Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/71/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, A. D. E., zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Kupka, so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: F. G. A., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/X, A. D. E., zastúpenému advokátkou: Mgr. Zuzana Jedličková, so sídlom Royova 9, Piešťany, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 9. januára 2025 č. k. -433 v spojení s opravným uznesením z 21. mája 2025 č.k. - 551, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až VI. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalobkyne proti výroku VII. odmieta.

III. Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní žalobkyne.

IV. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A. D. E., obec A. D. E., I. H., ako stavba so súp. č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku s parc. č. 1669/27; na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A. D. E., obec A. D. E., I. H., ako pozemky parciel registra „C“ KN s parc. č. 1669/9 - záhrada o výmere 365 m2, a s parc. č. 1669/27

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2; výrokom II. zrušené podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v I. výroku vyporiadal reálnym rozdelením nasledovne: A/ do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal byt č. 1 na prvom nadzemnom podlaží (prízemí) rodinného domu súp. č. XXX v katastrálnom území A. D. E., pozostávajúci z troch izieb, haly, kúpeľne, kuchyne, komory, WC, chodby, výmera bytu bez pivnice 81,15 m2, a z dvoch pivníc (sklad), ktoré sa nachádzajú v prvom podzemnom podlaží (suteréne), o celkovej výmere podlahovej plochy bytu aj s pivnicami 116,85 m2, v podiele 1/1 k celku, a k bytu č. 1 prislúchajúci: a) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 11685/22050-in k celku, b) spoluvlastnícky podiel na hospodárskej budove na pozemku s parc. č. 1669/27 a s parc. č. 1669/9, na prístrešku na pozemku s parc. č. 1669/9, a na skleníku na pozemku s parc. č. 1669/9, vo veľkosti 1/2-ca k celku, c) spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parciel registra „C“ KN s parc. č. 1669/9 - záhrada o výmere 365 m2, a s parc. č.

1669/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2, vo veľkosti 1/2-ca k celku; B/ do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal byt č. 2 na druhom nadzemnom podlaží (1. poschodí) rodinného domu súp. č. XXX v katastrálnom území A. D. E., pozostávajúci z troch izieb, haly, kúpeľne, kuchyne, komory, WC, výmera bytu bez pivnice 82,65 m2, z pivnice (hobby miestnosť), ktorá sa nachádza v prvom podzemnom podlaží (suteréne), o celkovej výmere podlahovej plochy bytu aj s pivnicou 103,65 m2, z lodžie, ktorá sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží (1. poschodí), ktorá sa nezapočítava do plochy bytu, v podiele 1/1 k celku, a k bytu č. 2 prislúchajúci a) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 10365/22050-in k celku, b) spoluvlastnícky podiel na hospodárskej budove na pozemku s parc. č. 1669/27 a s parc. č. 1669/9, na prístrešku na pozemku s parc. č. 1669/9, a na skleníku na pozemku s parc. č. 1669/9, vo veľkosti 1/2-ca k celku, c) spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parciel registra „C“ KN s parc. č. 1669/9 - záhrada o výmere 365 m2, a s parc. č. 1669/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2, vo veľkosti 1/2-ca k celku, tak ako sú byt č. 1 a byt č. 2, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu a spoločné príslušenstvo domu vymedzené znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným Ing. Stanislavom Kaplanom, znalcom z odboru stavebníctvo, z odvetví pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý znalecký posudok vrátane príloh tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku; výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania z vyporiadania reálnou deľbou primeranú náhradu v sume 4.000 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady vykonať stavebné práce na rozdelenie rodinného domu súp. č. XXX v katastrálnom území A. D. E. na byt č. 1 a na byt č. 2 podľa znaleckého posudku č. 30/2020 vypracovaného Ing. Stanislavom Kaplanom, znalcom z odboru stavebníctvo, z odvetví pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý znalecký posudok vrátane príloh tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, do 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom V. uložil žalobkyni povinnosť umožniť a strpieť vykonávanie stavebných prác na rozdelenie rodinného domu súp. č. 604 k. ú. A. D. E. na byt č. 1 a byt č. 2 podľa znaleckého posudku č. 30/2020 vypracovaného Ing. Stanislavom Kaplanom, znalcom z odboru stavebníctvo, z odvetví pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý znalecký posudok vrátane príloh tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku; výrokom VI. žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal; výrokom VII. rozhodol, že o vrátení nespotrebovanej časti preddavku zloženého žalovaným na trovy znaleckého dokazovania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , (ďalej len „“ alebo „OZ“), a 2 .

3. Vecne dôvodil tým, že vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -365 zo dňa 2.3.2023, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, a vyporiadanie vykonal nariadením predaja predmetných nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany sporu v podiele po 1 z výťažku, proti ktorému rozsudku podal žalovaný odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu č. k. -419 zo dňa 12.3.2024 bol rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom nariadil súd prvej inštancie vo veci opätovne pojednávanie, vyhodnotil výsledky už vykonaného dokazovania listinami, a to výpismi LV č. XXX J. XXX pre kat. úz. A. D. E., výzvami žalobkyne z 13.6.2011, 11.12.2013, 30.7.2014, 28.10.2016, žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 15.5.2017, odborným stanoviskom Ing. Dezidera Czenkyho zo dňa 6.3.2017, osvedčením o dedičstve sp. zn. D 419/03, vydaného notárom Miroslavom Kupcom dňa 6.2.2004, úverovou ponukou Slovenskej sporiteľne, a. s., zrušením žiadosti o úver od Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.11.2016, lekárskymi správami žalovaného, pokladničnými blokmi, potvrdeniami o príjme žalobkyne a žalovaného, znaleckým o posudkom č. 30/2020 vypracovaným znalcom Ing. Stanislavom Kaplanom, výsluchmi strán sporu, ich vyjadreniami, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, ďalej doplnil dokazovanie vyjadreniami strán sporu na pojednávaní dňa 10.12.2024, čiastočným výpisom z účtu žalovaného za obdobie od 1.7.2024 do 30.9.2024, a zistil tento skutkový stav:

5. Strany sporu sú evidované v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat úz. A. D. E. ako stavba so súp. K. XXX - rodinný dom postavený na pozemku s parc. č. 1669/27, každý v podiele po 1/2 z celku. Ďalej sú evidovaní aj ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. A. D. E. ako pozemky parciel registra

C KN s parc. č. 1669/9 - záhrada o výmere 365 m2, a s parc. č. 1669/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2, každý v podiele po 1 z celku. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli strany sporu dedením po ich otcovi, G. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, dedičstvo po ktorom bolo prejednané osvedčením o dedičstve sp. zn. D 419/03, vydaným dňa 6.2.2004 notárom Miroslavom Kupcom ako súdnym komisárom Okresného súdu Piešťany, podľa ktorého nadobudli strany sporu nehnuteľnosti dedením rovným dielom. Písomnými výzvami z 13.6.2011, 11.12.2013, 30.7.2014 a 28.10.2016, teda ešte pred začatím tohto súdneho sporu, sa pokúšala žalobkyňa dohodnúť so žalovaným na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže k uzatvoreniu žiadnej dohody nedošlo, podala žalobkyňa dňa 24.5.2017 na Okresnom súde Piešťany žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorej bola na súde pridelená sp. zn. . Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že uvedené konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby. Súdny znalec Ing. Dezider Czenky vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 6.3.2017 určil celkovú všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností sumou 100.800 eur. Podľa znaleckého posudku č. 30/2020 zo dňa 12.12.2020, súdom prvej inštancie ustanoveného znalca Ing. Stanislava Kaplana, reálna deľba predmetných nehnuteľností je možná, a to v horizontálnej rovine, ktorou by vznikli dve samostatné bytové jednotky. Celkové odhadované náklady potrebné na rozdelenie stavby sú vo výške 13.054,97 eur s DPH, všeobecná hodnota stavby pred deľbou je vo výške 185.000 eur, a po deľbe 202.000 eur, celková podlahová plocha bytu č. 1 na 1. nadzemnom podlaží (prízemí) by bola vo výške 116,85 m2 a celková podlahová plocha bytu č. 2 na 2. nadzemnom podlaží (na 1. poschodí) by bola vo výške 103,65 m2. Spoločnými časťami predmetného domu na účely sa rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, zvislé nosné konštrukcie, obvodové múry, vodorovné nosné konštrukcie - stropy, strecha, vchod, schodištia, chodby, spoločnými zariadeniami domu sa na účely uvedeného zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie, a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu, a to kotolňa vrátane technologického zariadenia, komín, bleskozvod, vodovodná, kanalizačná, elektrická, telefónna a plynová prípojka, žumpa. Spoločným príslušenstvom domu na účely citovaného zákona sa rozumie príslušenstvo, ktoré je určené na spoločné užívanie, a slúži výlučne tomuto domu a to ploty, vráta a vrátka, spevnené plochy. Riziká takejto deľby sú, podľa znalca, v tom, že na dome zostanú spoločné časti a zariadenia nevyhnutné pre jeho bezpečnosť (revízie plynových a elektrických zariadení, revízia komína, čerpanie žumpy atď.), pričom užívanie týchto zariadení je podmienené dohodou oboch vlastníkov, nakoľko sa nejedná o bytový dom v zmysle Všeobecná hodnota bytu č. 1 by bola vo výške 105.000 eur, bytu č. 2 vo výške 97.000 eur s tým, že vlastník bytu č. 1 doplatí vlastníkovi bytu č. 2 sumu 4.000 eur. Podľa potvrdenia o príjme žalovaného za rok 2018 od jeho zamestnávateľa, jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu 444,08 eura. Z lekárskych správ z vyšetrení a ošetrení žalovaného je zrejmé, že je liečený na glaukómové ochorenie očí (zelený zákal), arteriálnu hypertenziu, vredovú chorobu dvanástnika a varixy. Z výpisu z účtu žalovaného vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. vyplýva konečný zostatok na účte ku dňu 31.3.2021 vo výške 17.323,08 eura. Z časti výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 1.7.2024 do 30.9.2024 je nepochybné, že končený stav účtu ku dňu 30.8.2024 bol vo výške 18.989,78 eura.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat úz. A. D. E. ako stavba so súp. č. 604

- rodinný dom postavený na pozemku s parc. č. 1669/27, každý v podiele po 1/2 z celku. Ďalej sú evidovaní aj ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. A. D. E. ako pozemky parciel registra C KN s parc. č. 1669/9 - záhrada o výmere 365 m2, a s parc. č. 1669/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2, každý v podiele po 1 z celku. Žalobkyni nevyhovovalo zotrvanie v tomto spoluvlastníkom vzťahu, a keďže sa nevedeli spoluvlastníci medzi sebou dohodnúť na zrušení a vyporiadaní predmetného podielového spoluvlastníctva, domáhala sa žalobkyňa jeho zrušenia a vyporiadania žalobou podanou proti žalovanému.

7. V priebehu celého súdneho sporu sa nedokázali spoluvlastníci dohodnúť na rovnakom preferovanom spôsobe vyporiadania, a preto bol súd prvej inštancie povinný akceptovať zákonom stanovené poradie spôsobov vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva ( ). Každý ďalší spôsob môže nastúpiť až pri nemožnosti uplatnenia predchádzajúceho (teda prikázanie veci za náhradu len pri nemožnosti reálneho rozdelenia veci, a predaj s rozdelením výťažku až pri neochote ktoréhokoľvek spoluvlastníka prevziať vec za náhradu do svojho výlučného vlastníctva), pričom uprednostnenie prvého spôsobu vyporiadania je zvýraznené i možnosťou zriadenia vecného bremena súdom (rozsudok NSSR sp. zn. zo dňa 27.7.2005, zverejnený v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR

pod R 19/2006). Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom.

8. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým však č. 3/2020 Ing. Kaplana, navyše s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu, vyjadrený v zrušujúcom uznesení, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, súd mal za dostatočne preukázané, že v danom prípade prichádza do úvahy vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva prvým, t. j. zákonom preferovaným spôsobom, teda reálnou deľbou s tým, že stavba rodinného domu môže byť reálne rozdelená horizontálne na dve samostatné bytové jednotky, pričom už v súčasnosti užíva žalovaný tú časť stavby, ktorá by sa mala stať bytom č. 1 po reálnej deľbe na prvom nadzemnom podlaží (prízemie). Na reálnej deliteľnosti predmetnej stavby nič nemení ani skutočnosť, že reálnou deľbou nevzniknú dva úplne rovnaké samostatné byty, ktorý nepomer je možné dorovnať uložením primeranej náhrady v prospech toho z bývalých spoluvlastníkov, ktorému pripadne byt s menšou hodnotou, resp. výmerou. Podľa znaleckého posudku hodnota novovytvorených dvoch bytov spolu bude vyššia, než hodnota stavby domu pred reálnou deľbou, a preto argumentácia žalujúcej strany, že hodnota nehnuteľnosti sa reálnou deľbou zníži, sa ukázala byť ako nesprávna. Skutočnosť, že reálnou deľbou stavby domu vzniknú dva samostatné byty, ku ktorým bude prislúchať spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu v súlade so zákonom o bytoch a nebytových priestoroch, ktorú skutočnosť vyhodnotil znalec v znaleckom posudku ako riziko tejto deľby, keďže nejde o bytový dom podľa , nepovažoval odvolací súd za prekážku, pre ktorú by nemala byť reálna deľba domu dobre možná, s ktorým názorom sa stotožňuje aj súd prvej inštancie, ktorý názor je navyše súladný s najnovšou súdnou praxou. Rovnako bola nedôvodná námietka žalobkyne, že sa nedokáže so žalovaným dohodnúť na užívaní spoločných častí, zariadení a pozemku, keďže po reálnom rozdelení predmetnej stavby na dve samostatné bytové jednotky, ku ktorým budú prislúchať príslušné spoluvlastnícke podiely k spoločným častiam, zariadeniam a na príslušenstve domu, a na pozemku, k čomu súd poznamenáva, že každá strana sporu ako vlastník iného bytu môže vlastníctvo k bytu previesť na inú osobu bez potreby súhlasu druhého z bývalých spoluvlastníkov (t. j. druhej strany sporu). Reálna deľba nehnuteľnosti v horizontálnej rovine spojenej so vznikom spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu, na príslušenstve domu a na pozemku nie je vo všeobecnosti súdnou praxou považovaná za takú skutočnosť, pre ktorú by reálna deľba nemala byť dobre možná. Vytvorením samostatných bytových jednotiek bude možné stavbu naďalej užívať na bytové účely. Pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musel súd zohľadniť skutočnosť, že o predmetné nehnuteľnosti má záujem žalovaný, ktorý v spoločnom dome aj býva. Na pojednávaní dňa 10.12.2024 predložil žalovaný súdu výpis zo svojho účtu, hoci aj neúplný, z ktorého však bolo možné zistiť, že tento má finančnú rezervu na svojom účte, ktorá ku dňu 30.9.2024 predstavovala cca 19.000 eur, ktorá suma je vyššia než suma odhadovaných nákladov na reálnu deľbu nehnuteľností, ktorú uviedol znalec vo svojom znaleckom posudku. Taktiež prihliadol súd na ochotu žalovaného znášať všetky náklady spojené s reálnou deľbou predmetnej nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku.

9. Súd prvej inštancie k č. 30/2020 uviedol, tento bol síce vyhotovený pred niekoľkými rokmi, konkrétne dňa 12.12.2020 a odvtedy sa zmenili ceny nehnuteľností aj ceny stavebných prác, avšak žalujúca strana nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie inej aktuálnej hodnoty predmetných nehnuteľností a iných cien stavebných prác. Na druhej strane, samotná žalobkyňa opakovane v priebehu sporu tvrdila, že žalovaný sa o nehnuteľnosť nestará, z čoho možno vyvodiť, že z dôvodu nedostatku riadnej údržby nehnuteľnosti by mala potom jej hodnota klesať. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že po roku 2020 trhové ceny nehnuteľností síce výrazne vzrástli, avšak s odstupom niekoľkých rokov sa tieto ceny vrátili približne na pôvodnú úroveň. V tomto smere žalujúca strana neuviedla vlastné konkrétne skutkové tvrdenia o aktuálnej hodnote predmetných nehnuteľností a o aktuálnych cenách stavebných prác spojených s reálnou deľbou v danom prípade (neuviedla žiadne konkrétne sumy), a

preto vychádzal súd z hodnoty nehnuteľností, z hodnoty nehnuteľností, ktoré vzniknú reálnou deľbou, ako aj z predpokladanej ceny stavebných prác tak, ako sú uvedené v predmetnom znaleckom posudku. Znalec uviedol aj výšku primeranej náhrady v prospech toho z bývalých spoluvlastníkov, ktorému prikáže súd do výlučného vlastníctva byt s menšou hodnotou, pričom primeranú náhradu určil sumou 4.000 eur.

10. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa predmetný dom neužíva, že naposledy považovala za najideálnejšie riešenie vyporiadania predaj nehnuteľností, z čoho súd vyvodil, že žalobkyňa nemá reálny záujem využívať dom na bývanie. Súd dodal, že predaj spoločných nehnuteľností je zo zákona vylúčený nielen preto, že súd je povinný zachovávať poradie spôsobov vyporiadania podľa , ale predovšetkým preto, že vyporiadanie predajom je možné iba vtedy, ak o spoločnú vec nejaví záujem žiadny zo spoluvlastníkov, čo nebol daný prípad, pretože žalovaný v predmetnom dome býva, a viackrát prejavil oňho reálny záujem. K tvrdeniam žalobkyne, že so žalovaným sa nedá na ničom dohodnúť, že sa nebude vedieť s ním dohodnúť ani na užívaní spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva a spoločného pozemku, súd poznamenal, že aj takéto potencionálne nezhody nie sú dôvodom, pre ktorý by nemala byť reálna deľba dobe možná. Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že možno zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať reálnou deľbou, ďalšími možnými zákonnými spôsobmi vyporiadania sa súd už podrobne nezaoberal, keďže strany sa nedohodli na žiadnom spôsobe vyporiadania ani v konaní pred súdom.

11. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd o zrušení predmetného podielového spoluvlastníctva (I. výrok), ktoré vyporiadal reálnym rozdelením predmetných nehnuteľností na dve samostatné bytové jednotky podľa č. X/XXXX Ing. Stanislava Kaplana, a prikázaním bytu č. 1 do výlučného vlastníctva žalovanému, keďže tento v súčasnosti užíva túto konkrétnu časť spoločného domu, z ktorej, po reálnej deľbe, by mal byť vytvorený byt č. 1. Byt č. 2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom k obom bytom prislúchajú spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu, aj spoluvlastnícke podiely k pozemku v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Oba byty a k nim prináležiace spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu a na pozemku identifikoval súd vo výrokovej časti rozsudku tak, ako sú konkretizované v č. 30/2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (II. výrok). Keďže hodnota a podlahová výmera bytov, ktoré ešte len vzniknú reálnou deľbou, bude rozdielna, uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania z vyporiadania reálnou deľbou primeranú náhradu v sume 4.000 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže žalovanému prikázal súd do jeho výlučného vlastníctva byt (vzniknutý reálnou deľbou) s väčšou podlahovou výmerou a s väčšou hodnotou než žalobkyni (III. výrok).

12. Keďže jednou z podmienok, aby reálna deľba spoločnej veci bola dobre možná, je aj ochota spoluvlastníkov podieľať sa na nákladoch spojených s reálnou deľbou, súd sa zaoberal aj platobnou schopnosťou žalovaného, ktorý prejavil ochotu znášať všetky náklady na stavebné práce spojené s rozdelením predmetných nehnuteľností podľa uvedeného znaleckého posudku. Žalovaný preukázal súdu dostatočným spôsobom, že disponuje dostatočnou finančnou rezervou na zaplatenie týchto stavebných prác, a preto uložil súd žalovanému povinnosť vykonať stavebné práce na vlastné náklady podľa predmetného znaleckého posudku v lehote 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výrokoch III. a IV. tohto rozsudku uložil súd žalovanému lehotu, ktorú považoval súd pre žalovaného za akceptovateľnú a splniteľnú, t. j. 60 dní na zaplatenie primeranej náhrady žalobkyni a 9 mesiacov vykonanie stavebných prác na rozdelenie rodinného domu. Z dôvodu vyhrotených vzájomných vzťahov medzi stranami sporu považoval súd za potrebné samostatným výrokom rozhodnutia uložiť žalobkyni povinnosť umožniť a strpieť vykonávanie predmetných stavebných prác na rozdelenie domu (výrok V.).

13. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a vecne tým, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifické v tom, že ide tzv. iudicium duplex, tzn. že žalobu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom súd nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania. Pri stanovení úspechu v takomto spore podľa ust. nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, či podával iné žaloby proti ostatným spoluvlastníkom, či bol alebo nebol ochotný pristúpiť na uzavretie dohody pred začatím súdneho sporu. Nedá sa preto skonštatovať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd postupuje v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva postupom upraveným v , a to v zákonom stanovenom poradí,

a preto je na mieste, aby si každá strana znášala svoje náklady konania sama, čo za takejto situácie vedie k aplikácii ust. . V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by totiž bolo možné priznať žalobkyni nárok náhradu trov konania iba za situácie, kedy by bolo preukázané, že pred podaním žaloby na súd oslovila žalovaného s konkrétnou ponukou na zrušenie a vyporiadanie, tento by túto ponuku odmietol, a súd by následne aj rozhodol o vyporiadaní v intenciách takto ponúkanej dohody. Stranu sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva však nemožno sankcionovať iba preto, že táto pred začatím sporu nebola ochotná uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa predstáv navrhovateľa dohody, čo potom viedlo navrhovateľa dohody k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pre úvahu súdu o náhrade trov konania má totiž rozhodujúci význam okolnosť, že v týchto sporoch nie je súd viazaný návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. To sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie ust. , ale v spôsobe, akým sa stanoví úspech vo veci. Nakoľko súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom odlišným od navrhovanej dohody žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred začatím sporu, možno skonštatovať, že úspech strán vo veci samej bol rovnaký, a preto podľa vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok VI.).

14. Súd prvej inštancie tiež dodal, že keďže o vrátení nespotrebovaných preddavkov na trovy dôkazu rozhoduje vyšší súdny úradník spravidla pri rozhodovaní o výške trov konania ( ) po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ale v danom prípade o výške trov konania rozhodovať nebude, keďže súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, iba z opatrnosti skonštatoval súd VII. výrokom tohto rozsudku, že o vrátení nespotrebovanej časti preddavku zloženého žalovaným na trovy znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, aby nedošlo nedopatrením k opomenutiu vydania rozhodnutia o vrátení nespotrebovanej časti preddavku.

15. Proti tomuto rozsudku podala včas v celom rozsahu odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd zruší podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k sporným nehnuteľnostiam, nariadi ich predaj a výťažok z predaja rozdelí medzi žalobkyňu a žalovaného pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila ust. , a . Namietala, reálnym rozdelením nehnuteľností vznikne medzi žalobkyňou a žalovaným nové spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení predmetného rodinného domu súp. č. XXX, spoluvlastníctvo hospodárskej budovy na pozemku s parc. č. 1669/27 a s parc. č. 1669/9, prístrešku na pozemku s parc. č. 1669/9, skleníku na pozemku s parc. č. 1669/9, ako aj spoluvlastníctvo na pozemkoch parciel registra „C“ KN s parc. č. 1669/9 – záhrada o výmere 365 m2 a s parc. č. 1669/27 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2. Takéto podielové spoluvlastníctvo predpokladá dohodu medzi spoluvlastníkmi – žalobkyňou a žalovaným pri užívaní spoločných nehnuteľností, čo konštatoval v predmetnom znaleckom posudku aj znalec, ktorý reálnu deľbu vyhodnotil v danom prípade ako riziko. Vzájomné konflikty medzi žalobkyňou a žalovaným pritom boli hlavným dôvodom, pre ktorý žalobkyňa podala žalobu a tieto konflikty pretrvávajú. Reálnym rozdelením nehnuteľností sa tak nenaplní účel zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pretože toto bude v inej forme a rozsahu naďalej medzi žalobkyňou a žalovaným pretrvávať a bude zdrojom konfliktov. Aj keď po reálnom rozdelení nehnuteľností bude mať žalobkyňa právo predať svoju časť týchto nehnuteľností, takýto predaj v budúcnosti už nemusí byť rovnako výhodný, ako keby bol realizovaný v súčasnosti. Navyše je povinnosťou súdu, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným už v čase vydania tohto rozhodnutia bez toho, aby bolo nutné následne realizovať ďalšie kroky zaťažujúce žalobkyňu v budúcnosti. Súd konštatoval, že jeho názor je súladný s najnovšou súdnou praxou, neuviedol však žiadne konkrétne judikáty, z ktorých by mal tento záver vyplývať.

16. Ďalej namietala, že súd na základe vykonaných dôkazov – znaleckého posudku a časti výpisu z účtu, ktorý žalovaný predložil na pojednávaní dňa 10.12.2024, dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalovaný ku dňu vydania rozsudku disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby na vlastné náklady vykonal stavebné práce na rozdelenie predmetného rodinného domu a žalobkyni súčasne vyplatil s tým súvisiacu náhradu v sume 4.000 eur. Znalecký posudok bol vypracovaný k 21.11.2020 t. j. pred viac štyrmi rokmi pred vyhlásením rozsudku. Skutočnosť, že od tohto dátumu došlo k výraznému nárastu cien nehnuteľností, no najmä cien stavebných prác, je notorietou, ktorú netreba pred súdom dokazovať. Z tohto dôvodu je irelevantné, že žalobkyňa nepredložila žiadne

dôkazy na preukázanie inej aktuálnej hodnoty predmetných nehnuteľností a iných cien stavebných prác. Tvrdenie súdu, že mu je z jeho úradnej činnosti známe, že po roku 2020 trhové ceny nehnuteľností síce výrazne vzrástli, avšak s odstupom niekoľkých rokov sa tieto ceny vrátili približne na pôvodnú úroveň, je nepreskúmateľné, navyše sa vzťahuje len na trhové ceny nehnuteľností, nie však na trhové ceny stavebných prác. Súd preto v rozsudku nemal vychádzať z cien určených znalcom v predmetnom znaleckom posudku, ale mal uložiť znalcovi vypracovať dodatok k predmetnému znaleckému posudku, ktorý by reflektoval aktuálny stav cien na trhu nehnuteľností a stavebných prác. Na výpis z účtu žalovaného, ktorý predložil ako dôkaz svojej solventnosti na pojednávaní dňa 10.12.2024, súd nemal vôbec prihliadať, pretože bol len čiastočný ku dňu 30.9.2024, teda neaktuálny ku dňu vyhlásenia rozsudku. Uvedený výpis tiež nepreukazuje, akú časť z týchto finančných prostriedkov môže žalovaný použiť na predpokladané stavebné práce a poskytnutie náhrady žalobkyni. Zdrojom uvedenej sumy navyše môže byť z veľkej časti pôžička žalovaného, ktorú je tento povinný vrátiť ešte pred zaplatením stavebných prác a poskytnutím náhrady žalobkyni.

17. Žalobkyňa tiež trvala na tom, že reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je dobre možné, reálnym rozdelením veci podielové spoluvlastníctvo bude v inej forme a rozsahu naďalej pretrvávať medzi žalobkyňou a žalovaným. Súd tak núti žalobkyňu a žalovaného zotrvávať v spoluvlastníctve vecí. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 22.4.2004 a sp. zn. z 5.9.2005. Reálne rozdelenie veci neprichádza do úvahy ani s poukazom na judikát L. XX/XXXX, v zmysle ktorého sa nehnuteľnosť pokladá za reálne nedeliteľnú v prípade, ak je síce rozdelenie technicky možné, ale nie je realizovateľné bez nákladných stavebných úprav. V danom prípade z predmetného znaleckého posudku (bod 1.2 záveru) vyplýva, že už podľa cien platných v decembri 2020 by si takéto rozdelenie vyžiadalo investíciu v sume 13.051,97 eura, čo predstavuje viac ako 10 % zo všeobecnej hodnoty predmetného rodinného domu (118.150,96 eura), a preto takéto rozdelenie možno považovať za nákladné. Predmetné nehnuteľnosti nemožno vyporiadať ani prikázaním do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov, pretože žalobkyňa to odmieta, a zároveň ich nie je možné prikázať ani do vlastníctva žalovaného, ktorý s prikázaním do svojho vlastníctva síce súhlasí, ale nepreukázal, že má dostatočné finančné prostriedky na poskytnutie primeranej náhrady žalobkyni. Súd tiež nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný sa o nehnuteľnosti riadne nestará a zanedbáva ich údržbu. Rozsudok je formalistický a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých dôvodov, čo spôsobilo porušenie práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s výnimkou výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok VI.), v rozsahu ktorého podal sám odvolanie. Mal za to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na podklade znaleckého posudku reálnou deľbou spočívajúcou v horizontálnom rozdelení rodinného domu na byty s prikázaním bytov tak, že každej sporovej strany je prikázaný do vlastníctva jeden byt, a spoločné časti a spoločné zariadenia domu a pozemky ostanú v podielovom spoluvlastníctve sporových strán v podieloch určených znaleckým posudkom, je možným a prípustným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že znalec v znaleckom posudku reálnu deľbu vyhodnotil ako riziko, mal žalovaný za to, že znalcovi prináleží vyjadrovať sa výlučne k otázkam odborným, t.j. v tomto prípade k možnosti reálnej deľby nehnuteľností zo stavebno-technického hľadiska. Tvrdenia žalobkyne o „vzájomných konfliktoch“ medzi ňou a žalovaným neboli v konaní preukázané, a ani nezodpovedajú skutočnosti. Úvaha žalobkyne, že predaj „jej časti nehnuteľností“ v budúcnosti nemusí byť rovnako výhodný ako v súčasnosti, je v rovine špekulácií a domnienok, pretože nie je možné vylúčiť ani opačný vývoj cien nehnuteľností v budúcnosti. K námietke žalobkyne, že súd v rozsudku vychádzal z cien určených v neaktuálnom znaleckom posudku, žalovaný v zhode so súdom prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie inej aktuálnej hodnoty nehnuteľností ani stavebných prác, a ani neuviedla vlastné konkrétne skutkové tvrdenia o aktuálnej hodnote predmetných nehnuteľností a o aktuálnych cenách stavebných prác spojených s reálnou deľbou v danom prípade. Vzhľadom na túto procesnú pasivitu žalobkyne jej námietky v odvolaní neobstoja. Žalovaný tiež poprel tvrdenia žalobkyne, že výpis z účtu žalovaného je nepreukazujúci, a že suma na účte môže byť z veľkej časti pôžička, ktorú je tento povinný vrátiť pred zaplatením stavebných prác a poskytnutím náhrady žalobkyni. Žalovaný už na pojednávaní dňa 18.5.2021 súdu predložil výpisy z účtu na preukázanie, že disponuje finančnými prostriedkami na svojom bankovom účte v sume postačujúcej na pokrytie nákladov na stavebné práce potrebné na rozdelenie domu na byty predpokladané podľa znaleckého posudku, a od toho času sa suma prostriedkov na bankovom účte žalovaného priebežne postupne zvyšovala. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne, že reálne rozdelenie veci neprichádza do úvahy pretože

náklady na rozdelenie veci predstavujú viac ako 10 % zo všeobecnej hodnoty predmetného rodinného domu, a preto takéto rozdelenie možno považovať za nákladné. Mal za to, že suma 13.054,97 eura nie je tak vysoká, aby na jej základe bol odôvodnený záver o reálnej nedeliteľnosti nehnuteľností v predmetnom prípade. Naviac náklady na stavebné práce na rozdelenie rodinného domu na byty podľa znaleckého posudku bude znášať žalovaný v celom rozsahu, pričom preukázal, že disponuje potrebnými finančnými prostriedkami.

19. Žalobkyňa v replike zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Doplnila, že predmetný prípad nemožno porovnávať s rozdelením bytového domu na jednotlivé byty, pri ktorých existuje spoluvlastníctvo spoločných častí a zariadení tohto domu a spoluvlastníctvo pozemku, na ktorom je bytový dom postavený v zmysle Takéto rozdelenie bytového domu na byty s príslušným spoluvlastníctvom totiž spravidla existuje už od začiatku užívania tohto domu a jednotliví vlastníci bytov tieto kupujú s tým, že vedia o tom, že takéto spoluvlastníctvo vznikne. Znalec upozornil na to, že reálnym rozdelením veci nedôjde z technického hľadiska k vzniku úplne samostatných bytových jednotiek, a teda z jeho strany nejde o hodnotenie právnych otázok. Žalobkyňa trvala na tom, že medzi ňou a žalovaným sú natoľko konfliktné vzťahy, že ich vzájomná dohoda ohľadom predmetných nehnuteľností v budúcnosti nie je možná. Žalobkyňa tiež mala za to, že žalovaný môže preukázať svoju solventnosť len na základe aktuálnych úplných výpisov z účtov. Z tohto dôvodu je stav jeho účtu z roku 2021 nepoužiteľný ako dôkaz v konaní. Rovnako ako je nepoužiteľný výpis z účtu k 30.9.2024, ktorý žalovaný predložil súdu až na pojednávaní dňa 10.12.2024, z ktorého nie je možné overiť, akú časť finančných prostriedkov z tohto výpisu tvorí možná pôžička žalovaného.

20. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu, doplnil, že predmetná stavba rodinného domu bola postavená ako rodinný dom s dvomi bytmi, čo vyplýva z Rozhodnutia Odboru výstavby Okresného národného výboru v Trnave pod číslom: zo dňa 15.okt.1971, ktorým pre žiadateľov G. A. ml. a manž. A. L. B. (rodičia sporových strán) a G. A. st. a manž. M. L. G. (starí rodičia sporových strán) bolo vydané povolenie na pozemku parc. č. 1669/9 novostavby rodinného domu s počtom bytov: 2. Aj fakticky bol rodinný dom užívaný ako dve bytové jednotky. V znaleckom posudku je jednoznačný záver znalca, že k stavbe rodinného domu s.č. XXX postavenom na pozemku parc.č. 1669/27 konštatuje, že je možné zo stavebnotechnického hľadiska v horizontálnej vytvoriť dve samostatné bytové jednotky. K tvrdeniu žalobkyne o „konfliktných vzťahoch“ medzi žalobkyňou a žalovaným zotrval žalovaný na tom, že uvedené tvrdenie žalobkyňa nepreukázala a ani nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný ohľadom výpisu zo svojho účtu doplnil, že výpis zo svojho bankového účtu vedeného v banke Slovenská sporiteľňa, a.s. dostáva vždy po ukončení kalendárneho štvrťroka, čiže posledným ku dňu 10.12.2024 bol výpis za obdobie 1.7.2024 – 30.9.2024 č. 3/2024. Na kópii tohto výpisu, predloženej žalovaným súdu na pojednávaní dňa 10.12.2024, sú uvedené nasledovné údaje: počiatočný stav účtu 18.840,08; vklady spolu 2.579,82; výbery spolu -2.430,12; konečný stav účtu 18.989,78. Z uvedených údajov je zrejmé, že stav finančných prostriedkov na účte žalovaného ku dňu 30.9.2024 nebol účelovo vytvorený, ako sa to snaží naznačiť žalobkyňa.

21. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol výlučne v časti trov konania (výrok VI.) odvolaním aj žalovaný s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil ust. a . Dôvodil, že medzi stranami bolo nesporným zrušenie podielového spoluvlastníctva, sporným bol spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom žalobkyňa svoj návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva počas konania viackrát zmenila, naopak žalovaný navrhoval spôsob vyporiadania reálnym rozdelením a na tomto zotrval – a týmto spôsobom napokon aj súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 9.1.2025 rozhodol. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, keďže odvolací súd na podklade odvolania podaného žalovaným rozhodol uznesením z 12.3.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, ktorým vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý navrhoval žalovaný a v zmysle jeho podania zo dňa 28.6.2021. Žalovaný mal za to, že spravodlivé bude také rozhodnutie o trovách konania, že žalovanému bude priznaný nárok voči žalobkyni na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa pridržala svojho odvolania proti rozsudku a naďalej žiadala, aby jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Ak by odvolací súd odvolaniu žalobkyne v plnom rozsahu nevyhovel, žiadala, aby odvolací

súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný žalobkyňou navrhovaným spôsobom vysporiadania. Bol to žalovaný, ktorý dlhodobo odmietal mimosúdne riešenie predmetného sporu, čím sám vyvolal nutnosť podania žaloby zo strany žalobkyne. Nebola to teda žalobkyňa a jej správanie, ktoré vyvolalo toto súdne konanie.

23. Žalovaný v replike zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Doplnil, že čase, kedy mal možnosť získať úver a žalobkyňu vyplatiť v r. 2016 žalobkyňa nevedela uviesť ani približnú ňou akceptovateľnú hodnotu nehnuteľností pre prípadný hypotekárny úver s odôvodnením, že ju určí znalecký posudok a následne žalobkyňa v marci 2017 žalovanému oznámila, že nesúhlasí s vyššie uvedeným spôsobom prefinancovania jej podielu a súd predmetné nehnuteľnosti odpredá, ktoré skutočnosti žalovaný uviedol aj vo vyjadrení z 27.11.2017 v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany sp. zn. .

24. Žalobkyňa v duplike poprela skutkové tvrdenie žalovaného, že mal v rokoch 2016 až 2017 záujem o vyplatenie žalobkyne z prípadného hypotekárneho úveru, pričom to bola žalobkyňa, ktorá s uvedeným spôsobom prefinancovania jej podielu nesúhlasila. Toto tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že žalobkyňa počas konania zmenila svoj návrh na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovaným, nič nemení na tom, že to bolo správanie žalovaného, ktoré vyvolalo nutnosť podania žaloby zo strany žalobkyne.

25. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolania bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektmi – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie vo výrokoch I. až VI. v zmysle .

27. Keďže žalobkyňa napadla rozsudok súdu prvej inštancie výslovne v celom rozsahu, pričom vo výroku VII. súd prvej inštancie rozhodol, že o vrátení nespotrebovanej časti preddavku zloženého žalovaným na trovy znaleckého dokazovania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, teda tento výrok je procesným rozhodnutím v intenciách výlučne procesného predpisu , t. j. nejedná sa o otázku hmotného práva, a toto rozhodnutie nie je taxatívne vymenované v , je potrebné konštatovať, že odvolanie bolo zo strany žalobkyne podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Výrok VII. nemá charakter rozhodnutia vo veci samej (pričom výlučne vo veci samej súd rozhoduje vo forme rozsudku), ale iba uznesenia, preto možnosť podania odvolania voči tomuto rozhodnutiu by procesný predpis musel výslovne pripustiť. však prípustnosť odvolania voči takému rozhodnutiu neupravuje. Pretože odvolanie žalobkyne bolo z vyššie uvedených dôvodov podané aj proti takej časti rozhodnutia, proti ktorej nie je odvolanie prípustné, odvolací súd ho musel v zmysle odmietnuť. Ani skutočnosť nesprávneho poučenia o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu zo strany súdu nezakladá procesnú legitimáciu strany na jeho uplatnenie. Zároveň v tejto časti ide aj o odvolanie podané neoprávnenou osobou z dôvodu nedostatku oprávnenia žalobkyne podať odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré nebolo v jej neprospech (, ).

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet ich podielového spoluvlastníctva

(rodinnému domu so záhradou) a vyporiadal ho reálnou horizontálnou deľbou na základe znaleckého posudku na 2 byty s príslušenstvom a k nim prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve domu a na pozemkoch (pozemku zastavanému rodinným domom a záhrade); a zároveň žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

29. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

30. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne, preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobkyňou namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobkyňa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne.

31. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a aj nesprávny procesný postup súdu, ktorým porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Žalobkyňa teda podala odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia , a .

32. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

33. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

35. Zo zisteného skutkového stavu, ktorý odvolací súd preberá, vyplýva, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat úz. A. D. E. ako stavba so súp. č. XXX - rodinný dom postavený na pozemku s parc. č. 1669/27, pozemok C KN s parc. č.

1669/9 - záhrada o výmere 365 m2, pozemok C KN parc. č. 1669/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2. Písomnými výzvami pred začatím súdneho sporu sa pokúšala žalobkyňa dohodnúť so žalovaným na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže k uzatvoreniu dohody nedošlo, žalobkyňa v podanej žalobe žiadala nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva s tým, že žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi vyplatí primeranú náhradu za podiel jemu prislúchajúci; navrhovaný spôsob vyporiadania viackrát v priebehu konania menila. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Stanislava Kaplana č. 30/2020 zo dňa 12.12.2020 je zo stavebnotechnického hľadiska možná reálna deľba sporných nehnuteľností v horizontálnej rovine, ktorou by vznikli dve samostatné bytové jednotky, pričom celkové odhadované náklady potrebné na rozdelenie stavby sú vo výške 13.054,97 eura s DPH. Znalec pri tomto svojom závere pritom poukázal na to, že už Odbor výstavby ONV v Trnave vydal dňa 6.8.1971 pod č. Výst. 5114/71 rozhodnutie o povolení novostavby rodinného domu pozostávajúceho zo 6 izieb, 2 kuchýň s kompletným príslušenstvom a suterénom, počet bytov 2. Znalec ako riziko deľby označil skutočnosť, že na dome zostanú spoločné časti a zariadenia nevyhnutné pre jeho bezpečnosť (revízie plynových a elektrických zariadení, revízia komína, čerpanie žumpy atď.), pričom užívanie týchto zariadení je podmienené dohodou oboch vlastníkov, nakoľko sa nejedná o bytový dom v zmysle Všeobecná hodnota bytu č. 1 by bola vo výške 105.000 eur, bytu č. 2 vo výške 97.000 eur s tým, že vlastník bytu č. 1 doplatí vlastníkovi bytu č. 2 sumu 4.000 eur. Žalovaný vyjadril ochotu znášať náklady spojené s reálnou deľbou rodinného domu a súčasne bolo preukázané, že disponuje finančnými prostriedkami na úhradu týchto nákladov, ako aj na vyplatenie finančného vyrovnania žalobkyni. 36. Z odvolacej námietky žalobkyne týkajúcej nesprávneho zistenia skutkového stavu možno vyvodiť, že žalobkyňa nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd konštatuje, že vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Súd hodnotí každý jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Voľnosť hodnotenia dôkazu taktiež neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Výsledky hodnotenia dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku ( ). V tomto smere súd prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle , v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu. Odvolaciu námietku žalobkyne o nesprávnych skutkových zisteniach odvolací súd preto nepovažuje za dôvodnú.

37. Podstatou odvolacej argumentácie žalobkyne bolo namietanie, že reálnym rozdelením nehnuteľností vznikne medzi žalobkyňou a žalovaným nové spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva rodinného domu, ako aj spoluvlastníctvo na pozemkoch (záhrada a zastavaná plocha a nádvorie), nenaplní sa tak účel zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pretože toto bude v inej forme a rozsahu naďalej medzi stranami pretrvávať a bude zdrojom konfliktov. Súčasne namietala, že reálne rozdelenie veci neprichádza do úvahy ani s poukazom na judikát R 61/1968, v zmysle ktorého sa nehnuteľnosť pokladá za reálne nedeliteľnú v prípade, ak je síce rozdelenie technicky možné, ale nie je realizovateľné bez nákladných stavebných úprav. Vytkla tiež súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodnutí o spôsobe vyporiadanie reálnou deľbou uviedol, že jeho názor je súladný s najnovšou súdnou praxou, pričom neuviedol žiadne konkrétne judikáty, z ktorých by mal tento záver vyplývať.

38. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

39. Ako už odvolací súd uviedol v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 14.4.2021, ktoré odkazovalo i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. , pokiaľ ide o spôsob vyporiadnia reálnou deľbou, zo zisteného skutkového stavu (ktorý sa ani po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nezmenil) nevyplýva, že reálna deľba by ako zákonom preferovaný spôsob vyporiadania možná dobre nebola. Pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa zásad sa má súd vždy pokúsiť o prvý spôsob vyporiadania, a to rozdelenie spoločnej veci. Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je dobre možné. Pri rozdelení stavieb (budov) je podmienkou, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (R 108/1967). Záver o reálnej deliteľnosti predpokladá spravidla znalecké dokazovanie s nevyhnutnou existenciou oddeľovacieho geometrického plánu. Doterajšia súdna prax potvrdzovala výlučne len vertikálne delenie stavieb. Podľa návrhu legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva z roku 2008 (pozri: Návrh legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva, B. N., za kolektív autorov, Vydavateľ Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava 2008), však zákonodarca pochopil potrebu úpravy v tomto smere, v súlade s poznatkami praxe a novším vývojom vlastníctva bytov a nebytových priestorov v rámci zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozdelením veci aj horizontálnym rozdelením stavby, za účelom vytvorenia samostatných bytov a nebytových jednotiek. Slovenská judikatúra (súdna prax) sa medzičasom tiež prihlásila k horizontálnemu deleniu na tzv. nebytové jednotky v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. . I keď v odôvodní tohto rozhodnutia sa jedná o stavbu na podnikateľské účely (hotel), možno z neho analogicky vychádzať. Aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2007 sp. zn. , dovolací súd okrem iného vyjadril právny názor, že: „Pokiaľ ide o stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky, podľa ktorého, ak je to možné, treba stavby s nebytovými priestormi (bytmi), rozdeľovať aj horizontálne, ak sú inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú existenciu s tým, že spoločné časti či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov (bytov) tak, ako je to možné podľa právnej úpravy o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, s týmto stanoviskom možno súhlasiť...“. Podstata sporu pritom spočívala rovnako vo vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti - rodinnému domu s príslušenstvom, kde dovolací súd súhlasil s tým, že je možné horizontálne delenie rodinného domu s bytmi (nebytovými priestormi), avšak nezaujal jasný právny názor, nakoľko v preskúmavanej veci takéto rozdelenie nebolo možné (vychádzajúc zo znaleckého posudku). Z uvedeného teda vyplýva, že je možné a potrebné v súlade s poznatkami praxe v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, v ktorom sa nachádzajú bytové a nebytové jednotky (najmä ak došlo k zreálneniu ideálneho podielu, v záujme spravodlivého usporiadania veci) rozdeliť takúto stavbu aj v rovine horizontálnej, ak sú splnené predpoklady pre ich samostatnú existenciu v závislosti od okolností prípadu (za pomoci odborného znaleckého posúdenia) a reálnym rozdelením veci sa vyrieši celková spôsobilosť domu prejsť do režimu vlastníctva bytov a nebytových priestorov podľa , vrátane spôsobilosti zápisu novovzniknutého právneho stavu do katastra nehnuteľností s tým, že spoločné časti či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 14.4.2021).

40. I zo staršej judikatúry vyplýva, že podmienkou rozdelenia veci je, že ide o rozdelenie dobré možné; táto podmienka nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci, ale aj funkčným odôvodnením takéhoto rozdelenia. Reálne rozdelenie by nebolo dobré možné najmä v prípade, ak by novovzniknuté nehnuteľnosti nebolo možné riadne užívať alebo ak by náklady na rozdelenie veci boli neprimeranie vysoké. Samotná skutočnosť, že novovzniknuté nehnuteľnosti bude možné užívať s určitým obmedzením oproti predchádzajúcemu stavu alebo že budú zriadené vecne vecné bremená nie je významná, ani nesúhlas niektorého spoluvlastníka s konkrétnym spôsobom rozdelenia ešte nebráni tomu, aby súd takéto rozdelenie vykonal, najmä keď žiadny z účastníkov nenavrhne riešenie lepšie rešpektujúce záujmy oboch strán. Pre záver o reálnosti rozdelenia jej významné iba to, či prípadné reálne rozdelenie vecí nebude v rozpore so zákonom; o reálnom rozdelení vecí nemožno uvažovať ani vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. V prípade rozdelenia stavby rozhodujúcim kritériom bude zistenie, či rozdelením veci vznikne samostatná vec. O reálnom rozdelení stavby je možné uvažovať aj za stavu, že pre dosiahnutie reálnej deľby je potrebné uskutočniť investície do veci; v takom v prípade

však súd musí zobrať do úvahy aj to, či doterajší spoluvlastníci alebo niektorí z nich sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie vecí (por. R 45/1991).

41. Súd prvej inštancie pritom vo svojom rozhodnutí uvádzal vyššie uvedenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, preto námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie uviedol žiadne konkrétne judikáty, nebola dôvodná. Rovnako nedôvodným bol aj poukaz žalobkyne na rozhodnutie publikované pod R 61/1968, v zmysle ktorého sa nehnuteľnosť pokladá za reálne nedeliteľnú v prípade, ak je síce rozdelenie technicky možné, ale nie je realizovateľné bez nákladných stavebných úprav. Podľa záverov znaleckého posudku znalca Ing. Stanislava Kaplana č. 30/2020, ktoré závery žalobkyňa relevantne nespochybnila, náklady na reálnu deľbu (13.054,97 eura) nemožno považovať za tak neprimerane vysoké v porovnaní so všeobecnou hodnotou nehnuteľností po deľbe na byty (202.000 eur), že by nehnuteľnosť (rodinný dom) z tohto hľadiska bolo potrebné považovať za reálne nedeliteľnú. Reálnou deľbou sa pritom aj všeobecná hodnota nehnuteľností zvýši. Navyše žalovaný vyjadril ochotu znášať všetky náklady na reálnu deľbu veci a skutočnosť, že disponuje potrebnými finančnými prostriedkami aj preukázal, preto nemožno považovať stavbu z tohto hľadiska za nedeliteľnú. Neobstojí v tejto súvislosti ani námietka žalobkyne, že žalovaný nepreukázal, že disponuje finančnými prostriedkami na vykonanie stavebných úprav a finančné vyrovnanie žalobkyne (4.000 eur), pretože predložil podľa nej iba čiastočný a neaktuálny výpis zo svojho účtu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný dostatočne preukázal, že potrebnými finančnými prostriedkami disponuje, keď v tomto smere je postačujúcim dôkazom i čiastočný výpis z účtu so zostatkom 18.989,78 eura. Z nesporných tvrdení žalovaného tiež vyplýva, že výpis zo svojho bankového účtu dostáva vždy po ukončení kalendárneho štvrťroka, teda posledným ku dňu 10.12.2024 bol výpis za obdobie 1.7.2024 – 30.9.2024. Bez právneho významu bola v tejto súvislosti aj námietka žalobkyne, že z predloženého výpisu nie je možné overiť, akú časť finančných prostriedkov z tohto výpisu tvorí možná pôžička žalovaného, pretože preverovanie zdrojov finančných prostriedkov žalovaného celkom zjavne prekračuje rámec tohto konania. Navyše v prejednávanej veci nejde o situáciu, kedy by sa celá nehnuteľnosť prikazovala do výlučného vlastníctva žalovaného a kde by teda podmienkou pre takýto postup bolo aj preukázanie solventnosti žalovaného náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyni poskytnúť. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného financovať všetky náklady spojené s reálnou deľbou, ktorý to sám aj navrhol a súčasne i preukázal, že disponuje finančnými prostriedkami jednak na vykonanie stavebných úprav, a jednak na zaplatenie finančného vyrovnania žalobkyni.

42. Žalobkyňa tiež nedôvodne namietala, že súd prvej inštancie vychádzal z cien určených znalcom v znaleckom posudku, keď vzhľadom na jeho neaktuálnosť mal uložiť znalcovi vypracovať dodatok k predmetnému znaleckému posudku, ktorý by reflektoval aktuálny stav cien na trhu nehnuteľností a stavebných prác. Keďže nárast cien stavebných prác je notorietou, ktorú netreba dokazovať, žalobkyňa považovala za irelevantné, že nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie inej aktuálnej hodnoty predmetných nehnuteľností a iných cien stavebných prác.

43. Ako prvoradé odvolací súd k tejto námietke uvádza, že dokazovanie možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení . Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo na vykonanie určitého dôkazu navrhnúť.

44. Žalobkyňa v konaní ani len netvrdila inú cenu stavebných prác, ako je uvedená v znaleckom posudku, resp. cenu stanovenú znaleckým posudkom nijak relevantne nespochybnila. V súdenej veci sa nejedná o spor s ochranou slabšej strany, preto žalobkyňa (navyše právne zastúpená) v prípade, ak nesúhlasila s cenou stavebných prác určenú znaleckým posudkom, mala v prvom rade tvrdiť inú (vyššiu) cenu a následne potom aj navrhnúť dokazovanie (napr. vo forme doplnku k znaleckému posudku). Ak však žalobkyňa zanedbala svoje procesné bremená, táto skutočnosť ide výlučne na jej ťarchu. Súd nemôže suplovať absenciu skutkových tvrdení strany, inak by tým porušil princíp rovnosti sporových strán ako aj princíp kontradiktórnosti, a taktiež nemôže bez návrhu vykonávať dokazovanie. V súdenej veci preto súd

prvej inštancie postupoval správne, ak vychádzal z hodnoty nehnuteľností, ako aj z predpokladanej ceny stavebných prác tak, ako boli uvedené v znaleckom posudku č. 30/2020, pretože žalobkyňa neuviedla vlastné konkrétne skutkové tvrdenia o aktuálnej hodnote predmetných nehnuteľností a o aktuálnych cenách stavebných prác spojených s reálnou deľbou v danom prípade.

45. K námietke žalobkyne, že reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je dobre možné, pretože reálnym rozdelením veci podielové spoluvlastníctvo bude v inej forme a rozsahu naďalej pretrvávať medzi žalobkyňou a žalovaným a bude zdrojom konfliktov, pričom v tejto poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 22.4.2004 a sp. zn. z 5.9.2005, odvolací súd uvádza nasledovné. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , podľa ktorého možno dom reálne rozdeliť na samostatné jednotky len vtedy, ak medzi spoluvlastníkmi panujú dlhodobo nekonfliktné vzťahy a je predpoklad ich ďalšieho bezproblémového spolužitia, odvolací súd konštatuje, že uvedené české rozhodnutie vychádza z odlišného skutkového stavu (v súdenej veci strany sporu nežijú v spoločnom dome), ako aj odlišnej právnej úpravy zákona o vlastníctve bytov. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sa zasa zaoberá otázkou investícií do spoločnej nehnuteľnosti, keď najvyšší súd zrušil rozsudky súdov nižších inštancií z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože investíciu do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve posúdili ako plnenie bez právneho dôvodu a súčasne pri vyporiadaní vychádzali z vynaložených nákladov, pričom zahrnutie finančného vyrovnania za investície priamo do výroku o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva považoval tiež za procesnú chybu. Záverom síce najvyšší súd poukázal aj na vyššie uvedený rozsudok sp. zn. , avšak v tomto rozhodnutí nebola predmetom posudzovania nemožnosť reálnej deľby nehnuteľnosti pre konfliktnosť vzťahov medzi spoluvlastníkmi. Z uvedeného vyplýva, že poukazy žalobkyne na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR boli nenáležité. Zároveň odvolací súd uvádza, že rozhodnutia českých súdov netvoria ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, a preto ani prípadný odklon od týchto rozhodnutí súd nie je povinný odôvodňovať.

46. Žalobkyňa síce tvrdila konfliktnosť vzťahov medzi stranami, avšak zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by vzťahy medzi stranami boli natoľko konfliktné, že by zachovanie podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam, zariadeniam, príslušenstvu nehnuteľnosti a pozemkom viedlo k budúcim sporom, navyše za situácie, keď strany sporu spolu nežijú v spoločnej nehnuteľnosti a takýto zámer ani žiadna zo strán neprejavila. Žalobkyňa odvodzovala konfliktné vzťahy od jedného incidentu, ktorý sa stal ešte za života ich matky, kedy ju mal žalovaný fyzicky napadnúť a vulgárne jej nadávať. Žalovaný však tento incident popisoval inak. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplynulo vážne narušenie vzťahov vylučujúce ich vzájomnú komunikáciu. Ako správne uvádzala vo svojom odvolaní samotná žalobkyňa, po reálnom rozdelení nehnuteľností bude mať žalobkyňa právo predať svoju časť týchto nehnuteľností, prípadne ich prenajať. Úvahy žalobkyne o tom, že takýto predaj v budúcnosti už nemusí byť rovnako výhodný, ako keby bol realizovaný v súčasnosti, sú hypotetické a ničím nepodložené. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným poradím (ak sa spoluvlastníci nedohodnú inak), a to rozdelenie veci, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu alebo nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. V zhode so súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že reálne rozdelenie je dobre možné, pretože novovzniknuté nehnuteľnosti je možné riadne užívať (zdôrazňujúc pritom, že samotný dom bol projektovaný ako rodinný dom s dvomi bytmi) a náklady na rozdelenie veci nie sú neprimeranie vysoké, pričom zároveň všetky náklady spojené s rozdelením stavby bude znášať výlučne žalovaný. Nesúhlas žalobkyne s konkrétnym spôsobom vyporiadania ešte nebráni tomu, aby súd vyporiadanie reálnou deľbou ako zákonom preferovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva vykonal, najmä ak žalobkyňa nenavrhla riešenie lepšie rešpektujúce záujmy oboch strán. Žalovaný v nehnuteľnosti býva, zdržiava sa len na prízemí domu, chce v nej aj ostať. Žalobkyňa neprejavila záujem v nehnuteľnosti bývať, navrhla zrušiť spoluvlastníctvo, nariadiť predaj veci a rozdeliť výťažok z predaja. Takýto spôsob vyporiadania však prichádza do úvahy len výnimočne, a to vtedy, ak o vec nemá záujem žiadny zo spoluvlastníkov (por. R 54/1973). Z týchto dôvodov považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu reálnou deľbou za vecne správne.

47. Námietku žalobkyne, že napadnutý rozsudok je formalistický a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých dôvodov, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že sa žalobkyňa nestotožnila so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

48. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v časti výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok VI.), odvolací súd sa napriek opačnému názoru žalovaného stotožňuje so záverom súdom prvej inštancie, ktorý žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa síce napadla svojím odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak vo vzťahu k výroku o trovách konania (rovnako ako k výroku V.) do uplynutia lehoty na podania odvolania žiadnu odvolaciu argumentáciu neuviedla. Žalovaný namietal, že medzi stranami bolo nesporným zrušenie podielového spoluvlastníctva, sporným bol spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom žalobkyňa svoj návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva počas konania viackrát zmenila, naopak žalovaný navrhoval spôsob vyporiadania reálnym rozdelením a na tomto zotrval, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa opakovane vyzývala žalovaného pred začatím súdneho konania na uzavretie dohody ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak k dosiahnutiu dohody nedošlo. Žalobkyňa tak bola nútená podať žalobu v prípade, ak chcela podielové spoluvlastníctvo nehnuteľností so žalovaným zrušiť. Navyše žalovaný sa na začiatku konania vyjadroval neurčito, uvádzal síce, že mu súčasná situácia nevyhovuje, ale zároveň uvádzal, že nič nebráni žalobkyni v tom, aby sa do spoločnej nehnuteľnosti nasťahovala a užívala ju (vyjadrenie k žalobe z 21.1.2019, č.l. 48; duplika z 23.4.2019, č.l. 77). Žalovaný navrhol vyporiadanie reálnou deľbou prvýkrát až na pojednávaní dňa 23.1.2020 (č.l. 109). Navyše ako vyplýva z vyjadrení žalovaného v priebehu konania, tento na jednej strane navrhoval zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie rozdelením veci a na druhej strane okrajovo poukazoval na to, že sú tu výnimočné dôvody pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva, čo je vnútorne protirečivé. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že od počiatku navrhoval vyporiadanie reálnou deľbou a na tomto spôsobe vyporiadania v priebehu celého konania aj zotrval. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23.6.2022 i konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval . Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy. Zo skutkového hľadiska však vo veci sp. zn. bola jedna zo strán sporu v priebehu konania pred všeobecnými súdmi úplne pasívna, čo však v súdenej veci konštatovať nemožno. Obe strany sporu boli v konaní aktívne, pričom nemožno konštatovať prevažujúci úspech ani jednej zo strán. Žalobkyňa sa dôvodne domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva, k čomu pred začatím konania nedošlo i z dôvodu nejednoznačného postoja žalovaného, pričom žalovaný sa zas následne dôvodne domáhal spôsobu vyporiadania reálnou deľbou. Súd prvej inštancie tak vo výsledku dospel k správnemu záveru, pokiaľ žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou strán sporu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až VI. ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o trovách konania (výrok VI.), s použitím potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa . V odvolacom konaní o odvolaní žalobkyne

priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobkyňa v rozsahu svojho odvolania úspech nemala, teda žalovaný bol v odvolacom konaní o odvolaní žalobkyne plne procesne úspešný. Rovnako to platí aj naopak, teda v odvolacom konaní o odvolaní žalovaného proti výroku o trovám konania nebol žalovaný procesne úspešný, preto sa procesný úspech pričítal žalobkyni, ktorá má tak proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní žalovaného v plnom rozsahu.

51. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).