Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Martin Holič v právnej veci starostlivosti o mal. P. P., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Ing. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, v konaní zastúpená Centrum právnej pomoci, Nám. Slobody 12, Bratislava, kancelária Centra právnej pomoci - Hlohovec, so sídlom M. R. Štefánika 1, Hlohovec a Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zast. JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, AK, Levická 579, Vráble, o rozšírení úpravy styku otca s maloletou a zákaz styku otca s maloletou, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. -509 zo dňa 4. decembra 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e v časti úpravy styku a povinností rodičov pri realizácii styku.

Rozsudok súdu prvého stupňa s a r u š í v časti uloženia výchovného opatrenia - povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. , zo dňa 23.2. 2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava, č.k. , zo dňa 13.6. 2011 v časti o úprave styku otca s maloletou P. P., nar. XX.X. XXXX tak, že otec sa bude s maloletou P. stretávať každú párnu nedeľu za prítomnosti matky v čase od 14.00 hod. do 15.30 hod. v zábavnom obchodných centrách Max Trnava a Mlyny Nitra. Súd zaviazal oboch rodičov maloletej, aby spolu s maloletou sa pravidelne každý posledný piatok v mesiaci zúčastnili sedení u PhDr. L. R. v jeho zariadení vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie Bratislava, a to v čase od 14.30 hod. do 15.30 hod. V prípade, že sa stretnutie otca s maloletou za prítomnosti matky každú párnu nedeľu nebude môcť uskutočniť a nebude sa môcť ani uskutočniť stretnutie rodičov s maloletou u PhDr. L. R. sú rodičia povinní sa o tejto skutočnosti informovať, a to najneskoršie 24 hodín pred uskutočnením stretnutia a informovať o neuskutočnení stretnutia aj PhDr. L. R., a to 24 hodín pred uskutočnením stretnutia u neho a dohodnúť si zároveň náhradný termín stretnutia, ktorý bude trvať v takom istom rozsahu ako neuskutočnené stretnutie. Ďalej rozhodol o povinnosti matky na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otca dodržiavať presný začiatok i koniec stretnutí s maloletou. Konanie vo veci zákazu styku otca s maloletou zastavil. Skutkovo odôvodnil rozsudok, že súd na základe opätovného dokazovanie dospel k záveru, že je potrebné, aby sa maloletá i naďalej stretávala za prítomnosti matky so svojim otcom, pretože v poslednom období, ako to otec prezentoval 4.12. 2013 došlo k posunu pri stretávaní sa s ním. Pri stretnutiach s ním už neplače, začína mu odpovedať na otázky a začína s ním nadväzovať aj očný kontakt. V tomto smere prišlo k posunu aj u matky. Matka sama vyjadrenie otca v tomto smere

potvrdila, že skutočne k posunu pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletou došlo a ona sama dbá na to, aby stretnutia s maloletou prebiehali pravidelne a tak, ako to má otec určené na základe posledného rozhodnutia súdu. Má za to, že stretávanie sa v obchodných centrách má na maloletú možno lepší účinok, ako keď sa stretávali na ÚPSVaR Trnava. Kolízny opatrovník sám uviedol, že sú radi, že k posunu v tomto smere došlo, nie sú proti tomu, aby sa maloletá v budúcnosti stretávala v týchto nákupno-obchodných centrách so svojim otcom. Taktiež matka nebola proti tomu, aby sa otec stretával s maloletou v nákupno-obchodných centrách, ako to na pojednávaní dňa 4.12. 2013 uviedol právny zástupca otca. V neposlednom rade znalec, ktorý bol prítomný na tomto pojednávaní uviedol, že by bolo dobre, aby sa rodičia aj s maloletou podrobili diagnostike, ktorá by odhalila príčinu a problémy, ktoré sú pri stretávaní otca s maloletou doteraz a nebolo možné ich odstrániť. V prvej etape by bolo dobré, aby sa rodičia podrobili poradenstvu, prípadne diagnostike, aby sa dosiahla aspoň úroveň vzájomnej akceptácie. Znalec i naďalej je ochotný byť rodičom nápomocný a týmto stretnutiam sa nebráni, práve naopak on sám sa bojí, aby súčasný stav, ktorý je pri stretávaní s maloletou sa nezmenil a nevrátilo sa všetko do starých koľají, preto chce, aby tieto stretnutia u neho prebiehali raz mesačne. Má zato, že práve týmito sedenia a podrobení sa diagnostike sa môže tieto problémy a príčiny odstrániť. Takého istého názoru je aj kolízny opatrovník, ktorý predložil zápisnicu, ktorú aj matka podpísala a v ktorej je uvedené, že ak to bude mať nariadené súdom i s maloletou podrobiť a zúčastňovať. Na pojednávaní dňa 4.12. 2013 uviedla, že kategoricky odmieta zúčastňovať sa týchto stretnutí s maloletou, pretože nebudú mať žiaden význam. Ona sama prehodnotila svoj vzťah k otcovi a snaží sa pravidelne s maloletou zúčastňovať stretnutí tak, ako to má nariadené a nevidí preto dôvod, aby sa zúčastňovala aj sedení u znalca. Kolízny opatrovník je toho názoru, že takéto stretnutia môžu v pozitívnom slova zmysle do budúcna ovplyvniť stretávanie otca s maloletou. S poukazom na ust. § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine, súd berúc do úvahy vyjadrenie otca, kolízneho opatrovníka a opierajúc sa aj o závery znaleckého dokazovania a vyjadrenia znalca na pojednávaní dňa 4.12. 2013 dospel k záveru, že je potrebné i napriek pokroku pri stretávaní sa otca s maloletou, ako to uviedli obaja rodičia s maloletou, aby sa podrobili u znalca PhDr. L. R. v jeho zariadení diagnostickému vyšetreniu a pravidelne sa zúčastňovali sedení. Súd preto pokiaľ ide o návštevu takéhoto zariadenia rodičmi i s maloletou rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o späťvzatie návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku v zmysle ods. l .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol zmeniť rozsudok súdu 1. stupňa tak, že otec sa bude s maloletou P. stretávať každú nedeľu za prítomnosti matky v čase od 14 00 do 16 00 hodiny zábavno-obchodných centrách Max- Trnava a Mlyny- Nitra. Domáhal sa teda zmeny rozsudku a v tej časti ja by sa mohol stretávať s maloletou P. každú nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. Uvedený návrh podal z toho dôvodu, že v prípade neuskutočnenia stretnutia z akéhokoľvek dôvodu a nevyhovenia určenie náhradného termínu zo strany matky maloletej, uplynú ďalšie 2 týždne, počas ktorých sa nebude môcť s maloletou stretnúť. Dokonca môže nastať aj taká situácia čo sa už neraz stalo, že k stretnutiu nemusí dôjsť ani nasledujúci najbližší termín a bolo by škodu, aby z dôvodu absencie stretnutia v prípade choroby, resp. iných dôvodov sa mohol stretnúť s dcérou iba raz v mesiaci. Zastáva názor, že stretávanie otca s maloletou v týždenných intervaloch v rozsahu dvoch hodín nemôže byť na ujmu maloletej. Poukazuje na to, že sa zlepšil vzťah maloletej voči nemu a takisto je ich vzájomná komunikácia s matkou lepšia. Preto navrhoval rozhodnúť v zmysle ustanovenia .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj matka zastúpením Centra právnej pomoci. Navrhla 1. odvolací súd zmenil rozsudok súdu 1. stupňa tak, aby zrušil výrok rozsudku, ktorým súd zaviazal oboch rodičov, aby spolu s maloletou pravidelne každý posledný piatok v mesiaci sa zúčastnili na sedení u PhDr. L. R. v jeho zariadení vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie Bratislava a to v čase o 14.30 do 15.30 hodine. Ako dôvody odvolania uviedla ust. § 205 ods. 2 písm. f), že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Do pozornosti však dala tiež ust. § 205 ods. 1 písm. b) Dáva do pozornosti tiež, že uvedené argumenty môžu napĺňa príznaky tohto odvolacieho dôvodu, pričom si je vedomá, toho že odvolací súd nie je viazaný odvolacími dôvodmi. je toho názoru, že uloženie vychovaného opatreniam sa pohľadom na dôvody, ktoré prezentuje v odvolaní nie je Poprad na. V znaleckom posudku súdny znalec stanovil ideálny variant, ako by sama styk realizovať. Odporučil dvojetapový proces kompletnej nápravy vzniknutej situácie, pričom 1. krokom mala byť predovšetkým odstránenie negatívneho postoja matky voči otcovi a následne v druhej etape by malo dôjsť postupnému emocionálnemu približovaniu sa maloletej s otcom na úroveň akceptácie. Takýmto spôsobom sa vôbec nepostupovalo, keďže bolo nutné postupovať podľa právoplatného rozsudku. Čiže prvá etapa,

ktorú súdny znalec popisoval v znaleckom posudku nikdy neprebehla a stretnutie otca s maloletou prebiehali. V priebehu 2. polroka roku 2013 došlo k podstatnému zlepšeniu situácie, pričom styk otca s maloletou súčasnosti prebieha, maloletá postupne začína nadväzovať kontakt s otcom následkom toho je skutočnosť, že styk sa v súčasnosti už neuskutočňuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny , ale k jeho že vraj realizácii prichádzal podstatne prirodzenejšiu prostredím. Táto situácia je iná prospech maloletej. Preto za danej situácie príde zavedenie prvej etapy zo znaleckou posudku do istej miery absurdná. Stretnutia sa otca s maloletou v súčasnosti v stanovenom rozsahu sa uskutočňujú i, keď na základe komunikácie rodičov maloletej sa uskutočňujú i inom dni, než bolo určené rozsudkom a na inom mieste. Došlo k zlepšeniu vzťahu medzi účastníkmi konania, matka akceptuje úlohu otca vo výchove dieťaťa 2 stretnutiach otca s maloletou nemieni brániť, avšak nemožno očakávať, že dôjde k zlepšeniu celkového vzťahu medzi rodičmi. Keďže postoj matky voči otcovi je práve na úrovni akceptácie, ktorá je postačujúca pre realizáciu styku otca s maloletou je toho názoru, že uloženie výchovného opatrené je v tomto prípade nadbytočná. Podľa jej názoru je prinajmenšom než štandardné, aby bola rodičov maloletej uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u subjektu ktorý bol na toto určenie vo výroku rozsudku. Ustanovenie zákona o rodine ustanovuje, že má na toto špecializované zariadenia a to psychologické centrá, ktoré sú zriadené pri orgánoch sociálnoprávnej ochrany detí ( zákona číslo o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upravuje postavenie referátov pri odbornom psychologickom poradenstve, ktoré vykonávajú poradensko-psychologické služby pre deti. Nezanedbateľným faktom je, že určený subjekt vykonáva svoju činnosť za odplatu.

K odvolaniu otca sa vyjadril zástupca matky Centrom právnej pomoci. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd 1. stupňa výrokom, ktorý otec maloletej napadol odvolaním, upravil styk otca tak, že sa bude stretávať s maloletou každú párnu nedeľu za prítomnosti matky v čase od 14.00 do 15.30 a v prípade, že by sa nemohol uskutočniť styk tak súd uložil každému z rodičov informovať druhého rodiča o tejto skutočnosti najneskôr 24 hodín pred uskutočnením stretnutia a zároveň bola uložená rodičom povinnosť dohodnúť si za A nie uskutočnené stretnutia náhradný termín. C súd 1. stupňa teda v napadnutom výroku odvolaním upravil čas a miesto styku a pre prípad nemožnosti realizácie styku zaviazal rodičov k maloletej dohodnutý opakovaný termín. Týmto spôsobom súd aký mu umožňujú právne predpisy nielenže upravil styk otca s maloletou, ale došlo k zábezpeka, že si bude v náhradnom termíne realizovaných v prípade, keď sa akéhokoľvek dôvodu sa nemôže uskutočniť prvé riadne určenom termíne. Preto navrhla vecne správny rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutej časti potvrdiť.

Vyjadrenie k odvolaniu podal kolízny opatrovník k, ktorých sa pridržiaval svojich vyjadrení z pojednávania zo 4. 12. 2013. Stanovisko kolízneho opatrovníka vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný znalcom, preto odporúča odvolaciemu súdu odvolanie matky a otca zamietnutá rozsudok súdu 1. stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. , postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. a , potom čo zistil, že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami a , pretože zistil, že rozhodnutie súdu I. stupňa je vecne správne v časti úpravy styku.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave zo dňa 21.9.2011 vyplýva, že od 13.6. 2011 do septembra malo dôjsť celkove k piatim stretnutiam na ich úrade maloletej s jej otcom za prítomnosti matky a psychologičky. Prišlo iba k jednému stretnutiu 26.7. 2011 a trvalo približne 5 minúť. Keď maloletá zbadala svojho otca začala usedavo plakať a nepodarilo sa ju vôbec utíšiť a stretnutie muselo byť ukončené Ďalšie stretnutia sa ani neuskutočnili, nakoľko dňa 9.8.2011 maloletá odmietla vstúpiť do budovy ÚPSVaR v Trnave. ÚPSVaR Trnava má však záujem na tom aj vzhľadom na závery znaleckého dokazovanie, aby sa rodičia takýchto stretnutí zúčastňovali, pretože je to v záujme maloletej. Následne 9.7. 2013 sa na ÚPSVaR konalo stretnutie matky, otca i kolízneho opatrovníka, kde sa otec vyjadril, že súhlasí so stretávaním rodičov u PhDr. L. R. a súhlasí stým, aby sa asi po dobu dvoch mesiacov prerušilo stretávanie s maloletou. Matka uviedla, že nakoľko má z minulosti zlé skúsenosti s otcom bude pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletou postupovať tak, ako to má nariadené na základe rozsudku Okresného súdu Trnava, ale ak to bude nevyhnutné k PhDr. L. R. pôjde. Znalec navrhol, že postup komplexnej nápravy tejto situácie by mal byť dvojetapový. V prvej etape je potrebné v príslušnom poradenskom, prípadne terapeutickom

zariadení dosiahnuť zmenu odmietavého postoja matky a jej partnera voči stretávaniu sa maloletej s otcom aspoň na úroveň akceptácie. Až v druhej etape by malo dôjsť k postupnému emocionálnemu približovaniu sa maloletej s otcom aspoň na úroveň akceptácie. Až v druhej etape by malo dôjsť k postupnému emocionálnemu približovaniu sa maloletej k otcovi, za predpokladu, že tento postup bude matka a aj jej partner (po úspešnej úprave svojich negativistických postojov) pozitívne výchovne ovplyvňovať a podporovať. PhDr. L. R. uviedol, že sedenia u neho a podrobenie sa diagnostike rodičov by maximálne trvalo pol roka, kde by sa rodičia raz mesačne u neho stretávali. Záviselo by to od toho, ako by tieto stretnutia prebiehali a možno by mohli trvať aj menej ako pol roka. Táto diagnostika je nevyhnutná na to, aby sa odstránili príčiny tohto vzťahu medzi nimi. Právny zástupca otca po takomto vyjadrení vzniesol nový návrh otca pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou do budúcna tak, že žiadal, aby súd upravil otcovi stretávanie s maloletou, že sa ňou bude stretávať pravidelne každú nedeľu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky, a to buď v zábavno-obchodnom centra Max Trnava, alebo v zábavno-obchodnom centre Mlyny Nitra. Obaja rodičia sú ďalej povinní aj s maloletou P. absolvovať stretnutia vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie u PhDr. L. R., a to každý posledný piatok v mesiaci v čase od 14.30 hod. do 15.30 hod. V prípade, že sa nebude môcť uskutočniť stretnutie v zábavných obchodných centrách alebo u príslušného PhDr. L. R. sú rodičia povinní navzájom sa o tejto skutočnosti informovať a informovať aj PhDr. L. R., a to najneskoršie 24 hod. pre uskutočnením stretnutia.

Súd sa oboznámil aj so správou ÚPSVaR Trnava zo dňa 30.4. 2013, ktorú správu vypracovala Mgr. L., že stretávanie sa otca s maloletou tak, ako to nariadil súd na neutrálnom mieste za prítomnosti matky a psychologičky neprebiehajú tak, ako majú a od právoplatnosti rozsudku, ktorý súd zaviazal otca stretávať sa s maloletou na ÚPSVaR Trnava za účasti matky a sociálnej pracovníčky, resp. psychologičky prebehli, a to iba jedno stretnutie od 25.1. 2012 až do 19.3. 2013 sa nerealizovane žiadne stretnutie otca s maloletou. Dňa 19.3. 2013 sa stretnutie uskutočnilo. Maloletá už pri príchode plakala, napriek tomu s ňou matka vošla do miestnosti, kde už čakal otec. Chvíľu bola maloletá ešte plačlivá, pomerne skoro sa však upokojila. Zostala, ale stáť medzi dverami. Otec sa snažil nadviazať s ňou kontakt, hovoriť s ňou a upokojiť ju. Maloletá spočiatku na jeho slová nereagovala, neskôr aspoň prikývla, alebo krátko odpovedala. Ponuky otca na kreslenie, či hru spočiatku odmietala, po určitom čase vošla maloletá do miestnosti a začala sa hrať so zvieratkami, ktoré jej ponúkli. Otec s ňou po celý čas komunikoval, snažil sa k nej priblížiť a pripojiť sa k jej hre. Matka zo začiatku stála v blízkosti maloletej, párkrát potichu komentovala správanie, či slová otca, neskôr s nimi nadviazala rozhovor kým sa otec snažil komunikovať s maloletou. V závere stretnutia napomohla rozhovoru otca s maloletou pri vyjasňovaní toho, čo by ju potešilo, čo by jej mohol na najbližšie stretnutie priniesť. Stretnutie trvalo približne 20 až 25 minút, ukončené bolo na žiadosť maloletej. Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo 2.4. 2013. Maloletá na stretnutie prichádzala z plačom, hovorila, že sem nechce ísť. Matka jej niekoľkokrát na začiatku povedala, že nech ostatnú aspoň chvíľu. Neskôr na jej prosby buď nereagovala, alebo jej povedala, nech to povie „jemu“ (otcovi). Otec sa k maloletej najskôr prihováral, ukazoval jej korčule, ktoré jej priniesol, volal ju, aby si ich vyskúšala, hovoril jej, že ju má rád. Maloletá po celý čas odmietala, nechcela ani vojsť do miestnosti, zostávala na chodbičke a opakovala, že chce ísť domov, bola plačlivá. Otec jej povedal, že sa musia stretávať lebo to tak nariadil súd. Maloletá povedala, že ona ale nechce. Keď sa jej otec opýtal, že prečo nechce, odpovedala len „lebo“. Stretnutie predčasne ukončila matka, ktorá po opakovanom naliehaní maloletej povedala, že už to ďalej nemôže počúvať. Stretnutie opäť trvalo menej ako pol hodiny. Ďalšie stretnutie sa malo realizovať 16.4. 2013, avšak z dôvodu choroby maloletej sa neuskutočnilo. Stretnutia 30.4. 2013 sa zúčastnila aj Mgr. T.. Aj na toto stretnutie prichádzala P. s plačom. Spolu s ňou a matkou prišla aj stará matka maloletej, ktorá začala kričať na otca, obviňovala ho, bola vulgárna. Všetko sa odohralo v prítomnosti maloletej. Po odchode starej matky maloletá odmietla vojsť do miestnosti. Otec ju volal, ukazoval jej, že jej priniesol hračky, ktorá si sama vybrala, maloletá však opakovane odmietla vojsť dnu. Po opakovaných pokusoch a vysvetľovania sa Mgr. T. podarilo maloletú presvedčiť, aby si prišla pozrieť hračky, ktoré jej otec priniesol. Postupne sa maloletá upokojila, neskôr sa aj usmiala. Otec sa jej prihováral, ona naňho takmer nereagovala. Na záver stretnutia matka spomenula, že by P. rada videla starého otca z otcovej strany, takže sa dohodli, že nabudúce pán P. príde spolu s ním. Samotné stretnutie trvalo len niekoľko minút.

Súd na základe opätovného dokazovanie dospel k záveru že je potrebné, aby sa maloletá i naďalej stretávala za prítomnosti matky so svojim otcom, pretože v poslednom období, ako to otec prezentoval 4.12. 2013 došlo k posunu pri stretávaní sa s ním. Pri stretnutiach s ním už neplače, začína mu odpovedať na otázky a začína s ním nadväzovať aj očný kontakt. V tomto smere prišlo k posunu aj

u matky. Matka sama vyjadrenie otca v tomto smere potvrdila, že skutočne k posunu pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletou došlo a ona sama dbá na to, aby stretnutia s maloletou prebiehali pravidelne a tak, ako to má otec určené na základe posledného rozhodnutia súdu. Má za to, že stretávanie sa v obchodných centrách má na maloletú možno lepší účinok, ako keď sa stretávali na ÚPSVaR Trnava. Kolízny opatrovník uviedol, že došlo k posunu v tomto smere, nie je proti tomu, aby sa maloletá v budúcnosti stretávala v týchto nákupno-obchodných centrách so svojim otcom. Taktiež matka nebola proti tomu, aby sa otec stretával s maloletou v nákupno-obchodných centrách.

Odvolací súd považoval vo úpravu styku prvostupňovým súdom za v dostatočnom čase od. 14. 00 do 15.30 hodiny, pretože došlo k posunu vzťahu a medzi otcom a maloletou pri stretávaní s obcou má, maloletá neplačú odpovedám únav otázky došlo tiež aj k posunu vynímania matky, že stretávanie maloletej s otcom je v záujme maloletej. Pre prípad, že sa styk nemôže uskutoční súd uložil každému z rodičov povinnosť informovať 2. rodiča najneskôr do 24 hodín pred uskutočnením stretnutia s a bola uložená povinnosť dohodnúť si náhradný termín za neuskutočnené stretnutie. Preto v tomto smere považoval odvolací súd na odvolanie otca za neefektívne a neúčelné. Pokiaľ sa jedná o miesto v styku v zábavno-obchodných centrách Max Trnava a Mlyny Nitra, s týmto súhlasili obaja rodičia aj kolízny opatrovník.

Odvolací súd preto v tejto časti vecne správny rozsudok súdu I. stupňa potvrdil podľa ust. § 219 O.sp.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia: uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu špecializovaných zariadeniach.

Ako vyplýva z Komentára k Zákonu o rodine od Vydavateľstva C:H:BECK od Bronislavy Pavelkovej veľmi účinným sa poslednom období ukázalo využitie uloženia povinnosti odborného poradenstva špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodiča maloletého alebo dieťaťu. Ak zákon všeobecne hovorí o odbornom poradenstve, využíva sa predovšetkým psychologické poradenstvo. Toto poradenstvo vykonávajú psychologické centrá, ktoré sú zriadené pri orgánoch sociálnoprávnej ochrany detí. Poradenstvo súd viaže buď na predpísaný počet hodín (psychologické poradenstvo v rozsahu 30 hodín), alebo stanovený časový úsek (psychologické poradenstvo v období troch mesiacov). Zároveň súd určuje v rozhodnutí ciele, ktoré má poradenstvo sledovať (... za účelom zlepšenia schopností rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa " alebo" s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove " a podobne). Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, a obom rodičom, spoločne obom rodičom, niektorému z rodičov a dieťaťu, alebo obom rodičom a dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí súčinnosti za obcou a príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Po uplynutí obdobia, na ktoré je výchovné opatrenie uložené, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia a to na základe správy, ktorú špecializované zariadenie doručí. Podľa záverov poradenstva rozhodne napríklad o jeho predĺžení, o rozšírení nových cieľov.

Znalec bol naďalej ochotný byť rodičom nápomocný a stretnutiam rodičov sa nebráni, práve má zato, že sedenia a podrobení sa diagnostike sa problémy a príčiny môžu odstrániť. Takého istého názoru je aj kolízny opatrovník, ktorý predložil zápisnicu, ktorú aj matka podpísala a v ktorej je uvedené, že ak to bude mať nariadené súdom i s maloletou podrobiť a zúčastňovať. Na pojednávaní dňa 4.12. 2013však uviedla, že kategoricky odmieta zúčastňovať sa týchto stretnutí s maloletou, pretože nebudú mať žiaden význam. Prehodnotila svoj vzťah k otcovi, pravidelne s maloletou sa zúčastňuje stretnutí ako to má nariadené a nevidí dôvod, aby sa zúčastňovala aj sedení u znalca. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že stretnutia môžu v pozitívnom slova zmysle do budúcna ovplyvniť stretávanie otca s maloletou.

Prvostupňový súdu podľa § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine berúc do úvahy vyjadrenie otca, kolízneho opatrovníka a opierajúc sa aj o závery znaleckého dokazovania a vyjadrenia znalca na pojednávaní dňa 4.12. 2013 dospel k záveru, že je potrebné i napriek pokroku pri stretávaní sa otca s maloletou, ako to uviedli obaja rodičia s maloletou, aby sa podrobili u znalca PhDr. L. R. v jeho zariadení diagnostickému vyšetreniu a pravidelne sa zúčastňovali sedení. preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Otec uviedol, že on má záujem, aby súd prikázal im obom sa zúčastňovať týchto sedení aspoň raz mesačne, pretože ak prišlo k posunu pri tomto stretávaní, ale bojí sa, aby

sa to zase nepokazilo a chce, aby im Dr. R. v tomto pomohol. Udáva, že tieto stretnutia by mohli byť iba niekoľko krát, aby sa zistili príčiny na základe diagnostiky, ktorú by Dr. R. s nimi urobil a oni na základe týchto výsledkov by vedeli, ako majú ďalej postupovať a k sebe sa chovať a aký postup zvoliť pri stretávanie otca s maloletou.

Odvolací súd však konštatuje , že uložení podrobovať psychologickému poradenstvu sa kolízny opatrovník vyjadril na poslednom pojednávaní 25. 11. 2013 tak, že navrhol, aby súd na základe vyjadrenia Dr. R. nariadil po dobu 6 mesiacov stretávanie sa rodičov raz mesačne i s mal. v jeho ústave. Aj keď nastal postup pri stretávaní sa otca s mal. ako to obaja rodičia prezentovali mal kolízny opatrovník za to, že v zmysle záverov rozhodnutia KS Trnava sa neplní stretávanie otca s mal. tak, ako to z týchto záverov vyplýva a je potrebné, aby tomu tak bolo, čo v súčasnosti nie je možné i napriek určitému posunu pri stretávaní a má za to, že práve stretávanie u Dr. R. by mohlo postupne k tomuto prísť.

Znalec Dr. R. na tom istom pojednávaní uviedol, že i naďalej je ochotný poskytnúť obom rodičom spoluprácu pri riešení ich problému pri stretávaní otca s mal. a poukázal na to, že mnohokrát sa ukáže, že príčina hádok medzi rodičmi je úplne niekde inde ako sa rodičia domnievajú. Ak sa táto príčina na základe diagnostiky preukáže je možné, že sa problémy potom pri ich stretávaní odstránia. Doporučuje preto, aby sa rodičia aj s mal. k nemu dostavili a práve touto diagnostikou sa zistilo, čo je príčinou problémov, ktoré rodičia majú medzi sebou, pokiaľ ide o stretávanie otca s mal. On je v tomto smere ochotný im byť nápomocný.

Otec uviedol, že on má záujem, aby súd prikázal im obom sa zúčastňovať týchto sedení aspoň raz mesačne, pretože ak prišlo k posunu pri tomto stretávaní, ale bojí sa, aby sa to zase nepokazilo a chce, aby im Dr. R. v tomto pomohol. Udáva, že tieto stretnutia by mohli byť iba niekoľko krát, aby sa zistili príčiny na základe diagnostiky, ktorú by Dr. R. s nimi urobil a oni na základe týchto výsledkov by vedeli, ako majú ďalej postupovať a k sebe sa chovať a aký postup zvoliť pri stretávanie otca s maloletou.

Prvostupňový súd však vôbec nepostupoval v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, pretože toto poradenstvo vykonávajú psychologické centrá, ktoré sú zriadené pri orgánoch sociálnoprávnej ochrany detí. Poradenstvo súd viaže buď na predpísaný počet hodín (psychologické poradenstvo v rozsahu 30 hodín), alebo stanovený časový úsek (psychologické poradenstvo v období troch mesiacov). Vôbec to tak kolízny opatrovník ani otec nenavrhli. Preto mal otec, alebo kol. opatrovník podať riadny návrh, o ktorom by mohol súd konať. Takto nemohol preto rozhodnúť a navyše sa nevykonalo dokazovanie v zmysle ust. Zároveň súd určuje v rozhodnutí ciele, ktoré má poradenstvo sledovať napr. za účelom zlepšenia schopností rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa, čo vôbec zo strany rodičov ani kolízneho opatrovníka nebolo navrhnuté. Navyše nemožno robiť poradenstvo u ustanoveného znalca v konaní. Ak sa takto neúplný návrh zo strany kol. opatrovníka podal, mal buď súd odstraňovať vady návrhu, alebo si začať konanie podľa ust. , čo však neurobil. Preto nemohol o tomto rozhodnúť.

Rozsudok súdu I. stupňa musel byť preto v tejto časti zrušený podľa ust.

Kolíznemu opatrovníkovi to však nebráni, aby podal perfektný riadny návrh podľa ust.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.