Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-4Sa-64-2018.pdf
PDF · 103.05 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-4Sa/64/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. júna 2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. marca 2018 vo veci priznania starobného dôchodku, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Žiadosťou spísanou dňa 24.01.2018 požiadala žalobkyňa o priznanie starobného dôchodku od 02.01.2018. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.03.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) priznala žalobkyni od 02.01.2018, podľa ust. § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 461/2003 Z.z.“ alebo „ZSP“), starobný dôchodok v sume 501,60 Eur mesačne (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie (doručené prvostupňovému orgánu dňa 26.04.2018), v ktorom žalobkyňa nesúhlasila s vypočítanou sumou starobného dôchodku. Uviedla, že jej dosahované príjmy v rozhodnom období boli vyššie ako tie, ktoré boli uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia a preto podľa jej názoru Sociálna poisťovňa pri výpočte sumy starobného dôchodku vychádzala z nesprávnych súm.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2018 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej aj „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že námietka žalobkyne ohľadom výšky sumy priznaného starobného dôchodku nie je dôvodná, nakoľko na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie
základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Mala za to, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, nepredložila dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a ktorými by spochybnila prvostupňové rozhodnutie o jej nároku na starobný dôchodok a o výške sumy starobného dôchodku. Konštatovala, že o nároku žalobkyne na starobný dôchodok bolo rozhodnuté správne v súlade s platnými právnymi predpismi.
5. Žiadosťou spísanou dňa 24.01.2018 požiadala žalobkyňa o priznanie starobného dôchodku od 02.01.2018. Dôchodkový vek v súlade s ust. § 65 ods. 2 a § 65a ZSP dosiahla dovŕšením 62 rokov a 76 dní dňa 27.11.2017. Na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy jej bolo zhodnotených 47,2713 dní rokov obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 47 rokov a 99 dní (k 27.11.2017 17.254 dní) obdobia dôchodkového poistenia.
6. Pretože žalobkyňa získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1984 34 dní, v kalendárnom roku 1985 28 dní, v kalendárnom roku 1986 12 dní, v kalendárnom roku 1987 28 dní, v kalendárnom roku 1988 13 dní, v kalendárnom roku 1989 19 dní, v kalendárnom roku 1990 21 dní, v kalendárnom roku 1991 5 dní, v kalendárnom roku 1992 5 dní, v kalendárnom roku 1993 9 dní, v kalendárnom roku 1997 14 dní, v kalendárnom roku 2001 15 dní a v kalendárnom roku 2003 8 dní, patrí jej za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov žalobkyne za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 27,5833.
7. V rozhodujúcom období žalobkyňa získala 12.054 dní obdobia dôchodkového poistenia, to znamená 33,0247 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je priemerný osobný mzdový bod, ktorý je v súlade s uvedeným v hodnote 0,8353. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) ZSP v znení neskorších predpisov je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8683.
8. Žalobkyňa ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 27.11.2017, získala 17.254 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 47,2713 rokov dôchodkového poistenia.
9. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 02.01.2018 je 11,9379 Eur. Suma starobného dôchodku žalobkyne patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok 490,00 Eur mesačne je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Po vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa odo dňa 27.11.2017 do 01.01.2018 získala obdobie dôchodkového poistenia a počas tohto obdobia nepoberala starobný dôchodok alebo jeho časť.
10. Suma starobného dôchodku žalobkyne patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok 0,67807272 Eur mesačne je určená ako súčin osobných mzdových bodov 0,0568 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11,9379. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok po zaokrúhlení je 490,70 eur. Takto určená suma starobného dôchodku sa podľa § 66 ods. 2 ZSP zvyšuje o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 36 dní dôchodkového poistenia sa zvyšuje o 0,50 %, to znamená o 2,45350000 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku 493,20 Eur mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 490,70 Eur mesačne a 2,45350000 Eur. K tejto sume patrí zvýšenie podľa § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov odo dňa priznania dôchodku o 8,40 Eur mesačne, na sumu starobného dôchodku 501,60 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku žalobkyne 501,60 Eur mesačne zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia v celkovom rozsahu 17.254 dní, t. j. 47 rokov a 99 dní.
II.
Žaloba
11. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na skutočnosť, že jej dosahované príjmy v rozhodnom období boli vyššie ako tie, ktoré boli uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia. Zároveň k veci uviedla, že jej v súlade s § 215 ods. 9 ZSP v znení neskorších predpisov ešte nezačala plynúť nová lehota na podanie odvolania, v ktorej by predložila dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a ktorými by spochybnila rozhodnutie o jej nároku na starobný dôchodok a o výške sumy starobného dôchodku. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie, ale aj postup, ktorý mu predchádzal, sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedenej žalobnej argumentácie, žalobkyňa žiadala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
III.
Vyjadrenia účastníkov
12. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.01.2019 žalovaná vyslovila nesúhlas s námietkami žalobkyne a označila ich za nedôvodné. Mala za to, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, nepredložila dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a ktorými by spochybnila rozhodnutie o jej nároku na starobný dôchodok a o výške sumy starobného dôchodku. Konštatovala, že na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ďalej poukázala na to, že žalobkyňa súčasne so žiadosťou zo dňa 25.04.2018, jej doručenou dňa 26.04.2018, doručila aj odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, čím je námietka žalobkyne týkajúca sa začatia plynutia novej lehoty na podanie odvolania, nedôvodná, nakoľko predmetné odvolanie žalobkyne jej bolo doručené v zákonom stanovenej lehote, a preto bolo povinnosťou jej generálneho riaditeľa podľa § 218 ods. 1 ZSP preskúmať napadnuté prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu. Bola toho názoru, že o nároku žalobkyne na starobný dôchodok bolo rozhodnuté správne v súlade s platnými právnymi predpismi. Zároveň poznamenala, že žalobkyňou požadované dokumenty (podklady na vydanie rozhodnutia) boli žalobkyni odoslané listom zo dňa 23.01.2019. Žiadala, aby správny súd žalobu žalobkyne zamietol. Nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
13. V replike doručenej súdu dňa 06.06.2019 žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že jej dosahované príjmy v rozhodnom období boli vyššie ako tie, ktoré boli uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktoré je prílohou prvostupňového rozhodnutia a opätovne uviedla, že jej v súlade s § 215 ods. 9 ZSP v znení neskorších predpisov ešte nezačala plynúť nová lehota na podanie odvolania, v ktorej by predložila dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a ktorými by spochybnila rozhodnutie o jej nároku na starobný dôchodok a o výške sumy starobného dôchodku. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ale aj postup, ktorý mu predchádzal, sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predložila súdu potvrdenie príslušného daňového úradu zo dňa 08.06.2018, ktorým podľa jej názoru preukazuje údaje uvedené v daňových priznaniach k dani z príjmu fyzickej osoby za obdobie rokov 1995 až 2016. Súčasne tvrdila, že žalovaná jej spôsobila svojim konaním dôkaznú núdzu.
14. V duplike doručenej súdu dňa 12.09.2019 žalovaná uviedla, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, nepredložila dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a ktorými by spochybnila rozhodnutie o jej nároku na starobný dôchodok a o výške sumy starobného dôchodku, a preto je jej námietka (žalobkyne) týkajúca sa výšky sumy priznaného starobného dôchodku nedôvodná. Ďalej poukázala na to, že spomínané potvrdenie daňového úradu zo dňa 08.06.2018, ktoré žalobkyňa predložila, slúži na účely zákona o dani z príjmov a nie je relevantným dokladom na preukázanie príjmov na účely výpočtu dôchodkovej dávky podľa ZSP. Konštatovala, že pri určení sumy dôchodkovej dávky vychádza najmä z evidenčných listov dôchodkového poistenia, pričom na výpočet sumy starobného dôchodku majú vplyv veličiny uvedené v § 66 ods. 1 ZSP. Mala za to, že napadnuté rozhodnutia sú zákonné a správne. Navrhla žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Relevantné právne predpisy
15. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 20. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 21. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. 22. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z,, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 23. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 24. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. 25. Podľa § 215 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak účastník konania vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode pred uplynutím lehoty na podanie odvolania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.
V.
Právne posúdenie veci
26. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
27. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/64/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-4Sa/64/2018.
28. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 12.03.2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 01.03.2024.
29. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovanou, ktorý je zosumarizovaný vyššie.
30. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.03.2018, ktorým bol žalobkyni podľa § 65, § 82 a § 293dx ZSP v znení neskorších predpisov od 02.01.2018 priznaný starobný dôchodok v sume 501,60 Eur mesačne.
31. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že jej dosahované príjmy v rozhodnom období boli vyššie ako tie, ktoré boli uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktoré je prílohou prvostupňového rozhodnutia; že jej v súlade s § 215 ods. 9 ZSP v znení neskorších predpisov ešte nezačala plynúť nová lehota na podanie odvolania, v ktorej by predložila dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a ktorými by spochybnila rozhodnutie o jej nároku na starobný dôchodok a o výške sumy starobného dôchodku; že žalovaná jej spôsobila svojim konaním dôkaznú núdzu.
32. Správny súd považuje za potrebné sa v prvom rade vysporiadať s námietkou žalobkyne týkajúcou sa § 215 ods. 9 ZSP v znení neskorších predpisov. Správny súd z administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že žalobkyňa súčasne so žiadosťou zo dňa 25.04.2018 (žalobkyňa požiadala žalovanú o zaslanie podkladov, na základe ktorých bola vypočítaná suma jej starobného dôchodku) doručila aj odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Keďže spomínané odvolanie žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote, bolo podľa § 218 ods. 1 ZSP povinnosťou odvolacieho orgánu (generálneho riaditeľa) žalovanej sa ním zaoberať, preskúmať napadnuté prvostupňové rozhodnutie, ako aj kompletnú spisovú dokumentáciu žalobkyne, ktorú predložila. Ak žalobkyňa chcela, aby jej plynula nová lehota na podanie odvolania v zmysle § 215 ods. 9 ZSP, nemala súčasne s predmetnou žiadosťou podávať v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné taktiež poznamenať, že aj keby akokoľvek prihliadol na to, že lehota na podanie odvolania plynie až od zaslania požadovaných podkladov, ktoré boli žalobkyni doručené spolu s listom zo dňa 23.01.2019, tak je zrejmé, že ani v tej teoreticky novej lehote na podanie odvolania, žalobkyňa odvolanie nepodala a ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a ktorými by spochybnila napadnuté rozhodnutie, respektíve prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňou doložené potvrdenie príslušného daňového úradu zo dňa 08.06.2018 nie je relevantným dokladom na preukázanie príjmov na účely výpočtu dôchodkovej dávky podľa ZSP – predmetné potvrdenie slúži na účely zákona o dani z príjmov, pričom pri určení sumy dôchodkovej dávky sa vychádza najmä z evidenčných listov dôchodkového poistenia.
33. K námietke žalobkyne týkajúcej sa výšky sumy priznaného starobného dôchodku (dosahovaných príjmov v rozhodnom období) správny súd uvádza, že žalobkyňa v odvolacom konaní, a ani v priebehu celého súdneho konania nepreukázala žiadne ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, a ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a vydané rozhodnutia o jej nároku na starobný dôchodok a o výške sumy starobného dôchodku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je taktiež posledná námietka žalobkyne (spôsobenie jej dôkaznej núdze žalovanou) úplne neopodstatnená a nedôvodná.
34. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého „...rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Obdobne správny súd odkazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k účelu
správneho súdnictva: „Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 sp. zn. III. ÚS 502/2015).
35. Správny súd má taktiež za to, že pri posúdení nároku na starobný dôchodok žalobkyne a určení jeho sumy boli žalobkyni žalovanou správne zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodnom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o starobný dôchodok žalobkyne, údajov uvedených v evidenčných listoch dôchodkového poistenia, ďalších priložených dokladov, ako aj z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Postup žalovanej pri výpočte sumy starobného dôchodku žalobkyne bol taktiež správny v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.
36. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).