horizontálne delenie rodinného domu s bytmi (nebytovými priestormi), avšak nezaujal jasný právny názor, nakoľko v preskúmavanej veci takéto rozdelenie nebolo možné (vychádzajúc zo znaleckého posudku). Z uvedeného teda vyplýva, že je možné a potrebné v súlade s poznatkami praxe v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, v ktorom sa nachádzajú bytové a nebytové jednotky (najmä ak došlo k zreálneniu ideálneho podielu, v záujme spravodlivého usporiadania veci) rozdeliť takúto stavbu aj v rovine horizontálnej, ak sú splnené predpoklady pre ich samostatnú existenciu v závislosti od okolností prípadu (za pomoci odborného znaleckého posúdenia) a reálnym rozdelením veci sa vyrieši celková spôsobilosť domu prejsť do režimu vlastníctva bytov a nebytových priestorov podľa , vrátane spôsobilosti zápisu novovzniknutého právneho stavu do katastra nehnuteľností s tým, že spoločné časti či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 14.4.2021).

27. I zo staršej judikatúry vyplýva, že podmienkou rozdelenia veci je, že ide o rozdelenie dobré možné; táto podmienka nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci, ale aj funkčným odôvodnením takéhoto rozdelenia. Reálne rozdelenie by nebolo dobré možné najmä v prípade, ak by novovzniknuté nehnuteľnosti nebolo možné riadne užívať alebo ak by náklady na rozdelenie veci boli neprimeranie vysoké. Samotná skutočnosť, že novovzniknuté nehnuteľnosti bude možné užívať s určitým obmedzením oproti predchádzajúcemu stavu alebo že budú zriadené vecne vecné bremená nie je významná, ani nesúhlas niektorého spoluvlastníka s konkrétnym spôsobom rozdelenia ešte nebráni tomu, aby súd takéto rozdelenie vykonal, najmä keď žiadny z účastníkov nenavrhne riešenie lepšie rešpektujúce záujmy oboch strán. Pre záver o reálnosti rozdelenia jej významné iba to, či prípadné reálne rozdelenie vecí nebude v rozpore so zákonom; o reálnom rozdelení vecí nemožno uvažovať ani vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. V prípade rozdelenia stavby rozhodujúcim kritériom bude zistenie, či rozdelením veci vznikne samostatná vec. O reálnom rozdelení stavby je možné uvažovať aj za stavu, že pre dosiahnutie reálnej deľby je potrebné uskutočniť investície do veci; v takom v prípade však súd musí zobrať do úvahy aj to, či doterajší spoluvlastníci alebo niektorí z nich sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie vecí. V danej veci žalovaný vyjadril ochotu znášať všetky náklady na reálnu

deľbu veci a skutočnosť, že disponuje potrebnými finančnými prostriedkami aj preukázal, preto nemožno považovať stavbu z tohto hľadiska za nedeliteľnú (por. R 45/1991).

28. Pokiaľ súd prvej inštancie uvažoval o konfliktnosti vzťahov medzi stranami ako dôvode, pre ktorý reálna deľba neprichádza do úvahy, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , odvolací súd konštatuje, že uvedené české rozhodnutie vychádza z odlišného skutkového stavu, ako aj odlišnej právnej úpravy zákona o vlastníctve bytov. Navyše pokiaľ ide o bližšie nerozvedenú úvahu o konfliktnosti vzťahov medzi stranami, je nutné uviesť, že zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by vzťahy medzi stranami boli natoľko konfliktné, že by zachovanie podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam a zariadeniam nehnuteľnosti viedlo k budúcim sporom, navyše za situácie, keď strany sporu spolu nežijú v spoločnej nehnuteľnosti a takýto zámer ani žiadna zo strán neprejavila.

29. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že súd je pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným poradím (ak sa spoluvlastníci nedohodnú inak), a to rozdelenie veci, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu alebo nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Z procesného hľadiska je potrebné spomenúť možnosť autoritatívneho rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva za súčasného schválenia dohody strán sporu súdnym zmierom v otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva; táto možnosť vyplýva zo zmluvnej možnosti spoluvlastníkov (strán sporu) usporiadať si vzťahy spôsobom mimo zákonom stanoveného poradia a súd v takom prípade iba posúdi, či navrhovaný zmier nie je v rozpore s hmotným právom; inak do obsahu navrhovaného zmieru nezasahuje a ani nemôže zasiahnuť. Prekážkou schválenia zmieru teda nie je okolnosť, že by prípadne bolo možné vysporiadanie aj iným spôsobom než ako sa v zmieri navrhuje, a to spôsobom, ktorému zákon dáva prednosť.

30. Iba vtedy, ak reálne rozdelenie vecí nie je možné, môže súd vysporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva; predpokladom tohto spôsobu je však v skutočnosť, že spoluvlastník sa hodlá stať vlastníkom celej veci. Pri rozhodovaní, ktorému so spoluvlastníkov sa vec prikáže do výlučného vlastníctva, je potrebné rešpektovať požiadavku účelného využitia veci; rozdielne treba vyhodnocovať účelné využitie veci, ak ide o rodinný dom a v dome býva niektorý zo spoluvlastníkov, pričom iný vlastník má bytovú po potrebu vyriešenú inak. Pri obytných domoch je teda potrebné prihliadať na bytovú potrebu spoluvlastníkov, na to, kto sa o dom doteraz staral, prípadne kto doň investoval, kto je ochotný a schopný starať sa naďalej o jeho riadnu údržbu. Judikatúra zdôrazňuje tiež hľadisko solventnosti účastníka na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu ako z hľadiska samotnej schopnosti náhradu poskytnúť, tak aj z hľadiska jej včasného poskytnutia. Hľadisko solventnosti sa teda profiluje v dvojitej podobe, a to jednak ako samotná podmienka pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov, a jednak tiež ako jedna z okolností, ku ktorej je nutné pri vyporiadaní prihliadať. Pri posúdení toho, komu má byť vec prikázaná pri rovnocenných zákonných kritériách, môže byť rozhodujúcim pre prikázanie vecí objektívna schopnosť náhradu poskytnúť z hľadiska dispozície voľnými finančnými prostriedkami alebo ich bezprostredné obstarávanie a použitie v porovnaní s druhou stranou. Ak však záver súdu o (ne)solventnosti spoluvlastníka (strany) nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, pretože z výsledku vykonaného dokazovania nevyplýva podklad pre jednoznačný záver súdu o tom, že by (ne)bol včas schopný poskytnúť náhradu ostatným spoluvlastníkom pri prikázaní veci podľa , výsledok konania nevyhovuje kritériám spravodlivého procesu (por. rozh. Ústavného súdu Českej republiky ). V danom prípade súd prvej inštancie bez vykonania riadneho dokazovania dospel k záveru o nesolventnosti žalovaného poskytnúť primeranú náhradu, čím zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces, ako to dôvodne namietal žalovaný v odvolaní.

31. Napriek tomu, že súd nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov, zrušiť spoluvlastníctvo, nariadiť predaj veci a rozdeliť výťažok z predaja môže len výnimočne, a to vtedy, ak o vec nemá záujem žiadny zo spoluvlastníkov (por. R 54/1973), čo v prejednávanej veci konštatovať nemožno, keďže žalovaný vyjadril súhlas s prikázaním nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva. V tomto smere bola teda dôvodnou i námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci.

32. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a tiež nedostatočne odôvodnil svoj záver, že nezistil žiadny výnimočný a dôležitý dôvod na strane žalovaného, pre ktorý by žalobu na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva zamietol, s touto námietkou odvolací súd nesúhlasí. V tejto časti súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil a svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočne odôvodnil. Navyše je potrebné zdôrazniť, že i žalovaný vo svojich vyjadreniach sám navrhoval zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam a aj v odvolaní prioritne nesúhlasí so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je síce konanie, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, a súd tak nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania, a teda nerozhoduje ani o zmene žaloby v zmysle (ako nedôvodne žalovaný v odvolaní namietal), avšak i v týchto konaniach strana sporu musí uvádzať konzistentnú argumentáciu. Žalovaný musí v konaní tvrdiť a preukazovať, že zrušeniu spoluvlastníctva bránia dôvody hodné osobitného zreteľa ( ). Nemôže teda na jednej strane navrhovať zrušenie podielového spoluvlastníctva a dožadovať sa jeho vyporiadania rozdelením veci a na druhej strane okrajovo poukazovať (bez výslovného návrhu) na to, že sú tu výnimočné dôvody pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva. Takáto argumentácia je vnútorne protirečivá, a teda i vylučuje existenciu výnimočných dôvodov pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva.

33. Ako čiastočne dôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného o nesprávnom rozhodnutí súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (pozri R 54/1973, ). Pokiaľ by mala strana (žalobkyňa) úspech v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva, avšak v časti vyporiadania sa súd prvej inštancie nestotožní s návrhom žalobkyne a tento zmení podľa výsledku dokazovania, resp. žalobkyňa sama navrhovaný petit zmení, je potrebné vyhodnotiť, že žalobkyňa nemá v spore plný úspech. Pri ustálení úspechu či neúspechu v spore je potrebné vziať do úvahy správanie sa strán v rámci konania, t. j. od jeho začiatku až po jeho skončenie ( ). V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva dáva odvolací súd tiež do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.9.2023, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23.6.2022 a podporne i nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23.6.2022.

34. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka (strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

35. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak zo strany súdu došlo k takej interpretácii a aplikácii právnej normy, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (, , ).

36. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom, ktoré ukladá súdu povinnosť podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku a tým preukázať jeho správnosť. Rozhodnutie súdu preto musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia. Pritom sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na

právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

37. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Odôvodnenie rozhodnutia musí stranám konania umožňovať spoznať úvahy súdu, ktoré boli relevantné pre výsledok konania, a tým preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia z hľadiska zákonnosti a vecnej správnosti. Pre presvedčivosť súdneho rozhodnutia je kľúčové, aby súdy reagovali na substantívne argumenty a námietky strán sporu a aby vysvetlili, prečo ich neprijali.

38. Riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto požiadavky však napadnutý rozsudok nespĺňa.

39. V kontexte všetkého vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie v relevantných záveroch vo vzťahu k spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľností riadne a dostatočne neodôvodnil a ani nepodložil dôkazmi, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v konaní pred odvolacím súdom. Zároveň súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci za účelom rozhodnutia a spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle .

40. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy, s použitím ust. a vrátane závislého výroku o náhrade trov konania ( ) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude v konaní pokračovať a o žalobe žalobkyne opätovne rozhodnúť, pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotí a podľa potreby doplní vykonané dokazovanie vo vzťahu k zákonom stanovenému poradiu jednotlivých spôsobov vyporiadania; v prípade, ak dospeje k záveru, že rozdelenie veci nie je dobre možné (so zohľadnením najmä ods. 26), bude sa zaoberať druhým spôsobom vyporiadania, a to prikázanie veci za primeranú náhradu niektorej zo strán sporu a za týmto účelom vykoná dokazovanie pre zistenie platobnej schopnosti tej ktorej strany náhradu poskytnúť; iba v prípade, ak by žiadna zo strán vec nechcela, je namieste tretí spôsob vyporiadania, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa , vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

42. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov prvoinštančného, aj tohto odvolacieho konania ( ), a to s prihliadnutím na ods. 33.

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

12

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.