Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/74/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: MeetPRO s.r.o., so sídlom Vihorlatská 3122/40, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 47 804 254, zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Urban, s.r.o., so sídlom J. M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, IČO: 52 761 096, proti žalovanému: Oravský priemyselný podnik, s.r.o., skrátený názov: OPP, s.r.o., so sídlom Čimhová 10, 027 12 Liesek, IČO: 35 882 018, zastúpenému zástupcom: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. -51 zo dňa 30. decembra 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. -51 zo dňa 30. decembra 2019 v napadnutom výroku I., ktorým okresný súd nariadil spoločnosti žalovaného Oravský priemyselný podnik, s.r.o., skrátený názov: OPP, s.r.o., so sídlom Čimhová 10, 027 12 Liesek, IČO: 35 882 018, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel s.r.o., vložka č. 54895/l, Ing. Vladimírovi Garbiarovi, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, Z., zdržať sa konania okrem bežnej obchodnej činnosti a to;

- úkonov smerujúcich k zrušeniu spoločnosti, k splynutiu, zlúčeniu, rozdeleniu alebo zmene právnej formy úkonov smerujúcich k finančnému zadlženiu alebo majetkovému zaťaženiu žalovaného úkonov smerujúcich k vymenovaniu, odvolaniu a odmeňovaniu konateľov

- úkonov smerujúcich k zmene spoločenskej zmluvy, jej článku 10 upravujúceho štatutárny orgán

- konateľov žalovaného, a to až do právoplatného rozhodnutia tohto sporu vedenom na Okresnom súde Námestovo, pod sp.zn. o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného prijatého dňa 19.11.2019 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že „nariadil spoločnosti žalovaného Oravský priemyselný podnik, s.r.o, skrátený názov: OPP, s.r.o., so sídlom Čimhová 10, 027 12 Liesek, IČO: 35 882 018, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel s.r.o., vložka č. 54895/l, Ing. Vladimírovi Garbiarovi, nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom Z. XXX, Z., zdržať sa konania okrem bežnej obchodnej činnosti a to;

- úkonov smerujúcich k zrušeniu spoločnosti, k splynutiu, zlúčeniu, rozdeleniu alebo zmene právnej formy úkonov smerujúcich k finančnému zadlženiu alebo majetkovému zaťaženiu žalovaného úkonov smerujúcich k vymenovaniu, odvolaniu a odmeňovaniu konateľov

- úkonov smerujúcich k zmene spoločenskej zmluvy, jej článku 10 upravujúceho štatutárny orgán

- konateľov žalovaného a to až do právoplatného rozhodnutia tohto sporu vedenom na Okresnom súde Námestovo, pod sp. zn. o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného prijatého dňa 19.11.2019.“ Vo zvyšnej časti okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. S poukazom na

(ďalej aj len „CSP“), , okresný súd čiastočne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak sú splnené zákonné podmienky. Vydanie neodkladného opatrenia môže byť nariadené buď z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť len na základe dôkazov, ktorými žalobca osvedčuje naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov ( ). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Ustanovenie upravuje, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. 2. Okresný súd uviedol, že v danej veci žalobca žalobou a jej prílohami osvedčil, že je jedným zo spoločníkov spoločnosti žalovaného s výškou (splateného) vkladu 309.070,- Eur, ktorý obchodný podiel nadobudol na základe Zmlúv o prevode obchodného podielu uzavretých 14.06.2019 od predávajúcich (a zároveň ďalších spoločníkov), a to R. D. obchodný podiel zodpovedajúci vkladu 116.550,- Eur a od Ing. Vladimíra Garbiara obchodný podiel zodpovedajúci vkladu 195.520,- Eur. „Tiež osvedčil to, že dňa 19.11.2019 sa konalo v spoločnosti žalovaného - Oravský priemyselný podnik, s.r.o. skrátený názov: OPP, s.r.o., IČO: 35 882 018, so sídlom Čimhová 10, 027 12 Liesek valné zhromaždenie, na ktorom boli prítomní spoločníci R. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a Ing. Vladimír Garbiar, rod. D., XX.XX.XXXX, a ktorého jedným z bodov programu bolo prijatie rozhodnutia o odvolaní z funkcie konateľa. Podľa programu bolo prijaté na tomto valnom zhromaždení pod bodom 2 uznesenie o odvolaní z funkcie konateľa v znení; Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti Oravský priemyselný podnik, s.r.o., skrátený názov: OPP, s.r.o., 100 % počtom hlasov odvoláva z funkcie konateľa: Patrícia KUNDISOVÁ, nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, F. - H. O. R. XXX XX, Slovenská republika, štátny občan: SR.“. Zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti žalovaného, jej článku 9, bodu 8 a 9 vyplýva, že valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň 2/3-všetkých hlasov spoločníkov a valné zhromaždenie rozhoduje 2/3 väčšinou hlasov všetkých spoločníkov. Z článku 7 bodu 7 spoločenskej zmluvy vyplýva, že spoločníci majú pri hlasovaní na valnom zhromaždení 1 hlas na každé 1 eur svojho vkladu. Z potvrdenia o vykonaní zápisu v obchodnom registri č. 13/Re/1239/2019 zo dňa 26.11.2019 vyplýva, že ku dňu konania valného zhromaždenia patrilo na valnom zhromaždení zúčastneným spoločníkom počet hlasov 309 070. Žalobcovi patrí podľa spoločenskej zmluvy 309 070 hlasov.“ V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že keďže „valné zhromaždenie žalovaného, vychádzajúc zo spoločenskej zmluvy, rozhoduje 2/3-inou väčšinou všetkých hlasov spoločníkov, čo je 412 093 hlasov z celkového počtu 618 140 hlasov a žalobcovia ako ďalší spoločníci (a konatelia) disponovali v čase zvolania valného zhromaždenia len 309 070 hlasmi, valné zhromaždenie nemohlo byť uznášaniaschopné, pretože sa nedosiahla 2/3-ina väčšina všetkých hlasov spoločníkov. Uznesenie prijaté na valnom zhromaždení bolo potom prijaté v rozpore so spoločenskou zmluvou.“ Podľa okresného súdu žalobca osvedčil naliehavosť dočasnej úpravy právnych pomerov medzi subjektmi sporu, „pretože prijatím uznesenia v rozpore so spoločenskou zmluvou môže dôjsť k ohrozeniu až porušeniu práv žalobcu, ktorý ako spoločník s počtom hlasov 309 070 bol vylúčený z hlasovania o dôležitých otázkach spoločnosti žalovaného, medzi ktoré zákon zaraďuje aj vymenovania a odvolávanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzením. Žalobca tiež osvedčil, že žalovaný vyvíja reálne úkony a kroky, z ktorých vyplýva reálne bezprostredne hroziaca ujma - znižovanie hodnoty majetku žalovaného, prípadne iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery žalovaného a to zriadením záložného práva na zabezpečenie pohľadávky vo výške 87 000 eur vzniknutej na základe Zmluvy o úvere č. LZL/19/10089, ktorú uzatvoril žalovaný ako záložný dlžník a záložca s jeho veriteľom - VÚB Leasing, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava II, IČO: 31 318 045, a

ktorá skutočnosť vyplýva z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp) č. 35670/2019. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a konateľovi žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vo výroku presne vymedzeného konania v mene žalovaného okrem bežnej obchodnej činnosti a to až do právoplatného rozhodnutia v danej veci - určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.“

3. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože vychádzal z toho, že uložiť (nariadiť) povinnosť formou predbežného opatrenia musí byť primerané vo vzťahu k žalobe uplatnenému nároku a musí byť nariadené v takom rozsahu, aby sa výrazne nesťažilo vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovaného v rozsahu jeho doterajšieho podnikania. Preto okresný súd povinnosť zdržať sa konania žalovaného vo výroku uznesenia presne vymedzil (zúžil rozsah konania, ktorého je žalovaný povinný sa zdržať) vyjmúc bežne vykonávanú obchodnú činnosť žalovaného. Zároveň okresný „súd uložil povinnosť žalovanému a nie jeho konateľovi, ktorý je len jedným z orgánov žalovaného bez právnej subjektivity.“ Okresný súd vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (vo veci samej).

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že s uznesením okresného súdu v napadnutej časti výroku I. nesúhlasil. Namietal, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmlúv o prevode časti obchodného podielu uzatvorených dňa 14.06.2019 s Ing. Vladimírom Garbiarom a R. D. sa stal vlastníkom 50 % obchodného podielu na spoločnosti žalovaného. Žalobca v návrhu uvádzal, že vzhľadom na to, že v oboch prípadoch zmlúv o prevode obchodného podielu išlo o nadobudnutie menšinového obchodného podielu, prevod nadobudol účinnosť dňom doručenia zmlúv žalovanému, t.j. 14.06.2019, s ktorými tvrdeniami žalovaný nesúhlasil, nakoľko v danom prípade žalobca nadobudol predmetným prevodom obchodný podiel vo výške 50%, čo predstavuje podľa (ďalej aj len „“) väčšinový obchodný podiel, a teda Zmluva o prevode časti obchodného podielu zo dňa 14.06.2019 „uzatvorená medzi žalobcom a Ing. Vladimírom Garbiarom a Zmluva o prevode časti obchodného podielu zo dňa 14.06.2019 uzatvorená medzi žalobcom a R. D. nadobudla síce platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami, avšak v konkrétnom prípade účinky prevodu väčšinového obchodného podielu podľa nastávajú až zápisom do obchodného registra.“

5. V odvolaní žalovaný poukázal tiež na to, že zo strany Ing. Vladimíra Garbiara a R. D. došlo dňa 14.01.2020 k odstúpeniu od Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 14.06.2019, ktoré odstúpenie bolo žalobcovi doručene poštou i elektronickou komunikáciou (e-mailom). Nakoľko sa jedná o jednostranný právny úkon, doručením odstúpenia od zmluvy, sa Zmluva o prevode časti obchodného podielu zo dňa 14.06.2019 uzatvorená medzi žalobcom a Ing. Vladimírom Garbiarom a Zmluva o prevode časti obchodného podielu zo dňa 14.06.2019 uzatvorená medzi žalobcom a R. D. ex tunc zrušuje a žalobca nie je viac spoločníkom žalovaného. Doručenie odstúpenia od zmluvy žalobca potvrdil písomnou odpoveďou dňa 27.01.2020. Podľa čl. 9 bod 5 spoločenskej zmluvy žalovaného: Konateľ zvoláva valné zhromaždenie písomne tak, aby pozvánka bola odoslaná najmenej 15 dní pred termínom konania valného zhromaždenia. Lehota nemusí byť dodržaná ak s tým súhlasia všetci spoločníci. „Na základe vyššie uvedeného jedinými spoločníkmi v čase konania sa napadnutého valného zhromaždenia, ako aj v súčasnej dobe sú Ing. Vladimír Garbiar a R. D..“

6. Žalovaný v odvolaní namietal tvrdenie žalobcu, že popri Ing. Vladimírovi Garbiarovi sa konateľkou žalovaného stala aj pani Patrícia Kundisová, a to za účelom konsolidácie žalovaného, čo je priamo spochybniteľné úplným výpisom z obchodného registra žalovaného, z ktorého je jasné, že p. Kundisová sa stala konateľom spoločnosti dňa 08.06.2019 a Zmluva o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a spoločníkmi žalovaného, v ktorej bola dohodnutá konsolidácia žalovaného, bola uzavretá dňa 14.06.2019. Žalovaný považoval návrh na vydanie neodkladného opatrenia za nedôvodný a tvrdenia uvedené žalobcom za nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu, prípadne aby ho zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( )postupom v medziach podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle veta prvá v spojení s , uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku podľa zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Vo vzťahu k časti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na nižšie uvedenú právnu úpravu.

10. Podľa v spojení s , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

16. Odvolací súd k inštitútu neodkladného opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak je potrebná bezodkladná úprava pomerov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, je pritom v zmysle povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení je zrejmé, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím, je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Týmito základnými podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len, ak sú tieto obidve podmienky naplnené súčasne.

17. Podľa zistení odvolacieho súdu súd prvej inštancie v uznesení vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku konštatoval naplnenie obidvoch vyššie uvedených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vychádzal výlučne z návrhu žalobcu a listinných dôkazov k tomuto návrhu žalobcom pripojených. Vo vzťahu k prijatým záverom okresným súdom primárne žalovaný v odvolaní namietal, že „Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmlúv o prevode časti obchodného podielu uzatvorených dňa 14.06.2019 s Ing. Vladimírom Garbiarom a R. D. sa stal vlastníkom 50 % obchodného podielu na spoločnosti žalovaného. Žalobca vo svojom návrhu ďalej uvádza, že vzhľadom na to, že v oboch prípadoch zmlúv o prevode obchodného podielu išlo o nadobudnutie menšinového obchodného podielu, prevod nadobudol účinnosť dňom doručenia zmlúv žalovanému, t.j. 14.06.2019. S oboma

tvrdeniami žalobcu nesúhlasíme, nakoľko v danom prípade žalobca nadobudol predmetným prevodom obchodný podiel vo výške 50%, čo predstavuje podľa väčšinový obchodný podiel, a teda Zmluva o prevode časti obchodného podielu zo dňa 14.06.2019 uzatvorená medzi žalobcom a Ing. Vladimírom Garbiarom a Zmluva o prevode časti obchodného podielu zo dňa 14.06.2019 uzatvorená medzi žalobcom a R. D. nadobudla síce platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami, avšak v konkrétnom prípade účinky prevodu väčšinového obchodného podielu podľa nastávajú až zápisom do obchodného registra.“ Vzhľadom na túto odvolaciu argumentáciu žalovaného sa odvolací súd oboznámil s odôvodnením napadnutého uznesenia, z ktorého vyplýva okrem iného, že „...V danej veci žalobca žalobou a jej prílohami osvedčil, že je jedným zo spoločníkov spoločnosti žalovaného s výškou (splateného) vkladu 309 070 eur, ktorý obchodný podiel nadobudol na základe Zmlúv o prevode obchodného podielu uzavretých 14.06.2019 od predávajúcich (a zároveň ďalších spoločníkov) a to R. D. obchodný podiel zodpovedajúci vkladu 116 550 eur a od Ing. Vladimíra Garbiara obchodný podiel zodpovedajúci vkladu 195 520 eur. Tiež osvedčil to, že dňa 19.11.2019 sa konalo v spoločnosti žalovaného - Oravský priemyselný podnik, s.r.o. skrátený názov: OPP, s.r.o., IČO: 35 882 018, so sídlom Čimhová 10, 027 12 Liesek valné zhromaždenie, na ktorom boli prítomní spoločníci R. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a Ing. Vladimír Garbiar, rod. D., XX.XX.XXXX, a ktorého jedným z bodov programu bolo prijatie rozhodnutia o odvolaní z funkcie konateľa“ a tiež, že „...Z potvrdenia o vykonaní zápisu v obchodnom registri č. 13/Re/1239/2019 zo dňa 26.11.2019 vyplýva, že ku dňu konania valného zhromaždenia patrilo na valnom zhromaždení zúčastneným spoločníkom počet hlasov 309 070. Žalobcovi patrí podľa spoločenskej zmluvy 309 070 hlasov. Keďže valné zhromaždenie žalovaného, vychádzajúc zo spoločenskej zmluvy, rozhoduje 2/3- inou väčšinou všetkých hlasov spoločníkov, čo je 412 093 hlasov z celkového počtu 618 140 hlasov a žalobcovia ako ďalší spoločníci (a konatelia) disponovali v čase zvolania valného zhromaždenia len 309 070 hlasmi, valné zhromaždenie nemohlo byť uznášaniaschopné, pretože sa nedosiahla 2/3-ina väčšina všetkých hlasov spoločníkov. Uznesenie prijaté na valnom zhromaždení bolo potom prijaté v rozpore so spoločenskou zmluvou.“ Z uvedených záverov okresného súdu bez ďalšieho nie je možné prijať záver, či okresný súd vyhodnocoval i účinnosť Zmlúv o prevode obchodných podielov, tak ako to namietal žalovaný v odvolaní. Odvolací súd len pripomína na tomto mieste, že dňom, kedy nastávajú účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti sa nadobúdateľ obchodného podielu stáva spoločníkom a týmto dňom na neho prechádzajú všetky práva a povinnosti spojené s nadobudnutým obchodným podielom. Ak okresný súd za relevantný považoval len dátum uzavretia predmetných Zmlúv o prevode obchodných podielov, teda deň 14.6.2019, bez ďalšieho, s tým že nevyhodnocoval účinnosť predmetných zmlúv, pričom tieto svoje závery bližšie neozrejmil a nezdôvodnil, tak potom závery v nosnej časti rozhodnutia okresného súdu, ktorými konštatoval, že dňa 19.11.2019 „Uznesenie prijaté na valnom zhromaždení bolo potom prijaté v rozpore so spoločenskou zmluvou“, nebolo možné vyhodnotiť odvolacím súdom inak, než ako predčasné, ktorá predčasnosť sa premietla do nepreskúmateľnosti predmetných záverov okresného súdu. Len primerane a podporne odvolací súd na tomto mieste uvádza, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.10Sžso/5/2016 vyplýva, že „Zmluva o prevode obchodného podielu je upravená v ustanovení (ďalej len „“), ktorý znie: „Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu“. Z napadnutého rozhodnutia, podľa odvolacieho súdu, nie je možné prijať záver, ako okresný súd vyhodnotil veľkosť nadobudnutého obchodného podielu žalobcom, ktorá skutočnosť je nosná a rozhodná pre aplikáciu žalovaným v odvolaní uvádzanej právnej úpravy v s dôrazom na .

18. Odvolací súd uvádza, že ak okresný súd bližšie nevyhodnotil veľkosť nadobudnutého obchodného podielu žalobcom v spoločnosti žalovaného a ani účinnosť Zmlúv o prevode obchodných podielov uzatvorených dňa 14.6.2019 vo vzťahu k nároku uplatnenému vo veci samej a následne konštatoval, že žalobca osvedčil naliehavosť dočasnej úpravy právnych pomerov medzi subjektmi sporu, „pretože prijatím uznesenia v rozpore so spoločenskou zmluvou môže dôjsť k ohrozeniu až porušeniu práv žalobcu, ktorý ako spoločník s počtom hlasov 309 070 bol vylúčený z hlasovania o dôležitých otázkach spoločnosti žalovaného, medzi ktoré zákon zaraďuje aj vymenovania a odvolávanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzením. Žalobca tiež osvedčil, že žalovaný vyvíja reálne úkony a kroky, z ktorých vyplýva reálne bezprostredne hroziaca ujma - znižovanie hodnoty majetku žalovaného, prípadne iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery žalovaného a to zriadením

záložného práva na zabezpečenie pohľadávky vo výške 87 000 eur vzniknutej na základe Zmluvy o úvere č. LZL/19/10089, ktorú uzatvoril žalovaný ako záložný dlžník a záložca s jeho veriteľom - VÚB Leasing, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava II, IČO: 31 318 045, a ktorá skutočnosť vyplýva z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp) č. 35670/2019“, tak potom ani tieto závery, bez ďalšieho nebolo možné odvolacím súdom vyhodnotiť inak než ako predčasné, keďže boli prijaté následne, po konštatovaní okresného súdu o osvedčení nároku vo veci samej, ktoré vyhodnotenie bolo však odvolacím súdom posúdené ako predčasné, ktorá predčasnosť sa premietla do nepreskúmateľnosti.

19. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

21. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa aktuálneho znenia nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť záver svojho rozhodnutia.

23. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu (v čase rozhodovania odvolacieho súdu ). Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné“. Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 12. júna 2008, podľa ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred všeobecným súdom stanovuje . Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce preň z a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsah základného práva na súdnu ochranu podľa nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z , totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.

24. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa , odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá účastník konania možnosť, aby uplatnil svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa . Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by tým nielen zásadu dvojinštančnosti konania a v konečnom dôsledku i rovnosť účastníkov konania.

25. Z vyššie uvedeného, v nadväznosti na podané odvolanie, krajský súd teda primárne skúmal, či má spôsobilý predmet skúmania, a to súdne rozhodnutie súdu prvej inštancie s náležitosťami podľa , krajský súd však konštatuje, že predmetné rozhodnutie nemá všetky atribúty vyplývajúce z .

26. Z výrokovej časti napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd rozhodol tak, že „nariadil spoločnosti žalovaného Oravský priemyselný podnik, s.r.o, skrátený názov: OPP, s.r.o., so sídlom Čimhová 10, 027 12 Liesek, IČO: 35 882 018, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel s.r.o., vložka č. 54895/l, Ing. Vladimírovi Garbiarovi, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, Z., zdržať sa konania okrem bežnej obchodnej činnosti a to;“ Z takto formulovanej výrokovej časti vo vzťahu k uvedeniu „Ing. Vladimírovi Garbiarovi, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, Z.“, a k údajom k nemu uvedeným len vo výrokovej časti, nie je možné, podľa odvolacieho súdu, zistiť jeho status a vzťah k prejednávanej veci, ak ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplývajú dôvody, pre ktoré mu predmetná povinnosť bola okresným súdom uložená výrokovou časťou, a to ako fyzickej osobe, identifikovanej rodným číslom a bydliskom, nepodnikateľovi, nie konateľovi žalovaného, spolu so žalovaným, ktorý je právnickou osobou, podnikateľom. Okresný súd v napadnutom uznesení v bode 12. uviedol, že „....uložil povinnosť žalovanému a nie jeho konateľovi, ktorý je len jedným z orgánov žalovaného bez právnej subjektivity.“ Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd nemohol vyhodnotiť tieto závery okresného súdu, v tomto štádiu konania a bez ďalšieho, ako presvedčivé, ktoré by vytvorili odvolaciemu súdu dostatočný priestor na stotožnenie sa s nimi.

27. Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené, vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže neboli posudzované všetky základné atribúty neodkladného opatrenia vyplývajúce z úpravy v . Okresný súd sa v ďalšom konaní bude opätovne zaoberať otázkou (ne)splnenia procesných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to tak v procesnej ako i vecno-právnej rovine a vyjadrí sa najmä ku skutočnostiam, o ktorých odvolací súd uviedol, že závery okresného súdu v týchto rovinách sú predčasné, rozhodne opäť o návrhu žalobcu, pričom neopomenie sa zaoberať všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo, a to včítane tých uvedených v odvolaní žalovaného.

28. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

29. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.