Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-70-2020.pdf
PDF · 87.32 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/70/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Dagmar Soliarová, v právnej veci mal. detí: U. M., U.. XX.XX.XXXX K. M. M., U.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ivetou Gardošovou, tajomníkom Okresného súdu Poprad, deti rodičov: matka G.. C. M., U.. XX.XX.XXXX, R. D., XX. K. XXX/ XX, právne zastúpená: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., Karpatská 11, 058 01 Poprad a otec B.. E. M., U.K.. XX.XX.XXXX, R. G., C. L. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokátka, Francisciho 3288, 058 01 Poprad, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, v konaní o uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á rodičom mal. detí B.. E. M. K. G.. C. M. výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine a to podrobiť sa odbornému poradenstvu na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 4 Zákona o rodine - povinnosť podrobiť sa psychologickému podpornému výchovnému vedeniu rodičov na dobu šiestich mesiacov.
II. Povinný subjekt na zabezpečenie výchovného opatrenia sa u r č u j e Centrum pre deti a rodiny Poprad.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh ÚPSVaR v Poprade na uloženie výchovného opatrenia rodičom mal. detí - podrobiť sa odbornému poradenstvu týkajúceho sa psychologického výchovného vedenia rodičov. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že na tunajšom súde sa vedú konania o úpravu rodičovských práv a povinností pod sp. zn. 14P/144/2018 a vo veci rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode pod sp. zn. 15P/142/2019. Rodičia detí sú stotožnení, čo sa týka návrhu na rozvod, avšak pretrváva dlhodobý rodičovský konflikt vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností. Zo strany príslušného ÚPSVaR v Poprade bolo navrhnutých viacero možností k tomu, aby mohli rodičia dospieť k vzájomnej dohode. Bola im navrhnutá mediácia v roku 2019, neskôr forma prípadovej konferencie a pod. Otec s týmito uvedenými opatreniami súhlasil, matka po zvážení týchto foriem tieto odmietla s tým, že nevidí zmysel riešenia spoločným pohovorom a v danej veci poukázala na nutnosť rozhodnutia súdu. Domnieva sa, že otec nie je schopný konštruktívnej komunikácie ako s ňou, tak aj s mal. deťmi. Otec chce s mal. deťmi tráviť čas a stretnúť sa s nimi aspoň jedenkrát mesačne, čo sa však v súčasnosti nedarí napriek tomu, že je vo veci vydané aj neodkladné opatrenie o úprave styku otca s deťmi. Zároveň v konaní 14P/144/2018 bolo nariadené znalecké dokazovanie a znalecký posudok bol vypracovaný znalkyňou PhDr. Karin Štiffelovou. Matka poukazovala na to, že deti na styk s otcom pripravuje, ale detí samotné ku otcovi nechcú ísť a odmietajú kontakt s otcom. Otec na druhej strane poukazoval na to, že matka zámerne vedie deti vo výchove tak, aby odopierali styk s otcom, čo vedie k jeho odmietaniu. Znalkyňa záverom poukázala na to, že matka v styku priamo nebráni, ale ani kontakt
mal. detí nadmerne nepodporuje, pri príprave detí a počas styku otca s nimi je pasívna. Styk prebieha v priestore pred dverami bytu, kedy deti s otcom komunikujú maximálne 15 minút a potom idú späť do bytu. Z pohľadu matky deti odmietajú zotrvávať s otcom, lebo je ku nim autoritatívny a má agresívne správanie, nedokáže sa s deťmi rozprávať a otec naopak tvrdí, že deti sa k nemu správajú neprimerane k svojmu veku čo v ňom vyvoláva dôvod na to, že zo strany matky sa jedná o určitú manipuláciu. Počas pandemických opatrení v období marec až máj 2020 bola iniciovaná zo strany ÚPSVaR Poprad spoločná e-mailová komunikácia s rodičmi, pričom obaja rodičia majú diametrálne odlišný pohľad na kontakt otca s mal. deťmi. Matka poukazuje na to, že otec nemá vypestované rodičovské zručnosti vo vzťahu k výchove pri nastavení určitých hraníc a ani v minulosti sa nedokázal deťom dlhšie venovať a tak emocionálny a psychický vývin detí je už dlhodobo deformovaný. Aj z týchto dôvodov kolízny opatrovník vyzýval a apeloval na spoluprácu oboch rodičov s odborným klinickým psychológom, pričom otec prisľúbil, že bude spolupracovať, matka nevidela zmysel v uvedenom opatrení, nie je presvedčená o tom, že by niekto dokázal aktuálnu situáciu zvrátiť a deti v budúcnosti budú schopné stretávania sa s otcom bez psychickej záťaže. Preto navrhovateľ poukázal na to, že takéto správanie rodičov priamo vplýva na zdravý morálny a psychický vývin deti a bez odbornej pomoci nedôjde v budúcnosti k zlepšeniu. Z týchto dôvodov navrhol uložiť rodičom výchovné opatrenie a po predchádzajúcom kontakte so psychologičkou, ktorá už rodinu pozná a vo veci vypracovávala znalecký posudok, doporučili na zabezpečenie výkonu výchovného opatrenia uvedenú znalkyňu PhDr. Karin Štiffelovú.
2. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že uloženie výchovného opatrenia by bolo v prospech celej veci a pomohlo by ako rodičom tak aj následne mal. deťom pri úprave styku otca s nimi. V prípade, ak by rodičia nesúhlasili s uloženým výchovným opatrením, ktoré by sa realizovalo u PhDr. Štiffelovej, je možnosť spolupráce aj s iným subjektom, napríklad Centrom pre deti a rodiny Poprad. V tomto smere nie je problém realizovať uvedené výchovné opatrenie.
3. Otec mal. detí sa na pojednávanie z dôvodu výkonu práce ospravedlnil, súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
4. Právny zástupca otca uviedol, že otec detí súhlasí s návrhom na uloženie výchovného opatrenia a takéto výchovné opatrenie vidí ako jedinú možnú vec, ktorá by viedla ku zmierneniu konfliktov, lepšej vzájomnej komunikácii medzi rodičmi a aj následnému zlepšeniu vzťahov v rodine.
5. Matka nesúhlasila s návrhom na uloženie výchovného opatrenia a poukázala na výpoveď právneho zástupcu. Tento na pojednávaní uviedol, že návrh tak ako bol podaný, nie je dôvodný a nespĺňa ani základné hmotnoprávne a procesné podmienky v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Takéto nariadenie výchovného opatrenia by mohlo byť uložené len ak by v zmysle § 37 ods. 1 Zákona o rodine dochádzalo k porušovaniu rodičovských práv a povinností zo strany rodiča. Navrhovateľ nepoukázal na žiadne skutočnosti týkajúce sa porušenia týchto rodičovských práv a povinností, či už vo vzťahu k matke, ale aj vo vzťahu k otcovi. Zmyslom navrhnutého výchovného opatrenia by mala byť sanácia vzťahov medzi rodičmi, avšak výchovné opatrenia v zmysle Zákona o rodine na to nie sú určené. Preto by bolo potrebné vrátiť tento návrh na doplnenie, aby navrhovateľ uviedol k akému porušeniu rodičovských práv alebo povinností zo strany rodičov vo vzťahu k deťom došlo. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.05.2014 pod sp. zn. 23CoP/6/2014, podľa ktorého poradenstvo v zmysle výchovného opatrenia vykonávajú psychologické centra, ktoré sú zriadené pri orgánoch sociálnoprávnej ochrany detí, mali by sa viazať na stanovený časový úsek a určiť cieľ, ktorý má poradenstvo sledovať. Taktiež poukázal na to, že predpoklad pre uloženie takéhoto výchovného opatrenia predpokladá určité závažnejšie narušenie správania sa detí či rodičov, čo v tomto prípade nie je. Z týchto dôvodov považujú návrh ÚPSVaR za nedôvodný. Podľa právneho zástupcu matky základom celého problému je to, že otec nemá vybudovaný emočný vzťah k mal. deťom, za toto nemôže matka, ktorá nijakým spôsobom neporušila svoje rodičovské povinnosti vo vzťahu k deťom, riadne sa o nich stará. Matka ani v minulosti nemala dôvod pristúpiť k mediácii či prípadovej štúdii a na uloženie výchovného opatrenia nie sú splnené podmienky.
6. Navrhovateľ k tomuto uviedol, že tento návrh je podaný v súlade so Zákonom o rodine ako aj v súlade so Zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí. Túto vec sa snažia urobiť v čo najlepšom záujme mal. detí, za týmto účelom boli už navrhnuté obom rodičom iné možnosti či už formou mediácie alebo prípadových konferencií. Už znalkyňa, ktorá s rodinou pracovala má vykonaný pohovor s mal. deťmi, preto by mohla pracovať priamo s rodičmi a z týchto dôvodov ju doporučili, aby predmetné výchovné
opatrenie realizovala práve táto znalkyňa. Pokiaľ však je potrebné, aby uvedenú vec vykonával úplne iný subjekt, je možné, aby toto realizovalo Centrum pre deti a rodiny Poprad. Ďalej navrhovateľ uviedol, že je potrebné, aby matka bola vedená k tomu, akým spôsobom je potrebné pripraviť deti na styk s otcom, aby neboli deti psychicky traumatizované a nebol narušený ich psychický vývin. A tu je potrebná spolupráca oboch rodičov, pretože sa jedná o ochranu záujmov mal. detí.
7. Kolízny opatrovník ustanovený pre toto konanie doporučil návrhu vyhovieť a určiť pre povinný subjekt na zabezpečenie výchovného oparenia Centrum pre deti a rodiny Poprad tak, aby to bol nezávislý subjekt, ktorý by realizoval výchovné opatrenie.
8. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia a uloží mal. dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
9. Podľa § 37 ods. 4 Zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov mal. dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa ods. 2 alebo podľa ods. 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo mal. dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o mal. dieťa osobne stará uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa ods. 2 alebo podľa ods. 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom b) inú povinnosť.
10. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
11. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. Úloha oboch rodičov je v živote mal. dieťaťa nezastupiteľná. Aj pri úprave styku platí, že právo oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ak je zverené súdom do starostlivosti len jednému z rodičov. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré tento záujem sa opiera, musia byť preukázané.
12. Zo záverov znaleckého dokazovania v konaní 14P/144/2018 vyplýva, že citový vzťah mal. detí k matke je silne pozitívny, citovo sýtený, obe deti sú na matku emocionálne naviazané, je pre nich oporou. Vzťah detí k otcovi je aktuálne u mal. U. prezentovaný ako negatívny. Obe deti slovne voči otcovi prejavovali aj výrazne silné negatívne city, odmietanie až nenávisť a otca vnímajú ako agresívneho, autoritatívneho a nátlakového. V týchto súvislostiach možno uvažovať i o zavrhnutí jeho role otca ako takej. Takéto vyjadrenia oboch detí však nemusia plne korešpondovať s ich vnútorným prežívaním. Toto negatívne naladenie môže byť z ich strany verbalizovanou a nielen nimi samotnými prežívanou skúsenosťou. Je vysoko pravdepodobné, že môže ísť o prechodnú záležitosť. Takýto postoj detí voči otcovi môže mať viacero dôvodov. Znalkyňa uviedla, že vnímanie otca zo strany matky ako direktívneho až agresívneho sa prenáša na deti, pričom s týmto vnímaním sa deti len stotožnili a otec samotný sa k deťom nemusel správať hrubo agresívne. U matky absentuje pozitívne vnímanie otca a jeho role, čo deti vnímajú a prijímajú za svoje, matkinu skúsenosť považujú za svoju. K matke majú bližší citový vzťah, jej výchova je menej direktívna, s matkou súvisia aj užšie väzby so starými rodičmi, najmä so starou matkou zo strany matky. Vzťah matky k dcéram je kladný, zaujíma voči nim nielen ochraňujúci a úzkostnejší postoj, ale nevedome čiastočne i majetnícky. Citový vzťah otca k deťom je taktiež kladný. Otec má záujem podieľať sa na výchove svojich detí, chcel by mať kontakt so svojimi dcérami, avšak zároveň si uvedomuje, že toho času nejde o recipročný postoj, nakoľko vie, že zo strany mal. detí sa záujem o svojho otca aktuálne nejaví ako reálny. Deti automaticky preberajú postoje rodiča, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti, jeho vzorce správania, považujú ich za správne a akákoľvek možná zmienka v negatívnom smere o druhom rodičovi môže ovplyvniť ich názor. Avšak ani jeden z rodičov cielene negatívne nevplýva na svoje mal. deti za účelom vedome ich „poškodiť“. Úlohou otca by malo byť momentálne to, aby pracoval na rozvíjaní vrelého emočného vzťahu ku svojim deťom. Kontakt otca s deťmi by však mal začať prebiehať až po počiatočnej opätovnej adaptácii detí na osobu otca a prípadne i jeho prostredie. Znalkyňa v prípade záujmu doporučila rodičom kontaktovať detského klinického psychológa ohľadom
vhodných výchovných prístupov a jednotnosti výchovy voči ich deťom, ktorý by im v tomto smere mohol poradiť. Zároveň znalkyňa uviedla, že schopnosť pozitívnej komunikácie a spolupráce rodičov je najmä zo strany matky obmedzená, avšak nie nemožná. Matka priamo nebráni deťom v kontakte so svojím otcom, avšak ani tento kontakt aktívne nadmerne nepodporuje. Jej postoj je pasívny. Je pravdepodobné, že tento matkin postoj je z jej strany neuvedomovaný a vyplýva z jej výraznej naviazanosti na deti a negatívneho postoja k otcovi detí. Je však málo pravdepodobné, aby deti dokázali nadviazať kontakt so svojím otcom bez aktívnej podpory matky. Podmienkou prirodzeného a dobrovoľného kontaktu otca s deťmi je pozitívne ladený, aktívny postoj matky pri podporovaní vzťahu otec - dcéry. Otec môže byť pre nich v budúcnosti zdrojom pozitívnych zážitkov.
13. Už z uvedených záverov vyplýva, že obaja rodičia pri tom, aby sa realizoval kontakt otca s mal. deťmi, potrebujú odborné poradenstvo. Pri ukladaní výchovných opatrení má súd na zreteli najmä záujem mal. detí. Vychádzajúc z obsahu spisu ako 14P/144/2018 tak aj 15P/142/2019 je zrejmé, že v danej veci je komunikácia medzi rodičmi minimálna a intenzívne konfliktná. Stav v akom sa nachádza vzťah rodičov si vyžaduje zásah súdu do rodinných vzťahov skutočne v záujme zabezpečenia ochrany záujmov oboch mal. detí. Vzhľadom na tieto závažné zistenia, ktoré vyplývajú aj zo záverov znaleckého posudku sa javí ako nevyhnutné poskytnutie pomoci rodičom s cieľom účinnej a odbornej pomoci, aby mohli znovu prevziať obaja svoju rodičovskú zodpovednosť a spoločne sa naučili komunikovať v záujme svojich detí, ich budúcej výchovy ich ďalšieho vývoja. Preto súd uložil výchovné opatrenie spočívajúce v odbornom poradenstve rodičov, pričom ohraničil dobu šiestich mesiacov (aj zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa doporučila dodržiavanie stanovených podmienok na postupný styk otca s deťmi, ktorý by mohol trvať cca 3 až 6 mesiacov). Vzhľadom k objektívnosti a k prijatiu oboch rodičov na realizáciu takéhoto výchovného opatrenia súd určil povinný subjekt a to Centrum pre deti a rodiny Poprad.
14. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).