Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoCsp-1-2023.pdf
PDF · 121.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. X, D., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 067,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. októbra 2022, č. k. 15Csp/77/2019-223, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 5. októbra 2022, č. k. 15Csp/77/2019-223, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 067,16 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to trov prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 53a ods. 1, § 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 2 písm. d/, § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“), § 150 CSP.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že dňa 22. 05. 2019 žalobkyňa doručila súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1 067,16 €, na tom skutkovom základe, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela v mesiaci máj v roku 2010 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorý jej aj schválili a dňa 12. 05. 2010 obdržala žalobkyňa od žalovaného sumu 715,26 eur. Dňa 13. 05. 2010 žalobkyňu navštívil obchodný zástupca žalovaného, aby mu zaplatila prvú splátku, čo aj urobila, avšak prvú splátku mala v skutočnosti uhradiť až v mesiaci jún v roku 2010, takže 21 mesiacov mala predplatenú 1 splátku. Žalobkyňa riadne splácala splátky úveru, dňa 28. 12. 2011 jej žalovaný poslal na účet sumu 405,12 eur. V mesiaci jún 2012 s ňou zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania. V mesiaci august 2012 dostala odstupné z čoho vyplatila 3 splátky žalovanému, dňa 23. 08. 2012 ju telefonicky kontaktoval zamestnanec žalovaného a dohodli sa, že každý mesiac do 21. dňa v mesiaci bude uhrádzať splátky vo výške 50,- eur, čo obdržala aj písomne. Napriek tomu ju už žalovaný dňa 21. 11. 2013 dal na súd, že neplatí úver. Žaloba bola vedená na Okresnom súde Komárno pod spisovou značkou 14C/705/2014. Konanie sa skončilo späťvzatím návrhu žalovaným. Žalobkyňa žalovanému vrátila sumu 2 894,56 eur, a nakoľko zaplatila pôžičku,
záležitosť považovala za uzavretú. Dňa 27. 10. 2017 žalobkyňa dostala SMS správu od ANACO, s.r.o., že zastupujú žalovaného vo veci záväzku žalobkyne a oznámil jej, že má zaplatiť sumu 892,16 eur, a keď to zaplatila, žiadali ešte sumu 175,- eur, ktorú zaplatila taktiež, aby ju nedali na exekúciu. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný žiadal túto sumu neprávom a preto žiadala, aby súd v zmysle žaloby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 067,16 eur.
4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázaný nasledovný skutkový právny stav: Žalobkyňa so žalovaným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 02. 05. 2010 pod č. 8400028231, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 840,- eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala splácať v tridsiatich šiestich mesačných splátkach vo výške 47,69 eur (spolu vo výške 1 716,84 eur) s tým, že zmluvná odmena - celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré sa zaviazala uhradiť, boli vo výške 876,89 eur s tým, že predpokladaná výška RPMN za úver predstavovala 70,02 %, priemerná hodnota RPMN pre úvery bola 48,66 %. Súčasťou zmluvy bola zmluva o revolvingovom úvere v dohodnutej výške 480,72 eur, pričom dohodnutá ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá na 68,44 % a žalobkyňa sa zaviazala uhradiť zmluvnú odmenu za poskytnutie revolvingu vo výške 663,84 eur. Žalobkyňa sa so žalovaným dohodla na poskytnutí služby uzavretej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola dohoda o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Odmena za poskytnutie služby odkladu splátok úveru v zmysle čl. 8.1. Dohody o poskytovaní služby v sume 124,74 eur a odmena za poskytnutie služby odkladu splátok revolvingu v zmysle čl. 8.1. Dohody o poskytovaní služby v sume 75,60 eur. Celkovo sa teda žalobkyňa zaviazala uhradiť žalovanému sumu vo výške 1 741,02 eur (úver 876,84 eur + revolving 663,84 eur + poplatok za odklad úveru 124,74 eur + poplatok za odklad revolvingu 75,60 eur = 1 741,02 eur). Z bankových výpisov poskytnutých žalobkyňou súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný vyplatil z poskytnutého úveru žalobkyni sumu vo výške 715,26 eur, teda poskytnutú sumu vo výške 840,- eur poníženú o sumu odmeny za poskytnutie služby odkladu splátok úveru v zmysle čl. 8.1. Dohody o poskytovaní služby vo výške 124,74 eur (840,- eur - 124,74 eur = 715,26 eur) a následne žalobkyni vyplatil revolving vo výške 405,12 eur, teda poskytnutú sumu vo výške 556,32 eur poníženú o sumu odmeny za poskytnutie služby odkladu splátok revolvingu v zmysle čl. 8.1. Dohody o poskytovaní služby vo výške 75,60 eur (556,32 eur - 75,60 eur = 405,12 eur). Teda žalobkyňa mala splácať ďalej iba sumy úveru v celkovej výške 876,84 eur a revolvingu vo výške 663,84 eur, spolu 1 540,68 eur. Vyplatenie sumy 715,26 eur, ako aj sumy 405,12 eur mal súd prvej inštancie za preukázané na základe výpisu z účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý žalobkyňa súdu predložila, ako prílohu k žalobe. Z predmetného výpisu z bankového účtu žalobkyne, s variabilným číslom vo forme čísla úverovej zmluvy č. 840002831, mal súd prvej inštancie rovnako za preukázané, že žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila 22 splátok po 47,69 eur (spolu vo výške 1 049,18 eur), následne 33 splátok po 50,- eur (spolu vo výške 1 650,- eur), následne jednu splátku po 20,- eur, jednu po 95,38 eur a jednu po 80,- eur dňa 07. 05. 2015. Následne na urgenciu spoločnosti ANACO, s.r.o., v roku 2017 žalovaná uhradila dňa 13. 11. 2017 sumu 175,- eur a dňa 31. 10. 2011 sumu 892,16 eur, ktorá mala byť zvyšnou pohľadávkou k úveru č. 840002831. Žalobkyňa teda spolu v prospech žalovaného uhradila k úverovej zmluve č. 840002831 sumu vo výške 3 961,72 eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa splácala riadne dohodnutý úver od 13. 05. 2010 do 13. 01. 2012. Následne žalobkyňa neuhradila splátky za mesiac február až august 2012. Žalobkyňa sa dostala do omeškania so splácaním splátky číslo 22 splatnej dňa 16. 03. 2012, pričom v dôsledku omeškania troch splátok, teda splátky číslo 22, 23, 24, 25, žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru. Žalobkyňa požiadala žalovaného listom zo dňa 07. 02. 2012 o odklad platenia splátok zo zmluvy číslo 8400028231 zo dňa 11. 05. 2010, a zo zmluvy číslo 40037843 na 6 mesiacov z finančných dôvodov. Žalovaný listom zo dňa 14. 02. 2012 oznámil žalobkyni zamietnutie žiadosti z dôvodu, že nespĺňa smernicu žalovaného, nakoľko úprava splátkového kalendára nemôže byť vykonaná bez dokladu a požiadal ju o predloženie dokladov mimoriadnych výdavkov čestným prehlásením o hmotnej núdzi overenej notárom, prípadne o doklad o práceneschopnosti, alebo strate zamestnania. Žalobkyňa žalovanému takýto doklad nepredložila. Žalobkyňa predložila súdu potvrdenie o výzve oddelenia správy pohľadávok a exekúcii zo dňa 14. 07. 2015, ktoré ju vyzvali kontaktovať ich za účelom riešenia jej pohľadávky. Žalobkyňa na základe SMS správy, ktoré obdržala od žalovaného a ktorej existenciu mal súd za preukázanú oboznámením spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 14C/705/2014, začala počnúc mesiacom august 2015. Ďalej začala riadne platiť svoju pohľadávku žalovanému na základe jeho požiadavky v SMS správe pravidelne vo výške 50,- eur mesačne. Žalovaný odoslal žalobkyni uznanie dlhu na sumu 592,31 eur a dohodu o splátkovom kalendári, na základe ktorého sa dohodli na splácaní jej dlhu v splátkach po 50,- eur, pozostávajúcom z istiny a trov konania, ako aj úroku z omeškania, ktorý mala žalobkyňa podpísaný odoslať späť žalovanému, avšak žalobkyňa
žalovanému predmetný dokument nepodpísala a ani neodovzdala späť. Žalobkyňa uhradila v prospech žalobcu od poskytnutia úveru t. j. 11. 05. 2010 do podania žaloby sumu vo výške 3 961,72 eur. Predmetná suma, uvádzaná žalobkyňou, nebola žalovaným ani jeho právnym nástupcom rozporovaná. Na základe zmluvy a v zmysle hore uvedeného mala žalobkyňa titulom predmetného úveru žalovanému uhradiť sumu úveru v celkovej výške 876,84 eur a revolvingu vo výške 663,84 eur, teda spolu 1 540,68 eur, čo však zjavne nekorešponduje so sumou tvoriacou súčet splátok dohodnutých v zmluve - 36 x 47,69 eur =1 716,84 eur, navyše sumy za poplatok za službu odkladu splátok úveru vo výške 124,74 eur a za poplatok za službu odkladu splátok revolvingu vo výške 75,60 eur, si žalobca sám odrátal už z vyplatenej sumy úveru/revolvingu.
5. Prvoinštančný súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie, mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným prišlo k platnému uzavretiu zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 02. 05. 2010 pod č. 8400028231, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni sumu vo výške 840,- eur titulom úveru, ktoré sa žalobkyňa zaviazala splácať v tridsiatich šiestich mesačných splátkach vo výške 47,69 eur (spolu vo výške 1 716,84 eur) s tým, že zmluvná odmena - celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré sa zaviazala uhradiť, boli vo výške 876,89 eur s tým že, predpokladaná výška RPMN za úver predstavovala 70,02 %, priemerná hodnota RPMN pre úvery bola 48,66 %. Súčasťou zmluvy bola zmluva o revolvingovom úvere v dohodnutej výške 480,72 eur, pričom dohodnutá ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá na 68,44 % a žalobkyňa sa zaviazala uhradiť zmluvnú odmenu za poskytnutie revolvingu vo výške 663,84 eur. Žalovaný vyplatil žalobkyni sumu vo výške 712,26 eur titulom úveru a sumu vo výške 405,12 eur titulom revolvingu, spolu 1 120,38 eur. Súd prvej inštancie mal v zmysle úverovej zmluvy, ako aj v zmysle uvedeného za preukázané, že údaje v zmluve uvádzajúce celkovú výšku úveru, ktorý má spotrebiteľ zaplatiť (876,89 eur + 663,84 eur = 1 540,73 eur) nijako nekorelujú so sumou vypočítanou ako súčet predpísaných splátok (1 716,84 eur). Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a to podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a g/ zák. č. 129/2010 Z. z.
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti a nesprávne je uvedená výška celkových nákladov spotrebiteľa a daný údaj pre tento úver nie je skutočný a pravdivý, resp. jeho výpočet správny pre predmetný úver, čo je základnou požiadavkou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde žalobca vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná, ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane obchodných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto neobsahovala zákonné náležitosti, súd aplikujúc ustanovenie §11 ods. 1 písm. b/, d/ a g/ zák. č.129/2010 Z. z., považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko z výpisov z účtu žalobkyne je zrejmé, že žalobca jej titulom úveru a revolvingu previedol na jej bankový účet sumu vo výške 1 120,38 eur a žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila sumu vo výške 3 961,72 eur, teda žalobkyňa uhradila žalovanému poskytnutú sumu a navyše sumu 2 841,34 eur. Súd prvej inštancie predmetné plnenie vyhodnotil v zmysle § 451 ods. 2 OZ ako majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, teda bezdôvodné obohatenie. V zmysle § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať. Keďže bol súd prvej inštancie viazaný žalobou, žalobkyni priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 1 067,16 eur.
6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne. V podanom odvolaní žalovaný poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Namietal, že závery súdu a právne posúdenie je nesprávne, pretože súd prvej inštancie nedôvodne (po skutkovej a právnej stránke) spája sumu vyplatenú titulom úveru a sumu titulom revolvingu a tvrdil, že ich súčet nekoreluje s celkovou čiastkou na úhradou. Predsa z povahy veci je zrejmé, že ak došlo k čerpaniu úveru 840,- eur, a ten mal byť splatený s úrokom v 36 mesačných splátkach po 47,69 eur, tak potom celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ uhradiť v súvislosti s úverom, musí byť súčin počtu a výšky splátok.
A nie súčtu úveru a revolvingu – taký postup priamo odporuje zák. č. 129/2010 Z. z. v § 2 písmeno g/. Žalovaný postupu súdu nerozumie, pretože v napádanom rozsudku ho súd ani bližšie neodôvodňuje.
8. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil (ne)uvedenie konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy. Súd sa vôbec nezaoberal tým, že zmluvu o revolvingovom úvere tvoria aj zmluvné dojednania a oznámenia veriteľa o schválení úveru. Uviedol, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Zmluva obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok; spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti; explicitným vyjadrením presného dátumu v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 12. 2019, sp. zn. 25Co/62/2019, pričom uviedol, že aj doba trvania zmluvy je upravená v rámci zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne v bode 9.1, ktorý hovorí o tom, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k žalovaným podanému odvolaniu uviedla, že naďalej zotrváva na podanej žalobe a svojich predošlých tvrdeniach.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359 CSP), malo zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
13. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a je toho názoru, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa v
odvolaní žalovaným namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
15. Súd prvej inštancie prvý krát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30. septembra 2020, č. k. 15Csp/77/2019-124, tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v zmysle ust. § 150 CSP. Odvolací súd po podanom odvolaní žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 16. februára 2022, č. k. 5CoCsp/52/2021-178, podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie teda mal pre náležité objasnenie prípadu zisťovať aj ďalšie skutočnosti, napr. aj vo vzťahu k druhej zo zmlúv, pretože vlastne nebolo jasné, či skutkové zistenia ohľadne plnení žalobkyne žalovanému smerovali k plneniu jednej, alebo druhej zmluvy. Uvedené môže súvisieť s obsahom sporu vo veci 14C/705/2014, čo súd bližšie a náležite nezisťoval (§ 150 ods. 2 a § 295 CSP). Ďalej odvolací súd vzhliadol nedostatky v odôvodnení napadnutého rozsudku a skutkových zisteniach prvoinštančného súdu v tom, že strany uzavreli zmluvu č. 8400028231 dňa 02. 05. 2010, ktorou bola žalobkyni poskytnutá suma 840,- eur (tvrdenie žalobkyne v žalobe bolo, že obdržala sumu 715,26 eur) a celkovo mala uhradiť sumu 876,89 eur. Následne prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa riadne splácala splátky po 47,69 eur od 13. 05. 2010 do 13. 01. 2012, čo podľa všetkého predstavuje spolu splatenú sumu 953,80 eur (47,69 x 20), pričom následne súd konštatoval omeškanie žalobkyne a preverenia disproporcie vyváženosti poskytnutej služby - možnosti odkladu 3 splátok za odmenu 200,34 eur. Odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie, že je potrebné okrem riadnej identifikácie zmluvy a plnení žalobkyne (na ktorú zmluvu bolo plnené, keďže tvrdila, že mala vrátiť 2 861,40 eur a zaplatila o 33,16 eur viac, sumu 2 894,56 eur) identifikovať jej plnenia, jej omeškania a s tým spojené skúmanie náležitostí zmluvy (alebo podľa ďalších zistení súdu, zmlúv) vrátane skúmania prijateľnosti zmluvných dojednaní s výsledkom, či mala plniť len istinu (v prípade zistenia, že ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), alebo mala plniť aj istinu a poplatky a úroky. Následne súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho prieskumu
16. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd po zrušení a vrátení veci (sporu) na ďalšie konanie v novom rozhodnutí odstránil odvolacím súdom vytýkané nedostatky, pričom napadnutý rozsudok možno považovať za podrobne a vyčerpávajúco riadne odôvodnený. Odvolací súd vo vzťahu k nevyhnutným záverom, ktoré napĺňajú vecnú správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu uvádza, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. okrem iného v ust. § 11 stanovoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/, a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav prejednávanej veci a tento správne právne posúdil, pričom preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku. Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
18. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, že dňa 02. 05. 2010 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou - dlžníčkou Zmluvu o revolvingovom úvere č. Zmluvy 8400028231, z ktorej vyplýva, že v bode 6 sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere a to poskytnutá čiastka úveru (úverový limit 840,- eur), predpokladaná výška RPMN za úver 70,02 %, poskytnutá čiastka revolvingu 480,72 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %, mesačná splátka vrátane úrokov 47,69 eur, počet splátok 36, čo spolu predstavuje 1 716,84 eur. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť zmluvnú
odmenu za poskytnutie revolvingu vo výške 663,84 eur. Žalovaný vyplatil žalobkyni sumu vo výške 712,26 eur titulom úveru a sumu vo výške 405,12 eur titulom revolvingu, spolu sumu vo výške 1 120,38 eur. Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, dospel na základe úverovej zmluvy a ostatných priložených dokumentov k tomu záveru, že údaje v zmluve o úvere uvádzajúce celkovú výšku úveru, ktorý má žalobkyňa (spotrebiteľ) zaplatiť, t. j. 876,89 eur + 663,84 eur = 1 540,73 eur, nepredstavujú súčet predpísaných splátok, teda sumu vo výške 1 716,84 eur.
19. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne posúdil zmluvný vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 02. 05. 2010 ako spotrebiteľský, pretože bol uzavretý medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery (žalovaný) a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver mimo rámca akejkoľvek obchodnej či inej podnikateľskej činnosti (žalobkyňa). Žalobkyňa mala v zmysle ustanovení zákona v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požívala zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ.
20. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd dodáva, že aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ, na základe správne v zmluve uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže a v prejednávanej veci aj mal za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z.). Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 06. 2022, sp. zn. 9Cdo/287/2021, R 49/22).
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/.
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
23. Podľa § 451 ods. 1 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Odvolací súd konštatuje, že ak zákon nestanovil inú kvantifikáciu (počet „nedostatkov“ zmluvy) pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z. z., potom pre uvedený záver postačuje porušenie zákona i len v jednom prípade.
25. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu mal za preukázané, že listom zo dňa 11. 05. 2010 (č. l. 204) oznámil veriteľ schválenie úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400028231, v ktorom oznámení - schválení revolvingového úveru sú údaje totožné s údajmi nachádzajúcimi sa v zmluve o revolvingovom úvere, avšak pribudol údaj o dátume splatnosti prvej splátky úveru 16. 06. 2010, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 16. 05. 2013, odplata za poskytovanie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb 124,74 eura.
26. Skutočnosť, že pri revolvingovom úvere nie sú striktne dané podmienky počas jeho trvania a v priebehu času môže prísť k ich zmene, nemení nič na tom, že spotrebiteľ by mal byť v čase uzavretia zmluvy s dodávateľom informovaný o tom, kedy bude konečná splatnosť úveru za podmienok, aké boli dohodnuté. Argumentácia vo všeobecnosti, že termín konečnej splatnosti úveru možno odvodiť od výšky splátky, počtu splátky a splatnosti konečnej splátky je podľa odvolacieho súdu nepostačujúca a nespĺňajúca kritéria jednoznačnosti a určitosti termínu konečnej splatnosti úveru tak, ako to má na zreteli Zákon o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd poznamenáva, že bolo potrebné stotožniť sa s názorom súdu prvej inštancie, že jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia je aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od splatnosti prvej a poslednej splátky a od počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (bližšie napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/465/2015 zo dňa 29. 01. 2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22. 10. 2015).
27. Takto potom možno pre tento prípad bezpečne konštatovať, že pokiaľ samotná zmluva o úvere neobsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru, potom ide o zákonnú sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Uvedený údaj mal byť prítomný ako náležitosť zmluvy priamo v zmluve o úvere, pričom následné oznámenie nemohlo takú absenciu náležitosti zmluvy napraviť. Oznámenie malo charakter jednostranného úkonu, pričom ak mal účinok právneho úkonu, určite nešlo o dvojstranný právny úkon, ktorý by spĺňal podmienku zmluvy. Uvedené platí aj za situácie, že v tomto prípade išlo o revolvingový úver, pretože aj k takémuto úveru možno priradiť a uviesť v zmluve indikatívnu informáciu o konečnej splatnosti úveru, ktorý by mohol spočívať v modelovaní úplného čerpania revolvingového úveru. Odvolací súd teda konštatuje správnosť záveru prvoinštančného súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru s tým, že aj bezdôvodné obohatenie veriteľa, ktoré vzniklo, bolo zistené správne.
28. Možno teda konštatovať, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8400028231 uzavretá dňa 02. 05. 2010 bola uzavretá platne, ale v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí s ktorými zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť opodstatňovali záver o bezdôvodnom obohatení (ako pri neplatnom úkone v časti úrokov a poplatkov).
29. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný.
34. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).