Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-244-2011.pdf
PDF · 132 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/244/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: H. zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: HELP JOZEF HREHA, s.r.o., so sídlom Fintická 8, 080 01 Prešov, IČO: 36 497 720, o zaplatenie sumy 50.701,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 49.701 eur, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 26.217,94 eura od 25.5.2010 do zaplatenia a 0,05 % denný úrok z omeškania, a to zo sumy 18.707,11 eura od 28.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 4.765,95 eura od 14.5.2010 do 27.6.2010 a zo sumy 3.765,95 eura od 28.6.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.7.2011 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.765,95 eura a 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 4.765,95 eura od 14.5.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, z dôvodu nezaplatenia hodnoty postúpenej pohľadávky. Táto právna vec bola od podania žaloby vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 21Cb/244/2011.
2. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.7.2011 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.717,11 eura a 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 19.717,11 eura od 28.4.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, z dôvodu nezaplatenia hodnoty postúpenej pohľadávky. Táto právna vec bola od podania žaloby vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 21Cb/245/2011.
3. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.7.2011 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.217,94 eura a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 26.217,94 eura od 25.5.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, z dôvodu nezaplatenia hodnoty postúpenej pohľadávky. Táto právna vec bola od podania žaloby vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 21Cb/250/2011.
4. Okresný súd Prešov vydal dňa 25.7.2011 platobný rozkaz, č. k. 22Rob/159/2011-17, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 4.765,95 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2011, č. k. 21Cb/244/2011-27 bol predmetný platobný rozkaz podľa § 173 ods.2 O.s.p. zrušený z dôvodu, že tento nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
5. Okresný súd Prešov vydal dňa 26.7.2011 platobný rozkaz č. k. 22Rob/158/2011-16, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 19.717,11 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2011, č. k. 21Cb/245/2011-26 bol predmetný platobný rozkaz podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený z dôvodu, že tento nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
6. Okresný súd Prešov vydal dňa 27.7.2011 platobný rozkaz č. k. 37Rob/110/2011-14, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 26.217,94 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2011, č. k. 21Cb/250/2011-24 bol predmetný platobný rozkaz podľa § 173 ods.2 O.s.p. zrušený z dôvodu, že tento nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
7. Žalovaný so žalobami nesúhlasil, v podaných vyjadreniach namietol nároky žalobcu, čo do základu, ako aj výšky z dôvodu oznámenia žalobcovi, že pohľadávka vo výške 50.000 eur v čase postúpenia pohľadávky neexistovala, pretože dlh v tejto časti bol splnený tak, že 28.6.2010 bolo zaplatených 1.000 eur, 29.6.2010 bolo zaplatených 1.000 eur a dňa 21.7.2010 bolo zaplatených 48.000 eur. Súčasne žalovaný vykonal jednostranný právny úkon zápočtu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, kde žalovaný započítal voči zvyšku pôvodnej pohľadávky vo výške 59.089,07 eura, teda jej zvyšku po splnení časti 50. 000 eur, t.j. sumu 9. 089,07 eura pohľadávku vo výške 13.193,29 eura. Táto pohľadávka vznikla titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodanie tovaru, čo bolo žalobcom vyúčtované faktúrou č.62010198 zo dňa 2.8.2010. Tam, kde sa stretli vzájomne započítateľné splatné pohľadávky, v časti došlo aj k ich zániku, čím zanikol dlh žalovaného voči žalobcovi v celom rozsahu. Na preukázanie vykonaných úhrad žalovaný predložil súdu kópie výdavkových pokladničných dokladov a bankového šeku.
8. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2012 súd veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 21Cb/250/2011, 21Cb/245/2011 a 21Cb/244/2011 spojil na spoločné konanie s tým, že sa ďalej budú prejednávať pod sp. zn. 21Cb/244/2011.
9. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 8.7.2014, č. k. 21Cb/244/2011-104 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 49.701 eur, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 26.217,94 eura od 25.5.2010 do zaplatenia a 0,05% denný úrok z omeškania, a to zo
sumy 18.717,11 eura od 28.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 4.765,95 eura od 14.5.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie ako celku, podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvej inštancie neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 os. 2 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho vyhovujúcej časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 49.701,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26.217,94 eur od 25.5.2010 do zaplatenia a 0,05 % denným úrokom z omeškania, a to zo sumy 18.717,11 eur od 28.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 4.765,95 eur od 14.5.2010 do zaplatenia, zrušiť a v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove tak rozhodol svojím uznesením zo dňa 10.10.2017, č.k. 6Cob/12/2016-135. Z dôvodu, že žalovaný napadol okrem vyššie uvedeného zaväzujúceho výroku, aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj výrok, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, musel odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietnuť odvolanie žalovaného v tejto časti, ako podané niekým, kto na to nie je oprávnený, resp. pokiaľ sa týka výroku o trovách konania, ako odvolanie smerujúce proti vedeniu konania. Vzhľadom k tomu, že napadnutým zamietavým výrokom nebola žalovanému uložená žiadna povinnosť, jeho práva a povinnosti neboli ním dotknuté, preto žalovaný nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti zamietavému výroku. Osobou oprávnenou podať odvolanie v tejto časti by bol iba žalobca, ktorý však odvolanie nepodal. Rovnako nebol žalovaný nijako dotknutý výrokom, ktorým súd odložil rozhodnutie o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
12. Krajský súd v Prešove vo svojom zrušujúcom uznesení, okrem iného uviedol, že súd je povinný v každom štádiu konania ex offo skúmať, či došlo k postúpeniu existujúcej pohľadávky na žalobcu, t. j., či zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.8.2010, netrpí vadou absolútnej neplatnosti z dôvodu, že na žalobcu ako postupníka, bola postúpená neexistujúca pohľadávka. V tejto súvislosti Krajský súd v Prešove uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci, bude postupom podľa novej procesnej normy - Civilného sporového poriadku zistiť, či skutočne došlo k vykonaniu prác a dodaniu tovaru, ktoré boli predmetom postúpenia pohľadávky a ktoré si žalobca uplatnil v tomto konaní voči žalovanému, a či si žalovaný uplatnil z týchto prác nadmerný odpočet DPH a následne, či bol tento nadmerný odpočet DPH žalovanému aj vyplatený. Rovnako zistiť či prípadne bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu - žalovaného, a to dotazom na Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou. Zároveň súd prvej inštancie si za účelom preukázania reálneho plnenia z faktúry FV100010-A vyžiada od žalobcu, ktorému v zmysle zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky, mal postupca odovzdať kópie všetkých zmluvných dokumentov a zaslaných dokladov týkajúcich sa týchto pohľadávok, doklady, kam bol tento stavebný materiál (na akú skládku) vyvezený a koľko bolo za tento vývoz stavebného materiálu, dodávateľovi (RAGUS, s.r.o.) fakturované, t. j., či táto fakturácia skládky stavebného materiálu zodpovedá fakturovanej sume právneho predchodcu žalobcu.
Obdobne, pokiaľ sa týka faktúry FV100008-A si súd prvej inštancie vyžiada stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, z ktorých by malo byť zrejmé, že stavebné práce tak, ako sú tieto deklarované v popise tejto faktúry, skutočne boli vykonané, ako aj príslušné rozhodnutia orgánov, na základe ktorých došlo k povoleniu orezania stromov a ich likvidácie v oblasti Kúpeľov Išľa, t. j. že príslušný správny orgán povolil takúto úpravu drevín v areáli Kúpeľov Išľa. Ohľadom fakturácie skleného vlákna text 2400 (Rowing) si súd od žalobcu vyžiada podklady preukazujúce, že jeho právny predchodca (RAGUS, s.r.o.) zakúpil 25.324 kg týchto sklených vlákien. Až následne bude potom, ako bude mať bezpečne preukázané, že došlo k reálnemu plneniu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou RAGUS, s.r.o. a tým aj k platnému postúpeniu pohľadávky na terajšieho žalobcu, sa bude môcť okresný súd zaoberať námietkami žalovaného, že jeho dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu zanikol čiastočným započítaním a čiastočnou úhradou.
13. S poukazom na vyššie uvedené Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie predmetnú právnu vec opätovne prejednal. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov H. oboznámením Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 16.8.2010, Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.8.2010, Zmluvy o spolupráci zo dňa 1.12.2009, faktúry č 100010 - A, faktúry FV 100008-A, súpisov vykonaných prác, faktúry č.FV 100012-A, faktúry č. F 62010198, čestného prehlásenia H. konateľ spoločnosti RAGUS,s.r.o., výpisu „Položiek úhrad vyšlých faktúr“, výpisu z pokladne účtovného denníka za rok 2010 od 1.6.2010 do 31.7.2010, kópii výpisu z bežného účtu spoločnosti RAGUS, s.r.o. v ČSOB, a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX . za mesiac 6-7/2010, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 28.6.2010, bankového šeku zo dňa 29.6. 2010, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 21.7.2010, výpisu z účtu z názvom Hrehova PRESOV, oznámenia žalovaného, dodacieho listu č.37/2010 zo dňa 8.2.2010, dodacieho listu č.40/2010 zo dňa 9.2.2010, dodacieho listu č.41/2010 zo dňa 10.1.2010, dodacieho listu č.43/2010 zo dňa 10.2.2010, dodacieho listu č.47/2010 zo dňa 16.2.2010, dodacieho listu č.48/2010 zo dňa 19.2.2010, dodacieho listu č.55/2010 zo dňa 23.2.2010, písomného podania Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 3.9.2019, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 4.2.2020, písomného podania Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 4.3.2020 a zistil tento skutkový stav:
14. Dňa 16.8.2010 bola medzi žalobcom a spoločnosťou RAGUS, s.r.o. zastúpenou Michalom Gregusom - konateľom uzavretá Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky, okrem iných aj nezaplatenej faktúry č. FV100008 - A, vystavenej dňa 13.4. 2010, splatnej dňa 27.4.2010 na sumu 19.717,11 eura, nezaplatenej faktúry č. FV100010 - A, vystavenej dňa 29.4. 2010, splatnej dňa 13.5.2010 na sumu 4.765,95 eura a nezaplatenej faktúry č. FV100012 - A, vystavenej dňa 10.5. 2010, splatnej dňa 24.5.2010 na sumu 26.217,94 eura. Vymáhanie zvyšnej postúpenej faktúry z tejto zmluvy je predmetom v inom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov. Celková výška postúpených pohľadávok predstavovala sumu 59. 089,07 eura.
15. Postúpenie pohľadávok vyplývajúcich z neuhradených faktúr oznámil pôvodný veriteľ žalovaného (RAGUS, s.r.o.) žalovanému listom zo dňa 16.8.2010, čo dokladoval kópiou podacieho lístka.
16. Predmetom pohľadávky vyplývajúcej z postúpenej faktúry č. FV100008 - A v tomto konaní je nezaplatená cena za vykonané práce, a to položenie dlažby a obkladov, vybetónovanie chodníka a terasy, vymurovanie priečky a vymaľovanie, založenie radiátorov, založenie vchodových dverí a okien, vrátane sieťok a žalúzii a za orezanie stromov a ich
likvidáciu v oblasti kúpele Išla. Tieto práce spoločnosť RAGUS, s.r.o. (dodávateľ) pre žalovaného (odberateľ) vykonala na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 1.12.2009. Vykonanie prác potvrdil žalovaný v súpise vykonaných prác, čo v priebehu konania nespochybnil.
17. Predmetom pohľadávky vyplývajúcej z postúpenej faktúry č. FV100010 - A v tomto konaní je nezaplatená cena za vykonané práce, a to vývoz stavebného materiálu a zásyp kotolne v oblasti kúpele Išla. Tieto práce spoločnosť RAGUS, s.r.o. (dodávateľ) pre žalovaného (odberateľ) vykonala na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 1.12.2009. Vykonanie prác potvrdil žalovaný v súpise vykonaných prác, čo v priebehu konania nespochybnil.
18. V čl. V bod 3. predmetnej Zmluvy o spolupráci zo dňa 1.12.2009 je uvedené, že za oneskorenú úhradu si zmluvne strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05% z celkovej dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
19. Predmetom pohľadávky vyplývajúcej z postúpenej faktúry č. FV100012 - A v tomto konaní je nezaplatená kúpna cena materiálu - skleného vlákna tex 2400(Rowing), a to 25324 kg za jednotkovú cenu 0,87eura/kg. Žalovaný(kupujúci) tento tovar od spoločnosti RAGUS, s.r.o. (predávajúci) prevzal, čo potvrdil svojim podpisom na dodacom liste č.1005, čo v priebehu konania nespochybnil.
20. Žalovaný v rámci svojej obrany poukázal na zánik záväzku vo vzťahu ku všetkým postúpeným faktúram ich zaplatením, resp. zápočtom vzájomných pohľadávok.
21. Vo vzťahu k vykonaným úhradám konateľ žalovaného uviedol, že tieto boli prevzaté štatutárnym zástupcom pôvodného veriteľa pánom H., resp. jeho manželkou.
22. Na preskúmanie žalovanej obrany súd nariadil dokazovanie výsluchom svedkov.
23. Svedok H.s vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil prevzatie sumy 1.000 eur dňa 28.6.2010, prostredníctvom svojej manželky. Táto úhrada bola zúčtovaná na najskôr splatnú pohľadávku¸ a to pohľadávku vyúčtovanú faktúrou č. FV 100008- A. Prevzatie iných súm osobne, resp. prostredníctvom iných osôb poprel. Zdôraznil, že na výdavkovom doklade zo dňa 21.7.2010 na sumu 48. 000 eur podpis nie je jeho, aj keď sa podobá na jeho podpis, on však vždy na pokladničné doklady dával aj svoju pečiatku, pričom takáto veľká suma nikdy nebola uhrádzaná do pokladne, vždy iba cez účet a uviedol, že od p. Hrehu sumu 48. 000 eur nikdy neprevzal.
24. Na preukázanie dôvodnosti svojho tvrdenia predložil svedok súdu Obratovú predvahu za obdobie 6-7/2010 spoločnosti RAGUS s.r.o., z ktorej je zrejmé, že suma 48. 000 eur nebola uhradená spoločnosti RAGUS s.r.o., ani z toho dôvodu nemohla byť zaúčtovaná spoločnosťou RAGUS s.r.o.. Na výdavkovom doklade je podpis, ktorý svedok Michal Gregus označil, že nie je jeho, a nenachádza sa tam ani odtlačok
pečiatky. Ani označenie veriteľa nekorešponduje s obchodným menom RAGUS s.r.o., nie je tam uvedené IČO, je tam uvedené len zmätočné označenie fyzickej osoby : Gregus Michal firma - RAGUS.
25. Z predloženého čestného prehlásenia spoločnosti RAGUS s.r.o. vyplýva, že eviduje faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania v účtovníctve, ako aj že daňová kontrola nezistila žiadne nedostatky, o čom má spoločnosť protokoly o vykonaní daňovej kontroly. Údajná
úhrada vo výške 48. 000 eur nekorešponduje so žiadnou fakturovanou sumou podľa jednotlivých faktúr, ani so súčtom fakturovaných súm. Výdavkový doklad na sumu 48.000 eur má v účele uvedené len „Vyplatenie faktúr" bez bližšej špecifikácie faktúr, pričom svedok H. poprel, že by takto boli vyplácané faktúry.
26. Odovzdanie sumy 1.000 eur potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa H., ktorá sumu 1.000 eur na základe pokynu od manžela za žalovanú spoločnosť odovzdala spoločnosti1 RAGUS, s.r.o., ale nie prostredníctvom pána H., ale prostredníctvom jeho manželky R.. Ku okolnostiam obchodného vzťahu sa však vyjadriť nevedela.
27. Svedkyňa H., bývalá manželka štatutárneho zástupcu žalovaného, ku sporným skutočnostiam uviedla, že sa podieľala na činnosti žalovanej spoločnosti, keď manželovi vypomáhala v niektorých prípadoch viesť účtovníctvo s tým, že po zabezpečení podkladov a zápisu faktúr boli tieto odovzdané hlavnej účtovníčke. Jednalo sa o pomocné účtovné práce. Vo vzťahu k spoločnosti RAGUS s.r.o. zastúpenej pánom D.m a žalovanej spoločnosti, potvrdila, že na základe pokynov manžela vypisovala príjmové a výdajové pokladničné doklady, prítomná pri odovzdávaní peňazí však nebola. Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 21.7.2010 sama vyhotovila, na základe pokynu manžela, k reálnemu plneniu sumy 48.000 eur ako je uvedené na pokladničnom doklade však nedošlo, nakoľko pán Hreha nikdy takúto hotovosť nemal k dispozícii, ani na účte, iba sa vystavil pokladničný doklad, a to v deň, ktorý je tam uvedený. Pán Hreha ju požiadal, aby tento doklad vypísala a zároveň ho aj podpísala, napodobnila podpis p. D. čo odmietla. Potom požiadal aj vtedajšieho priateľa ich dcéry, ktorý to tiež odmietol. Uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetný pokladničný doklad bol vo firme nepodpísaný a p. Hreha, hľadal niekoho, kto vie napodobniť tento podpis. Počas jej prítomností vo firme, nakoľko potom dňa 17.11.2010 odišla zo spoločnej domácnosti, tento doklad podpísaný nebol. Preto nevie, kto ho podpísal, aj keď podpis vyzerá ako podpis pána D..
28. Okolnosti vypísania šeku OTB banky a.s., zo dňa 29. júna 2010, svedkyňa vysvetlila tak, že na pokyn pána Hrehu vystavila tento doklad, nakoľko pán D. chodil k ním obchodovať, aby si vyzdvihol peniaze pokiaľ prídu na účet. Keďže peniaze na účte neboli a ani nenabehli, tak sa doklad zlikvidoval ako neplatný.
29. Pokiaľ ide o žalovaným predložený výpis z účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.2.2010, z ktorého vyplýva, že z predmetného účtu bola v prospech D.A poukázaná suma 1000 eur, tak nebol preukázaný žiadny súvis medzi touto úhradou a pohľadávkami, ktoré sú predmetom tohto konania, keďže táto úhrada bola zrealizovaná dávno predtým ako bolo zrealizované fakturované plnenie z postúpených faktúr.
30. Žalovaný počas súdneho konania nepredložil súdu, napriek výzvam, originál výdavkového dokladu zo dňa 21.7.2010, ale len overenú kópiu, overenú dňa 9.11.2011, pričom touto listinou nebol overený podpis, len overená zhoda s originálom, čo nie je potvrdením pravosti podpisu.
31. Na preukázanie čiastočného zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky zápočtom predložil žalovaný súdu kópiu oznámenia bez uvedenia dátumu, v ktorom oznamuje žalobcovi, že postúpené pohľadávky vo výške 50. 000 eur v čase postúpenia neexistovali a zároveň má žalovaná spoločnosť voči spoločnosti RAGUS s.r.o. Vranov nad Topľou ako postupcovi na započítanie spôsobilé pohľadávky vo výške 13.193,29 eur, ktoré boli žalobcovi týmto listom
oznámené, čím žalovanej spoločnosti vzniklo právo tieto pohľadávky v budúcnosti použiť na započítanie aj voči žalobcovi ako postupníkovi.
32. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
33. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
34. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
35. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby, alebo jej časti.
36. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť zmluvne dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
37. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
38. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
39. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
40. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
41. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
43. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
44. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
45. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
46. Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
47. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
48. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
49. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
50. Po vyhodnotení dokazovania dospel súd k záveru, že uplatnené nároky žalobcu sú v celom rozsahu dôvodné. Žalovaný napriek svojmu tvrdeniu nepreukázal, že postúpenie pohľadávok od spoločnosti RAGUS s.r.o. zastúpenej konateľom p. Michalom Gregusom na žalobcu neprebehlo zákonným spôsobom, naopak predmetné postúpenie pohľadávok bolo zrealizované zákonom predpísaným spôsobom v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka a súčasne bolo žalovanému riadne oznámené. Faktúry, ktoré boli predmetom postúpenia boli riadne vystavené, v súlade s dodaním tovaru, resp. v súlade s vykonanými prácami, a teda došlo k reálnemu plneniu medzi žalovaným a spoločnosťou RAGUS s.r.o.. Samotný žalovaný uviedol, že obchodovali so spoločnosťou RAGUS s.r.o. dlhší čas, p. Gregus vykonával prostredníctvom svojej firmy stavebné práce a dodával aj sklenené vlákna. Žalovaný vo svojej obrane poukázal na zánik záväzku zápočtom, resp. vykonanými úhradami. Okrem odsúhlasenej úhrady vo výške 1.000 eur dňa 28.6.2010 zo strany pôvodného veriteľa Michala Gregusa, ktorá bola započítaná na najskôr zročnú faktúru ( FV 100008-A ), zvyšné žalovaným tvrdené úhrady boli v celom rozsahu popreté pôvodným veriteľom a súčasne boli okolnosti vystavenia týchto dokladov vysvetlené svedkyňou Máriou Hrehovou, tak ako je to vyššie konštatované.
51. Taktiež žalovaný nepreukázal zánik žalobcom uplatnených pohľadávok proti pohľadávke, ktorú mala žalovaná spoločnosť voči spoločnosti RAGUS s.r.o. Vranov nad Topľou ako postupcovi, a to na započítanie spôsobilej pohľadávky vo výške 13. 193,29 eura, ako to má vyplývať z nedatovaného oznámenia, nakoľko v tomto podaní nebol uskutočnený započítací
prejav, len sa žalobcovi oznamujú pohľadávky žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, s konštatovaním, že žalovanej spoločnosti vzniklo právo tieto pohľadávky v budúcnosti použiť na započítanie aj voči žalobcovi ako postupníkovi. Ku započítaciemu prejavu vôle však nedošlo.
52. Súd dáva do pozornosti aj stanovisko žalobcu k tejto faktúre, ktorý poukázal na to, že faktúra bola podozrivo vystavená tak, aby bola splatná práve dňa 16.8.2010, pričom dátum dodania mal byť dňa 23.2.2010, teda v rozpore so zákonom o účtovníctve nebola vystavená v zákonom stanovenej lehote po dodaní tovaru, ale účelovo až 6 mesiacov neskôr, a tak, že lehota splatnosti pripadla práve na deň 16.8.2010, ktorý je náhodou zhodný s dátumom postúpenia pohľadávok Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.8.2010. Žalovaný teda nepreukázal skutočnosti uvedené v podanom odpore a teda neuniesol dôkazné bremeno svojej obrany.
53. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný doposiaľ nesplnil svoj záväzok z faktúry FV100012-A v sume 26.217,94 eura, preto v súlade s citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka súd žalovaného k povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar zaviazal, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
54. Žalovaný nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Preto je povinný v zmysle ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúcom po splatnosti faktúry, až do konečného zaplatenia vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v danom prípade 1 %, čo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 9 % .
55. Ďalej dospel súd k záveru, že žalovaný doposiaľ nesplnil ani svoj záväzok z faktúry FV100010-A v sume 4765,95 eura, preto v súlade s citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka súd žalovaného k povinnosti zaplatiť odplatu za vykonané práce (cenu diela) zaviazal, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
56. Žalovaný nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Preto je povinný v zmysle ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúcom po splatnosti faktúry, až do konečného zaplatenia v dohodnutej výške 0,05% denne.
57. Napokon dospel súd k záveru, že žalovaný doposiaľ tiež nesplnil ani svoj záväzok z faktúry FV10008- A v sume 3.765,95 eura, preto v súlade s citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka súd žalovaného k povinnosti zaplatiť odplatu za vykonané práce (cenu diela) zaviazal, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo vzťahu k tejto faktúre je potrebné dodať, že táto faktúra bola vystavená na sumu 4.765,95 eura a touto faktúrou ako už bolo vyššie uvedené bola vyúčtovaná odplata za vykonané práce. Doposiaľ neuhradený zostatok tejto faktúry predstavoval ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku však už len sumu 3.765,95 eura, keďže pôvodný veriteľ- spoločnosť RAKUM, s.r.o. v zmysle ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka započítala na túto faktúru dňa 28.6.2010 prijatú úhradu vo výške 1.000 eur. Žaloba v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.000 eur s príslušenstvom bola v tejto veci zamietnutá už rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 8.7.2014, č.k.21Cb/244/2011-104, pričom tento rozsudok v tejto zamietavej časti nadobudol už právoplatnosť.
58. Žalovaný nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Preto je povinný v zmysle ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúcom po splatnosti faktúry, až do konečného zaplatenia v dohodnutej výške 0,05% denne.
59. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci, bolo doplniť dokazovanie ohľadne vyžiadania a preukázania reálnosti zdaniteľného plnenia, tak od spoločnosti RAGUS s.r.o., ale predovšetkým z Daňového úradu Prešov - Vranov nad Topľou, teda či bola vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty, tak na daňový subjekt žalovaného, teda HELP JOZEF HREHA s.r.o., ako aj na daňový subjekt RAGUS s.r.o. Pokiaľ ide o faktúru FV 100010/A a FV10008/A, tam je potrebné poukázať na to, že do súdneho spisu bol z Daňového úradu Prešov - Vranov nad Topľou doručený Protokol o daňovej kontrole zo dňa 14.5.2012, v zmysle ktorého kontrolovaným daňovým subjektom bola spoločnosť RAGUS s.r.o. a dátum vykonania kontroly sa vzťahoval na zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok až štvrtý štvrťrok roku 2010. Obidve faktúry boli vystavené v apríli, resp. máji roku 2010, teda zdaňovacie obdobie prvý a štvrtý štvrťrok 2010 je v podstate celý rok 2010. Pokiaľ ide o kontrolované daňové doklady zo strany 2 protokolu daňového úradu, v bode 1.1 vyplýva súpis kontrolovaných dokladov. Podľa odrážky 2 bol zoznam vyšlých faktúr za rok 2010 a zoznam došlých faktúr za rok 2010, odrážka 3 odoslané faktúry, odrážka 4 došlé faktúry. Teda predmetom daňovej kontroly boli všetky došlé ako aj vyšlé faktúry spoločnosti RAGUS s.r.o. za rok 2010. Z tohto protokolu o vykonaní daňovej kontroly spoločnosti RAGUS s.r.o. ako postupcu vyplýva, že neboli zistené žiadne kontrolné nedostatky, alebo kontrolné zistenia ohľadne faktúr od spoločnosti HELP JOZEF HREHA s.r.o. Jediným kontrolným zistením podľa bodu 1.2 na strane 3 daňového protokolu bolo preverenie dodania tovarov a služieb u daňového subjektu VIMAX s.r.o. Rovnako zo záveru tohto daňového protokolu vyplýva, že pokiaľ ide o stranu 6 daného protokolu a zhrnutie číselných výsledkov kontroly, za kontrolované zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2010 v tabuľke posledný stĺpec je rozdiel 0 a druhý štvrťrok 2010, kedy boli vystavené faktúry právnym predchodcom žalobcu žalovanému, bol takisto rozdiel v DPH, ako aj v dani z príjmov 0. Súd má za to,
rovnako ako strana žalobcu, že pokiaľ daňová kontrola nezistila žiadne pochybenia a nezistila, že by sa malo jednať o fiktívne plnenie zo strany spoločnosti RAGUS s.r.o. pre spoločnosť HELP JOZEF HREHA s.r.o., nemožno mať za to, že by išlo o plnenie fiktívne, nepreukázané, resp. že by k zdaniteľnému plneniu nedošlo. To, že k plneniu došlo, preukazujú v tomto súdnom spise založené listinné dôkazy, ako aj v tomto konaní vykonané ďalšie dôkazy, a to jednak výsluch pána Michala Gregusa, ktorý bol konateľom spoločnosti RAGUS s.r.o. - postupcu, ktorý bol vypočutý na pojednávaní ako svedok. Ďalším dôkazom je aj výpoveď samotného konateľa spoločnosti HELP JOZEF HREHA s.r.o. Jozefa Hrehu, ktorý takisto potvrdil, že k zdaniteľnému plneniu došlo a jeho námietky vo vzťahu k zaplateniu faktúry sa vôbec netýkali toho, či išlo o faktúry fiktívne a či išlo o zdaniteľné plnenie fiktívne alebo reálne. Jediným dôkazom, ktorým boli spochybnené tieto faktúry, bola výpoveď bývalej manželky Jozefa Hrehu, Márie Hrehovej, ktorá v čase kedy bola vypočutá, bola v rozvodovom konaní s Jozefom Hrehom, a teda naozaj mala určitú motiváciu vypovedať v jeho neprospech. Navyše v žalovanej spoločnosti mala na starosti len pomocné účtovné práce - pripravovala účtovné doklady, ktoré následne predkladala hlavnej účtovníčke. Nepodieľala sa však na samotnej realizácii jednotlivých konkrétnych obchodných prípadov. Nemohla teda potvrdiť alebo spochybniť, prípadne úplne poprieť, že sa určitý obchodný prípad stal alebo nestal, resp. či sa v tom - ktorom prípade realizovalo alebo nerealizovalo fakturované plnenie. Aj z protokolu z daňovej kontroly na spoločnosť RAGUS s.r.o. vyplýva, že daňová kontrola nezistila žiadne nedostatky v týchto dvoch faktúrach FV 10010/A, FV 100008/A, ani nezistila, že by sa jednalo o fiktívne plnenie. Do súdneho spisu bolo doručené aj vyjadrenie daňového úradu Prešov, Hviezdoslavova 7 zo dňa 15.6.2020, kde sa uvádza, že na spoločnosť HELP JOZEF
HREHA s.r.o. sa síce nevykonala daňová kontrola, avšak za mesiac 04/2010 bolo podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, ktorého výsledkom bol nadmerný odpočet vo výške 1.876,26 eura a za mesiac 05/2010, bolo podané daňové priznanie na DPH, ktorého výsledkom bola vlastná daňová povinnosť vo výške 41.,88 eura. Toto zdaňovacie obdobie 04/2010 a 05/2010 sa presne týka faktúr, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu. Pokiaľ ide o doklady zo spoločnosti RAGUS s.r.o. ohľadne fakturácie skleného vlákna, tieto nebolo možné zabezpečiť vzhľadom na to, že spoločnosť RAGUS s.r.o. neodpovedala na dotazy súdu, avšak tieto fakturácie boli tiež predmetom daňovej kontroly a daňová kontrola nevytkla žiadne pochybenie a žiadne nedostatky ohľadne predmetných faktúr.
60. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
62. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
64. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).