Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-112-2016.pdf
PDF · 169.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/112/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu K. J., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana R. republiky, trvale bytom G. P. XXXX/XX, V., práv. zastúpeného Advokátska kancelária Mikita s.r.o. so sídlom 1.mája 11, Trenčín, IČO 36 861 901 proti žalovanému Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO 00 166 073 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanej vo výške určenej samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 5.420,- Eur( ušlý zisk) spolu s ročným úrokom z omeškania 8,05% od 12.04.2016 do zaplatenia, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 19.000,- Eur, príslušenstvo vo výške 823,40 Eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín uznesením zo 17.01.2014, sp.z. XPp/XXX/XXXX podľa § 68 ods. 2 Tr.zák. rozhodol, že odsúdený K. J. sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.z. 1T XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a preto sa vykoná zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere jeden rok, šesť mesiacov a desať dní. F. súd v Trenčíne uznesením z 24.januára, sp.zn. 2 Tos/71/2014 podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr.por. sťažnosť obvineného zamietol ako podanú oneskorene. Na podklade dovolania ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z XX.XX.XXXX sp.zn. XXXXX/ XXXX - XX-D/XXX podaného v prospech poškodeného K. Pientáka Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.z. XTdo/XX/XXXX z XX.XX.XXXX vyslovil, že uznesením S. súdu V. z XX.XX.XXXX, sp.z. XPp XXX/XXXX bol porušený zákon v ustanovení § 293 ods. 5 Tr. por. v neprospech obvineného Romana Pientáka a uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň zrušil aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 24.06.2014, sp.zn. 2 Tos 71/2014. Okresnému súdu Trenčín prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Podľa oznámenia Okresného súdu Trenčín z XX.XX.XXXX č.k. XPp/XXX/XXXX - XXX sa poškodený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil (§ 68 ods. 2 Tr. zák.). Žalobca bol na základe nezákonného rozhodnutia vo výkone trestu odňatia slobody od 11.03.2014 do 28.05.2015. V danom prípade je nezákonné rozhodnutie uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. XPp XXX/XXXX zo dňa 17.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2 V. XX/XXXX. S poukazom na ustanovenie § 17 ods. X zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobca uplatňuje náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorý predstavuje minimálna mzda za každý mesiac vo výkone odňatia slobody. Pri výške minimálnej mzdy za rok 2014 352,- Eur a 380,- Eur za rok 2015 predstavuje škoda poškodeného vo forme ušlého
zisku sumu 5.420,- Eur za obdobie od 11.03.2014 do 28.05.2015. S poukazom na ust. § 17 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z. uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 19.000,- Eur. Tento uplatnený nárok odôvodňuje neodstrániteľným následkom nezákonného rozhodnutia, v dôsledku ktorého došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na osobnú slobodu priznaného čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky. Hodiny, dni týždne a mesiace strávené neoprávnene vo výkone trestu odňatia žalobcovi nikto nikdy nevráti a uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy je len chabou satisfakciou za nezákonnú stratu slobody. Písomným podaním zo 07.10.2015, odovzdané na poštovú prepravu 07.10.2015, požiadal žalobca Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky písomným podaním zo 07.05.2016, doručeným 12.04.2016 pod číslom 30123/2016/141, oznámilo že žiadosti žalobcu nebolo vyhovené. Ku dňu podania žaloby príslušný orgán verenej moci žalobcovi škodu a iné neuhradil. Žalobca uplatňuje náhradu škody s úrokom z omeškania od 12.04.2016 (dátum doručenia prvého oznámenia o nenahradení škody na podklade predbežného prerokovania nároku na náhradu škody) a príslušenstvo, ktoré tvoria trovy právnej služby vo výške 823,40Eur vyúčtované v súlade so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala na nesplnenie podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu z nasledovných dôvodov: Žalobca odvodzuje svoj nárok z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. Pp 104/2009 zo dňa 17.01.2014, ktorým bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a o vykonaní zvyšku trestu odňatia slobody, nakoľko zákonný sudca vyhodnotil, že žalobca ako odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neviedol riadny život, keď sa opakovane dopúšťal ďalšieho protiprávneho konania. V skúšobnej dobe spáchal 5 priestupkov, pričom išlo vždy o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Vynímajúc skutočnosť, že sa verejné zasadnutie o neosvedčení žalobcu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia konalo v jeho neprítomnosti, za absencie príslušného zákonného poučenia, predvolanie na verejné zasadnutie si žalobca prebral a aj napriek tomu sa verejného zasadnutia nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Z uvedeného predvolania pritom bolo zrejmé, že ide o konanie týkajúce sa jeho neosvedčenia v skúšobnej dobe a bolo preto predovšetkým v jeho záujme zúčastniť sa tohto zasadnutia. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť, ktorú odvolací súd ako oneskorene podanú zamietol. Následne dovolací súd zrušil rozhodnutie o neosvedčení sa žalobcu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody pre nesplnenie zákonných podmienok vykonania verejného zasadnutia, rozhodol o nevzatí obvineného do väzby a vec vrátil okresnému súdu znovu na prerokovanie za účelom rozhodnutia o osvedčení alebo ne osvedčení obvineného v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení. K osvedčeniu žalobcu ako odsúdeného došlo následne zo zákona z dôvodu uplynutia jednoročnej lehoty na rozhodnutie súdu o osvedčení, príp. neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti žalovaná upozorňuje na existenciu špeciálnej úpravy v zákone č. 514/2003 Z.z. o škodových nárokoch v súvislosti s rozhodnutím o treste. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi bol najprv uložený trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený, pričom neskôr bolo rozhodnuté súdom, že zvyšok trestu vykoná, pretože sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, avšak následne bolo toto rozhodnutie o treste dovolacím súdom zrušené; je nutné v danej veci ustáliť že uplatnený nárok na náhradu škody je možné posúdiť jedine podľa § 8 ods. 1 v spojení s § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. titulom rozhodnutia o treste, ktorý avšak žalovanou nebol predbežne prerokovaný. V predmetnej veci preto absentuje právny titul pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie napriek skutočnosti, že v predmetnej veci došlo k zrušeniu rozhodnutia po jeho právoplatnosti, nie je možné na uvedené nahliadať prísne formalisticky a izolovane, ale je podstatné posúdiť predovšetkým okolnosti, za ktorých napokon k osvedčeniu žalobcu v skúšobnej dobe došlo. Skutočnosť, že bol žalobca napokon osvedčený v skúšobnej dobe, sama o sebe neznamená, že predošlé rozhodnutie o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení, bolo nezákonné alebo že by neboli splnené zákonné podmienky pre neosvedčenie sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Je potrebné poznamenať, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T 28/2007 zo dňa 26.03.2007 právoplatne odsúdený za trestný čin, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého časť si vykonal a z výkonu zvyšku trestu bol podmienečne prepustený na slobodu, pričom k jeho osvedčeniu v skúšobnej dobe došlo zo zákona (bez skúmania podmienok osvedčenia, príp. neosvedčenia sa žalobcu v skúšobnej dobe, iba na základe uplynutia 1-ročnej doby ustanovenej zákonom). V prípade, ak by nedošlo k osvedčeniu žalobcu zo zákona, možno odôvodnene tvrdiť, že by súd znovu rozhodol o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe, keďže podmienky pre neosvedčenie sa žalobcu už raz naplnené boli. Žalovaná je preto toho názoru, že
v danej veci neexistuje nezákonné rozhodnutie, za ktoré by jej vznikla zodpovednosť za škodu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o treste napriek skutočnosti, že žalobca si v konaní neuplatnil nárok titulom rozhodnutia o treste a z tohto právneho titulu jeho nárok na náhradu škody ani nebol žalovanou predbežne prerokovaný, žalovaná v záujme komplexnosti vyjadrenia k žalobe zaujíma stanovisko aj k nároku na náhradu škody z uvedeného titulu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci nastupuje v prípade naplnenia nasledovných predpokladov: rozhodnutie o treste, vznik škody a príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o treste a vzniknutou škodou, za splnenia niektorej z hypotéz predpokladaných v ustanovení § 8 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z a súčasného nenaplnenia žiadneho z negatívnych predpokladov podľa § 8 ods. 6 cit. zákona. Uvedené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jeden z uvedených predpokladov nie je naplnený, základ nároku nie je daný. Žalovaná k vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste podľa § 8 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza, že jeho vznik sa odvíja od výsledku ďalšieho konania, teda od nového rozhodnutia vydaného po zrušení pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia. Zrušenie pôvodného rozhodnutia pre nezákonnosť je podľa § 8 ods. 1 písm. a) iba podmienkou, bez ktorej nemôže byť nárok na náhradu škody uplatnený, pretože by išlo o predčasnú žalobu, no samotným zrušením tvrdeného nezákonného rozhodnutia nárok na náhradu škody nevzniká. Fakt, že došlo k zrušeniu rozhodnutia pre nezákonnosť, je len podmienkou pre uplatnenie nároku titulom rozhodnutia o treste, no v prípadoch, v ktorých je nutné po zrušení vydať nové rozhodnutie, je nutné počkať na právoplatné skončenie konania, ktorého výsledok je potom rozhodujúci pre vznik nároku na náhradu škody. Žalovaná je toho názoru, že aj keď v označenej veci bolo rozhodnutie o neosvedčení sa žalobcu v skúšobnej dobe zrušené, nestalo sa tak pre nezákonnosť tohto rozhodnutia z dôvodu nenaplnenia podmienok pre neosvedčenie sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, ale pre porušenie práva na obhajobu a spravodlivý proces, keď sa verejné zasadnutie konalo bez prítomnosti odsúdeného. Dovolací súd zároveň uložil okresnému súdu, aby opätovne vykonal verejné zasadnutie a rozhodol o osvedčení alebo neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení. Ak by aj došlo k naplneniu podmienky zrušenia rozhodnutia o treste pre jeho nezákonnosť, nárok na náhradu škody samotným zrušením tohto rozhodnutia ešte nie je daný. Pre vznik nároku na náhradu škody je rozhodujúce, právoplatné skončenie veci. Je nepochybné, že žalobca bol v označenom konaní právoplatne odsúdený a väčšiu časť trestu si aj vykonal, tak ako mu to bolo uložené v odsudzujúcom rozsudku. Ak by aj došlo k naplneniu podmienky zrušenia rozhodnutia o treste pre jeho nezákonnosť, nárok na náhradu škody samotným zrušením tohto rozhodnutia ešte nie je daný. Pre vznik nároku na náhradu škody je rozhodujúce, právoplatné skončenie veci. Je nepochybné, že žalobca bol v označenom konaní právoplatne odsúdený a väčšiu časť trestu si aj vykonal, tak ako mu to bolo uložené v odsudzujúcom rozsudku. V prípade žalobcu nedošlo v predmetnej trestnej veci k jeho oslobodeniu spod obžaloby, zastaveniu trestného stíhania či k odsúdeniu k miernejšiemu trestu, ako bol pôvodne uložený, preto samotné rozhodnutie o následnom osvedčení sa žalobcu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia následnom nemôže založiť zodpovednosť žalovanej za vznik škody. Rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia nie je teda rozhodnutím, ktoré by zakladalo nárok na odškodnenie podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ ide o zavinenie trestu z uznesenia Okresného súdu Trenčín o neosvedčení sa žalobcu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a uložení zvyšku výkonu trestu je nesporné, že v čase rozhodovania o jeho osvedčení, príp. neosvedčení sa, boli splnené všetky materiálne podmienky pre toto rozhodnutie, keď zákonný sudca vychádzal z nasledovných skutočností, ktoré žalovaná rovnako považuje v konaní o náhradu škody za nesporné: a)žalobca bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/28/2007 zo dňa 26.03.2007, pričom mu bola uložená skúšobná doba s probačným dohľadom na 3 roky a 6 mesiacov ako aj zákaz priblížiť sa k C.j, b) žalobca sa v čase plynutia skúšobnej doby dopúšťal opakovane protiprávneho konania - v skúšobnej dobe spáchal 5 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a to opakovane priestupky (verbálne napádanie družky pod vplyvom alkoholu, ktoré vyústilo aj do fyzického napadnutia), ktoré sa viažu k pôvodnému trestu, v ktorom bol odsúdený za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, c) žalobca sa ako odsúdený nezúčastnil verejného zasadnutia, hoc bol naň riadne a včas predvolaný, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, d) prokurátor navrhol neosvedčiť žalobcu v skúšobnej dobe. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý odôvodňoval oprávnenosť neosvedčenia žalobcu v skúšobnej dobe a vykonania zvyšku trestu, nakoľko žalobca neviedol v skúšobnej dobe riadny život. Podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti
trestnej veci, je nesporné, že žalobca si uloženie trestu zavinil sám, a to svojím spôsobom života, ktorý neviedol riadne ako aj postojom k dodržiavaniu právnych predpisov, ako aj nedostavením sa na verejné zasadnutie, o termíne a predmete ktorého bol v doručenom predvolaní informovaný, čo boli rozhodujúce dôvody, pre ktoré sa žalobca neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a rovnako aj pre uloženie vykonania zvyšku trestu. Žalovaná je zároveň toho názoru, že pre posúdenie miery zavinenia žalobcu na uložení trestu je rozhodujúci skutkový stav a konanie v čase pred rozhodnutím o treste, neskoršie rozhodnutie o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, ku ktorému došlo zo zákona, nemôže mať vplyv na hodnotenie stavu veci (vrátane zavinenia trestu) v čase prvotného rozhodovania o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Sumarizujúc uvedené, uloženie vykonania zvyšku trestu žalobcovi, bolo determinované okolnosťami negatívne charakterizujúcimi jeho osobu ako odsúdeného a jeho správanie, ako i ďalším porušovaním právnych predpisov. Uvedené dôvody sú zavinené samotným žalobcom, čím je vylúčený jeho prípadný nárok na náhradu škody podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Nárok na náhradu ušlého zisku je aj v prípade splnenia ostatných predpokladov zodpovednosti za škodu za obdobie výkonu trestu odňatia slobody od 11.03.2014 do 28.05.2015, nedôvodný. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobca sám vo svojom podaní zo dňa 05.04.2014 upozornil na skutočnosť, že v októbri 2013 utrpel vážny úraz a v období konania verejného zasadnutia o neosvedčení sa v skúšobnej dobe, bol ešte práceneschopný, pričom v určenej liečbe mal žalobca pokračovať i počas výkonu trestu odňatia slobody. V súvislosti s uvedeným žalovaná zdôrazňuje, že ani samotný pobyt žalobcu vo výkone trestu odňatia slobody automaticky neznamená stratu zisku (zárobku). Zákon č. 514/2003 Z.z. nezakladá žiadnu fikciu ani domnienku existencie ušlého zisku, aj za predpokladu súčasného naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, ak poškodenému žiaden zisk neušiel. Žalobca tak na jednej strane nepreukázal, že by mu v príčinnej súvislosti s namietaným rozhodnutím ušiel zisk a vôbec, že by ho vzhľadom na svoj zdravotný stav aj mohol reálne, pri pravidelnom behu vecí, dosiahnuť. Žalovaná preto namieta nárok na náhradu ušlého zisku do základu aj výšky. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. V zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. je pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nevyhnutné preukázať ujmu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím (rozhodnutím o treste a pod.) a v prípade preukázania jej existencie, je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy formou peňažného plnenia iba za tých podmienok, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Zákon nespája s nezákonným rozhodnutím (rozhodnutím o treste a pod.) akúsi prezumpciu vzniku ujmy; existujú pochybenia orgánov verejnej moci, kde jednoducho žiadna ujma nevznikne. Ani samotná existencia pochybenia orgánu verejnej moci nemôže znamenať automatický vznik akéhosi paušálneho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to bez potreby jej preukázania. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch ako náhrady nemajetkovej ujmy predpokladá značnú mieru zásahu, pričom výšku takejto nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť len súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Napriek tomu, že súd výšku nemajetkovej ujmy určuje v zásade podľa svojej úvahy, aj tento postup podlieha hodnoteniu a základom pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy by malo byť zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. V tomto smere je nevyhnutné zdôrazniť, že pri posudzovaní uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné dôsledne vziať do úvahy okrem iného vplyv ostatných satisfakčných prostriedkov, ktoré by mohli byť v danej veci použité na zmiernenie následkov zásahu do postavenia žalobcu a taktiež závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Je potrebné vychádzať aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu, musí sa prihliadnuť na intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu hodnoty, do ktorej bolo zasiahnuté, atď. Rozhodujúce je však objektívne hľadisko a nie subjektívne pocity, teda to, či by predmetnú ujmu v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. I keď výška zadosťučinenia v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu (hoci limitovaná maximálnou hranicou), aj táto úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu, vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole a to tým skôr, ak rozpätie, v ktorom sa súd môže pohybovať, je žalobou vymedzené tak široko ako v prejednávanej veci. Súd musí brať zreteľ na prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorou je zabezpečiť primerané zmiernenie nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu možno priznať aj citeľnú sumu, na druhej strane však nemožno priznávať neprimerané či dokonca tak premrštené
sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa a ktoré by napr. pri porovnaní "odškodnenia" zásahu do práva na ochranu osobnosti s „odškodňovaním" zásahov do iných základných práv zaručených ústavou mohli niektoré ujmy na iných základných právach (napr. ujmy na zdraví či dokonca na živote) bagatelizovať. Poukázal na ust. § 17 ods. 3, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. S ohľadom na uvedené okolnosti prípadu (právoplatné odsúdenie žalobcu za spáchanie trestného činu, vykonanie zvyšku právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, nerešpektovanie právnych predpisov v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia - páchanie priestupkov pod vplyvom alkoholu a následné agresívne správanie, negatívne hodnotenie v rámci probácie, dlhodobá nezamestnanosť, nie sú dôvody na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu voči štátu. Ak by si súd tento názorneosvojil, takýto nárok by bolo možné priznať iba v symbolickej sume a nie v uplatnenej sume, ktorá sa pohybuje nad úrovňou maximálnej hranice podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. keď podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z.z. celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. S prihliadnutím na popísané okolnosti prípadu, osobu žalobcu a jeho správanie, považuje žalovaná za v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve v súvislosti s výkonom zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený právoplatným rozsudkom za spáchaný trestný čin. Pokiaľ ide o úroky z omeškania žalovaná má za to, že povinnosť zaplatiť náhradu škody vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím paričnej lehoty dochádza k omeškaniu dlžníka. V prejednávanom prípade by sa žalovaná mohla dostať do omeškania až uplynutím lehoty na plnenie, t. j. až po 3 dňoch od právoplatnosti rozsudku. Podobne argumentuje aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7MCdo 16/2011 zo dňa 27.09.2012, podľa ktorého splatnosť pohľadávky z titulu náhrady škody nastane až rozhodnutím súdu vo veci samej. Okrem toho, je vylúčené omeškanie štátu tak, ako to požaduje žalobca, t.j. vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.420,- eur odo dňa 12.04.2016. Ak by súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 12.04.2016, jeho výšku by musel určiť podľa sadzby úrokov z omeškania platnej po 01.02.2013 a teda vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. Pokiaľ ide o uplatnené trovy predbežného prerokovania nároku podľa druhej vety § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniam § 17 a 18 zákona č. 514/2003 Z.z. ,,zákon vylučuje z náhrady škody náklady, ktoré poškodenému vznikli v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, pretože toto predbežné prejednanie nároku má iba formálny charakter." V nadväznosti na skutočnosť, že žalobca sa domáha náhrady trov predbežného prerokovania nároku, je potrebné poukázať na citované ustanovenie zákona (a dôvodovú správu k nemu), ktoré výslovne vylučuje trovy predbežného prerokovania z možného uspokojenia. V tomto smere nemá význam ani právna kvalifikácia uvedeného nároku produkovaná žalobcom, ktorý uvedený nárok považuje za príslušenstvo pohľadávky obchádzajúc týmto spôsobom citované ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj úmysel zákonodarcu. Záverom žalovaná zhrnula, že v danej veci neexistuje nezákonné rozhodnutie, za ktoré by jej s poukazom na okolnosti osvedčenia žalobcu v skúšobnej dobe, vznikla zodpovednosť za škodu. V prípade žalobcu, nedošlo k oslobodeniu spod obžaloby, zastaveniu trestného stíhania z určitých dôvodov či odsúdeniu k miernejšiemu trestu, ako by bol pôvodne uložený, preto samotné rozhodnutie o následnom osvedčení sa žalobcu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, nemôže založiť zodpovednosť štátu za vznik škody. Rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia nie je teda rozhodnutím, ktoré by zakladalo nárok na odškodnenie podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V predmetnej veci preto absentuje právny titul pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Okrem toho, výkon zvyšku trestu uloženého žalobcovi, bol determinovaný okolnosťami negatívne charakterizujúcimi jeho osobu ako odsúdeného a jeho správanie, ako i ďalším porušovaním právnych predpisov, z čoho je zrejmé zavinenie trestu žalobcom. Podľa žalovanej je uplatnený nárok žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve v súvislosti s výkonom zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený právoplatným rozsudkom za spáchaný trestný čin. Žalovaná zároveň namieta žalobcov nárok na náhradu ušlého zisku do základu aj výšky. Čo sa týka uplatňovaných úrokov z omeškania, splatnosť pohľadávky z titulu náhrady škody by mohla nastať až rozhodnutím súdu vo veci samej. Možnosť priznania trov predbežného prerokovania zákon výslovne vylučuje. S ohľadom na vyššie uvedené, navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol s tým, že uplatňuje nárok na náhradu trov konania, pre prípad neúspechu, aby súd určil v rozsudku na plnenie 30-dňovú paričnú lehotu z
dôvodu administratívno-časovej náročnosti vykonania úhrady. Ako dôkazy označil a predložil : Správu o povesti Obvodného úradu Trenčín zo dňa 22.06.2012, Záverečnú správu z probačného dohľadu zo dňa 29.11.2013, Predvolanie na verejné zasadnutie sp. zn.1PP 104/2009, Potvrdenie o doručení predvolania na verejné zasadnutie, Uznesenie Okresného súdu Trenčin Č.k.1PP 104/2009 -30 zo dňa 17.01.2014, Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. zľce 71/2014 -42 zo dňa 24.06.2014, Žiadosť žalobcu o možnosť odvolania sa proti premene podmienky zo dňa 05.04.2014.
3. Žalobca vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 19.09.2016 doplnil, že si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, pričom z povahy veci popísanej v návrhu na predbežné prerokovanie náhrady škody ako i v žalobe jasne vyplýva, že ide nárok uplatnený z dôvodov ust. § 5, § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Právna špecifikácia uplatneného nároku pri existencií zásady "súd pozná právo" nie je nevyhnutnou súčasťou žaloby, pričom zo skutkových okolností žaloby je nesporné to, na základe akých skutkových okolností sa žalobca domáha náhrady škody. Tvrdenie žalovanej o tom, že v predmetnej veci absentuje právny titul pre uplatnenie nároku na náhrady škody nezodpovedá veci a stavu zákonu. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie, že žalobca si sám zavinil uloženie trestu. Je nesporné, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť osobne sa obhajovať v konaní, v ktorom sa rozhodovalo o jeho osvedčení v skúšobnej dobe, resp. o rozhodnutí o vykonaní zvyšku trestu. Žalobcovi sa nedostalo možnosti naplno využiť ústavou priznané právo na obhajobu a osobne vysvetliť konajúcemu súdu okolnosti rozhodné pre rozhodnutie súdu o vykonaní zvyšku trestu odňatia slobody. Je nespochybniteľným faktom, že žalobca si vykonával trest na podklade rozhodnutia, v ktorom bol porušený zákon v jeho neprospech, čo konštatoval samotný minister spravodlivosti v dovolaní ako i dovolací súd, ktorý dovolacie námietky ministra spravodlivosti akceptoval. Ma za to, že považovať v právnom štáte výkon trestu odňatia slobody na podklade rozhodnutia ktorým bol porušený zákon v neprospech poškodenej osoby za okolnosť, na podklade ktorej má byť nárok na náhradu škody považovaný za rozpor s dobrými mravmi je nepochopením ústavou priznaného práva na osobnú slobodu.
4. Žalovaná vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobcu výslovne uviedla, že poukazuje len na doposiaľ neuvedené skutočnosti. Žalovaná spochybňuje prvý odsek vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.09.2016. V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je nepochybné, že zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Analogicky sa predmetné ustanovenie zákona č. 514/2003 Z. z. vzťahujúce sa na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - konanie mimosúdne, resp. predsúdne, aplikuje aj v prípade žaloby - teda v konaní pred súdom. Zároveň v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Žalovaná z vyššie uvedeného vyvodzuje záver, že špecifikovanie právneho titulu je nevyhnutnou súčasťou žaloby (a predtým žiadosti), a nemožno sa odvolávať na rímsku zásadu iura novit curia. So žalobcom žalovaná nesúhlasí ani v časti, že veci a stavu zákona nezodpovedá skutočnosť absencie právneho titulu žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení k žalobe vyčerpávajúco vyjadrila, z akého dôvodu vo veci žalobcu neexistuje nezákonné rozhodnutie v zmysle § 5 zákona č. 514/2003 Z. z. a nad rámec titulu uplatneného žalobou, predniesla svoje stanovisko aj k neexistencii titulu podľa § 8 ods. 1 písm. a} zákona č. 514/2003 Z. z. Na uvedenom v plnom rozsahu zotrváva. Žalovaná sa skutkovo podrobne a v dostatočnom rozsahu k zavineniu, teda k obsahu druhého odseku vyjadrenia, vyjadrila vo svojom predošlom vyjadrení k žalobe, avšak zdôrazňuje, že žalobca nevykonával trest na podklade zrušených rozhodnutí - rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Pp 104/2009 zo dňa 17.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2Tos 71/2014 zo dňa 24.06.2014, ktorými bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a o vykonaní zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere jeden rok, šesť mesiacov a desať dní, ale na podklade rozsudkov, ktorými bol žalobcovi trest právoplatne uložený, pričom k zrušeniu týchto neprišlo. Záverom uviedla, že sa nestotožňuje ani s jedným odsekom vyjadrenia žalobcu. Presné označenie právneho titulu, na základe ktorého si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody - ušlý zisk vo výške 5.420,- eur, nemajetkovú ujmu v sume 19.000,- eur a trovy za vypracovanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 823,40 eur je nevyhnutnou súčasťou žaloby (a predtým žiadosti), a preto žalobca nemôže odkazovať v tejto súvislosti na rímsku zásadu "súd pozná právo".
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a na jeho vyjadreniach. Má za to, že sú splnené predpoklady pre priznanie uplatneného nároku, s tým, že samotné konštatovanie nezákonnosti predmetného rozhodnutia je nedostačujúce. V predmetnom období, žalobca prišiel o svoju priateľku Gabrielu Takáčovú a otca a preto trvá na žalobe. K práceneschopnosti žalobcu došlo k 09.04.2014, nakoľko k uvedenému dátumu bol žalobca evidovaný ako zamestnanec. Žalobca bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal dávky v hmotnej núdzi, počas práceneschopnosti zvýšené. 6. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že počas výkonu trestu odňatia slobody mu zomrela priateľka a v máji otec, pričom nebol na ich pohrebe, nakoľko nemal finančné prostriedky na eskortu. Okrem toho mu narástol dlh na výživnom, nakoľko počas výkonu trestu odňatia slobody ústav posielal výživné v minimálnej výške 15-20,-Eur, a to na tri deti, za čo dostal podmienečné odsúdenie 18 mesiacov na tri roky, čo je problematické doplatiť i v súčasnej dobe. Pritom mu bolo odpustené čiastočne výživné v DD Lastovička. 7. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na doterajších písomných vyjadreniach. Má za to, že v predmetnom prípade nie je splnená ani jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Je nevyhnutné aplikovať § 8 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 6 písm. a/ tohto zákona pričom má za to, že žalobca si uloženie trestu zavinil sám. Preto mu nárok na náhradu škody nemožno priznať. Má za to, že lekárska správa predložená od MUDr. Kohútovej potvrdzuje jedine to, odkedy začala žalobcovi plynúť práceneschopnosť, nie však dokedy trvala, a zároveň z nej vyplýva, že zhoršenie zdravotného stavu žalobcu bolo ešte pred obdobím výkonu trestu odňatia slobody do ktorého bol daný po vydaní uznesenia o neosvedčení sa. Zároveň nepredložil doklad o evidencii uchádzača o zamestnanie, ale len potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi.
8. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil nasledovné listinné dôkazy: rozsudok NS SR, 4Tdo 80/2014 zo dňa 28.05.2015, dovolanie zo dňa sp.zn. 43467/2014-61/D494, oznámenie tunajšieho súdu č.k. 1Pp104/2009-105 zo dňa 01.07.2015, potvrdenie o prepustení z výkonu trestu dňa 28.05.2015, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 07.10.2015 , vrátane fa č. 2015064, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania zo dňa 07.04.2016, správa o povesti OU Trenčín zo dňa 26.02.2012, záverečná správa z probačného dohľadu zo dňa 29.11.2013, predvolanie na verejné zasadnutie, potvrdenie o doručení predvolania, uznesenie tunajšieho súdu č.k. 1Pp 104 /2009 - 30, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2 Tos 71/2014 - 42, žiadosť žalobcu o možnosť odvolania sa proti premene podmienky zo dňa 05.04.2014, vyjadrenie žalovaného k žalobe, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.09.2016, vyjadrenie žalovaného zo dňa 31.07.2017, lustrácie v Registri obyvateľov, a Registri Sociálnej poisťovne, lekárska správa, potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi za rok 2013,2014 a zistil tento skutkový stav veci:
9. Okresný súd Trenčín uznesením zo 17.01.2014, sp.z. 1Pp/104/2009 podľa § 68 ods. 2 Tr.zák. právoplatným dňa 11.02.2014 rozhodol, že odsúdený, žalobca sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.z. 1T 28/2007 zo dňa 26.03.2007, a preto sa vykoná zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere jeden rok, šesť mesiacov a desať dní. Krajský súd v Trenčíne uznesením z 24.j01.2014, sp.zn. 2 Tos/71/2014 podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr.por. právoplatným dňa 24.06.2014 sťažnosť obvineného zamietol ako podanú oneskorene. Na podklade dovolania ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 03.11.2014 sp.zn. 43467/2014 - 61-D/494 podaného v prospech poškodeného Romana Pientáka Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.z. 4Tdo/80/2014 zo dňa 28.05.2015 vyslovil, že uznesením Okresného súdu Trenčín z 17.01.2014, sp.z. 1Pp 104/2009 bol porušený zákon v ustanovení § 293 ods. 5 Tr. por. v neprospech obvineného K. a uznesenie okresného súdu zrušil. Zároveň zrušil aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 24.06.2014, sp.zn. 2 Tos 71/2014. Okresnému súdu Trenčín prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Podľa oznámenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.07.2015 č.k. 1Pp/104/2009 - 105 sa poškodený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil. Podľa potvrdenia o prepustení bol žalobca vo výkone trestu odňatia slobody od 11.03.2014 do 28.05.2015.
10. Zo správy z probačného dohľadu zo dňa 29.11.2013 vyplynulo, že probačný úradník konštatoval, že zo správ o povesti (pýtaných dňa 08.10.2013) bolo zistené, že odsúdený, v predmetnom konaní žalobca, spáchal v skúšobnej dobe niekoľko priestupkov pričom sa jednalo najmä o priestupky mierené proti družke Gabriele Takáčovej. Spočiatku sa jednalo o verbálne napádanie pod vplyvom alkoholu čo vyústilo
dňa 23.02.2012 do fyzického napadnutia družky Gabriely Takáčovej. Dňa 14.11.2012 neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Odsúdený od svojho konania neupúšťa, čo dokazuje aj priestupok zo dňa 26.07.2013, kedy páchal priestupok proti verejnému poriadku, kde po opakovanom napomenutí neupustil od svojho protiprávneho konania. Bolo konštatované, že odsúdený neviedol riadny život počas skúšobnej doby, páchal priestupky, ktoré sa viažu k pôvodnému trestu, za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody a z ktorého bol podmienečne prepustený. Probačný dohľad je pre tohto odsúdeného nevhodný.
11. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 07.10.2015 súd zistil, že s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobca uplatnil náhradu škody vo forme ušlého zisku v sume 5.420,- Eur za obdobie od 11.03.2014 do 28.05.2015, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 19.000,- Eur a trovy právnej služby vo výške 823,40Eur vyúčtované v súlade so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody s odôvodnením, že bol na základe nezákonného rozhodnutia vo výkone trestu odňatia slobody od 11.03.2014 do 28.05.2015 a podľa oznámenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.07.2015 č.k. 1Pp/104/2009 - 105 sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil. Za nezákonné rozhodnutie označil uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1Pp 104/2009 zo dňa 17.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2 Tos 71/2014 s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 citov. zákona.
12. Z Oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 07.04.2016 bolo zistené, že týmto listom Ministerstvo spravodlivosti SR, adresovaným právnej zástupkyni žalobcu, oznamuje, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebolo vyhovené nakoľko podľa názoru žalovanej nebolo preukázané súčasné splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci a považuje ju za nedôvodnú.
13. Z faktúry č. 2015064 zo dňa 08.10.2015, splatnej dňa 22.10.2015 vyplynulo, že právna zástupkyňa žalobcu vyúčtovala žalobcovi právne služby vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 823,40Eur.
14. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR má každý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy; tohto práva sa v zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy SR možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Podobne Listina základných práv a slobôd ustanovuje v čl. 36 ods. 3, že každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy, a v čl. 36 ods. 4, že podmienky a podrobnosti ustanovuje zákon.
15. Podľa§ 3 <aspi://module='ASPI'&link='514/2003 Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='514/2003 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> účinného od 01.07.2004 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nesprávnym úradným postupom.
16. Podľa § 5 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
17. Podľa § 6 ods.1 -3 cit. Zákona( Nezákonné rozhodnutie) (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. (3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
18. Podľa § 8 ods.1, 2 cit. zákona (Rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe) (1) Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný. (2) Právo na náhradu škody má i ten, kto bol v ďalšom konaní odsúdený na miernejší trest, než ktorý na ňom bol vykonaný na základe zrušeného rozsudku; na účely tohto zákona sa trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu nepovažuje za miernejší trest než nepodmienečný trest odňatia slobody. Náhrada škody patrí len v rozsahu rozdielu medzi trestom vykonaným na základe zrušeného rozsudku a trestom uloženým rozsudkom.
19. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku / ďalej len "žiadosť "/s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
20. Podľa § 16 ods. 4 veta prvá, druhá cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
21. Podľa § 17 ods. 1,2 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
22. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.
23. V právnej teórii sa vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
24. Žalobca odvodzuje svoj nárok z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. Pp 104/2009 zo dňa 17.01.2014, ktorým bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a o vykonaní zvyšku trestu odňatia slobody, nakoľko súd vyhodnotil, že žalobca ako odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neviedol riadny život, keď sa opakovane dopúšťal ďalšieho protiprávneho konania. V skúšobnej dobe spáchal 5 priestupkov, pričom išlo vždy o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Vynímajúc skutočnosť, že sa verejné zasadnutie o neosvedčení žalobcu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia konalo v jeho neprítomnosti, za absencie príslušného zákonného poučenia, predvolanie na verejné zasadnutie si žalobca prebral a aj napriek tomu sa verejného zasadnutia nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Z uvedeného predvolania pritom bolo zrejmé, že ide o konanie týkajúce sa jeho neosvedčenia v skúšobnej dobe a bolo preto predovšetkým v jeho záujme zúčastniť sa tohto zasadnutia. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť, ktorú odvolací súd ako oneskorene podanú
zamietol. Následne dovolací súd zrušil rozhodnutie o neosvedčení sa žalobcu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody pre nesplnenie zákonných podmienok vykonania verejného zasadnutia, rozhodol o nevzatí obvineného do väzby a vec vrátil okresnému súdu znovu na prerokovanie za účelom rozhodnutia o osvedčení alebo neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení. K osvedčeniu žalobcu ako odsúdeného došlo následne zo zákona z dôvodu uplynutia jednoročnej lehoty na rozhodnutie súdu o osvedčení, príp. neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.
25. Žalobca dôvodil, že žalovaný nárok uplatnil z dôvodov ust. § 5, § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ako je to uvedené v § 5 - 6 cit. zák. upravuje odlišné podmienky vzniku nároku z nezákonného rozhodnutia od vzniku nároku na odškodnenie titulom rozhodnutia podľa § 7 - 8 tohto zákona. Súd je viazaný rozhodnutím, ktorým príslušný orgán zrušil alebo zmenil pre nezákonnosť rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola škoda spôsobená, pričom ak bolo určité rozhodnutie orgánu verejnej moci zrušené alebo zmenené, takéto rozhodnutie je potrebné považovať za rozhodnutie nezákonné. Zákon stanovil vo všeobecnosti tri základné podmienky pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to: protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia ( s výnimkou upravenou v § 6 ods. 3, 4 zákona č. 514/2003 Z.z.) a vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov. Okruh riadnych opravných prostriedkov vyplýva z právnych predpisov, ktoré upravujú konanie, v ktorom bolo vydané predmetné rozhodnutie. Riadnym opravným prostriedkom sa rozumie spravidla opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej moci. Je nesporné, že právoplatné uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1Pp 104/2009 a Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2 Tos 71/2014 boli Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.z. 4Tdo/80/2014 zrušené. Tieto rozhodnutia zrušené po nadobudnutí ich právoplatnosti sú považované za rozhodnutie nezákonné. Podmienky pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, boli teda splnené. Pokiaľ ide o podmienku vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, žalobca podal sťažnosť ako riadny opravný prostriedok proti uzneseniu sp.zn. 1Pp 104/2009 zo dňa 17.01.2014 po uplynutí troch dní odo dňa jeho doručenia, až dňa 08.04.2014, teda po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie podľa § 179 ods.1 Tr. poriadku v platnom znení. Lehota na podanie sťažnosti začala žalobcovi plynúť nasledujúci deň po tom, čo bola zásielka o doručení uznesenia vrátená súdu I. inštancie s tým, že adresát je neznámy, teda trojdňová lehota na podanie sťažnosti začala žalobcovi plynúť dňom 06.02.2014 a uplynula dňom 10.02.2014. Vzhľadom k tejto skutočnosti, keď žalobca v stanovenej zákonnej lehote nevyčerpal riadny opravný prostriedok - sťažnosť nebola posledná podmienka pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle §§5,6 cit. zák. splnená. V predmetnej veci nejde pritom o výnimku upravenú v § 6 ods. 3, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Nakoľko neboli splnené všetky podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa §§5,6 cit. zák. toto právo nemožno v zmysle §6 ods.1 cit. zák. priznať.
26. Vzhľadom na špecifiká trestného konania existuje špeciálna úprava v zákone č. 514/2003 Z.z. o škodových nárokoch v súvislosti s rozhodnutím o treste. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi bol najprv uložený trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený, pričom neskôr bolo rozhodnuté súdom, že zvyšok trestu vykoná, pretože sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, avšak následne bolo toto rozhodnutie o treste dovolacím súdom zrušené; je nutné uplatnený nárok na náhradu škody posúdiť podľa i § 8 ods.1 v spojení § 6 zákona č. 514/2003 titulom rozhodnutia o treste.
27. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci nastupuje v prípade naplnenia nasledovných predpokladov rozhodnutie o treste, vznik škody a príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o treste a vzniknutou škodou, za splnenia niektorej z hypotéz predpokladaných v ustanovení § 8 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z a súčasného nenaplnenia žiadneho z negatívnych predpokladov podľa § 8 ods. 6 cit. zákona. Uvedené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť pritom splnené kumulatívne, ak čo len jeden z uvedených predpokladov nie je naplnený, základ nároku nie je daný. Vznik nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste podľa § 8 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa odvíja od výsledku ďalšieho konania, teda od nového rozhodnutia vydaného po zrušení pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia. Zrušenie pôvodného rozhodnutia pre nezákonnosť je podľa § 8 ods. 1 písm. a) iba podmienkou, bez ktorej nemôže byť nárok na náhradu škody uplatnený, ale samotným zrušením tvrdeného nezákonného rozhodnutia nárok na náhradu škody nevzniká. Skutočnosť, že došlo k zrušeniu rozhodnutia pre nezákonnosť, je len podmienkou pre uplatnenie nároku titulom rozhodnutia
o treste, no v prípadoch, v ktorých je nutné po zrušení vydať nové rozhodnutie, je nutné vyčkať na právoplatné skončenie konania, ktorého výsledok je potom rozhodujúci pre vznik nároku na náhradu škody. V predmetnej veci bolo rozhodnutie o neosvedčení sa žalobcu v skúšobnej dobe zrušené, avšak nestalo sa tak pre nezákonnosť tohto rozhodnutia z dôvodu nenaplnenia podmienok pre neosvedčenie sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, ale pre porušenie práva na obhajobu a spravodlivý proces, keď sa verejné zasadnutie konalo bez prítomnosti odsúdeného. Dovolacím súdom bolo zároveň okresnému súdu uložené, aby opätovne vykonal verejné zasadnutie a rozhodol o osvedčení alebo neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení. Aj v prípade ak by došlo k naplneniu podmienky zrušenia rozhodnutia o treste pre jeho nezákonnosť, nárok na náhradu škody jeho samotným zrušením ešte nie je daný. Pre vznik nároku na náhradu škody je rozhodujúce právoplatné skončenie veci. Je nesporné, že žalobca bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený a väčšiu časť trestu si aj vykonal, tak ako mu to bolo uložené v odsudzujúcom rozsudku. V prípade žalobcu nedošlo v tejto trestnej veci k jeho oslobodeniu spod obžaloby, zastaveniu trestného stíhania či k odsúdeniu k miernejšiemu trestu ako bol pôvodne uložený, preto samotné rozhodnutie, oznámenie o následnom osvedčení sa žalobcu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia nemôže založiť zodpovednosť žalovanej za vznik škody. Rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia označené žalobcom(uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1Pp 104/2009 zo dňa 17.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2 Tos 71/2014) nie je preto rozhodnutím, ktoré by zakladalo nárok na odškodnenie v zmysle §8 ods.1,2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorého sa žalobca na jeho základe domáha.
28. V konaní nebol preukázaný ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Žalobca uplatňoval škodu vo forme ušlého zisku, ktorý predstavuje minimálna mzda za každý mesiac vo výkone odňatia slobody od 11.03.2014 do 28.05.2015. Je nesporné, že žalobca v októbri 2013 utrpel vážny úraz, v období konania verejného zasadnutia o neosvedčení sa v skúšobnej dobe bol práceneschopný a naďalej pokračoval v určenej liečbe i počas výkonu trestu odňatia slobody do 09.04.2014. Predtým pracoval naposledy v auguste 2013, v čase nástupu do výkonu trestu nebol zamestnaný, ani nepreukázal, že sa mal prácu v rozhodnom období dohodnutú, zabezpečenú resp. prisľúbenú. Žalobca nepreukázal, že mohol vzhľadom na svoje osobné a zdravotné pomery pri pravidelnom riadnom behu vecí reálne dosiahnuť zisk, ktorý mu v dôsledku predmetného rozhodnutia ušiel. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o existencii škody, ktorá mu vznikla. Pobyt žalobcu vo výkone trestu odňatia slobody neznamenal pre neho reálnu stratu zárobku, pričom automaticky neplatí fikcia straty zisku (zárobku). Zákon č. 514/2003 Z.z. nezakladá žiadnu fikciu ani domnienku existencie ušlého zisku, aj za predpokladu súčasného naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, ak poškodenému žiaden zisk reálne neušiel. V náväznosti na absenciu existencie majetkovej ujmy súd splnenie ďalšieho predpokladu príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím neskúmal.
29. Ďalším uplatneným nárokom bola náhrada nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného a vedľa nepriaznivých dôsledkov môže zahŕňať aj iné negatívne dopady nesprávneho úradného postupu, či nezákonného konania, ktoré môže zasahovať do osobnostnej integrity poškodeného. Peňažná kompenzácia je v zákone označená ako spôsob subsidiárneho odškodnenia, ktoré nastupuje až vtedy, ak nie je možné vzniknutú nemajetkovú ujmu uhradiť inak. Vzhľadom na to, že nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa ani nedá odškodniť a jej rozsah nie je možné kvantifikovať a vyčísliť. Namiesto nej je možné poskytnutie zadosťučinenia s tým, že pokiaľ ide o vyjadrenie miery akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, či v inom prostredí fyzickej osoby. Preto je potrebné prihliadať na dopad nezákonného rozhodnutia do osobnostnej sféry poškodeného, nepriaznivosť jeho vplyvu na povesť poškodeného a doterajší spôsob života a podobne.
30. Žalobca tento nárok odôvodňuje neodstrániteľným následkom nezákonného rozhodnutia v dôsledku ktorého došlo k zásahu do jeho práva na osobnú slobodu priznaného čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, čo sa prejavilo v tom, že počas výkonu trestu odňatia slobody mu zomrela priateľka a otec, nebol na ich pohrebe pričom pripustil, že z dôvodu, že nemal finančné prostriedky na eskortu a narástol mu dlh na výživnom. Iné skutočnosti na preukázanie, že mu vznikla táto ujma výhradne v príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím, a nie aj v dôsledku inej skutočnosti, ktorá zodpovednosť žalovanej nezakladá, netvrdil ani nepreukázal.
31. V súvislosti s týmto nárokom súd zohľadnil skutočnosti, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T 28/2007 zo dňa 26.03.2007 právoplatne odsúdený za trestný čin, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého časť si vykonal a z výkonu zvyšku trestu bol podmienečne prepustený na slobodu, pričom k jeho osvedčeniu v skúšobnej dobe došlo zo zákona (bez skúmania podmienok osvedčenia, príp. neosvedčenia sa žalobcu v skúšobnej dobe, iba na základe uplynutia 1- ročnej doby ustanovenej zákonom). Z uznesenia Okresného súdu Trenčín o neosvedčení sa žalobcu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a uložení zvyšku výkonu trestu a vykonaného dokazovania je pritom nesporné, že v čase rozhodovania o jeho osvedčení, príp. neosvedčení sa boli splnené všetky materiálne podmienky pre rozhodnutie o neosvedčení, keď súd vychádzal z toho, že žalobca bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/28/2007 zo dňa 26.03.2007, pričom mu bola uložená skúšobná doba s probačným dohľadom na 3 roky a 6 mesiacov ako aj zákaz priblížiť sa k Adriane Bujačkovej a v čase plynutia skúšobnej doby dopúšťal opakovane protiprávneho konania - v skúšobnej dobe spáchal 5 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a to opakovane priestupky (verbálne napádanie ďalšej družky Gabriely Takáčovej pod vplyvom alkoholu, ktoré vyústilo aj do fyzického napadnutia), ktoré sa viažu k pôvodnému trestu, v ktorom bol odsúdený za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Možno konštatovať, že spôsob života žalobcu a postoj k dodržiavaniu právnych predpisov boli rozhodujúce dôvody pre neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a uloženie vykonania zvyšku trestu. S ohľadom na tieto okolnosti predmetnej veci, a to právoplatné odsúdenie žalobcu za spáchanie trestného činu, vykonanie zvyšku právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, páchanie viacerých priestupkov pod vplyvom alkoholu a agresívne správanie, negatívne hodnotenie v rámci probácie dospel súd k záveru, že nie sú dané dôvody na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Má za to, že samotné konštatovanie porušenia práva možno považovať za dostačujúce zadosťučinenie vzhľadom na spôsobenú ujmu.
32. Z uvedených dôvodov, nakoľko v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov uplatnených nárokov súd žalobu v celom rozsahu vrátane nároku na trovy právnej služby vyúčtované v súlade so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody, zamietol. S poukazom na tento záver súd sa námietkami žalovanej bližšie nezaoberal. Súd len dopĺňa, že sa nestotožnil s námietkou žalovanej o absencii titulu z ktorého sa nároku na náhradu škody žalobca domáha v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, i z dôvodu, že v prípade, ak by táto žiadosť neobsahovala zákonom stanovené náležitosti podľa § 16 ods.1 cit. zák. orgán, ktorý koná v mene nositeľa zodpovednosti, je povinný vyzvať žiadateľa, aby v určenej lehote odstránil nedostatky svojej žiadosti a takáto výzva resp. jej nedoplnenie v konaní preukázaná nebola.
33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanej vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku. Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalobcovi trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude žalobcovi zrejmé v akej konkrétnej výške má žalobcovi trovy konania nahradiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.