Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-19-2010.pdf
PDF · 167.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/19/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému: I., trvale bytom N., štátny občan SR, zast. právnym zástupcom JUDr. Marián Dzuroška, s.r.o., Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota, o zaplatenie 25.920,75 Eur takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.960,40 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa žaloba žalobcu z a m i e t a.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť znalcovi - Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, 1.mája 32, Žilina znalečné v rozsahu 50 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky znalečného.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť znalcovi - Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, 1.mája 32, Žilina znalečné v rozsahu 50 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky znalečného.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť SR- na účet Okresného súdu Rimavská Sobota súdny poplatok za žalobu v sume 777,50 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 21. 12. 2009, ktorým sa domáhal na žalovanom náhrady škody pôvodne v sume 10.339,34 Eur s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že podľa právoplatného uznesenia OR PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície v U. zo dňa 31.01.2008 bol žalovaný stíhaný z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného zákona. Trestné stíhanie voči žalovanému bolo v zmysle § 211 ods.1 Trestného poriadku zastavené pre nesúhlas poškodenej X. manželky žalovaného s trestným stíhaním. Uvedeného prečinu sa mal žalovaný dopustiť dňa 21.08.2006 o 11.15 hod. na štátnej ceste III. triedy v úseku medzi Obcou N. a križovatkou so štátnou cestou Y. v okrese U. kde ako vodič osobného motorového vozidla Škoda XXX ev.č. RS-XXXAM viedol auto tak, že pri prechádzaní tiahlej neprehľadnej pravotočivej zákruty na suchej zjazdnej vozovke jazdil takou rýchlosťou, pri ktorej nebol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, v dôsledku čoho nestihol včas adekvátne reagovať na situáciu v cestnej premávke pred sebou, začal prudko brzdiť, pričom prešiel ľavou časťou vozidla za stred vozovky do protismeru
a narazil pravou časťou vozidla do ľavej prednej časti oproti idúceho kombajnu značky C. Dopravnú nehodu mal žalovaný zapríčiniť tým, že rýchlosť jazdy neprispôsobil svojim schopnostiam tak, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona a to § 15 ods.1 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Pri uvedenej dopravnej nehode utrpela spolujazdkyňa X.ažké zranenia s liečením a práceneschopnosťou od 21.08.2006 do 18.08.2007, pričom jej žalobca za obdobie od 31.08.2006 do 18.08.2007 vyplatil nemocenské dávky vo výške pôvodne 64.890,00 Sk t.j. 2.153,95 Eur. Nakoľko sa podľa záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 07.11. a Protokolu Inšpektorátu práce S.o dňa 24.10.2007 zároveň jednalo u poškodenej o pracovný úraz s trvalými následkami, boli poškodenej vyplatené žalobcom aj úrazové dávky a to úrazový príplatok za obdobie od 22.08.2006 do 18.08.2007 vo výške pôvodne 34.239,00 Sk t.j. 1.136,52 Eur a náhrada za bolesť vo výške pôvodne 167.730,00 Sk t.j. 5.567,61 Eur. Dňa 26.05.2008 žalobca zaslal žalovanému výzvu č. 30/2008, ktorou ho vyzval na náhradu škody podľa § 238 ods.1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v celkovej výške pôvodne 266.859,00 Sk t.j. 8.858,09 Eur, ktorá mu vznikla výplatou vyššie uvedených nemocenských dávok a úrazových dávok a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 03.06.2008 a dňa 09.06.2008 oznámil žalobcovi písomne, že sa necíti byť vinný za uvedenú dopravnú nehodu a preto podal sťažnosť proti vyššie uvedenému uzneseniu OR PZ SR - Úradu justičnej a kriminálnej polície v U.j O. zo dňa 31.01.2008. Poškodená X. bola na následky dopravnej nehody dňa 03.09.2007 uznaná posudkovým lekárom žalobcu invalidnou počnúc dňom 19.08.2007 a žalobca jej priznal invalidný dôchodok, na ktorom jej za obdobie od 19.08.2007 do 18.08.2008 vyplatil pôvodne sumu 53.662,00 Sk, t.j. 1.781,25 Eur. Dňa 10.11.2008 zaslal žalobca žalovanému výzvu č. XX/XXXX, na náhradu škody vo výške 1.781,25 Eur a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 24.11.2008 a dňa 28.11.2008 doručil žalobcovi list, v ktorom oznámil, že uvedené dávky nezaplatí, nakoľko jeho manželke nebola zo strany Všeobecnej nemocnice v U. poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť a preto sa podľa jeho názoru stala invalidnou dôchodkyňou.
2. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením.
3. Žalovaný v písomnom odpore s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal nariadiť vo veci pojednávanie, pričom uviedol, že návrh žalobcu bol spracovaný z dôvodu, že pri dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX tak, ako to bolo uvedené v návrhu, mu bola priznaná vina na základe znaleckého posudku č. X/ XXXX, ktorý vypracoval znalec z odboru cestná doprava p. Q. Proti tomuto znaleckému posudku podal odvolanie na Ústav súdneho inžinierstva v H. dňa 07.02.2008, skadiaľ doposiaľ odpoveď nedostal, a preto podal dňa 08.02.2010 novú žiadosť, kde tento ústav žiadal o vyjadrenie, avšak ani táto odpoveď mu doposiaľ nebola doručená. Necíti sa byť vinným zo zapríčinenia dopravnej nehody, čo následne aj konzultoval s odborníkmi z odboru cestná doprava, ktorí mu dali za pravdu. K náhrade škody z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti a trvalých následkov invalidity poškodenej uviedol, že túto nemôže akceptovať z dôvodu, že prešetrením okolností poskytnutej liečby zo strany Ústavu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou S. bolo zistené, že manželke nebola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť.
4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 13.10.2010, na ktoré sa dostavili obe strany sporu, žalovaný požiadal súd, aby prerušil konanie v zmysle ustanovenia § 109 ods.2, písm. c/ v tom čase platného O.s.p. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota č.konania XC/XX/ XXXX,.v ktorom si poškodená - manželka žalovaného uplatňuje nároky voči NSP U. dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Súd uznesením č.konania XC/XX/XXXX-XX. zo dňa 13.10.2010 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pred OS Rimavská Sobota č.konania XC/XX/XXXX. . 5. V pôvodnom konaní XC/XX/XXXX . sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10.639,34 Eur s prísl. Uznesením súdu č.k. XC/XX/XXXX-XXX bol tento žalobný petit rozšírený tak, že žalobca si uplatňuje náhradu škody v sume 14.607,21 Eur, ktorá suma predstavuje vyplatený invalidný dôchodok poškodenej X. za obdobie od 19.08.2008 do 18.08.2009 v sume 1.940,70 Eur a za obdobie od 19.08.2009 do 18.08.2010 v sume 2.027,17 Eur.
6. Žalobca sa na tunajšom súde domáhal náhrady škody voči žalovanému aj v pôvodne vedenom konaní sp.zn. XXC/XXX/XXXX žalobou zo dňa 20.06.2013 v pôvodnej výške 2.073,17 Eur, ktorá predstavovala vyplatený invalidný dôchodok poškodenej za obdobie od 19.08.2010 do 18.08.2011.
7. Uznesením OS Rimavská Sobota č.konania XC/XX/XXXX-XX zo dňa 26.05.2016 súd rozhodol o tom, že bude v konaní pokračovať.
8. Uznesením č.konania XC/XX/XXXX - XXX . súd rozhodol, že konania XC/XX/XXXX a XXC/XXX/ XXXX. sa spájajú na spoločné konanie pod sp.zn. XC/XX/XXXX, a teda predmetom konania sa stala suma 16.680,38 Eur. Podaním došlým súdu dňa 01.08.2016 sa žalobca domáhal rozšírenia žaloby zo dňa 20.06.2013 o sumu 4.563,14 Eur .
9. Uznesením zo dňa 07.02.2017 (č.l.124) súd rozhodol, že pripúšťa rozšírenie žaloby o sumu 4.563,14 Eur, v dôsledku ktorej bude súd pokračovať v konaní o náhrade škody vo výške 21.243,52 Eur s prísl.. Následne uznesením č.k. XC/XX/XXXX -XXX rozhodol súd o rozšírení žaloby na sumu 23.564,73 Eur s prísl. Podaním doručeným súdu dňa 16.08.2019 sa žalobca opätovne domáhal rozšírenia žaloby. Uvedený návrh odôvodnil tak, že žalobca vyplatil poškodenej za obdobie od 19.08.2016 do 18.08.2017 invalidný dôchodok v sume 2.356,02 Eur. Predmetný dôchodok predpísal žalobca žalovanému ako náhradu škody z titulu jeho zavineného protiprávneho konania, výzvou č. XX/XXXX ho vyzval na uhradenie sumy 2.356,02 Eur v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 04.12.2017, avšak žalobcovi dlžnú sumu neuhradil. Súd uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX rozhodol o tom, že žalobu žalobcu rozširuje o sumu 2.356,02 Eur, a teda konečným predmetom konania je suma 25.920,75 Eur .
10. Právny zástupca žalovaného sa v konaní pôvodne vedenom pod sp.zn.XXC/XXX/XXXX dňa 15.04.2015 k veci písomne vyjadril, kde uviedol, že žalobca nedisponuje právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu o tom, že vyššie uvedenú dopravnú nehodu spôsobil žalovaný, vychádzal len zo zistenia, že v tejto súvislosti žalovanému bolo vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví, avšak to ešte nedáva žalobcovi reálny podklad pre záver, že skutočne dopravnú nehodu zavinil, o to viac, že absentuje právoplatné rozhodnutie súdu o vine a treste a teda sa v tejto súvislosti musí na neho hľadieť ako na nevinného. Nič na tom nemení skutočnosť, že k zastaveniu trestného stíhania došlo pre nesúhlas manželky s trestným stíhaním, pretože takéto právo jej dáva zákonodarca. Záver je jednoznačný, právoplatným rozsudkom žalovanému vina nebola preukázaná a teda do tej doby realizovaná obhajoba žalovaného, že dopravnú nehodu nezavinil, nebola vyvrátená. Je nepochybné, že ustáliť zodpovednosť, resp. prípadnú spoluzodpovednosť za nehodový dej bude spojené s nadmernými ťažkosťami, nie je vylúčené, že vyriešenie tejto otázky si bude vyžadovať aj rekonštrukciu celého prípadu na mieste samom a výsluchy svedkov. Keďže právoplatne odsúdený žalovaný za dopravnú nehodu nebol a zákon mu odňal možnosť na spravodlivý súdny proces a uplatnenie si práv obhajoby, bude dôkazné bremeno na žalobcovi a to vrátane vyvrátenia jeho obhajoby exaktným spôsobom. Žalovaný je presvedčený, že pre žalobcu boli splnené podmienky ustanovenia § 238 ods.7, písm. c/, prípadne a/ Zákona. Ustanovenie § 238 ods.1 Zákona jasne deklaruje právo žalobcu voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, teda na to, aby mohol žalobca svoj nárok uplatniť, musí byť príslušnými orgánmi zákonným spôsobom deklarované zavinené protiprávne konanie tretej osoby s takýmto rozhodnutím však žalobca nedisponuje, pretože odsúdený nebol a ani inak postihnutý za zavinené protiprávne konanie. Ďalej uviedol, že poškodená X. je jeho manželka a že príjmy t.j. vrátane invalidného dôchodku patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného potom vyplýva záver, že v prípade akceptovania návrhu žalobcu by návrat invalidného dôchodku postihol aj samotnú poberateľku t.j. manželku žalovaného, čo je v rozpore s ustanovením § 238 Zákona, ktoré ustanovenie dovoľuje postihnúť len majetok tretej osoby a nie samotnej poškodenej. Okrem majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve iný majetok s poškodenou manželkou nemajú. Poukázal na to, že na základe zistení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v S. manželke nebola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť, čo malo za následok dlhodobú práceneschopnosť a vznik trvalých následkov invalidity. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že v prípade adekvátnej zdravotnej starostlivosti by poškodenej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
11. Žalobca zaslal súdu stanovisko dňa 06.08.2015 k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že v tomto konaní sa jedná o uplatnenie náhrady škody a to podľa občiansko- právnych predpisov podľa § 238 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako lex specialis a
podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že protiprávne konanie nemusí napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, pretože k porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s objektívnym právom vykonané a uskutočnený úkon je protiprávny aj vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo záväzných právnym noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Podľa rozhodnutia R 27/1977 súd v občiansko-súdnom konaní nie je viazaný tým, že proti žalovanému bolo zastavené trestné stíhanie a podľa rozhodnutia R 22/1979 súd v občianskom konaní nie je viazaný ani oslobodzujúcim trestným rozsudkom, teda rozhodovaním o tom, že napr. trestný čin spáchaný nebol. V občianskom súdnom konaní musia byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy a súd si musí urobiť o výške škody vlastný zodpovedný záver, podložený úplným zistením skutočného stavu veci. Argumentáciu žalovaného o odňatí možnosti na spravodlivý súdny proces v trestnom konaní považuje za účelovú. Rovnako za účelové žalobca považuje aj tvrdenia o tom, že žalobca mohol upustiť od uplatnenia náhrady škody voči žalovanému, nakoľko by dokazovanie zavinenia bolo spojené s nadmernými ťažkosťami a finančnými nákladmi. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalovanom, pretože platná právna úprava náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka vychádza z prezumpcie zavinenia pri nedbanlivostnom konaní, teda zavinenie sa predpokladá a občiansky zákonník umožňuje škodcovi zbaviť sa zodpovednosti, avšak škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať, čo žalovaný doposiaľ nepreukázal. Žalobca si je vedomý aj tej skutočnosti, že poškodená je manželkou žalovaného a jej príjem patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež tej skutočnosti, že podľa platného právneho stavu má v súlade s § 238 ods.1 Zákona č. 461/2003 Z.z. právo na náhradu škody voči tretím osobám a nie voči poškodenej. To, že žalobca musel pristúpiť k uplatneniu svojich nárokov bolo spôsobené aj nesplnením povinnosti, ktorú žalovanému ukladá Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v znení neskorších predpisov, keďže žalovaný porušil § 3 vyššie citovaného zákona a to povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu.
12. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany sporu.
13. Poverená zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní dňa 24.05.2017 uviedla, že trvajú na podanej žalobe z dôvodov uvedených v jej písomnom vyhotovení, ako i na písomnom vyjadrení, k argumentom protistrany uviedla, že súd nie je viazaný rozhodnutím v trestnom konaní, súd by si mal sám na základe vykonaného dokazovania urobiť záver o tom, kto za škodu zodpovedá, či existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, ako aj o tom, v akom rozsahu škodu prizná, alebo neprizná. Je pravdou, že obvinenie žalovanému nebolo vznesené, ale poukázala na právoplatné uznesenie OR PZ v U. č. spisu : L. ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, avšak na základe znaleckého dokazovania a to na základe znaleckého posudku č. X/XXXX . zapísaného pod č. XX/XXXX . na základe vykonanej rekonštrukcie dopravnej nehody, zo záverov znaleckého posudku a doplnku k nemu vyplýva, že práve žalovaný spôsobil predmetnú dopravnú nehodu, pri ktorej utrpela zranenia jeho manželka. K veci ďalej uviedla, že v čase keď boli žalovanému zasielané ich výzvy, reagoval písomne, kde väčšinou sa odvolával na tú skutočnosť, že predmetné znalecké dokazovanie nebolo vykonané správne, domáhal sa nových znaleckých posudkov, ale nemá vedomosť o tom, žeby nejaký nový znalecký posudok ohľadne dopravnej nehody bol doložený do spisu, alebo priamo žalobcovi. Žalovaný takisto písomne, priebežne oznamoval tú skutočnosť, že podľa jeho názoru čiastočné zavinenie na vzniku invalidity manželky má aj nesprávny postup Nemocnice s poliklinikou v U. a aj z toho dôvodu spochybňuje zavinenie na poškodení zdravia svojej manželky. Na tunajšom súde prebehlo takéto konanie, má o tom vedomosť, avšak s podrobnosťami nie je oboznámený, nakoľko neboli účastníkmi tohto konania a samotný žalovaný doposiaľ podľa ich vedomostí nenavrhol pripojenie predmetného spisu.
14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 24.05.2017 uviedol, že zotrvávajú na vyjadreniach, ktoré k žalobe žalobcu podali, je nepochybné, že došlo k dopravnej nehode, avšak žiadny orgán prípravného konania, resp. policajného zboru a ani súd rozhodným a právne prípustným spôsobom neurčil kto za túto dopravnú nehodu zodpovedá. Zákonodarca dáva možnosť poškodenej strane, pokiaľ je v príbuzenskom pomere k účastníkovi dopravnej nehody urobiť vyhlásenie, či v prípade, ak by hrozilo nebezpečenstvo trestného stíhania jeho manželovi, dáva súhlas k trestnému stíhaniu, teda má právo tento súhlas nedať, a tým pádom bez akejkoľvek možnosti žalovaného ovplyvniť toto jeho rozhodnutie, muselo byť trestné stíhanie zastavené. Je prekvapujúce, že aj orgány činné v trestnom konaní, vo svojich rozhodnutiach nelegitímne používali výrazy vo vzťahu k žalovanému, že je vinný, že zavinil dopravnú
nehodu a podobne. Samotný znalecký posudok vypracovaný Y. trpí veľmi závažnými nedostatkami, ktoré v konečnom dôsledku uviedol vo svojom odbornom stanovisku aj Y. zhodou okolností práve asi znalec z Ústavu súdneho inžinierstva v H. z tohto jeho odborného vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že nebol správne vyhotovený výpočet nehodového deja znalcom. Ďalej uviedol, že pri rekonštrukcii dopravnej nehody bola technicky neprijateľná vec, že teda kombajn riadený druhým účastníkom nehody p. N. nemal v prívese tzv. žací stôl, preto pri rekonštrukcii bol polomer zakrivenia dráhy menší, ako by bol v prípade, keby tam bol ten žací stôl, pri pohybe by bol mal tento kombajn inú dráhu, t.j. pri úzkej ceste pri úseku stretu vozidiel, kde na jednej strane práve je hlboký svah, by musel kombajn prekročiť stred vozovky, lebo v opačnom prípade by riskoval zídenie pravej pneumatiky z krajnice, ďalej znalec tvrdí, že šírka toho miesta, kde došlo k nehode bola 5,60 metrov a kombajn by bol mal šírku 4,724 metrov a z toho vychádza, že je nemysliteľné, žeby pri zabáčaní nebol prešiel do protismeru. Znalec tiež prízvukuje, že tu došlo k závažnému porušeniu bezpečnostných predpisov prevádzkovateľa kombajnu, ako i samotného vodiča, lebo podľa Vestníka Min. poľnohosp. a výživy ročník XIV. čiastka 40 z 23.12.1967, ktorý stále platí, je uvedené, že stroje, ktoré zasahujú svojou šírkou do ľavej polovice vozovky, musia pri jazde po ceste vpredu sprevádzať osoby, ktoré upozorňujú vodičov protiidúcich vozidiel, a to bez ohľadu na to, či ide po ceste prvej, druhej alebo aj vyššej kategórie, ďalej uviedol, že takýto kombajn môže riadiť len pracovník, ktorý sa vyškolil ako kombajnista a má vodičský preukaz skupiny T, čo predpokladá, že vodič p. N. nemal k dispozícii, pretože sa už v tomto smere ďalej vyšetrovanie nekonalo a môže prácu vykonávať len, keď bol na to vyškolený. Pri preprave kombajnov po ceste musí sprievodca včas upozorniť protiidúce vozidlá na nebezpečenstvo a žacia lišta musí byť ukrytá v ochrannom púzdre. Znalec poukazuje aj na Zákon č. 315/96, kde vymedzuje pojmy v § 2, ods.1, čo treba považovať za zvláštne motorové vozidlo a jednoznačne prichádza k záveru, že je to samohybný poľnohospodársky stroj a tiež na ustanovenie § 3, ods.2, písm. a/ tohto zákona, kde povinnosťou prevádzkovateľa kombajnu je povinnosť správať sa disciplinovane, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť premávky a pritom je povinný prispôsobiť správanie stavebnému a dopravno-technickému stavu vozovky, pričom poukázal, že v danom prípade išlo o vozovku úzku, kde kombajn v zákrutách presahoval polovicu vozovky. Krátkou cestou doručil súdu originál stanoviska Y. Práve z tohto dôvodu považuje závery znalca z odboru dopravy Y. za veľmi problematické, nepresvedčivé a rozhodne nedávajúce podklad pre záver, že to bol žalovaný, ktorý dopravnú nehodu zavinil. V tejto súvislosti navrhol súdu pribrať do konania Ústav súdneho inžinierstva v H. ktorý by vzhľadom na tieto rozpory vyhodnotil znalecký posudok Ing. A.rípadne sám ústav vykonal rekonštrukciu celej dopravnej nehody. Poukázal na ustanovenie § 238 vyššie uvedeného zákona najmä v tom smere, že deklaruje právo žalobcu voči tretím osobám o náhradu škody, ktoré vznikli výplatou týchto dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. V tejto súvislosti, tak, ako to už aj naznačil, uviedol, že vzniká tú zvláštna dôkazná a právna situácia, keďže poškodená je manželkou žalovaného a keďže výplata invalidného dôchodku patrí do BSM, žaloba žalobcu by poškodila samotnú poškodenú, keďže žalobca požaduje vyplatenie celej dávky invalidného dôchodku. . Z týchto dôvodov navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Navrhol pripojiť spis OS U. ktorým bolo rozhodnuté o náhrade škody X. voči NsP U. 15. Žalovaný sa na pojednávaní pripojil k vyjadreniu svojho právneho zástupcu .
16. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý mal jednak spracovať časovo-grafickú analýzu dopravnej nehody vrátane výpočtu nehodového deja, stanoviť rýchlosť jazdy žalovaného, ako aj kombajnu v čase tesne pred zrážkou a v čase zrážky, uviesť presné rozmery kombajnu a či pri prechádzaní miesta dopravnej nehody zasahoval do jazdného pruhu oproti idúceho osobného motorového vozidla, v tejto súvislosti zadokumentovať aj šírku vozovky v mieste zrážky a osobitne šírku oboch jazdných pruhov so zohľadnením terénu v mieste zrážky, aká musela byť trajektória pohybu kombajnu a následne prečnievanie do jazdného pruhu oproti idúcich vozidiel, aby kombajn bezpečne prešiel uvedenú tiahlú pravotočivú zákruhu, kto a v zmysle akého právneho predpisu zodpovedá za dodržiavanie bezpečnostných predpisov pri práci so strojmi v poľnohospodárstve vrátane prepravy nadrozmerných poľnohospodárskych strojov a aké podmienky musí spĺňať vodič nadrozmerného kombajnu so žacím strojom. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX, kde v závere tohto znaleckého posudku (ďalej len ZP) skonštatoval, že vozidlo A. ktoré viedol žalovaný sa pred nehodou pohybovalo na komunikácii rýchlosťou cca 91,4 km/h., keď vošlo do pravotočivého smerového oblúka, dochádzalo k znižovaniu prejazdnej rýchlosti na rýchlosť cca 88,3 km/h. Na začiatku šmykových stôp malo vozidlo Škoda rýchlosť cca 84,5 km/h. Nárazová rýchlosť vozidla Škoda bola cca 49 km/h. Kombajn sa pred nehodou pohyboval rýchlosťou cca 25 km/h., po uplynutí reakčného času a nábehu brzdného účinku začal kombajn spomaľovať z rýchlosti cca 22,1 km/ h. až do zastavenia v mieste zrážky. V okamžiku nárazu kombajn stál.
17. Žalobca zaslal súdu vyjadrenie k znaleckému posudku č. XXX/XXXX d.ňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že v celom znaleckom posudku je uvádzaný nasledovný právny predpis a to vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. XXX/XXXX Z.z., kterou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, na ktorú sa znalecký posudok odvoláva, pri povinnosti použiť doprovodné vozidlo vo vzťahu k nadrozmernosti vozidla podľa predpisu č. 349/2009 Z.z., pričom dopravná nehoda sa stala dňa 21.08.2006, kedy tieto právne predpisy neexistovali a teda nemohli byť platné a účinné, čo znamená, že sa podľa nich nemohlo v tom čase tj. v roku 2006 postupovať. V čase dopravnej nehody platil Zákon č. 315/1996 Z.z. tak ako to bolo uvedené aj v pôvodnom znaleckom posudku Ing. A. Pre prepravu kombajnu, ktorý je v kategórii zvlášnych vozidiel, sa doprovod na ceste III. triedy dopravným vozidlom nevyžaduje a preto nie je možné nepoužitie doprovodného vozidla v roku 2006 označiť ako porušenie povinnosti uloženej všeobecne záväzným právnym predpisom či už zo strany vodiča, alebo prevádzkovateľa motorového vozidla.
18. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že zo záverov znaleckého posudku je nepochybné, že vzniknutý následok - zranenie X. bol zavinený protiprávnym konaním vodiča nadrozmerného kombajnu. Navrhol predvolať na ďalšie pojednávanie zodpovedného spracovateľa znaleckého posudku.
19. Poverená zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní dňa 28.11.2018 zotrvala na podanej žalobe z dôvodov uvedených v jej písomnom vyhotovení, ako aj na všetkých doterajších písomných i ústnych vyjadreniach. Navrhla vo veci vypočuť znalca, ktorý vypracovával znalecký posudok.
20. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 28.11.2018 uviedol, že taktiež zotrváva na všetkých písomných ako i na ústnych vyjadreniach na pojednávaní, len k znaleckému posudku a vyjadreniu žalobcu k ZP ohľadne doprovodného vozidla uviedol, že v tom čase platný zákon č. 315/1996 Z.z. v § 6 ods.4 ešte prísnejšie upravoval povinnosti prevádzkovateľa takéhoto dopravného prostriedku ako je kombajn na cestných komunikáciách. Taktiež poukázal na v tom čase platný Vestník Ministerstva poľnohospodárstva a výživy zo dňa 22.12.1967 smernica č. 62 z 12.07.1967, najmä čl. 5, bod 11 a bod 23.
21. Na pojednávaní dňa 28.11.2018 bol vypočutý znalec, ktorý uviedol, že na záveroch znaleckého posudku v plnom rozsahu zotrváva, nie sú mi známe žiadne nové skutočnosti. Na otázku poverenej zástupkyne žalobcu, že znalci pre účely vypracovania ZP použili právny predpis, ktorý neplatil v čase dopravnej nehody, keďže k dopravnej nehode došlo XX.XX.XXXX, a skutočnosti, ktoré uvádzajú znalci vo svojom ZP ohľadne povinnosti prevádzkovateľa nadrozmerného vozidla na cestnej komunikácii mať doprovodné vozidlo podporujú právnym predpisom, ktorý začal platiť až v roku 2009, znalec udáva, že je to pochybenie z ich strany, sú ochotní v čo najkratšom čase zjednať nápravu doplnením ZP. Poverená zástupkyňa žalobcu uviedla, že v tom čase platil Cestný zákon č. 135/1961, ktorý aj v súčasnosti platí s obmenami, v § 8a, Zákon č. 315/1996 , v § § 35, 36. Tento právny predpis je citovaný aj v pôvodnom ZP, ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania Ing. A.. Taktiež poukázala na metodický pokyn Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR z februára roku 1991 pre povoľovacie konanie na zvláštne užívanie komunikácií pri prepravách nadmerných a nadrozmerných nákladov. Na otázku poverenej zástupkyne žalobcu znalec uviedol, že prítomnosť doprovodného vozidla, tak, ako uvádzali aj v ZP by nemusela automaticky znamenať, že pri zistenej rýchlosti vozidla Škoda by došlo k zabráneniu dopravnej nehody.
22. Na otázku žalovaného znalec uviedol, že rýchlosť vozidla bola určená podľa poškodenia motorového vozidla, kombajnu, brzdových stôp. Z poškodenia vozidla nie je možné zistiť, či bol kombajn v pohybe, pretože poškodenie vzniká pri tzv. relatívnom pohybe a zo samostatného poškodenia sa nedá stanoviť či kombajn v čase zrážky stál, alebo sa pohyboval veľmi malou rýchlosťou, avšak z priebehu nehodového deja vyplýva, že vodič kombajnu mal k dispozícii čas na reakciu a na zastavenie kombajnu a vodič vozidla Škoda nemal k dispozícii dostatočný čas na zastavenie, do okamihu zrážky a to vzhľadom k jeho okamžitej rýchlosti. Pri vypracovaní ZP brali do úvahy skutočný stav vozovky, kde malo dôjsť k dopravnej nehode a vychádzali z leteckej snímky a pre účely ZP je letecká snímka dostatočná presná. Zo skúsenosti májú, že tieto letecké snímky sú pre vypracovanie ZP dostatočné, pretože pri vzdialenosti 100 m je tam odchýlka v radovo desiatkach centimetrov, čo je pre daný účel dostačujúca presnosť.
23. Právny zástupca žalovaného navrhol doplniť ZP o presné zameranie dopravnej situácie na mieste dopravnej nehody, ako aj zrealizovanie obhliadky osobného motorového vozidla žalovaného znalcami a vyhodnotenie deformácie tohto vozidla z hľadiska možného ustálenia rýchlosti tohto vozidla v čase nárazu a po takomto ustálení znovu prepočítať rýchlosť osobného motorového vozidla pred nárazom.
24. Súd uznesením č.konania XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.01.2019 nariadil doplnenie znaleckého dokazovania vzhľadom k tomu, že vyššie uvedený vypracovaný znalecký posudok nebol v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase dopravnej nehody. Z toho dôvodu nariadil znalcovi pôvodný znalecký posudok č. XXX/XXXX uviesť do súladu s právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase dopravnej nehody, presne zamerať dopravnú situáciu na mieste dopravnej nehody a zrealizovať obhliadku osobného motorového vozidla žalovaného a vyhodnotiť deformáciu tohto vozidla z hľadiska možného ustálenia rýchlosti vozidla v čase nárazu a po tomto ustálení znovu prepočítať rýchlosť osobného motorového vozidla pred nárazom. V závere doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 141/2018 znalec konštatoval, že spôsob používania komunikácií nadrozmerných vozidiel k rozhodnému dátumu dopravnej nehody tj. 21.08.2006 upravoval Cestný zákon č. 135/1961 Zb., v zmysle ktorého povolenie na užívanie cestnej komunikácie nie je potrebné na presun poľnohospodárskch strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia, čiže k rozhodnému dátumu teda nebolo žiadnym predpisom špecifikované, že predmetný kombajn sa má pohybovať po predmetnej ceste iba s doprovodným vozidlom. Pravidlá cestnej premávky však ukladali každému účastníkovi cestnej premávky správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam. V mieste dopravnej nehody boli také šírkové pomery, že ak by sa oproti vozidlu Škoda pohybovalo nákladné vozidlo, ktorého šírka by bola 2,5 m, potom by pri míňaní týchto vozidiel ostal priestor medzi vozidlami cca 0,7 m za predpokladu, že každé vozidlo by dodržalo od okraja vozovky vzdialenosť cca 0,5 m. Bočný odstup medzi dvoma protiidúcimi vozidlami 0,7 m neumožňuje bezpečné míňanie protiidúcich vozidiel maximálne dovolenou rýchlosťou pre daný úsek 90 km/h. Znalec ďalej technicky posúdil ohrozenie žalovaného - vodiča vozidla Škoda jazdou kombajnu vo vzťahu k správnej technike jazdy vodiča vozidla Škoda, kde uviedol, že ak by sa vodič vozidla Škoda pohyboval správnou technikou jazdy, teda najviac rýchlosťou 58 km/h. a po rozpoznaní kombajnu by brzdil iba s hodnotou spomalenia, potom by zastavil práve na vzdialenosť približne 52,5 metra teda pred miestom zastavenia kombajnu. Z výpočtov vyplýva, že v predmetnom mieste dopravnej nehody jazdil vodič kombajnu takým spôsobom, že nedochádzalo k ohrozeniu vodiča vozidla Škoda a to vo vzťahu k správnej technike jazdy vodiča vozidla Škoda. Ďalej je konštatované, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda a to skutočnosť, že sa vodič tohto vozidla pohyboval rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná rozhľadovým pomerom v danom nehodovom úseku. V zmysle pravidel cestnej premávky, ktoré boli platné k rozhodnému dátumu predmetnej dopravnej nehody vodič kombajnu nemusel byť doprevádzaný sprievodným vozidlom, pričom kombajn sa pohyboval rýchlosťou, z ktorej bol schopný zastaviť na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. Vodič kombajnu na vzniknutú dopravnú situáciu reagoval včas a správne. Bola zrealizovaná aj dodatočná obhliadka osobného motorového vozidla Škoda, avšak na základe údajov získaných pri tejto dodatočnej obhliadke neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na závery z hľadiska rýchlosti vozidiel v okamihu zrážky. Za potrebné považoval znalec uviesť, že z technického hľadiska nie je možné úplne vylúčiť, že rýchlosť kombajnu mohla v čase zrážky mierne prevyšovať rýchlosť 0 km/h., najviac však do cca 5 km/h. Prípadná nenulová rýchlosť kombajnu v čase zrážky však nemá vplyv na konečné posúdenie technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody.
25. K doplneniu znaleckého posudku č. 1 žalobca zaslal súdu písomné vyjadrenie dňa 11.11.2019, v závere ktorého uviedol, že zo zistených skutočností v doplnenom znaleckom posudku je potvrdené zavinenie dopravnej nehody žalovaným, ktoré je v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia X. E. a s následnou výplatou dávok sociálneho poistenia.
26. K doplneniu znaleckého posudku č.1 právny zástupca žalovaného zaslal súdu písomné vyjadrenie dňa 25.10.2019, v ktorom uviedol, že pre doplnenie znaleckého posudku znalec použil ustanovenie § 8 Cestného zákona č. 135/1961 Zb., ktorý údajne ako jediný upravoval spôsob používania komunikácie nadrozmernými vozidlami, medzi ktoré kombajn patrí, ústav však opomenul vyhodnotiť smernice a pokyny Ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 82 zverejnené vo Vestníku Ministerstva poľnohospodárstva a výživy, ročník XIV., čiastka 40 zo dňa 02.12.1967.
27. Na pojednávaní dňa 17.06.2020 poverená zamestnankyňa žalobcu uviedla, že trvajú na podanej žalobe v plnom rozsahu, je toho názoru, že počas konania bolo preukázané zavinenie žalovaného s poukazom aj na vykonané znalecké dokazovanie a preto žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. Ďalej uviedla, že v každom prípade je potrebné v tomto prípade použiť právne predpisy platné v čase dopravnej nehody, tak ako to uvádzala aj v minulosti, závery doplneného ZP sú jednoznačné a sú v súlade s právnymi predpismi platnými v čase dopravnej nehody.
28. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17.06.2020 uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach, ktoré k žalobe žalobcu podali, poukázal na pôvodný znalecký posudok vypracovaný ÚSI Žilina, najmä čo sa týka posúdenia technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody t.j. strana 32-34 ZP, kde je uvedené, že za ďalší prvok technickej príčiny je možné považovať aj nesprávnu techniku jazdy vodiča kombajnu. Navrhol, aby súd nariadil ZD znalcom z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vzhľadom k tomu, že je toho názoru, že je potrebné posúdiť, či preprava kombajnu, ako nadmerného nákladu presahujúceho do protismeru bola v tomto prípade uskutočnená v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so strojmi a zariadeniami, používanými v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Ďalej poukázal na zákon č. 315/1996 § 6 ods.4 tohto zákona platný v čase dopravnej nehody, kde sa uvádza, že prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby sa na jazdu pribral potrebný počet spôsobilých a náležite poučených osôb, ak mu je vopred známe, že to bude vyžadovať bezpečnosť cestnej premávky. Doposiaľ nebola preukázaná vina žalovaného. Ďalej poukazujem na ustanovenie § 8 ods.5 vyššie uvedeného zákona, kde sa zvýrazňuje že vodič smie prechádzať z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu len vtedy, ak neohrozí vodiča jazdiaceho v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza
29. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.06.2020 uviedol, že sa pripája k vyjadreniu svojho právneho zástupcu. Je toho názoru, že v každom prípade kombajn musí mať doprovod.
30. Poverená zamestnankyňa žalobcu v záverečnom návrhu žiadala žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, poukázala na vykonané dokazovanie, žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v plnej výške, poukázala aj na skutočnosť, že súčasťou žalovanej sumy je náhrada za bolesť, ktorá bola vyplatená poškodenej v sume 5.567,62 Eur a je toho názoru, že táto časť náhrady nepatrí do BSM. Ďalej uviedla, že celý tento spor vznikol z toho dôvodu, že žalovaný nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie podľa Zákona č. 381/2001 Z.z..
31. Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach, navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu, lebo sú presvedčení, že jednak vodič a jednak prevádzkovateľ vozidla konali v rozpore s vyhláškou č. 315/1996 Z.z. najmä v rozpore s § 6 ods.4 tohto zákona ale tiež v rozpore s § 7, § 8 ods.5 Zákona a tiež sú presvedčení, že do konania mal byť pribratý znalec z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý by bol porušenie bezpečnostných predpisov pri preprave kombajnu potvrdil. Poukázal tiež na pôvodný ZP ÚSI Žilina, ktorý za primárne určil zlú techniku jazdy kombajnu a teda z nej vychádzal aj pri určení príčiny dopravnej nehody. Taktiež dal do pozornosti súdu argumentáciu ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež nejednoznačné konštatovanie či na invalidnom dôchodku manželky žalovaného sa do určitej miery nepodieľalo aj zlé zabezpečenie zdravotnej starostlivosti u poškodenej.
32. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, znalca, oboznámením sa so žalobou, celým obsahom spisu XC/XX/XXXX tunajšieho súdu, Protokolom Inšpektorátu práce S. zo dňa 24.10.2007, Protokolom o nehode v cestnej premávke zo dňa 31.01.2007, likvidačnou správou č. 2 zo dňa 24.01.2008, uznesením Okresného riaditeľstva U. zo dňa 31.01.2008, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie voči žalovanému, záznamom o registrovanom pracovnom úraze z čl. 13, dodatkom k likvidačnej správe z čl.14 spisu, likvidačnou správou č. 3 z čl. 15 spisu, potvrdením o dočasnej PN poškodenej X. E. z čl. 16 spisu, výpisom zo systému SP o vyplatených nemocenských dávkach z čl. 17-18 spisu, lekárskou správou z čl. 19 spisu, výzvou na zaplatenie z čl. 21 adresovanou žalovanému, vyjadrením žalovaného k tejto výzve z čl. 24 spisu, odvolaním žalovaného adresovaného Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline z čl. 25 spisu, potvrdením o výške vyplatených dávok žalobcu z čl. 27 spisu spolu s rozpisom vyplatených dávok z čl. 28 spisu, výzvou č. XX/XXXX žalovanému na zaplatenie z čl. 29-30 spisu, odvolaním žalovaného k tejto výzve z čl. 31 spisu, oznámením o ukončení prešetrenia podania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou adresovaný poškodenej z čl. 32-33 spisu, platobným rozkazom z čl.37 spisu, odporom proti platobnému rozkazu z čl. 40 spisu spolu s prílohami, uznesením o prerušení
konania z čl. 57-58 spisu, následným rozširovaním žaloby z čl. 64 spolu s prílohami, uznesením o pokračovaní v konaní z čl. 99 spisu, ďalším uznesením o pripustení zmeny žaloby z čl. 101 spisu, uznesením, ktorým boli spojené na spoločné konanie konania XC/XX/XXXX a XXC/XXX/XXXX s tým, že naďalej sú prejednávané pod sp.zn. XC/XX/XXXX z čl. 103-104 spisu, návrhom na rozšírenie žaloby z čl. 112 spolu s prílohami, uznesením o pripustení rozšírenia žaloby z čl. 124 spisu, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného z čl. 128 spisu, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného z čl. 141 spisu, uznesením o nariadení znaleckého dokazovania z čl. 142-144 spisu, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX z čl. 170 a nasl. spisu, vyjadreniami k znaleckému posudku jednak žalobcu z čl. 188-191 spisu, a vyjadreniami právneho zástupcu žalovaného k znaleckému posudku z čl. 187 spisu, návrhom na rozšírenie žaloby spolu s prílohami z čl. 177 spisu, uznesením o pripustení rozšírenia žaloby z čl. 192-193 spisu, uznesením o nariadení doplnenia znaleckého posudku z čl.207-208 spisu, doplnením č.1 znaleckého úkonu z čl. 249 a nasl. spisu, ďalším návrhom na rozšírenie žaloby z čl. 225 spolu s prílohami, uznesením o pripustení rozšírenia žaloby z čl. 277-278 spisu, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného k znaleckému posudku z čl. 283 spisu, žalobcu k doplnenému znaleckému posudku z čl. 285 spisu, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného z čl. 292 spisu, stanoviskom žalobcu z čl. 294 spisu, listinami z trvalo pripojeného spisu sp.zn. XXC/XXX/XXXX a to návrhom na vydanie platobného rozkazu spolu s prílohami, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného z čl. 25 spisu spolu s prílohami, pripojeným spisom OR PZ SR U. R. pripojeným spisom tun.súdu sp.zn. XC/XX/XXXX najmä rozsudkom Okresného súdu U. z čl. 162-173 spisu v spojení s rozsudkom Krajského súdu S. z čl. 199-205 spisu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav :
33. Predmetom konania je nárok Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči žalovanému titulom vyplatených nemocenských dávok poškodenej za obdobie od 31.08.2006 do 18.08.2007 v sume 2.153,95 Eur, úrazového príplatku za obdobie od 22.08.2006 do 18.08.2007 vo výške 1.136,52 Eur, náhrady za bolesť vo výške 5.567,61 Eur a titulom vyplateného invalidného dôchodku poškodenej za obdobie od 19.08.2007 do 18.08.2017. Žalobca predložil súdu potvrdenia o vyplatených nemocenských, úrazových a dôchodkových dávkach poškodenej za jednotlivé žalované obdobia.
34. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa vyplatila na týchto dávkach poškodenej žalovanú sumu v celkovej výške 25.920,75 Eur.
35. Medzi stranami sporu zostalo sporné či za vyššie uvedenú škodu zodpovedá žalovaný.
36. Z pripojeného spisu OR PZ SR U. Úrad justičnej a kriminálnej polície U. č. ČVS: L. súd zistil, že uznesením zo dňa 21.08.2006 bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že dňa XX.XX.XXXX o 11.15 hod. na štátnej ceste III. triedy v úseku medzi Obcou N. a križovatkou so štátnou cestou Y. v okrese U. vodič osobného motorového vozidla Škoda XXX ev.č. RS-XXXAM viedol uvedené vozidlo po uvedenej štátnej ceste smerom od Obce N. kde podľa doteraz vykonaného vyšetrovania pri prechádzaní tiahlej neprehľadnej pravotočivej zákruty na suchej zjazdnej vozovke jazdil takou rýchlosťou, pri ktorej nebol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, v dôsledku čoho nestihol včas adekvátne reagovať na situáciu v cestnej premávke pred sebou, začal prudko brzdiť, pričom prešiel ľavou časťou vozidla za stred vozovky do protismeru a narazil prednou časťou vozidla do ľavej prednej časti oproti idúceho kombajnu značky C. pričom spolujazdkyňa vo vozidle A. XXX X. utrpela ťažké zranenia s predpokladanou dobou liečenia a práceneschopnosti podľa predbežnej lekárskej správy nad 42 dní a vodič vozidla A. - žalovaný utrpel ľahké zranenia podľa predbežnej lekárskej správy s predpokladanou dobou liečenia do 42 dní. Pre účely vyšetrovania bol vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX. dňa 17.01.2007 vo veci predmetnej dopravnej nehody znalcom Q. - znalcom z odboru doprava cestná, odvetvia nehody v cestnej doprave, kde v závere znaleckého posudku sa konštatuje, že z výsledkov časovo-grafickej analýzy vyplýva, že vozidlo A. vedené žalovaným sa v čase reakcie pohybovalo rýchlosťou 90,7 km/h. a ku zrážke došlo pri rýchlosti 47 km/h., kombajn sa pohyboval rýchlosťou v čase jeho reakcie 17,7 km/h. a ku zrážke došlo v čase, keď sa už kombajn nepohyboval. Pri rýchlosti, ktorou jazdil vodič vozidla Škoda 105 v čase reakcie vzhľadom k tvaru cesty v mieste dopravnej nehody nebol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, bezpečná rýchlosť bola vypočítaná na hodnotu 68 km/h. , vodič vozidla A. mal možnosť odvrátenia stretu s kombajnom jazdou daným miestom primeranou rýchlosťou vzhľadom na rozhľad a to 68 km/h. Pri spomalení vozidla A. by jeho vodič bol minul kombajn. Pre prepravu kombajnu, ktorý je v kategórii zvláštnych vozidiel t.j. nie je povinne vybavený tabuľkou s evidenčným číslom a nepotrebuje povolenie na premávku na ceste
III.triedy, nepotrebuje ani doprovod na ceste III. triedy doprovodným vozidlom, kde platia ustanovenia Zákona č. 315/1996 Z.z. Znalec vypracoval aj Doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 1/2007 dňa 06.12.2007, kde v závere tohto znaleckého posudku je konštatované, že z technického hľadiska sa mohlo zabrániť dopravnej nehode prispôsobením rýchlosti vozidla A. a to vzhľadom k rozhľadu, taktiež prudké brzdenie za hranicou šmyku malo za následok, že vozidlo sa stalo neovládateľné a pohybovalo sa do ľavého jazdného pruhu, kde i v čase zrážky sa čiastočne už nachádzalo. Pokiaľ by bol žalovaný jazdil takou rýchlosťou, že vozidlo by bol dostatočne ovládal, mohol sa pomalou jazdou popri kombajnu s týmto minúť. Kombajn jazdil dostatočne vpravo, aby bol dostatok miesta na minutie sa s osobným motorovým vozidlom. Uznesením OR PZ SR v U. O. zo dňa 31.01.2008 bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné, kde v odôvodnení tohto uznesenia sa konštatuje, že trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď možno začať a už v začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného v zmysle § 211 ods.1 Trestného poriadku a nakoľko poškodená Anna Wiesengangerová, ktorej bolo pri dopravnej nehode ublížené na zdraví, je manželkou vodiča osobného motorového vozidla značky A. ktorý zapríčinil dopravnú nehodu, nedala súhlas na trestné stíhanie manžela, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2008.
37. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. značka XC/XX/XXXX súd zistil, že v tomto konaní sa ako žalobkyňa X. domáhala náhrady škody na zdraví od žalovaného Nemocnice a polikliniky, n.o., S., ktorá jej mala byť spôsobená tým, že zo strany žalovaného bola zanedbaná zdravotná starostlivosť, pričom si uplatnila bolestné vo výške 360 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 330 bodov t.j. pôvodne suma 282.900,00 Sk ( 9.390,56 Eur s prísl.). Pre účely tohto konania bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia-traumatológia, kde v závere znaleckého posudku sa okrem iného konštatuje, že X. má trvalé následky, ale nie je možné jednoznačne určiť, či tieto sú následok oneskorenej operačnej liečby zlomeniny stehnovej kosti. Vzhľadom na charakter zlomeniny by trvalé následky aj v prípade včasného operačného liečenia nastali. Rozsudkom OS Rimavská Sobota č.konania XC/XX/XXXX-XXX bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni X. sumu 3.561,71 Eur ako náhradu škody titulom bolestného a vo zvyšnej časti bola žaloba žalobkyne ako nedôvodná zamietnutá, pričom v odôvodnení tohto rozsudku je konštatované, že X. utrpela pri liečení následkov úrazu bolesti, ktoré sa odškodňujú bolestným a pri stanovení rozsahu náhradu škody vychádzal z odborného znaleckého posudku. Vo zvyšnej časti bola žaloba žalobkyne zamietnutá. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia súd v rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na závery znaleckého posudku, v zmysle ktorých trvalé následky, ktoré má žalobkyňa nebolo preukázané, žeby boli spôsobené nesprávnym postupom žalovaného, pretože podľa vyjadrenia znalca by tieto aj tak nastali.
38. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
39. Podľa § 194 CSP ods. 1 a 2 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
40. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či v danej veci boli splnené všetky predpoklady potrebné pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody podľa § 238 ods.1 Zákona č. 461/2003 Z.z. a § 420 Občianskeho zákonníka voči žalovanému a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Sociálna poisťovňa si uplatňuje voči žalovanému celkový nárok na náhradu škody v sume 25.920,75 Eur.
41. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
42. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
43. V predmetnej veci, ako je už vyššie konštatované, bolo trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin ublíženia na zdraví zastavené ako neprípustné a to z toho dôvodu, že poškodená nedala na trestné stíhanie vodiča motorového vozidla A. svojho manžela - žalovaného súhlas. Súd sa preto musel vysporiadať s tým, či bol splnený prvý predpoklad potrebný pre uplatnenie práva v danej veci a to porušenie právnej povinnosti. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k názoru, že žalovaný porušil právnu povinnosť tak, ako je to konštatované aj v záveroch doplnenia č.1 znaleckého posudku vypracovaného jednak pre účely predmetného sporu, ako i v záveroch znaleckého posudku vypracovaného pre účely vyšetrovania predmetnej dopravnej nehody a to, že sa pohyboval v mieste dopravnej nehody rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná rozhľadovým pomerom v danom nehodovom úseku. V tomto mieste súd poukazuje na § 15 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke v cestnej doprave. Na základe porušenia právnej povinnosti žalovaným došlo ku škode, ktorú mal súd preukázanú predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu, čiže existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Tak ako bolo vyššie konštatované, mal súd preukázané, že právne povinnosti porušil žalovaný, na základe tohto porušenia došlo ku škode, takže súd mal preukázané aj jeho zavinenie a v tejto časti súd poukazuje aj na porušenie ďalšej právnej povinnosti žalovaným a to neuzavretie poistnej zmluvy a nezaplatenie povinného zmluvného poistenia za motorové vozidlo Škoda 105, s ktorým bola spôsobená dopravná nehoda.
44. Podľa zákona č. 315/1996 Z.z. § 15 ods. 1 vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
45. Podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 3 ods. 1 a 3 veta prvá povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla.
46. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
47. Podľa ods.6 citovaného zákonného ustanovenia, právo na náhradu škody podľa ods.1 uplatňuje sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.
48. Podľa ods.7 citovaného zákonného ustanovenia, sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody podľa ods.6 ak : a/ je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku škody, b/ je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby, alebo právnickej osoby povinnej nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva sociálnej poisťovne na náhradu škody, c/ uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním by bolo spojené s nadmernými ťažkosťami.
49. Žalovaný tvrdil, že pri uplatňovaní náhrady škody zo strany žalobcu by malo byť použité ustanovenie § 238 ods.7, písm. c/ resp. písm. a/ Zákona č. 461/2003 Z.z. Súd je toho názoru, že len Sociálna poisťovňa má právo rozhodnúť o tom, či právo na náhradu škody voči tretej osobe uplatní resp. neuplatní v zmysle vyššie uvedeného citovaného zákonného ustanovenia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia mal žalobca právo voľby uplatniť alebo neuplatniť svoj nárok na súde.
50. Ak sociálna poisťovňa uplatní svoj nárok na súde v súlade s ustanovením § 238 ods.1 a ods.6 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, súd opodstatnenosť nároku posudzuje podľa všeobecných zásad o náhrade škody tak, ako sú upravené v Občianskom zákonníku.
51. Podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
52. Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený zákonom. Zníženie náhrady škody je viazané na niekoľko podmienok, prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, či sú tieto dôvody dané, musí súd starostlivo posúdiť. Súd teda musí hodnotiť predovšetkým okolnosti vzniku škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. Ďalej má zhodnotiť sociálnu situáciu tak škodcu, ako aj poškodeného a to najmä v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp. ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu. Zníženie náhrady škody prichádza do úvahy len pri škodách spôsobených z nedbanlivosti, ak sú splnené podmienky na zníženie náhrady škody, súd by mal znížiť rozsah náhrady škody a to aj bez návrhu, ako to vyplýva z ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, pričom zníženie má byť primerané a to primerané zisteným dôvodom hodným osobitného zreteľa. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, ako i na vykonané dokazovanie súd prihliadol najmä na tú skutočnosť, že škodca a poškodená sú manželmi, invalidný dôchodok, ktorého poberateľkou bola poškodená, predstavuje väčšiu časť žalovanej sumy, je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaný v čase dopravnej nehody poskytol službu poškodenej - svojej manželke, ktorá ako pracovníčka L. si plnila svoje pracovné povinnosti - bola na pracovnej ceste, kedy spoločne cestovali do U. aby poškodená odovzdala výkazy ÚPSVaR a nakúpila materiál pre L. N. Tieto skutočnosti mal súd preukázané likvidačnou správou č. 2 zo dňa 16.01.2008 vypracovanou žalobcom. Predmetný úraz poškodenej bol posúdený a následne aj odškodňovaný ako pracovný úraz.
53. Čo sa týka tvrdení právneho zástupcu žalovaného o tom, že pri určení príčiny dopravnej nehody je potrebné prihliadnuť na závery pôvodného ZP ÚSI Žilina, ktorý za primárne určil zlú techniku jazdy kombajnu, súd uvádza, že záver pôvodného znaleckého posudku nemohol byť použitý pre rozhodnutie súdu vzhľadom k tomu, že pôvodný znalecký posudok bol doplnený a zosúladený s právnymi predpismi platnými v čase dopravnej nehody a z toho dôvodu pri svojom rozhodnutí musel súd vychádzať z doplnenia č.1 znaleckého posudku. Ďalšia argumentácia právneho zástupcu žalovaného o tom, že na invalidnom dôchodku poškodenej sa do určitej miery mohlo podieľať aj zlé zabezpečenie zdravotnej starostlivosti poškodenej, bola vyvrátená znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný pre účely rozhodnutia o náhrade škody, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu U. č.konania XC/XX/XXXX (viď bod č.37). Súd v spore nevykonal dôkaz, ktorý navrhol právny zástupca žalovaného, aby súd nariadil ZD znalcom z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na posúdenie, či preprava kombajnu, ako nadmerného nákladu presahujúceho do protismeru bola uskutočnená v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so strojmi a zariadeniami, používanými v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Súd je toho názoru, že v doplnení znaleckého posudku č.1 znalec dal jednoznačné odpovede na kladené otázky ohľadne pohybu kombajnu na ceste III. triedy - na mieste dopravnej nehody súd sa s týmito odpoveďami stotožnil a je toho názoru, že ďalšie dokazovanie v predmetnom spore by neprispelo k inému posúdeniu skutkového deja a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania.
54. Na základe vyššie uvedeného súd považoval žalobou uplatnený nárok za dôvodný, avšak za použitia ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane znížil s tým, že prihliadol na osobné pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, ako i na osobné pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená, keďže sa v danom prípade jedná o manželov, na okolnosti vzniku škody a sociálnu situáciu tak škodcu, ako aj poškodenej. Náhradu škody znížil o 50 % čo v danom prípade považoval za spravodlivé.
55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže obe strany sporu mali úspech v rozsahu 50 %, súd rozhodol v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia.
56. Taktiež súd rozhodol aj o zaplatení znalečného vzhľadom k tomu, že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok, doplnenie č.1 k znaleckému posudku a znalec si vyúčtoval aj znalečné spojené s jeho účasťou na pojednávaní dňa 28.11.2018, vzhľadom na mieru úspechu a neúspechu strán sporu v rozsahu 50 % súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O výške znalečného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Súd zároveň podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 777,50 eura (6 % z priznanej sumy, t.j. zo sumy 12.960,40 Eur po zaokrúhlení podľa § 7a zákona o súdnych poplatkoch), keďže žalobca bol od súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s. p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.