Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ek/507/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, zast.: JUDr. Branislav Zuberec, advokát, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti povinnému: K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXXX/XX, XXX XX G. - I., o vymoženie 58,58 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. mája 2020, takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 25. mája 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia 58,58 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.01.2020, č. k.: - 45. Súd z obsahu súdneho spisu ďalej zistil, že v posudzovanom prípade je povinný v návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj v exekučnom titule, označený ako: Pavol Gábriš, nar. 19.02.1982, Poľnohospodárska 8700/49, 821 07 Bratislava - Vrakuňa. Zároveň súd zistil, že v spotrebiteľskej zmluve priloženej k návrhu na vykonanie exekúcie je uvedené rodné číslo povinného: 850219/6395. Dátum narodenia povinného je teda: 19.02.1985 a nie 19.02.1982. Súd má za to, že v danom prípade tak nie je povinný v exekučnom titule presne a jednoznačne identifikovaný a individualizovaný, v dôsledku čoho je exekučný titul materiálne nevykonateľný. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej pripomenul, že exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (R 58/1997). Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.06.2010). Exekučný titul je materiálne vykonateľný len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcim právnym normám. Preto je potrebné, aby účastníci konania v exekučnom titule boli označení presne. Nedostatok exekučného titulu spočívajúci v jeho materiálnej nevykonateľnosti je dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku. Ak je účastníkom konania fyzická osoba, v návrhu na vykonanie musí byť označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu

alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom (§ 48 ods. 3 písm. b) bodu 1. Exekučného poriadku). V prípade chyby v označení účastníka konania v návrhu na vykonanie exekúcie ide o odstrániteľnú vadu návrhu na vykonanie exekúcie postupom podľa § 52 Exekučného poriadku. Ak však okrem vád návrhu na vykonanie exekúcie exekučný súd zistí aj vadu samotného exekučného titulu spočívajúceho v jeho či už formálnej alebo materiálnej nevykonateľnosti, výzva na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie v danom prípade nie je ani hospodárna ani účelná, pretože ustanovenie § 52 Exekučného poriadku upravuje postup súdu len pri odstraňovaní vád návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný, avšak uvedené ustanovenie neslúži na odstraňovanie vád samotného exekučného titulu. Exekučné konanie je vykonávacím konaním, smerujúcim k vymoženiu judikovanej pohľadávky v prospech oprávneného. Exekučné konanie neslúži na naprávanie pochybení základného konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 3 písm. b) bodu 1. Exekučného poriadku a rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku a preto podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči zamietol.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, v ktorej sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalší postup za účelom vykonania úkonov spojených s odstránením vád exekučného titulu v označení povinného. V podanej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený priložil všetky požadované prílohy, avšak v exekučnom titule súd prvej inštancie v základnom konaní urobil zrejme nedopatrením chybu v písaní, keď v exekučnom titule uviedol nesprávny dátum narodenia žalovaného (povinného). Poukázal na ust. § 52 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný, súd vyzve toho, kto návrh na vykonanie exekúcie podal, aby v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní od doručenia výzvy chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti odstránil...“. Exekučný súd však podľa názoru oprávneného návrh na vykonanie exekúcie bez akéhokoľvek vyzvania oprávneného zamietol a v odôvodnení uviedol, že uvedené ustanovenie (§ 52 Exekučného poriadku) podľa neho neslúži na odstraňovanie vád samotného exekučného titulu, iba na odstraňovanie vád samotného návrhu a exekučné konanie neslúži na naprávanie pochybení základného konania. Oprávnený však nepožaduje od exekučného súdu, aby tento kontaktoval príslušný súd základného konania a sám sa pričinil o odstránenie vady exekučného titulu, jediné čo žiada a domnieva sa, že má na to v zmysle platných právnych predpisov právo, aby dostal primeraný čas na to, aby sa vada exekučného titulu (ktorú si nevšimol) odstránila a v exekučnom konaní sa mohlo riadne pokračovať. V konečnom dôsledku exekučný súd nemôže bez vyzvania/kontaktovania oprávneného vedieť, či oprávnený už nedisponuje opravným uznesením, ktorým by chyba exekučného titulu bola opravená/odstránená, a len nedopatrením túto opravu nepriložil k návrhu a nedopatrením neprispôsobil samotný návrh obsahu opravného uznesenia. Jedná sa o chybu v písaní v exekučnom titule, túto súd opraví kedykoľvek (teda aj po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia). Jedná sa o odstrániteľnú chybu exekučného titulu. Podľa názoru oprávneného mal exekučný súd oprávneného vyzvať na doloženie právoplatného opravného uznesenia v časti dátumu narodenia povinného a s tým súvisiacu opravu návrhu na vykonanie exekúcie tak, ako to exekučný súd robí štandardne v akejkoľvek inej veci, pri ktorej exekučný súd zistí chybu návrhu alebo akejkoľvek prílohy návrhu. Oprávnený sa domnieva, že uvedený postup exekučného súdu je v rozpore aj so zásadou hospodárnosti, keďže odstrániteľná vada by mohla byť odstránená už v tomto exekučnom konaní v primeranej lehote, ale exekučný súd týmto rozhodnutím núti oprávneného, aby podal nový návrh na vykonanie exekúcie a platil druhý súdny poplatok za vydanie poverenia. Exekučný súd postupoval nesprávne a odňal tým oprávnenému možnosť v exekučnom konaní vymáhať uplatnený nárok. Názor exekučného súdu uvedený v odôvodnení uznesenia, voči ktorému smeruje táto sťažnosť, považujeme za nesprávny aj preto, že exekučný súd už k tejto veci zaujal svoje stanovisko a napríklad v uznesení zo dňa 08.04.2020 v odôvodnení odseku 10 (v druhej polovici odseku) konštatuje: „Exekučný súd zároveň konštatuje vo väzbe na procesné okolnosti prípadu, že aj keď v Exekučného poriadku zákonodarca operuje a výslovne uvádza pri odstraňovaní vád návrhu iba nesprávnosti týkajúce sa návrhu na vykonanie exekúcie, v zmysle článku 46 ods. 1 SR a zmyslu uvedeného ustanovenia je potrebné použiť extenzívny výklad uvedeného ustanovenia a pod okruh týchto nesprávností treba zaradiť každú vadu pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá je odstrániteľná, teda aj vadu týkajúcu sa exekučného titulu, resp. doložky vykonateľnosti exekučného titulu. Lipnutie na doslovnom znení by bolo len prílišným formalizmom, o ktorom už viackrát judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky, že je v rozpore s materiálnym chápaním právneho štátu.“

4. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

8. V zmysle § 250 ods. 1CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( v spojení s ), dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

12. Sťažnostný súd sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia (§202 ods. 2 Exekučného poriadku) a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijaté rozhodnutie, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na oprávneným uplatnené dôvody sťažnosti. Z uvedených dôvodov súd len za účelom zdôraznenia správnosti prijatých záverov súdu v napadnutom rozhodnutí a v reakcii na obsah sťažnosti oprávneného, dopĺňa k posudzovanému prípadu nasledovný výklad.

13. V zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať aj označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným číslom. Predpokladom pre vedenie exekúcie voči povinnému je v zmysle cit. ust. jeho jednoznačná identifikácia, ktorá je potrebná už v základnom konaní. Len neuvedenie dátumu narodenia alebo iného identifikačného údaju pri fyzickej osobe, prípadne iné uvedenie tohto údaju oproti exekučnému titulu, je odstrániteľnou chybou návrhu, ktorá v prípade jej neodstránenia vedie k nemožnosti jednoznačne identifikovať osobu povinnú a k možnému odmietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie (§ 52 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade ale nastala odlišná procesná situácia. Aj sťažnostný súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul pričom zistil, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako povinný podľa dostupnej evidencie súdu (register obyvateľov) neexistuje. Súd ďalej v konaní zistil, že oprávnený osobu povinnú identifikoval v súlade s exekučným titulom a teda je zrejmé, že povinný (v pôvodnom konaní žalovaný) bol v exekučnom titule nesprávne označený. Neobstojí preto tvrdenie oprávneného, že súd mal v posudzovanom prípade využiť postup podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a vyzvať oprávneného na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, keďže v danom prípade sa nejedná o vadu samotného návrhu, ale o vadu exekučného titulu spočívajúcej v jeho materiálnej nevykonateľnosti, keďže predložený exekučný titul zaväzuje na splnenie povinnosti osobu, ktorá podľa dostupnej evidencie neexistuje. V tejto súvislosti súd akcentuje, že dátum narodenia povinného je povinnou náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/ Exekučného poriadku. Zákonodarca v tomto zákonom ustanovení zohľadnil najmä to, že práve dátum narodenia (prípadne rodné číslo) fyzickej osoby bezpečne túto osobu identifikuje a zároveň ju

odlišuje od iných fyzických osôb. V danom prípade preto súd postupoval správne, keď návrh povinného na vykonanie exekúcie zamietol v súlade s § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom. Súd podľa uvedeného ustanovenia zamieta návrh predovšetkým vtedy, ak rozhodnutie, ktoré sa navrhuje vykonať, nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 Exekučného poriadku. Aby bolo rozhodnutie súdu spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie, musí ísť o rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku). Vykonateľnosť exekučného titulu z oboch jej stránok (materiálnej aj formálnej) právna teória stotožňuje s vlastnosťou exekučného titulu, ktoré ho robí spôsobilým na jeho nútený výkon prostredníctvom exekúcie. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje tzv. doložkou vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule (v rozhodnutí súdu). Podmienka reálnej vynútiteľnosť priznaného práva je daná len v prípade, ak osoba povinná z exekučného titulu je v exekučnom titule označená spôsobom, ktorý neskôr exekučnému súdu pri nútenom výkone tohto rozhodnutia umožní túto osobu bezpečne identifikovať. Sťažnostný súd preto osobitne zdôrazňuje, že pre posúdenie materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu malo svoju právnu váhu predovšetkým posúdenie skutočnosti, či v ňom došlo k presnej individualizácii povinného z pohľadu naplnenia účelu vykonávacieho konania. Predložený exekučný titul však ani podľa sťažnostného súdu v tomto smere požiadavku materiálnej vykonateľnosti nespĺňa (napr. R 58/1997), keďže na podklade výsledkov šetrení exekučného súdu v príslušných registroch v nich preukázateľne (a oprávnený túto skutočnosť ani nerozporoval) absentuje presnosť v označení subjektu povinnosti. Súd zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vlastnosť vykonateľnosti sa pri exekučnom titule skúma (posudzuje) ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Len taký exekučný titul, ktorý ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie spĺňa všetky atribúty vykonateľnosti môže tvoriť spôsobilý podklad pre vedenie exekúcie.

14. Nesprávna je potom aj argumentácia oprávneného, že exekučný súd mal pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zisťovať na Okresnom súde Bratislava II, či v danej veci nedošlo k vydaniu opravného uznesenia k exekučnému titulu, ktoré oprávnený nepriložil k návrhu na vykonanie exekúcie len nedopatrením. Je zrejmé, že v návrhu oprávnený označil povinného tak, ako je to uvedené aj v exekučnom titule, preto nebolo zo strany súdu na mieste sa domnievať, že vo veci bolo vydané akékoľvek opravné uznesenie. Súd ďalej v tejto súvislosti pripomína, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie sa skutočnosti potrebné na rozhodnutie dokladajú predovšetkým formalizovaným spôsobom (§ 48, § 52, § 53 Exekučného poriadku), súd si tak vedomosť o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie získava šetrením na podklade návrhu a jeho príloh, ktoré mu predkladá oprávnený. Oprávnený je preto povinný osvedčiť súdu všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie a rovnako tak potom zodpovedá aj za prípadné neosvedčenie týchto skutočností. Rovnako neušlo pozornosti súdu, že oprávnený súdu ani v konaní o sťažnosti žiadne opravné uznesenie k exekučnému titulu nepredložil. Rovnako tak oprávnený v sťažnostnom konaní neopravil ani návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 52 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd musel aj naďalej vychádzať zo skutočnosti, že konanie je iniciované voči osobe, ktoré sa v registri obyvateľov nenachádza.

15. Sťažnostný súd pre úplnosť dodáva, že telefonickým preverením stavu konania na Okresnom súde Bratislava II bolo ku dňu vydania tohto rozhodnutia zistené, že obsahom spisového materiálu doposiaľ nie je právoplatné opravné uznesenie, ktorým by došlo k zmene označenia osoby povinnej z exekučného titulu. Súd preto pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo základného postulátu, akceptovaného právnou teóriou i súdnou praxou, že nevyhnutným procesným predpokladom oprávňujúcim oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia.

16. Pokiaľ oprávnený poukázal na rozhodovaciu činnosť exekučného súdu v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 08.04.2020, súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že konštatované rozhodnutie vychádzalo z rozdielnych skutkových okolností, kedy v tomto prípade oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie neosvedčil vykonateľnosť predloženého exekučného titulu, keď súdu nepredložil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu, avšak učinil tak v sťažnostnom konaní. V tomto prípade nešlo o vadu samotného exekučného titulu tak, ako je to v posudzovanom prípade, ale o

vadu návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, kedy k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť oprávnený aj exekučný titul spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti. Za vady návrhu na vykonanie exekúcie súd považuje nie len chyby v spísaní alebo iné zrejmé nesprávnosti pri údajoch uvedených v samotnom návrhu, ale aj nepredloženie všetkých príloh k návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré je v zmysle účinnej právnej úpravy potrebné k návrhu priložiť (§ 48 ods. 4 a nasl. Exekučného poriadku). Práve na túto skutočnosť upozornil konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. zo dňa 08.04.2020. Preto v prípade, ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil exekučný titul bez potvrdenia o jeho vykonateľnosti, bol plne odôvodnený postup podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku. Na viac oproti posudzovanému prípadu v čase rozhodovania súdu o podanej sťažnosti v konaní pod sp. zn. už oprávnený vady návrhu na vykonanie exekúcie, pre ktoré bol jeho návrh zamietnutý, odstránil. V danom prípade však oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil všetky prílohy vyžadované zákonom, avšak predložený exekučný titul vykazuje vady, pre ktoré nemôže tvoriť zákonný podklad pre vedenie exekúcie voči konkrétnej osobe. Preto odkaz oprávneného práve na uvedené rozhodnutie nie je priliehavé, keďže vychádza z rozdielnych skutkových okolností a na posudzovaný prípad preto nie je možné jeho závery aplikovať.

17. Požiadavka efektívneho súdneho konania a požiadavka dostatočného osvedčenia všetkých skutočností vedúcich k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie tvoria základné komponenty realizácie práva na nútený výkon rozhodnutia pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa názoru sťažnostného súdu aktuálna právna úprava v zásade umožňuje, aby exekučný súd formálne pochybenia oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie odstránil na základe výzvy podľa § 52 Exekučného poriadku, táto právna úprava však neabsolutizuje právo účastníka na poskytnutie neobmedzeného časového priestoru na odstránenie vád samotného exekučného titulu, kde nie je možné predpokladať ani časový horizont vydania opravného uznesenia a ani dátum nadobudnutia jeho právoplatnosti. Takýto výklad potom nemôže byť považovaný za v rozpore s transparentným, očakávaným, a sústredeným vedením súdnych procesov vôbec. Tento výklad súdu napokon podporuje aj zásada vigilantibus iura scripta sunt (práva patria k bdelým), ktorá vyžaduje od účastníka súdneho konania, aby sa aktívne zaujímal o výsledok rozhodovacej činnosti súdu aj z toho pohľadu, či v prípadnom vyhotovení súdneho rozhodnutia nedošlo ku chybám pri označení strán sporu.

18. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený ( Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. ).

19. Záverom sťažnostný súd pripomína, že v prípade opravy exekučného titulu oprávnený môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. Nie je možné preto súhlasiť s názorom oprávneného, že mu súd svojím konaním v danom prípade trvale odňal možnosť domáhať sa núteného výkonu exekučného titulu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).