Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-53-2020.pdf
PDF · 106.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3Csp/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3479/3A, Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti žalovanej O. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX R. C. XXX, o zaplatenie sumy 351,20 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 351,20 Eur istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 351,20 Eur od 20. 07. 2017, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva n á r o k na náhradu trov konania vo výške 11,40 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 351,20 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne zo sumy 351,20 Eur od 20. 07. 2016 do zaplatenia, poplatky za upomienky vo výške 180,- Eur, poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur, zmluvný úrok vo výške 32,99 % ročne zo sumy 800,- Eur od 20. 07. 2016 do 19. 08. 2016, zo sumy 700,20 Eur od 20. 08. 2016 do 19. 09. 2016, zo sumy 615,20 Eur od 20. 09. 2016 do 19. 10. 2016, zo sumy 523,20 Eur od 20. 10. 2016 do 01. 02. 2017, zo sumy 431,20 od 02. 02. 2017 do 19. 03. 2019, zo sumy 411,20 Eur od 20. 03. 2019 do 17. 04. 2019, zo sumy 391,20 Eur od 18. 04. 2019 do 21. 05. 2019, zo sumy 371,20 Eur od 22. 05. 2019 do 19. 06. 2019, zo sumy 351,20 Eur od 20. 06. 2019 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 351,20 Eur od 20. 07. 2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V žalobe žalobca uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 07. 2016, na základe ktorej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 800,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť mu odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov 0 Eur, poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur a úrok vo výške 32,99 % ročne z poskytnutého úveru. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa so žalovanou dohodli, že ak sa žalovaná ako spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, zaväzuje sa mu ako veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila výhodu splátok, vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaná zaviazala uhradiť mu za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, pričom jej bolo spolu zaslaných 6
upomienok. Žalovaná je preto povinná zaplatiť mu 180,- Eur za zaslané upomienky. Žalovaná mu do podania žaloby zaplatila sumu vo výške 448,80 Eur.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil ako dôkazy Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Oddiel Sro, Vložka 23636/B zo dňa 18. 09. 2018, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 07. 2016. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru platné od 01. 07. 2016.
3. Podanú žalobu súd dňa 12. 06. 2020 doručil žalovanej, ktorú Výzvou zo dňa 09. 06. 2020 vyzval, aby sa do 15 dní vyjadrila k podanej žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná nevyužila žiadne prostriedky procesnej obrany, na svoju obranu nepredložila žiadne listiny, neoznačila ani žiadne dôkazy na preukázanie prípadných svojich tvrdení, k veci sa nevyjadril ničím.
4. Vzhľadom na to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, podľa ustanovenia § 297 písm. b/ CSP súd na predmetný spor nenariaďoval pojednávanie a podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sporu ani právny zástupca žalobcu sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili, preto súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 CSP vyhlásil rozsudok.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 20. 07. 2016 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. č. XXXXXXXXX podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zmluva“). Podľa bodu 1/ Zmluvy sa žalobca zaviazal na žiadosť žalovanej poskytnúť jej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 800,- Eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť a zaplatiť dohodnutú odplatu vo výške 0,- Eur, úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 204,80 Eur a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 304,80 Eur, t. j. celkom sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.104,80 Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1,- Eur a ďalšie splátky zaplatí vo výške 137,60 Eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20. 08. 2016. V bode 2/ Zmluvy sa strany dohodli, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 0 Eur. Z bodu 3/ Zmluvy vyplýva, že úrok vo výške 32,99 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 204,80 Eur a výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 38,48 %. Žalovaná sa tak zaviazala zaplatiť celkovú sumu vo výške 1.104,80 Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1,- Eur a ďalšie splátky zaplatí vo výške 137,60 Eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20. 08. 2016 na účet žalobcu ako veriteľa uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VOP“) alebo v hotovosti mandatárovi. Zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 20. 07. 2017. Žalovaná ako spotrebiteľ vyslovila súhlas s obsahom Zmluvy a prehlásila, že bola oboznámená s VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, nevyslovila k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. Zmluvné strany sa v bode 3/ Zmluvy tiež dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky. Žalovaná zároveň zobrala na vedomie, že výška priemernej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania Zmluvy je vo výške 25,87 %. Žalovaná uhradila žalobcovi z titulu úveru spolu sumu vo výške 448,80 Eur.
6. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Občianskeho zákonníka), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa ustanovenia § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
8. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 písm. i/, k/, l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
11. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
12. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Podanou žalobou sa žaloba domáhal zaplatenia sumy vo výške 351,20 Eur istiny s príslušenstvom, všetko z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je teda od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na charakter zmluvných strán. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra, podľa ktorého predmetom činnosti jeho podnikania je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti ale vystupovala ako fyzická osoba
- spotrebiteľ. Predmetná zmluva je preto zmluvou spotrebiteľskou, ktorá sa posudzuje podľa Zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch). V zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je pre danú spotrebiteľskú zmluvu charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť, ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto žalobca bol od uzavretia zmluvy so žalovanou dňa 12. 07. 2016 v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Súd je preto povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, aj s prihliadnutím na judikatúru komunitárneho práva. Spotrebiteľské zmluvy musia obsahovať náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanovené konkrétne v § 9, pričom musia byť v zmluve uvedené určite a zrozumiteľne, aby spotrebiteľ, ktorý zmluvu uzatvára, vedel pri podpise zmluvy, aké sú podmienky zmluvy. Neurčitosť niektorej z náležitosti zmluvy má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Preto ak náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) Zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú v zmluve vôbec uvedené, resp. sú uvedené neurčite, úver je zo zákona podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež v prípade, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, úver je zo zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov a to podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň dané zmluvy musia byť v súlade s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj s ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa.
13. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzatvorená medzi stranami sporu dňa 20. 07. 2016 má písomnú formu, neobsahuje však obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanovené v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho v zmluve je nesprávne uvedená úroková sadzba, nesprávne je uvedený údaj o RPMN a o priemernej RPMN.
14. Zmluva najmä neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 1 písm. l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože hoci uvádza výšku, počet splátok, ich termíny, neuvádza aká suma zo splátky predstavuje istinu, aká úroky prípadne iné poplatky a neuvádza ani poradie, v ktorom by sa splátky mali priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Preto je takéto znenie zmluvy pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
15. V zmluve je nesprávne uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. úroková sadzba spotrebiteľského úveru nevyjadruje riadnym spôsobom dohodnutú úrokovú sadzbu. Podľa zmluvy bol úrok dohodnutý vo výške 32,99 % ročne z poskytnutého úveru. Z internetovej stránky NBS však vyplýva, že priemerné úrokové miery úverov pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami, so splatnosťou úveru do jedného roka (poskytnutý dňa 20. 07. 2016 a konečná splatnosť dňa 20. 07. 2017) v júli 2016 predstavovali úrok 5,85 % ročne. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovanou prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných v tomto období bankami viac ako 5 násobne (5,6 násobne). Najvyšší súd SR v uznesení z 31. 07. 2009 sp. zn. 1MCdo/1/2009 vyslovil právny názor, že „Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy“. V danom spore prevýšenie dohodnutých úrokov takmer šesť násobne (5,6) oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami, spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Za týchto okolností je potrebné považovať dohodu o výške úrokov za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje dobrým mravom, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi stranami sporu v časti úrokov a to v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej ani moderovať a ani modifikovať. Z ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho
úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Vzhľadom na to, že neplatné zmluvné dojednanie o výške úrokov je možné oddeliť od ostatných časti zmluvy, preto je Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20. 07. 2016 neplatná len v tejto časti.
16. Ďalej v zmluve je nesprávne uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to o výške RPMN 38,48 %. Súd zdôrazňuje, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) je nevyhnutné považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, nakoľko jasne uvádza percentá z dlžnej čiastky, ktoré musí spotrebiteľ za svoj úver zaplatiť za obdobie jedného roka vrátane správy úveru a ďalších nákladov s ním spojených. Zahŕňa teda všetky náklady spotrebiteľského úveru a je preto pre spotrebiteľa najlepším ukazovateľom posúdenia výhodnosti úveru. Ukazovateľ RPMN tak vyjadruje údaj o cene úveru. Z obsahu zmluvy vyplýva, že iné údaje okrem úrokovej sadzby do ukazovateľa RPMN v danom prípade zahrnuté neboli. V bode 1. Zmluvy je totiž uvedené, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 800,- Eur, ktorý bola povinná zaplatiť s dohodnutou odplatou vo výške 0 Eur, expresným poplatkom 100,- Eur a dohodnutým úrokom vo výške 204,80 Eur, spolu vo výške 1.104,80 Eur, najneskôr do 20. 07. 2017, kedy nastane konečná splatnosť (bod 3. Zmluvy). Takto uvedená RPMN v zmluve nezodpovedá skutočnosti. Zmluva uvádza informáciu o RPMN na úrovni 38,48 %, zo zmluvy však nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k určeniu RPMN vzhľadom na vzorec výpočtu podľa bodu 06. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. S prihliadnutím na výšku poskytnutého úveru 800,- Eur, informáciu o konečnej splatnosti úveru dňa 20. 07. 2017, expresného poplatku 100,- Eur, úroku vo výške 204,80 Eur, pri predpokladanej výške mesačnej splátky 92,066 Eur (4x1,- Eur, 8x 137,60 Eur = 1.104,80 Eur : 12 mesiacov = 92,066 Eur), by RPMN za úver bola na úrovni 131,90 %. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere je preto ročná percentuálna miera nákladov vo výške 38,48 % uvedená nesprávne a najmä v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa.
17. Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje úplné, správne a objektívne náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/, k, l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto so zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatuje, že pre záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov je postačujúce, ak súd zistí, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je potrebné kumulatívne nesplnenie všetkých tam uvedených náležitostí písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodu, že súd zistil, že v danej Zmluve o spotrebiteľskom úvere je aj RPMN uvedená v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, preto je možné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov aj podľa § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila žalobcovi z poskytnutého úveru vo výške 800,- Eur spolu sumu vo výške 448,80 Eur, zostal nezaplatený zostatok úveru vo výške 351,20 Eur, ktorý žalovaná žalobcovi ku dňu rozhodnutia súdu nezaplatila. Preto súd považoval žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 351,20 Eur istiny za dôvodnú.
18. So zreteľom na to, že žalovaná nezaplatila žalobcovi riadne a včas túto sumu a dostala sa do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania žalovanej, t. j. od splatnosti dlhu dňa 20. 07. 2017, od kedy je žalovaná v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 351,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20. 07. 2017 do zaplatenia, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 0 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov predstavuje 5 % ročne.
19. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj zaplatenie zmluvnej pokuty, dojednanej so žalovanou v Zmluve o spotrebiteľskom úvere v bode 3. odsek 7 vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky pre prípad, ak sa žalovaná dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu. V zmysle ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, „zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia“. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je teda písomná forma a určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. V danom spore, zmluvná pokuta bola určená percentuálne vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky a vzťahovala sa pre prípad, ak sa žalovaná dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu. Pri omeškanej úhrade peňažného plnenia však nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku ani doba vzniknutého omeškania. Pritom nie každé porušenie povinností je rovnakej intenzity a významu. Podľa názoru súdu dojednanie zmluvnej pokuty v predmetnom prípade, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje i pri menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v rovnakej výške. Z dôvodu, že nárok žalobcu na zaplatene zmluvnej pokuty je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá odporuje zákonu a dobrým mravom, preto súd nárok považoval za neopodstatnený a žalobcovi ho nepriznal.
20. Preto potom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 351,20 Eur istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 351,20 Eur od 20. 07. 2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
21. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom spore každá zo strán mala úspech len čiastočný, pretože žalobca si uplatnil sumu 631,20 Eur a súd mu priznal sumu 351,20 Eur, preto úspech žalobcu činil 55,70 %, úspech žalovanej bol vo výške 280,- Eur, v ktorej časti súd žalobu zamietol čo predstavuje 44,30 %. Potom po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu (55,70 % - 44,30 %) bol úspech žalobcu vo výške 11,40 %. Preto potom súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 11,40 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.