Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Pu-11-2020.pdf
PDF · 87.75 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pu/11/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestneného A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F., L. XX, t. č. F. F., V. XX, v zdravotníckom zariadení, zastúpeného opatrovníkom Mesto Banská Bystrica, za účasti Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO : 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd vyslovuje, že prevzatie A. A., nar. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU oznámila tunajšiemu súdu dňa 09.07.2020 prevzatie A. A., nar. XX.XX.XXXX bez jeho informovaného súhlasu.
2. Uznesením č.k. 32Pu/11/2020-6 zo dňa 10.07.2020 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného bez návrhu. Uznesením č.k. 32Pu/11/2020-7 zo dňa 10.07.2020 súd ustanovil umiestnenému procesného opatrovníka na jeho zastupovanie v tomto konaní.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
8. Súd doručil zdravotníckemu zariadeniu uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka. Umiestnený vyššie uvedené uznesenia nemohol prevziať, pretože bol farmakologicky tlmený. Následne sa súd dňa 13.07.2020 oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, s názorom ošetrujúceho lekára a vykonal výsluch umiestneného a procesného opatrovníka a doručil umiestnenému krátkou cestou uvedené uznesenia.
9. MUDr. V., ošetrujúca lekárka pri výsluchu uviedla: „Pacient A. A., narodený v roku XXXX bol prijatý vo štvrtok 09. 07. 2020 o 16:15 h na našu kliniku, bol preložený z internej kliniky, kde bol krátko hospitalizovaný potom, čo v suicidálnom úmysle pojedol medikamenty, asi tridsať tabliet Neurolu. Po stabilizácii somatického stavu bol preložený ku nám. Tam pri príjme som vychádzala z údajov, ktoré boli v dokumentácii, pretože manželka tam pri príjme nebola, udávala, že sa dlhšiu dobu cítil horšie, sú tam dlhodobé problémy v manželstve, býval žiarlivý. V deň, kedy bol prijatý na interné, chytil amok, že ide zjesť lieky, aj ich zjedol a bolo to okolo deviatej večer. Mal užívať aj lieky na schizofréniu, ktoré keď som robila príjem, tak som zistila, že v podstate žiadne lieky na toto ochorenie neužíval, je v sledovaní psychiatrickej ambulancie, chodí na kontroly k doktorovi T., ale spolupráca v rámci tejto ambulantnej starostlivosti nie je dostatočná. Keď prišiel, produkoval teda nasledovné: „nič mi nie je, ja idem domov, vy ste taká múdra“, odmietal podanie terapie, ktorá mu nakoniec bola podaná za asistencie polície a pre agresívne správanie bola nutná mechanická fixácia, vytrhol si injekciu, infúznu súpravu, ktorú mal zavedenú do žily. Obviňoval nás, že my sme ho poškodili v minulosti, keď sme mu dávali šoky. Pri príjme bol nepokojný, nesúhlasí s hospitalizáciou, odmieta si podať terapiu, nutná asistencia polície, nadáva, búcha do steny, udáva, že mu nič nie je, chce ísť domov. Orientovaný bol správne vo vnímaní, halucinotvorné zážitky neboli explorované, myslenie paranoidné, bludné obsahy, bludné ladenie, rezonantné, s pohotovosťou agresivite, brachiálnej i verbálnej, v konaní suicidálne aktivity, pretrvávalo naďalej riziko ich realizácie pri jeho nepredvídateľnom možnom impulzívnom konaní. Pacient bol rizikový, môže ohroziť seba, resp. okolie svojím nepredvídateľným psychoticky motivovaným konaním a vyžadoval si akútnu psychiatrickú liečbu. Prijatý pre riziko z omeškania neodkladne na našu kliniku. Pacient nemal pocit, že by bol duševne chorý, udával „nič mi nie je, idem domov“, to znamená, že nie je kritický k svojmu stavu. Pacient je dlhodobejšie liečený pre paranoidnú schizofréniu, v rámci ambulantnej starostlivosti nespolupracuje, neužíva doporučenú terapiu, dôsledkom toho je aj tá skutočnosť, že pojedol lieky, má tendencie k auto aj hetero-agresivite a pokiaľ by táto hospitalizácia nebola realizovaná, hrozí riziko, že poškodí seba, resp. môže dôjsť k agresívnemu správaniu voči okoliu. “
10. Umiestnený pri výsluchu uviedol: „Ja nesúhlasím s hospitalizáciou, nechcem tu byť zbytočne mesiac a pol alebo koľko. Chcem byť s deťmi, sú prázdniny, chcem sa im venovať. Sem som prišiel v štvrtok, o koľkej, netuším, neviem v doprovode koho, asi sestry. Sem som prišiel, pretože som bol pod liekmi, zobral som väčšie množstvo psychiatrických liekov, koľko som ich zobral, neviem, povedal by som tak, že som ich zobral toľko, aby som si neohrozil život. Lieky som zobral pre nezhody doma. Nemyslím si, že by som bol v ohrození života. Predtým už jedenkrát som bol hospitalizovaný, asi pred piatimi, šiestimi, siedmimi rokmi späť z podobného dôvodu, ale vtedy to bolo zložitejšie, rodičia mali rakovinu, ja som mal problémy s drogami, potreboval som zastaviť ťah. Mne bola diagnostikovaná post traumatická schizofrénia, post traumatická depresia a ešte nejaká depresia. Ja sa liečim na depresie. Ambulantne sa liečim u MUDr. T., na kontrole naposledy som bol pred koronou, pretože cez koronu sa nedalo, bolo to asi vo februári 2020. Telefonicky som si objednával lieky a potom ich vyberal. Pred hospitalizáciou som pravidelne užíval lieky. Ja by som chcel ešte uviesť, že najväčšou motiváciou je byť doma, kde sú deti, nie tu, tu nevidím motiváciu na liečbu. Mojou najväčšou motiváciou sú deti. Ja som to urobil pre nezhody so ženou, zatiaľ v rozvodovom konaní nie sme. Ja preto, aby som nevybuchol, nevrieskal, zobral som lieky, manželka spanikárila a zavolala lekárov. Presne neviem, koho zavolala, lebo ja som bol pod liekmi, zobral som Neurol. Manželka si myslím, že urobila to, čo uznala za vhodné. Takto by som nechcel uviesť tak, aby to vyznelo, že spanikárila. Mňa tu asi manželka pozrieť nebola, bola ma pozrieť sestra. Ja chcem ešte uviesť, že sa teším domov. Ešte by som chce uviesť, že budem už konať pomalšie, uvážlivejšie, nie ako doteraz, keď som konal v afekte.“
11. Procesný opatrovník uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, ani ďalšie hodnotenia.
12. Súd z prijímajúcej správy zistil, že pacient sledovaný pre paranoidnú schizofréniu u MUDr. T., compliance nedostatočná, podľa záznamu antipsychotiká žiadne neužíval. Pri umiestnení uvádzal „nič mi nie je, idem domov...vy ste taká múdra...“, odmieta podanie terapie za asistencie polície, mechanicky
fixovaný, vytrhol si chiraflexku, on si na nič nepamätá, pojedol lieky, ale nevie aké, nevie, čo sa potom stalo, vie, že išiel ku kamarátovi, bol už tu šokmi ho poškodili. Z objektívnej časti prijímajúcej správy vyplýva, že pacient privezený RZP ako preklad z internej kliniky po závažnej intoxikácii medikamentami, s poruchou vedomia. Pri príjme nepokojný, nesúhlasí s hospitalizáciou, odmieta si podať terapiu, nutná asistencia polície. Nadáva, búcha do steny, udáva, že nič mu nie je, chce ísť domov. Nutná mechanická fixácia, bludné obsahy, bludné ladenie, rezonantné s pohotovosťou v heteroagresivite brachiálnej i verbálnej, v konaní nehodnotí abúzy, nereaguje, pacient v dlhodobejšej psychiatrickej ambulantnej starostlivosti, noncompliatmi psychoticky dezintegrovaný v zložke myslenia, emotivity i konania. Pacient je rizikový, môže ohroziť seba, resp. okolie svojím nepredvídateľným psychoticky motivovaným konaním, vyžaduje si akútnu psychiatrickú liečbu pre riziko z omeškania, prijatý neodkladne na našu kliniku.
13. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody. V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test (pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, § 38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne - na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla psychiatrického posudku - považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné, c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).
14. K posudzovaniu prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia vyslovil právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 193/2013-56, podľa ktorého prevzatie chorého do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 ústavy. Preto nemôže byť ponechané iba na ústave zdravotníckej starostlivosti, ako jeho zamestnanci vyhodnotia splnenie podmienok na umiestnenie osoby do ústavu bez jej súhlasu a je tu vytvorená zákonná poistka v podobe tzv. „detenčného konania“. Pokiaľ sa okresný súd a krajský súd uspokojili iba s vyjadrením MUDr. I., na ktorom je v podstate uznesenie okresného súdu aj krajského súdu založené, napriek skutočnostiam, ktoré sa v okolnostiach sťažovateľkinej veci vyskytli a ktoré minimálne spochybňujú dôvodnosť jej umiestnenia v ústave bez súhlasu, potom súdny prieskum stratil zmysel a celé konanie bolo iba formálnym procesom, ktorý neslúžil na ochranu práv sťažovateľky. Ak by sa súdy v obdobných veciach vždy uspokojili iba s výsluchom ošetrujúceho lekára a chorého, bez toho, aby prihliadli na špecifiká konkrétneho prípadu, takýto postup súdov by mohol dokonca viesť ku zneužívaniu inštitútu prevzatia a umiestnenia chorého do ústavu vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia boli dané zákonné dôvody. Umiestnený trpí podľa lekárskeho nálezu duševnou poruchou paranoidná schizofrénia. Bol vedený ako psychiatrický pacient u MUDr. T. a bol v minulosti hospitalizovaný. Duševná porucha umiestneného sa v čase pred prevzatím prejavila tým, že požil v domácom prostredí lieky, čím u seba vyvolal nebezpečenstvo ohrozenia zdravia a života. Umiestnený je tiež bez náhľadu na uvedené ochorenie, pretože pri prijatí sa necítil chorý. Zároveň v
konaní bolo zistené, že pri ambulantnej liečbe nedostatočne spolupracoval a neužíval predpísaným spôsobom liečbu. Z uvedeného je zrejmé, že duševná porucha umiestneného dosiahla takého stupňa závažnosti, pre ktoré je jeho hospitalizácia nevyhnutná. Prvým zákonným dôvodom, ktorý už sám o sebe odôvodňuje jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je riziko ohrozenia umiestneného jeho vlastným konaním. Umiestnený sa predávkoval liekmi, zjavne s úmyslom sebapoškodzovania, prípadne suicidiality. Súd sa nestotožnil s tvrdením, že lieky zobral len preto, aby sa upokojil. Z jeho výsluchu je zrejmé, že bol po užití liekov neprimerane tlmený, pretože nevedel uviesť, koho manželka zavolala po užití liekov. Pokiaľ by aj umiestnený nemal úmysel konať suicidiálne (samovražedne), užil nadmerné množstvo liekov v rozpore s predpísaným množstvom, čo potvrdzuje stupeň a závažnosť jeho duševného narušenia. V príčinnej súvislosti so stupňom jeho duševnej poruchy tak (vedome alebo nevedome) konal spôsobom ohrozujúcim jeho život a zdravie, čím sú splnené podmienky pre jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia. Súd po vykonanom dokazovaní mal tiež za preukázané, že umiestnený je vo vzťahu k svojmu ochoreniu nekritický, neužíva predpísanú liečbu. V prípade, ak by nebol hospitalizovaný, došlo by tak k zintenzívneniu jeho stupňa narušenia v príčinnej súvislosti s vyššie uvedenou suicidialitou. Preto druhým zákonným dôvod jeho prevzatia do zdravotníckeho zariadenia bolo riziko závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bola v súlade so zákonnými dôvodmi.
16. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).