Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-39-2020.pdf
PDF · 109.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: DS service, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 842 303, zastúpeného: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom v Prešove, Vajanského 33, IČO: 42084792, proti žalovanému: Dk-pharm, s.r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 48 084 760, zastúpenému: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokátka, so sídlom v Prešove, Floriánova 12, IČO: 37783319, o zaplatenie 1.102,13 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24Cb/279/2018-204 z 13.11.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.102,13 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému tovar - zdravotníckeho charakteru a žalovaný mu za tento tovar nezaplatil v dohodnutej 90-dňovej lehote splatnosti v celosti, pričom dlhoval sumu 12.127,99 eur (pôvodne uplatňovanú vo veci 24Cb/279/2018 Okresného súdu Prešov) a sumu 27.956,29 eur (pôvodne uplatňovanú vo veci 24Cb/282/2018, pričom uvedené veci spojil súd prvej inštancie na spoločné konanie). Žalovaný nezaplatil cenu za dodaný tovar, následkom čoho právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Zmluvu o postúpení pohľadávok posúdil súd prvej inštancie ako platnú, pričom vychádzal z toho, že zmluva jasne vymedzovala postúpenú pohľadávku, postupcu, postupníka, dlžníka. Hoci jednotlivé prílohy zmluvy neboli očíslované, ani každá strana samostatne podpísaná, konkrétne faktúry boli identifikovateľné jednoznačne. Aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná platnou zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, v ktorej sú uvedené faktúry, ktoré žalovaný nezaplatil postupcovi v stanovenej lehote splatnosti.
3. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. List s oznámením sa dostal do dispozície žalovaného dňa 8.10.2019, žalovaný však zásielku prevzal až dňa 25.10.2018 a dlžnú sumu zaplatil priamo postupcovi, hoci o postúpení pohľadávky musel mať vedomosť. Postupca však v tom čase už nebol vlastníkom pohľadávky, preto uhradené sumy vrátil na účet žalovaného. Žalovaný v spore nepreukázal, že žalobca vedel o tom, že žalovaný už platil postupcovi. Následne žalobca podal
žalobu a žalovaný po podaní žaloby uhradil istinu dlžnej sumy, teda čiastočne plnil svoj záväzok a toto plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu.
4. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúry č. 8076612 na sumu 1.685,76 eur od 6.8.2018 do 7.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 39,07 eur), faktúry č. 8080305 na sumu 1.478,36 eur od 13.8.2018 do 7.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 31,71 eur), faktúry č. 8084416 na sumu 1.715,72 eur od 20.8.2018 do 7.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 33,84 eur), faktúry č. 8087650 na sumu 249,96 eur (dobropis na sumu 12,12 eur) od 15.8.2018 do 7.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 4,98 eur), faktúry č. 8089386 na sumu 1.762,97 eur od 22.8.2018 do 7.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 33,90 eur), faktúry č. 8093569 na sumu 1.457,55 eur od 25.8.2018 do 7.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 26,95 eur), faktúry č. 8102528 na sumu 694,77 eur od 31.8.2018 do 7.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 11,82 eur), faktúry č. 8104253 na sumu 3.095,02 eur od 7.9.2018 do 18.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 55,71 eur), faktúry č. 8041936 na sumu 4.475,78 eur od 11.6.2018 do 1.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 158,92 eur), faktúry č. 8046125 na sumu 7.024,32 eur od 18.6.2018 do 1.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 237,28 eur), faktúry č. 8050522 na sumu 3.791,15 eur od 25.6.2018 do 1.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 121,52 eur), faktúry č. 8054529 na sumu 2.574,77 eur od 28.6.2018 do 1.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 80,62 eur), faktúry č. 8058389 na sumu 3.680,72 eur od 9.7.2018 do 4.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 108,- eur), faktúry č. 8062207 na sumu 2.861,82 eur od 16.7.2018 do 4.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 79,03 eur), faktúry č. 8066547 na sumu 1.405,21 eur od 23.7.2018 do 4.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 36,38 eur), faktúry č. 8071105 na sumu 1.690,16 eur od 30.7.2018 do 1.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 39,59 eur), faktúry č. 8075326 na sumu 452,36 eur od 30.7.2018 do 4.11.2018 (výška kapitalizovaného úroku z omeškania 10,93 eur). Kapitalizované úroky z omeškania tak predstavovali celkom sumu 1.102,13 eur. Preto súd žalobe vyhovel.
5. Výrok o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil ustanovením § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov v konaní plne úspešnému žalobcovi v zmysle § 257 CSP.
7. Zamietnutie návrhu žalovaného na prerušenie konania zdôvodnil tým, že v konaniach vedených pod sp.zn. 24Cb/177/2018, 24Cb/178/2018 a 24Cb/179/2018 sa otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok nerieši ako samostatná otázka.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a to len proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a proti súvisiacemu výroku o trovách konania, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
9. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Poukázal na to, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal so všetkými námietkami a dôvodmi, na ktoré žalovaný poukazoval vo vyjadrení z 15.7.2019 a 11.7.2019, v ktorých poukazoval na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 24.9.2018 medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a terajším žalobcom ako postupníkom. Žalovaný totiž namietal neplatnosť tejto zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu absencie dostatočnej, určitej a zrozumiteľnej špecifikácie postupovanej pohľadávky, ako aj špecifikácie dlžníka, voči ktorému vznikla postupcovi pohľadávka a v akej výške táto pohľadávka vznikla. Hoci súd uviedol, že zmluva vymedzuje postúpenú pohľadávku, postupcu, postupníka, dlžníka, tento názor súdu nie je správny.
11. Až relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Toto relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany postupcu znamená, že dlžník sa o postúpení pohľadávky musí dozvedieť, a teda, ak je oznámenie o postúpení pohľadávky oznamované písomne, musí mu byť takéto oznámenie doručené. Právne účinky postúpenia pohľadávky aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky, a teda žalovaný preukázal súdu, že k relevantnému oznámeniu postúpenia pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa t.j. postupcu došlo až dňa 25.10.2018. Nemožno vychádzať z fikcie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože až okamihom prevzatia oznámenia o postúpení pohľadávky sa dlžník skutočne dozvie komu a v akej výške postupca t.j. pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku a v akej výške túto pohľadávku postúpil postupníkovi ako novému veriteľovi. Žalovaný sa zbavil záväzku plnením postupcovi, keď uhradil pohľadávku dňa 19.10.2018 a 22.10.2018 spoločnosti H. 12. Pokiaľ ide o konkrétnosť a určitosť zmluvy, treba konštatovať, že ak je v zmluve o postúpení pohľadávky z 24.9.2018 vymedzená pohľadávka vo výške 2.314.628,64 eur bez toho, aby zo zmluvy vyplývala výška konkrétnej pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi postupovanej na postupníka, teda voči konkrétnemu dlžníkovi, nemôže byť takáto zmluva považovaná za zmluvu platnú, hoci sa zmluva v čl. II odvoláva na prílohu č. 1, v ktorej mali byť jednotliví dlžníci identifikovaný s uvedením jednotlivých neuhradených faktúr. Nie je zrejmé, na akom základe súd považoval predloženú prílohu č. 1 za prílohu k zmluve o postúpení pohľadávky z 24.9.2018, keďže z tejto prílohy nevyplýva, ktorej zmluvy o postúpení pohľadávky by mala byť neoddeliteľnou súčasťou, a že by vôbec mala byť súčasťou tejto zmluvy o postúpení pohľadávky. Je to z dôvodu, že táto príloha nie je účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky, teda postupcom a postupníkom podpísaná, datovaná, a nie je jej neoddeliteľnou súčasťou.
13. Hoci konajúci súd prvej inštancie uviedol, že napriek tomu, že jednotlivé prílohy zmluvy nie sú očíslované, ani každá strana samostatne podpísaná, konkrétne faktúry sú jednoznačne identifikované a potvrdzuje to aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky, žalovaný je toho názoru, že z jednotlivých príloh nie je možné vyvodiť záver, že sú práve súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Nie je preto plnená podmienka určitosti právneho úkonu., čo do identifikácie postupovanej pohľadávky. Príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, na ktorú sa zmluva odvoláva, nie je podpísaná postupcom a postupníkom, nie je preto neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Z jednotlivých príloh k zmluve nie je možné vyvodiť záver, že sú súčasťou práve zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.9.2018, a preto nie je splnená podmienka určitosti právneho úkonu, čo do identifikácie postupovanej pohľadávky. Z textu zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.9.2018 je zrejmé len to, že bola postúpená pohľadávka vo výške 2.314.628,64 eur, ale aká pohľadávka a v akej výške bola postúpená voči dlžníkovi - žalovanému v tomto konaní, z tejto zmluvy rozpoznateľné nie je. Ani z textu prílohy č. 1 predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva určitosť písomného prejavu vôle strán - postupcu a postupníka, keďže sa z tejto prílohy nedá vyvodiť záver, či vôbec predmetné pohľadávky postupoval postupca postupníkovi ako novému veriteľovi. V prílohe . 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je možné kedykoľvek vymeniť jednotlivé strany súpisu pohľadávok a jednotlivých dlžníkov v nej uvedených. Podľa názoru žalovaného by mala byť zmluva ako celok a teda aj s jej prílohou podpísaná a príloha by mala tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť, čo v prejednávanej veci vôbec nie je zrejmé. Pohľadávka musí byť v zmluve dostatočne identifikovaná, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi a postúpená môže byť len určitá pohľadávka.
14. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, ktorou sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania, pretože na základe absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky, neprešla na neho pohľadávka, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
16. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. V odvolacom konaní výrok rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na prerušenie konania, ktorý výrok napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
22. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
24. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
25. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
26. Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
27. Podľa § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
28. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
29. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
30. Podľa § 524 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
31. Podľa § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
32. Podľa § 526 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
33. Podľa § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
34. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť H. W. W., I..J.. dodal žalovanému tovar v celkovej sume 40.096,40 eur (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál), ktorý bol žalovanému fakturovaný faktúrami pod č. 8076612, 8080305, 8084416, 8087650, 8089386, 8093569, 8102528, 8104253, 8041936, 8046125, 8050522, 8054529, 8058389, 8062207, 8066547, 8071105 a 8075326 tak, ako to správne špecifikoval súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia. V závislosti od toho pohľadávka vo výške 40.084,28 eur (po vystavení dobropisu k faktúre č. 8087650) bola zmluvou o postúpení pohľadávky z 24.9.2018 spolu s ďalšími pohľadávkami postúpená pôvodným dodávateľom - veriteľom (spoločnosťou H. - W. W., I..J..) žalobcovi. Jednotlivé pohľadávky sú špecifikované v prílohe k tejto zmluve o postúpení pohľadávky, pričom sú špecifikované číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom lekárne, mestom, celkovou hodnotou, ostávajúcou sumou k úhrade, dátumom vystavenia a dátumom splatnosti faktúry.
35. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému prostredníctvom poštového doručovateľa odoslané dňa 4.10.2018 spoločnosťou H. W. W., I..J.. s tým, že zásielka bola uložená na pošte dňa 8.10.2018 a túto si žalovaný prevzal dňa 25.10.2018. Pri doručovaní uvedenej písomnosti (oznámenie o postúpení pohľadávky) ide o doručovanie tzv. hmotnoprávnych úkonov. Hmotnoprávne doručovanie listín upravuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu keď jej dôjde.“ Pri hmotnoprávnych úkonoch a ich doručovaní sa teda nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie doručovanej písomnosti. Občiansky zákonník v tomto smere vyžaduje (predpokladá), že prejav vôle dôjde adresátovi (neprítomnému), t. j., že sa dostane do sféry jeho dispozície (objektívna možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky). Práve týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Právna doktrína a ustálená súdna prax pod takouto možnosťou chápu okrem samotného prevzatia písomnosti aj prípady, kedy doručením listu obsahujúceho hmotnoprávny úkon do poštovej schránky (sídla adresáta), resp. hodením oznámenia zo strany poštového doručovateľa o uložení zásielky, nadobudol adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Odvolací súd tu dáva do pozornosti napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo 268/2011 zo dňa 8.6.2011, či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.1.2011, v ktorom súd konštatuje: „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručené najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať.“ Opačný výklad by viedol k neudržateľnému stavu, a síce, že adresát bezdôvodne (svojvoľne) odopieral prijatie (prevzatie) písomnosti, v dôsledku čoho by odosielateľ nemal objektívnu možnosť doručiť takúto písomnosť adresátovi zásielky. Žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky už dňa 8.10.2018, kedy bola táto zásielka uložená na pošte, a preto účinnosť tohto hmotnoprávneho úkonu nastala už okamihom, kedy sa predmetná zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta.
36. Preto pokiaľ žalovaný dňa 19.10.2018 a 22.10.2018 realizoval platby uplatnených pohľadávok v prospech účtu spoločnosti H. W. W. I..J.., kde tieto platby boli žalovanému vrátené na účet dňa 26.10.2018 a 29.10.2018, tak v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že táto nebola oprávnená na prijatie týchto platieb, teda nebola platobným miestom pre plnenie dlhu žalovaného, pričom postupovala v súlade so zákonom, keď predmetné platby vrátila žalovanému. Žalovaný totižto platbami, ktoré realizoval dňa 19.10.2018 a 22.10.2018, plnil neoprávnenej osobe. Odvolacia námietka žalovaného, že úhradami dňa 19.10.2018 a 22.10.2018 spoločnosti H. W. W. I..J.. sa zbavil záväzku, je s poukazom
na uvedené nedôvodná. Žalovanú istinu žalovaný uhradil žalobcovi až platbami pripísanými v prospech účtu žalobcu dňa 2.11.2018 resp. dňa 5.11.2018.
37. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd nemá pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.9.2018, ktorá má všetky náležitosti určitého a zrozumiteľného právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) a neplatnosť takejto zmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že integrálnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 s náležitou špecifikáciou jednotlivých pohľadávok a adresnosťou jednotlivých dodávok. Túto neplatnosť zmluvy nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že v zmluve bola uvedená globálna suma predstavujúca celkovú čiastku 2.314.628,64 eur, nakoľko bližšia špecifikácia čiastkových pohľadávok je uvedená v predmetnej prílohe. Okolnosť, že táto príloha nie je očíslovaná alebo datovaná a podpísaná zmluvnými stranami nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (vrátane predmetnej prílohy), pretože so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré boli v tomto konaní zistené, je nepochybné, že ide o prílohu k zmluve z 24.9.2018 o postúpení pohľadávky a sú zrejmé aj konkrétnosti, ktoré sa týkajú žalovaného, teda dlhov vyplývajúcich z neuhradených faktúr za dodané lieky a zdravotnícky materiál.
38. Súd prvej inštancie všetky tieto okolnosti správne zistil tak v rovine dlžnej istiny, ktorá bola pôvodne predmetom tohto konania (nezaplatených zostávalo 40.084,28 eur), ako aj v rovine úrokov z omeškania, ktoré boli napokon ustálené na sumu 1.102,13 eur.
39. Samotný žalovaný výšku dlžných súm a predovšetkým tej časti, ktorá v súčasnosti zostala predmetom konania, teda úrokov z omeškania nespochybnil, pričom v zmysle vyššie uvedeného jeho argumentácia týkajúca sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na údajné vady v prílohe č. 1 k tejto zmluve nie je dôvodná v rovine možného privodenia iného rozhodnutia v prejednávanej veci, než k akému dospel súd prvej inštancie. So zreteľom na to, že z týchto dokladov sú nepochybné všetky konkrétne informácie, ktoré veriteľ potrebuje na úhradu svojich pohľadávok (a to aj novému subjektu - postupníkovi) a je si vedomý svojich neuhradených dlhov, spĺňa aj predmetná zmluva o postúpení pohľadávky všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu oprávňujúceho postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy.
40. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.102,13 eur (správne ustálená výška úrokov z omeškania), vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur (2 x 40,- eur) v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 2 tohto vládneho nariadenia. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).