Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-36-2019.pdf
PDF · 115.88 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: T. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XX, L. X., B., proti žalovaným: 1.) N.. G. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, B., 2.) N.. Y. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, B., obaja zast. AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30, Nitra, IČO: 36 859 061, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou na súd dňa 10.05.2019, domáhal určenia neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 28.05.2018, uzatvorenými medzi žalovaným 1. a žalovaným 2., vedenej pod V XXXX/XX ako aj zmluvy medzi nimi, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat. úz. W., parc. reg. „C“ č. XX/XX záhrada o výmere 237 m2, parc. č. XX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2 a parc. č. XX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, evidované na LV č. XXXX, ako aj zmluvy medzi nimi ohľadne nehnuteľnosti - stavby rodinného dom súp. č. XXX, postavenej na parc. č. XX/XX, evidovanej na LV č. XXXX.
2. V žalobe uviedol, že medzi ním a žalovaným 1., je vedené na tunajšom súde konanie sp. zn. 15C/189/2004, o vydanie veci - motorového vozidla. Podľa rozsudku zo dňa 05.09.2017, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania, vyzval dňa 28.08.2017 žalobca žalovaného 1. na zaplatenie 3 500 eur. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom zo dňa 27.03.2019, sp. zn. 6Co/47/2018. Žalovaný ignoroval túto výzvu ako aj skutočnosť, že je medzi nimi vedené ďalšie konanie sp. zn. 17C/78/2017 a účelovo vykonštruovaným zámerom sa išiel zbaviť svojho majetku - nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. W., ako parc. č. XX/XX, XX/XX, XX/XX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, rod. domu so súp. č. XXX. Tieto nehnuteľnosti po obdržaní rozsudku vo veci 15C a začatí konania pod sp. zn. 17C/78/2017 účelovo (po 6 mesiacoch) predal Niektoré predal kúpnymi zmluvami svojmu otcovi (parc. č. XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XXX, dom so súp. č. XXX) a nehnuteľnosti - parc. č. XXX/XX, XXX/XXX a XXX/XXX predal účelovo inej osobe. Žalobcovi pritom neuhradil trovy konania. Aj v konaní pod sp. zn. 17C/78/2017 sa žalobca domáha vydania motorových vozidiel a náhrady škody.
3. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade prebiehajú, resp. prebiehali viaceré súdne spory na Okresom súde Nitra. V spore, vedenom na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 15C/189/2004 došlo k vydaniu rozsudku zo
dňa 05.09.2017, č. k. 15C/189/2004-754, podľa ktorého bol žalovaný v 1. rade povinný vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo VW JETTA, pričom žalobca mal nárok na plnú náhradu trov konania. Zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo k vydaniu motorového vozidla žalobcovi, pretože bolo zexekvované súdnym exekútorom v exekučnom konaní oprávneného Ing. G. K. (v tomto konaní označený ako žalovaný 1) proti povinnému T. W. (v tomto konaní označený ako žalobca) o vymoženie sumy 620,20 Eur s príslušenstvom, vedenom pod sp. zn. 355EX/342/18 (61Ek/814/2018) súdny exekútorom JUDr. Peter Kliment. V zmysle oznámenia súdneho exekútora JUDr. Peter Kliment, súdny exekútor realizuje procesné úkony k predaju motorového vozidla na dražbe. Bolo rozhodnuté aj o náhrade trov konania, pričom sumu 1 551,51 eur žalovaný v 1. rade žalobcovi neuhradil, pretože podal proti uzneseniu súdu č. k. 15C/189/2004-867 sťažnosť. Ak by aj uznesenie o trovách konania nadobudlo právoplatnosť, žalobca by mal voči žalovanému v 1. rade pohľadávku maximálne vo výške 1.551,51 Eur. Naopak, práve žalovaný v 1. rade je ten, kto má splatné, judikované pohľadávky voči žalobcovi, čo zrejme žalobca účelne opomenul v žalobe uviesť, a to pohľadávku vo výške 620,20 eur s príslušenstvom a trovami exekučného konania, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 355EX/342/18, ďalej pohľadávku vo výške 928,17 Eur s príslušenstvom a trovami exekučného konania, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 3EX/3473/16. Preto pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcovi spolu s príslušenstvom sú vyššie ako výška trov konania, ktorá môže byť žalobcovi priznaná v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/189/2004. Žalobca nemá voči žalovanému v 1.rade žiadnu judikovanú pohľadávku a ak by mu aj súd priznal náhradu trov konania vo výške 1.551,51 eur, táto jeho pohľadávka bude podstatne nižšia ako jeho záväzok voči žalovanému v 1.rade. Žalovanému v 1. rade nie je zrejmé, ako sa žalobca dopracoval k sume 3 500 eur, uvedenej v jeho liste z 28.08.2017. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných skutočností je preukázané, že práve žalovaný v 1. rade eviduje voči žalobcovi pohľadávky, ktoré žalobca dobrovoľne nezaplatil, a ktoré sú vymáhané v exekučných konaniach. Žalobca neeviduje voči nemu žiadnu splatnú pohľadávku, ktorej nezaplatenie by malo, podľa tvrdení žalobcu, údajne byť dôvodom neplatnosti kúpnych zmlúv. Žalovaný v 1. rade považuje žalobu za šikanóznu, s cieľom opakovane sa s ním súdiť. Okrem toho podľa žalovaného v 1. rade žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnych zmlúv (napr. uzn. NS SR sp. zn. 4 Cd 56/2009). Preto navrhol súdu, aby žalobu zamietol bez prejednania veci ako nedôvodnú. O nevyhnutnosti zamietnutia žaloby svedčí aj skutočnosť, že žalobca nepreukázal, resp. ani len nepoukázal na žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mali byť kúpne zmluvy určené za neplatné. Žalovaný v 1. rade má za to, že uzatvorené kúpne zmluvy sú platné a žalobca nepodložil žalobou uplatňovaný nárok žiadnymi relevantnými dôkazmi.
4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že mu nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha a z akého dôvodu, a ani to, prečo by mali byť kúpne zmluvy neplatné. Považuje ich za platné a žalobu navrhol zamietnuť.
5. Žalobca v rámci repliky uviedol, že žalovaný v 1. rade motorové vozidlo, ktoré má vydať podľa konania, sp. zn. 17C/78/2017, nezákonne zadržiava, pričom súd zatiaľ nerozhodol. V rámci konania, sp. zn. 15C/189/2004, bolo uznesením zo dňa 21.11.2019 rozhodnuté o výške trov konania v sume 1 551,51 eur, pričom uznesenie nie je právoplatné. Okrem toho uviedol, že podal žalobu o náhradu škody, spôsobenej práve nevydaním motorového vozidla, na súd dňa 17.02.2020. Sám žalovaný v 1. rade ohodnotil motorové vozidlo na sumu 50 000 Sk (1 659,70 eur). Žalobca si náhradu škody nemohol uplatniť v konaní z dôvodov na strane súdu, keď mu sudca podľa jeho názoru zmaril toto právo a o žalobe hneď rozhodol. Z uvedeného dôvodu podal novú žalobu o náhradu škody. Podľa žalobcu mu určitá náhrada priznaná bude. Pokiaľ ide o pohľadávku žalovaného v 1. rade voči nemu v sume 620,20 eur, podal sťažnosť dňa 02.02.2020 v exekučnom konaní, sp. zn. 61Ek/814/2018 (355EX/342/18), Okresný súd Banská Bystrica. Žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 620,20 eur, pretože táto neexistuje. Práve žalovaný v 1. rade je ten, kto zapríčinil všetky tieto spory, neoprávnene od neho vymáhal sumu 340 000 Sk (sp. zn. 15C/59/2004), nechcel žalobcovi zaplatiť 200 000 Sk za predané vozidlá (sp. zn. 7C/83/2004), nevydal mu motorové vozidlo (sp. zn, 15C 189/2004), nevydal vozidlá s náhradou škody (sp. zn. 17C/78/2017), ako aj škodu na vozidle VW Jetta. Týmto sa žalovaný v 1. rade snažil žalobcu pripraviť a poškodil jeho hnuteľný majetok, pričom zašiel až tak ďaleko, že falšoval podpis žalobcovho syna; preto sa žalobca bránil. Uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv a vo svojom vyjadrení uplatnil prostriedky procesného útoky, najmä skutkové tvrdenia, ktoré preukázal a poprel tvrdenia protistrany. Podľa neho si žalovaný v 2. rade nedostatočne prečítal žalobu. Kúpne zmluvy medzi žalovanými boli spísané účelovo a zámerne, aby žalobca nemohol podať
voči žalovanému v 1. rade exekúciu na nehnuteľnosti, ktoré už predal; účelovo a špekulatívne sa zbavil všetkého svojho majetku.
6. Žalovaný v 1. rade v rámci dupliky poukázal na to, že žalobcovi zatiaľ nebola voči nemu právoplatne súdom priznaná žiadna pohľadávka, a to ani v jednom z uvedených konaní. Práve naopak, žalovaný v 1. rade disponuje splatnými judikovanými pohľadávkami, na ktoré poukázal už vo svojom vyjadrení k žalobe. Opakovane zdôraznil, že má preukázateľné, judikované vymáhateľné pohľadávky voči žalobcovi, pričom žalobca nedisponuje žiadnou takouto pohľadávkou voči nemu. Ak by aj súd v konaní, sp. zn. 15C/189/2004, zaviazal žalovaného v 1. rade k úhrade trov konania, táto suma nepresiahne jeho vymáhateľné pohľadávky voči žalobcovi. Nie je zrejmé, aký naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnych zmlúv má žalobca ani to, od čoho tento naliehavý právny záujem, odvodzuje. Z jeho tvrdení tieto skutočnosti nevyplývajú. Žalobca neodôvodnil a nepreukázal, v čom považuje kúpne zmluvy za neplatné. Žalovaný v 1. rade má za to, že kúpne zmluvy sú platné. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný v 1. rade sa uzatvorením kúpnych zmlúv špekulatívne a účelovo zbavil všetkého svojho majetku, tieto tvrdenia žalobcu popiera a považuje ich za nepravdivé. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žiadnemu svojmu tvrdeniu. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, nevyplýva z nej žiaden dôvod, pre ktorý by mali byť kúpne zmluvy neplatné. Nebolo mu zrejmé, prečo sa domáha ich neplatnosti a ani to, čo by ich neplatnosťou dosiahol. 8. Súd vo veci vykonal výsluch žalobcu dňa 17.06.2019, ktorý nariadil za účelom zistenia, či trvá na podanej žalobe. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že zistil, že sa žalovaný v 1. rade bezdôvodne zbavuje majetku a okrem toho oklamal aj svoju manželku, tj. zbavuje sa majetku nielen kvôli žalobcovi, ale aj kvôli bývalej manželke. Zároveň uviedol, že ak by dal vec advokátom, prípadne, ak by žaloba nebola presne určená, pretože on zvažoval, že by tam mala byť asi zmena žaloby o naliehavý právny záujem, nechá petit na advokátovi, pričom spomenul JUDr. Timka, ktorý ho zastupoval vo veci 15C (viď zvukový záznam).
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.07.2020, na ktoré sa dostavili žalobca a právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade. Pôvodne bol termín pojednávania nariadený na deň 02.06.2020, ale súd nemal splnené podmienky pre jeho uskutočnenie (nemal vykázané doručenie predvolania žalobcovi), preto ho odročil. Žalobca navrhol pred otvorením pojednávania jeho odročenie, pretože sa chcel dať zastúpiť právnym zástupcom, a to hlavne zo zdravotných dôvodov. Uviedol, že bol na dovolenke u svojho brata, odkiaľ sa skrz pojednávanie vrátil, a chcel sa pôvodne ospravedlniť s tým, že sa dá zastúpiť. Nevedel ale, či bude jeho návrhu vyhovené, preto osobne prišiel. Mal ciťák, že mu to súd zamietne. Súd postupoval podľa § 183 ods. 4 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP) a priamo na pojednávaní ho upovedomil o tom, že návrh na odročenie pojednávania nie je dôležitý a celý návrh považuje súd za nedôvodný, a to z hľadiska toho, že žalobca bol poučený o všetkých procesných právach a povinnostiach tak písomnou formou ako aj v rámci výsluchu, ktorý sa uskutočnil dňa 17.06.2019. Žaloba bola podaná na súd dňa 10.05.2019, z dôvodu čoho mal podľa súdu dostatok času k tomu, aby sa dal vo veci zastúpiť, ak by si to želal.
10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že dohoda medzi stranami sporu nie je možná. Od právneho zástupcu žalovaných považoval za neseriózne a nedôvodné to, že nesúhlasil s odročením pojednávania. Mal skúsenosť v inej veci, kde práve on žiadal o odročenia a žalobca s tým súhlasil. Zopakoval, že má vážne zdravotné problémy, nerobí mu dobre chodiť na súdy, je v pokročilom veku, i keď na to nevyzerá. So žalovaným sa súdi už 17 rokov. To čo bude nasledovať, bude peklo. Ak mu bude vyhovené, príde za neho advokát. Zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, podľa neho v tomto prípade existuje naliehavý právny záujem na zrušení kúpnych zmlúv, a to z dôvodov, ktoré uviedol tak v žalobe ako aj vo vyjadrení. Ešte aj s doplnením iných právnych argumentov, ktoré budú mať veľmi dôležitú úlohu pre rozhodnutie vo veci samej. Záverom konštatoval, že zo strany súdu považuje jeho konanie za neseriózne, pretože podľa Ústavy ako aj podľa CSP sa môže dať kedykoľvek zastúpiť. Podľa Ústavy čl. 47 ods.2, každý má právo na právnu pomoc a ochranu v konaní pred súdom - súdmi. Podľa § 89 ods.1 CSP každý sa môže v konaní zastúpiť zástupcom. Poukázal aj na neseriózne jednanie právneho zástupcu žalovaných, keď mu nedoručili skôr vyjadrenie, ktoré predložili súdu a on nemá možnosť sa ak nemu vyjadriť. Skonštatoval, že ku všetkému sa vyjadrí jeho právny zástupca a čo sa týka jeho zdravotného stavu, ten sa nedá posúdiť v čase, keď som bol poučený o svojich procesných právach. Dnes je jeho zdravotný stav nepriaznivý.
Uviedol, že celý sa rozklepal u podpredsedníčky súdu, nakoľko predsedovi súdu sa nedostal, pretože pojednával.
11. Právny zástupca žalovaných považoval žiadosť o odročenie pojednávania za účelovú. Uviedol, že takýto postup žalobca zvolil už vo viacerých súdnych konaniach, ktoré sú vedené medzi ním a žalovanými. Aj v nich uvádzal, že žiada odročiť z dôvodu, že sa chce dať zastúpiť, ale na pojednávanie následne nakoniec prišiel sám. Mal pocit, že v tomto prípade bolo zasiahnuté do rovnosti strán sporu, keď súd prerušil pojednávanie s tým, že žalobca opustil pojednávaciu miestnosť a išiel riešiť svoj návrh na odročenie pojednávania na správu súdu. V decembri 2019 súdu doručili vyjadrenie k žalobe, pričom žalobca sa mohol na základe toho, čo sa dozvedel z ich vyjadrenia, dať zastúpiť advokátom. Podľa ich názoru mal na to dostatok časového priestoru, preto jeho konanie považoval za zneužitie práva. Samotnú žalobu považoval za nedôvodnú v celom rozsahu, pričom sa pridržiaval doterajších vyjadrení. Pokiaľ ide o ich vyjadrenie zo dňa 08.07.2020, toto bolo zasielané súdu z dôvodu, že mu predchádzalo uhradenie sumy 1 004,71 eur zo strany žalovaného v 1.rade priamo žalobcovi. Žalovaný v 1.rade právnemu zástupcovi oznámil, že bolo rozhodnuté medzi ním a žalobcom o trovách konania, pričom uznesenie o tom bolo doručené dňa 03.06.2020. Dňa 04.06.2020 žalovaný v 1.rade poštovou poukážkou uhradil túto sumu žalobcovi, ide o jedinú judikovanú pohľadávku žalobcu voči žalovanému v 1. rade, ktorú si už inak splnil. Predmetné rozhodnutie o trovách konania je vykonateľné, zatiaľ nie je právoplatné, nakoľko žalobca podal opravný prostriedok. Z uvedeného dôvodu vyjadrenie bolo zasielané neskôr. Súčasťou tohto vyjadrenia je aj poukázanie na tú skutočnosť, že trhová cena nehnuteľností, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha, predstavuje 132 000 eur. Vyplýva to aj zo stanovenia trhovej ceny nehnuteľnosti vyhotovenej realitnou agentúrou. Podľa ich názoru výška pohľadávky žalobu je v hrubom nepomere k cene nehnuteľnosti, ktorej prevod sa žalobca snaží zneplatniť. Navrhol súdu, že v prípade, ak by malo byť neskoré doručenie tohto vyjadrenia dôvodom na odročenie pojednávania, aby naň neprihliadal. Žalovaný v 2.rade má tiež zdravotné problémy, on tento spor nevyvolal. Mal záujem na čo najskoršom ukončení tohto sporu a to aj v záujme zachovania práva na spravodlivý proces.
12. V rámci záverečnej reči žalobca uviedol, že celý spor je veľmi rozsiahly. Konanie z jeho strany vôbec nepovažuje za účelové. Žalovaný 1. mu zničil zdravie, ktoré následky pociťuje stále. Voči nemu boli na tomto súde vykonané viaceré podvody, ktoré sa budú riešiť, kde je žaloba za nezákonné rozhodnutia tohto prvoinštančného súdu a následne to odstupuje NAKA na riešenie. Tento súd nemôže odsúdiť aj spolu s Krajským súdom práve nevinného. Na záver uviedol, že ako sa môže vyjadrovať, keď tu nemá právneho zástupcu.
13. Právny zástupca žalovaných uviedol v rámci záverečnej reči, že na základe vykonaného dokazovania bolo dostatočne preukázané, že žaloba je nedôvodná ako aj dôkazmi nepodložená. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, rovnako ani nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnych zmlúv. Žalobca sa opakovane vyjadruje, že sa nemôže vyjadriť, pretože nemá zástupcu. Bol ale toho názoru, že žalobca mal dostatok času zvoliť si zástupcu a taktiež poukázal na to, že ani k vyjadreniu žalovaného z marca 2020 sa nevyjadril, pričom mal možnosť vyjadriť sa a taktiež mal možnosť zvoliť si právneho zástupcu. Žalobu navrhol zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi, a to najmä rozsudok OS Nitra, č. k. 15C/189/2004-754, pokonávka z 28.08.2017,výpis z LV č. XXXX, XXXX pre k. ú. W., uzn. OS NR č. k. 15C/189/2004-867, oznámenie v 355EX 342/18-64, s pripojenými spismi OÚ Nitra, katastrálny odbor, a to č. V XXXX/XXXX, V XXXX/XX, V XXXX/XX, z nich kúpne zmluvy, všetko kat. úz. Kynek. vyjadreniami strán sporu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
15. Žalovaný v 1. rade bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. W. ako parc. reg. „C“ č. XX/XX,XX/XX,XX/XX, ako aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. W. ako parc. reg. „C“ č. XXX/X (podiel XX/XXXX) a na LV č. XXXX, k. ú. W. ako parc. reg. „C“ č. XXX/XXX (podiel 74/1311). Predmetné nehnuteľnosti, resp. podiely k nim, previedol kúpnou zmluvou zo dňa10.05.2018 na žalovaného v. 2. rade, vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX. Zároveň bol žalovaný v 1. rade výlučným vlastníkom nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. W. ako parc. reg. „C“ č. XX/XX spolu so stavbou. Dom so súp. č. XXX, previedol kúpnou zmluvou zo dňa 17.05.2018 na žalovaného v. 2. rade, vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX. Predmetom katastrálneho konania pod č. V XXXX/XX boli nehnuteľnosti, k. ú. W., parc. reg. „C“ č. XXX
(LV č. XXXX a parc. č. XX/X (LV č. XXXX), ktoré nadobudol žalovaný v 2. rade ako kupujúci kúpnou zmluvou zo dňa 09.02.2017 od predávajúcich: Y. L., L. X.. H. X., V. X..
16. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade boli, resp. sú vedené viaceré konania, pod sp. zn. 15C/189/2004 ide o konanie o vydanie vozidla, pričom v rámci neho sa už rieši len výška trov konania, keďže proti poslednému vydanému uzneseniu o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi trovy vo výške 1 004,71 eur podal sťažnosť žalobca. Žalovaný v 1. rade predmetnú sumu žalobcovi uhradil, čo žalobca nepoprel. Ďalej má ísť o konanie pod sp. zn. 17C/78/2017 o vydanie motorových vozidiel ako aj konania o náhradu škody, ktorého spisovú značku žalobca neuviedol. Okrem toho prebieha exekučné konanie u JUDr. Petra Klimenta (355EX/342/18), kde žalovaný v 1. rade je oprávneným a žalobca povinným, pričom ide o vymoženie sumy 620,20 eur, podľa exekučného titulu - uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/1/2015-81 ako aj exekučné konanie u JUDr. Ľubomíra Pekára (3EX/ 3473/16) o vymoženie 928,17 eur.
17. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 89 ods. 2 CSP, ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.
19. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä a) o splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. V prvom rade súd uvádza vo vzťahu k námietke žalobcu, ohľadne jeho návrhu na odročenie pojednávania, priamo pred jeho otvorením, že žalobca mal dostatok času, aby sa rozhodol, že sa chce dať v spore zastupovať právnym zástupcom. V tomto smere súd konštatuje, že už odo dňa 03.06.2020 mal vedomosť o tom, že súd vo veci nariadil termín pojednávania (išlo o termín na deň 02.06.2020, ktoré sa neuskutočnilo a bolo odročené na deň 14.07.2020) a predvolanie na ďalšie pojednávanie mu bolo doručené dňa 25.06.2020. Okrem toho bol súdom poučený o procesných právach a povinnostiach ako strana sporu (doručené mu bolo 22.07.2019, č. l. 23), bol vypočutý ako žalobca súdom dňa 17.06.2019, boli mu v priebehu konania doručené vyjadrenia žalovaných k žalobe, preto vedel, resp. mal vedieť, že si môže zvoliť právneho zástupcu, ak to považuje za potrebné. Túto skutočnosť ohľadne advokáta súdu inak uvádzal už v priebehu výsluchu.
23. Na základe právnej úpravy odročenia pojednávania podľa Civilného sporového poriadku, účelom ktorej je naplnenie princípu procesnej ekonómie, súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na to, aby pojednávanie bolo odročené na návrh žalobcu. Tvrdenie žalobcu o tom, že má nepriaznivý zdravotný stav ako aj to, že má právo kedykoľvek zvoliť si právneho zástupcu, nebolo zo strany súdu považované dôvodné. Ak mal žalobca záujem zvoliť si zástupcu, mal dostatočný časový priestor rozhodnúť sa pre jeho zvolenie a zároveň súdu svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, tj. nepredložil ani žiadne potvrdenie o zaneprázdnenosti advokátov. Ak by tomu tak naozaj bolo, mal predsa možnosť súdu predložiť tiež potvrdenie o tom, že sa snažil vyhľadať právneho zástupcu resp. to uviesť. Na základe toho súd mal za to, že postupom súdu nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Okrem toho súd konštatuje, že v tomto prípade nešlo o konanie, v ktorom by strana mala byť zastúpená advokátom, nešlo o tzv. povinné zastúpenie.
24. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a zamietol ju v celom rozsahu. Žaloba o určenie, či tu právo je, alebo nie je, môže byť úspešná len vtedy, ak žalobca preukáže aj splnenie podmienky, spočívajúcej v preukázaní naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaný popiera existenciu (neexistenciu) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa súčasne viaže k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 MCdo 1/2010 <http://merit.slv.cz/5MCdo1/2010>). Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Súd konštatuje, že v posudzovanom prípade nebola podaná ani žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je (podľa § 137 písm. c) CSP), pri ktorej súd skúma, či je alebo nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení.
25. Žalobca v priebehu konania ani netvrdil, ktorá právna norma umožňuje určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu. Súd zastáva zároveň názor, že súd nemá poučovaciu povinnosť o tom, akú žalobu mal žalobca podať, resp. akým spôsobom mal žalobca formulovať žalobný návrh tak, aby súd žalobu meritórne prejednal a aby prípadne bol žalobca v spore úspešný.
26. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca sa v posudzovanom spore domáhal voči žalovaným v 1. a 2. určenia (deklarovania) neplatnosti právnych úkonov, konkrétne neplatnosti kúpnych zmlúv. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre účely posudzovania prípustnosti podanej žaloby podľa ustanovení Civilného sporového poriadku je preto potrebné podľa názoru súdu žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu posudzovať ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Súd následne uvádza, že pri žalobe o určenie právnej skutočnosti súd pri posudzovaní jej prípustnosti podľa zákona skúma to, či to vyplýva z osobitného predpisu alebo nie. Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. V posudzovanom prípade však možno konštatovať, že sa žalobca na základe svojich tvrdení nemohol domáhať určenia neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv ako právnej skutočnosti.
27. Keďže sa žalobca samostatným výrokom domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu, že žalovaný v 1. rade sa podľa jeho tvrdenia zbavil účelovo svojho majetku, tak súd dospel k záveru, že jeho žaloba nie je dôvodná, pretože pre takéto prípady je osobitne upravený inštitút v rámci hmotného práva, ktorý ich osobitne rieši. Právne úkony dlžníka sa považujú za platné, ale ak sú urobené s úmyslom poškodiť veriteľa, sú odporovateľné. Ak zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu, nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu (právny úkon, ktorý nie je platný a ktorý teda nevyvoláva žiadne právne účinky, nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, a teda ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 21 Cdo 2426/1999). Inak by sa nemohol prakticky uplatniť inštitút odporovateľnosti právnych úkonov, čím by bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občianskoprávna ochrana veriteľa brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlžníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie veriteľa (Najvyšší súd SR, sp. zn. 4 Cdo 163/2007).
28. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení a ani právnu skutočnosť, vyplývajúcu z osobitného predpisu, súd už bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na dôvody zamietnutia podanej žaloby a v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, súd pre nadbytočnosť nevykonal ďalšie dokazovanie nad rámec dokazovania oboznámením listinných dôkazov doložených do spisu. Preto ani neposudzoval okolnosti, či právne úkony žalovaného v 1. rade mohli prípadne ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, ako ani to, či zo strany žalobcu existovali vymáhateľné pohľadávky. Súd zároveň neprihliadol ani na
vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa 08.07.2020 ohľadne skutočností o cene nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodov.
29. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní v celom rozsahu úspešní, keďže súd žalobu žalobcu zamietol, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovaným nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.