Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/76/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému: I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. - L. XXX, štátny občan SR, zast. právnym zástupcom JUDr. Marián Dzuroška, s.r.o., Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota, o zaplatenie 25 920,75 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. -327 zo dňa 15.júla 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch

- o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.960,40 € (I. výrok)

- o náhrade trov konania (III. výrok)

- o povinnosti žalovaného zaplatiť znalcovi znalečné v rozsahu 50% (V. výrok)

- o povinnosti žalovaného zaplatiť SR súdny poplatok v sume 777,50 € (VI. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie rozhodol takto: „Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.960,40 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť znalcovi - Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, 1.mája 32, Žilina znalečné v rozsahu 50 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky znalečného.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť znalcovi - Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, 1.mája 32, Žilina znalečné v rozsahu 50 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky znalečného.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť SR- na účet Okresného súdu Rimavská Sobota súdny poplatok za žalobu v sume 777,50 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Predmetom konania je nárok Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči žalovanému, titulom vyplatených nemocenských dávok poškodenej X. E., manželke žalovaného, za obdobie od 31.08.2006 do 18.08.2007 v sume 2 153,95 Eur, úrazového príplatku za obdobie od 22.08.2006 do 18.08.2007 v výške 1 136,52 Eur, náhrady za bolesť vo výške 5 567,61 Eur a titulom vyplateného invalidného dôchodku poškodenej za obdobie od 16.08.2007 do 18.08.2017, spolu vo výške 17 062,67 Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa vyplatila na týchto dávkach poškodenej žalovanú sumu v celkovej výške 25 920,75 Eur. Z pripojeného spisu OR PZ Rimavská Sobota - Úrad justičnej a kriminálnej polície Rimavská Sobota č. ČVS: ORP-107/OEK-RS-2007 súd zistil, že uznesením zo dňa 21.08.2006 bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví na tom základe, že dňa 21.08.2006 o 11.15 hod. žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla A. viedol vozidlo po štátnej ceste smerom od obce N. a pri predchádzaní tiahlej neprehľadnej pravotočivej zákruty na suchej zjazdnej vozovke jazdil takou rýchlosťou, pri ktorej nebol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, v dôsledku čoho nestihol včas adekvátne reagovať na situáciu v cestnej premávke pred sebou, začal prudko brzdiť, pričom prešiel ľavou časťou vozidla za stred vozovky do protismeru, a narazil prednou časťou vozidla do ľavej prednej časti oproti idúceho kombajnu, pričom spolujazdkyňa vo vozidle, manželka žalovaného X. E. utrpela ťažké zranenia a žalovaný utrpel ľahké zranenia. Okresný súd tiež z pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. zistil, že v danom konaní sa ako žalobkyňa poškodená X. E. domáhala náhrady škody na zdraví od žalovaného Nemocnice a polikliniky, n.o. Bratislava, ktorá jej mala byť spôsobená zanedbaním zdravotnej starostlivosti, pričom si uplatnila bolestné vo výške 360 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 330 bodov. Pre účely uvedeného konania bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorého závere bolo konštatované, že poškodená má trvalé následky, ale nie je možné jednoznačne určiť, či tieto sú následkom oneskorenej operačnej liečby zlomeniny stehnovej kosti alebo dôsledkom dopravnej nehody. Vzhľadom na charakter zlomeniny by trvalé následky aj v prípade včasného operačného liečenia nastali. Rozsudkom okresného súdu bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 3 561,70 Eur ako náhradu škody titulom bolestného a vo zvyšnej časti bola žaloby žalobkyne ako nedôvodná zamietnutá. V tomto konaní okresný súd rozhodoval o nároku žalobcu Sociálnej poisťovne Bratislava s poukazom na ust. a ( v znení neskorších predpisov). Poukázal na to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností podľa o premávke na pozemných komunikáciách, pričom žalovaný sa na mieste dopravnej nehody pohyboval vyššou rýchlosťou ako bola rýchlosť primeraná rozhľadovým pomerom v danom nehodovom úseku a na základe porušenia právnej povinnosti žalovaným došlo ku škode na zdraví poškodenej manželky žalovaného. Zároveň bolo zistené, že žalovaný nemal pri prevádzke motorového vozidla v čase jazdy uzavretú poistnú zmluvu podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okresný súd tak vyhovel žalobe žalobkyne ohľadne práva na náhradu škody voči tretím osobám, ktorá vznikla výplatou dávok v dôsledku ich protiprávneho konania v zmysle o sociálnom poistení. Okresný súd mal preukázaný vznik škody, zavinenie žalovaného porušením právnej povinnosti, ako aj príčinnú súvislosť medzi škodou a zavinením. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane znížil v zmysle ust. , a to o 50% s tým, že prihliadol na osobné pomery fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila (žalovaného) ako i na osobné pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená (manželka žalovaného), keďže v danom prípade sa jedná o manželov, kde prihliadol nielen na okolnosti vzniku škody, ale aj sociálnu situáciu tak škodcu ako aj poškodenej. 3. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu podľa ( , ďalej len „CSP“). Súd zaviazal tak žalobcu ako aj žalovaného zaplatiť znalečné v rozsahu 50%. Zároveň žalovaného v zmysle o súdnych poplatkoch zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v rozsahu 6% z priznanej sumy, t.j. zo sumy 12 960,40 Eur. 4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorým napadol rozsudok v časti, v ktorej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 960,40 Eur, v časti ktorou súd uložil stranám povinnosť zaplatiť znalcovi znalečné v rozsahu 50%, v časti ktorou súd uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok a v časti týkajúcej sa náhrady v konaní. V odvolaní namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod podľa ), a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa , ). Zdôraznil, že žalobca nedisponuje právoplatným odcudzujúcim rozsudkom súdu o tom, že žalovaný dopravnú nehodu dňa 21.08.2006 ako vodič motorového vozidla zavinil. Nič na tom nemení skutočnosť, že zastaveniu trestného stíhania došlo pre nesúhlas manželky žalovaného s

trestným stíhaním manžela, pretože takéto právo jej dáva zákonodarca. Právoplatným rozsudkom súdu mu tak vina nebola preukázaná. Ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a zo záverov znaleckého posudku č. 141/2018 vyplynulo, že to bol vodič nadrozmerného kombajnu, ktorý pri pohybe kombajnu a pri dodržaní minimálneho bočného odstupu cca 0,5 m od pravého okraja vozovky, by ľavou časťou zasahoval do protismerného jazdného pruhu cca 1,22 m, čo žalovanému neumožňovalo prejazd s bezpečným odstupom. Bol to vodič nadrozmerného kombajnu, ktorý sa napriek zákonnej povinnosti pohyboval bez doprovodných vozidiel vybavených zvláštnymi výstražnými svietidlami oranžovej farby, pričom toto nadrozmerné vozidlo malo byť sprevádzané aj policajnými sprievodnými vozidlami. Podľa názoru žalovaného vzniknutý následok bol zavinený protiprávnym konaním vodiča nadrozmerného kombajnu, resp. jeho zamestnávateľom. Ďalej uviedol, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v doplnku č. 1 v diametrálnom rozpore so základným znaleckým posudkom č. 141/2018 uviedol, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča vozidla A., teda žalovaného a skutočnosť, že sa pohyboval rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná rozhľadovým pomerom v danom nehodovom úseku. Pokiaľ ide o spôsob prepravy nadrozmerného nákladu zasahujúceho do protismeru, doplnok č. 1 znaleckého posudku č. 141/2018 sa opiera len o Cestného , ktorý údajne ako jediný upravoval spôsob používania komunikácie nadrozmernými vozidlami, medzi ktoré kombajn patril. Znalecký posudok však nerieši otázku, aké povinnosti mal prevádzkovateľ kombajnu. V odvolaní žalovaný tiež namietol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku do všetkých dôsledkov nevysporiadal s jeho vyjadrením z 24.10.2019, v ktorom namietal, že ústav opomenul vyhodnotiť žalovaným viackrát zvýrazňované smernice a pokyny Ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 62 zverejnené vo Vestníku Ministerstva poľnohospodárstva a výživy, ročník XIV., čiastka 40 zo dňa 02.12.1967. Podľa uvedených smerníc a pokynov mal byť kombajn zjavne vyznačený obrysmi a ako stroj, ktorý zasahuje svojou šírkou do ľavej polovice vozovky mala pri jazde po ceste vpredu sprevádzať osoba, ktorá by upozorňovala vodičov protiidúcich vozidiel. Žalovaný tiež navrhol doplniť dokazovanie aj o vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na zodpovedanie otázky, či preprava kombajnu (nadmerného nákladu) presahujúceho do protismeru, bola v tomto prípade uskutočnená v súlade s príslušnými predpismi. Na záver odvolania tiež poukázal žalovaný na to, že poškodená X. E. je jeho manželka a príjmy vrátane invalidného dôchodku patria do BSM. Z uvedeného potom vyplýva záver, že v prípade akceptovania žaloby žalobcu, by návrat invalidného dôchodku postihol aj samotnú poberateľku, čo je v rozpore s ust. , ktoré ustanovenie dovoľuje postihnúť len majetok tretej osoby a nie samotnej poškodenej. Žalobca sa preto nemal domáhať sumy 25 920,75 Eur, ale len úhrady polovice vyplatených dávok poškodenej, t.j. sumy 12 960,40 Eur, pretože zamietnutá časť tvorí majetok poškodenej. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle je potrebné z dôvodov hodných osobitného zreteľa znížiť náhradu škody o 50%, mal tak rozhodnúť len vo vzťahu k priznanej sume 12 960,40 Eur a túto znížiť o sumu 50%. Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že k porušeniu právnej povinnosti došlo u žalovaného jeho protiprávnym konaním dňa 21.08.2006, kedy zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpela zranenia jeho manželka. Existencia škody bola žalobcom jednoznačne preukázaná, ako aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, vykonanými znaleckými posudkami. Zavinenie žalovaného v trestnom konaní síce nebolo preukázané, nakoľko toto konanie bolo zastavené, pretože manželka žalovaného nedala súhlas s jeho trestným stíhaním, avšak súd v civilnom sporovom konaní vykonal vlastné dokazovanie a dospel k záveru, že zavinenie žalovaného je preukázané a je povinný škodu nahradiť. Čo sa týka nezohľadnenia smerníc a pokynov Ministerstva poľnohospodárstva, na ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný, tieto boli následne zrušené právnymi predpismi s konečnou platnosťou Žalobca je preto názoru, že žalovaným uvádzané smernice a pokyny Ministerstva poľnohospodárstva sú pre posúdenie predmetnej dopravnej nehody bezpredmetné. Rovnako sa javí bezpredmetné aj ním navrhované doplnenie dokazovania podľa , pretože otázka prepravy kombajnu a potreby sprievodného vozidla bola riešená znaleckým posudkom č. 141/2018 a najmä jeho doplnením č. 1 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline podľa právnych predpisov platných v čase dopranej nehody, t.j. v čase vzniku škody. Zároveň žalobca uviedol, že pokiaľ by si žalovaný splnil povinnosť podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bola by škoda, ktorá je predmetom tohto konania uhradená jeho poisťovateľom v plnej výške v prospech žalobcu a existencia bezpodielového spoluvlastníctva manželov by bola bezpredmetná. Okresný súd z dôvodu osobitného zreteľa znížil

náhradu škody o 50% z pôvodnej sumy, ktoré žalobca vzhľadom na všetky okolnosti vzniku škody akceptoval a považoval za dostatočné. Žalobca navrhol, aby rozsudok okresného súdu bol preto potvrdený ako vecne správny. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení na vyjadrenie žalobcu vyslovil presvedčenie, že doteraz vykonané dokazovanie nebolo zamerané na analýzu prepravy nadrozmerného nákladu zasahujúceho do protismeru a v tomto smere je nevyhnutné dokazovanie doplniť. Samotný žalobca nespochybnil smernice a pokyny Ministerstva poľnohospodárstva a výživy uverejnené vo Vestníku ročník XIV., 40, pod číslom 62 z 22.12.1967 okrem vyhlášky č. 145/1958 upravujúcej spôsob vyznačenia obrysov nadrozmerného stroja. Naďalej platí povinnosť prevádzkovateľa zachovávať špecifické bezpečnostné predpisy bez ohľadu na to, po akej ceste sa kombajn ako nadrozmerný náklad naviac zasahujúci do protismeru pohybuje. Zotrval na odvolaní, ako aj návrhu, ako by mal odvolací súd v rámci odvolacieho konania rozhodnúť. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný odvolacími dôvodmi ( ), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (a contrario ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne v zmysle , . 8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie dôvody a námietky uvádzané žalovaným v odvolaní. 11. Žalobca sa domáhal voči žalovanému náhrady škody v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 12. Podľa Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne vo výške vyplatených dávok. 13. Sociálna poisťovňa sa domáhala nároku na náhradu škody voči žalovanému na tom základe, že žalovaný poškodenej, svojej manželke X. E. mal spôsobiť škodu na zdravý tým spôsobom, že dňa 21.08.2006 o 11.15 hod. na štátnej ceste III. triedy v úseku medzi obcou N. a križovatkou so štátnou cestou III./5318 v okrese U. O., ako vodič osobného motorového vozidla A. evidenčné číslo U. viedol auto tak, že pri prechádzaní tiahlej neprehľadnej pravotočivej zákruty na suchej zjazdnej vozovke jazdil takou rýchlosťou, pri ktorej nebol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, v dôsledku čoho nestihol včas adekvátne reagovať na situáciu v cestnej premávke pred sebou, začal prudko brzdiť, pričom prešiel ľavou časťou vozidla za stred vozovky do protismeru a narazil pravou časťou vozidla do ľavej prednej časti oproti idúceho kombajnu značky C. N. D. XX. Dopravnú nehodu mal žalovaný zapríčiniť tým, že rýchlosť jazdy neprispôsobil svojim schopnostiam tak, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona, a to o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Pri tejto dopravnej nehode utrpela spolujazdkyňa X. E. ťažké zranenia, pričom žalobca si náhradu škody uplatnil titulom vyplatených nemocenských dávok poškodenej, úrazového príplatku, náhrady za bolesť a titulom vyplateného invalidného dôchodku poškodenej, kde žalovaná suma vo výške 25 920,75 Eur nebola sporná v tom rozsahu, že žalobca tieto dávky poškodenej vyplatil. 14. Pokiaľ Sociálna poisťovňa v zmysle má právo na náhradu škody voči tretím osobám, zodpovednosť za škodu sa posudzuje podľa ustanovení , tak ako to správne uviedol a nárok žalobcu posudzoval okresný súd s poukazom na ust. a . 15. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 16. V ustanovení je vyjadrená zásada, že každý t.j. tak fyzická osoba ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (povinnosť uloženú priamo zákonom alebo povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Predpokladom vzniku každej občiansko-právnej zodpovednosti

totiž je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V zmysle zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. V súvislosti s týmto ustanovením je možné konštatovať, že podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu. pojem zavinenie nevymedzuje. Treba však vychádzať z toho, že zavinenie je určitý vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. nevymedzuje ani formy zavinenia, či ide o úmyselné zavinenie alebo zavinenie z nedbanlivosti. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobca nedisponuje právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu o tom, že dopravnú nehodu, pri ktorej utrpela zranenie jeho manželka zavinil, nie je pre posudzovanie v zmysle občiansko-právnej zodpovednosti za škodu relevantné. V súvislosti so všeobecnou zodpovednosťou za škodu, zavinenie pri spôsobení škody totiž skúma občianskoprávny súd. Na to, aby v občianskoprávnom konaní súd došiel k záveru, že konkrétny škodca spôsobil a zavinil škodu, nie je potrebné, aby táto škoda a jej zavinenie v rámci spôsobenia protiprávneho úkonu bola preukázaná v trestnom konaní, aj keď konanie škodcu malo prvky trestnoprávneho charakteru. Nie je možné preto stotožniť sa s názorom žalovaného v odvolaní, že vina žalovanému nebola preukázaná, pretože nebol právoplatne odsúdený v trestnom konaní. Okresný súd zavinenie žalovaného v rámci protiprávneho úkonu pri spôsobení škody mal preukázané jednak z pripojeného spisu OR PZ Rimavská Sobota - úrad justičnej a kriminálnej polície Rimavská Sobota č. ČVS:ORP-107/OEK-RS-2007, kde pre účely vyšetrovania bol vypracovaný znalecký posudok č. 1/2007 znalcom Q. A., z odboru doprava cestná, odvetvie - nehody v cestnej doprave a jeho doplnku č. 1, z ktorého záveru okresný súd čerpal a kde bolo konštatované, že z výsledkov časovo-grafickej analýzy vyplýva, že vozidlo A. XXX vedené žalovaným v čase reakcie vzhľadom k tvaru cesty v mieste dopravnej nehody nebol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, bezpečná rýchlosť bola vypočítaná na hodnotu 68 km/h. Vodič vozidla A. XXX mal možnosť odvrátenia stretu s kombajnom jazdou daným miestom primeranou rýchlosťou vzhľadom na rozhľad a to 68 km/h. Pri spomalení vozidla A. XXX by jeho vodič bol minul kombajn. Pre prepravu kombajnu, ktorý je v kategórii zvláštnych vozidiel t.j. nie je povinne vybavený tabuľkou s evidenčným číslom a nepotrebuje povolenie na premávku na ceste III. triedy, nepotrebuje ani doprovod na ceste III. triedy doprovodným vozidlom, kde platia ustanovenia Znalec vypracoval aj Doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 1/2007 dňa 06.12.2007, kde v závere tohto znaleckého posudku je konštatované, že z technického hľadiska sa mohlo zabrániť dopravnej nehode prispôsobením rýchlosti vozidla A. XXX, a to vzhľadom k rozhľadu, taktiež prudké brzdenie za hranicou šmyku malo za následok, že vozidlo sa stalo neovládateľné a pohybovalo sa do ľavého jazdného pruhu, kde i v čase zrážky sa čiastočne už nachádzalo. Pokiaľ by bol žalovaný jazdil takou rýchlosťou, že vozidlo by bol dostatočne ovládal, mohol sa pomalou jazdou popri kombajnu s týmto minúť. Kombajn jazdil dostatočne vpravo, aby bol dostatok miesta na minutie sa s osobným motorovým vozidlom. 17. Aj v rámci civilného sporového konania bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom bol vypracovaný znalecký posudok č. 141/2018 súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline s doplnením č. 1 znaleckého úkonu č. 141/2018, v rámci ktorého tiež bolo konštatované, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča vozidla A., a to skutočnosť, že sa vodič tohto vozidla pohyboval rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná rozhľadovým pomerom v danom nehodovom úseku. V zmysle pravidiel cestnej premávky vodič kombajnu nemusel byť doprevádzaný sprievodným vozidlom, pričom kombajn sa pohyboval rýchlosťou, z ktorej bol schopný zastaviť na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. Vodič kombajnu na vzniknutú dopravnú situáciu reagoval včas a správne. 18. Vo vzťahu k žalovanému tak bolo jednoznačne preukázané, že porušil povinnosti v zmysle , prispôsobiť rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, pričom vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Jednoznačne bol tak preukázaný protiprávny úkon žalovaného a jeho zavinenie. 19. Pokiaľ v priebehu súdneho konania sa žalovaný pokúšal vyviniť zavinenia a zbaviť zodpovednosti sa škodu, dôkazné bremeno v takomto prípade postihuje škodcu. Z ust. totiž jednoznačne vyplýva, že zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že škoda mohla byť spôsobená aj vodičom nadrozmerného kombajnu, pretože kombajn ľavou časťou zasahoval do protismerného jazdného pruhu, pohyboval sa bez doprovodných vozidiel, nebol sprevádzaný policajnými sprievodnými vozidlami a nebol označený ani zjavne vyznačenými obrysmi, všetky tieto námietky žalovaného boli vyvrátené v rámci súdneho dokazovania. Aj keď žalovaný poukazoval na základný znalecký posudok č. 141/2018, kde tieto skutočnosti ešte boli spochybnené, po doplnení č. 1 znaleckého úkonu č. 141/2018 znalcom, znalec výslovne uviedol, že v znaleckom posudku č. 141/2018 sa dopustil pochybenia, pri ktorom vyhodnocoval

techniku jazdy vodiča kombajnu ako i technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody vo vzťahu k legislatívnym ustanoveniam, ktoré vstúpili do účinnosti až v roku 2009, pričom k dopravnej však došlo v roku 2006 a aplikované predpisy neboli v účinnosti. Okresný súd uvedenú skutočnosť vyhodnotil vo svojom rozhodnutí, pričom reagoval na tvrdenia žalovaného (je rovnaké ako v odvolacom konaní), že pri určení príčiny dopravnej nehody je potrebné prihliadnuť na závery znaleckého posudku ÚSI Žilina, ktorý za primárnu určil zlú techniku jazdy kombajnu. Súd jednoznačne uviedol, že záver pôvodného znaleckého posudku nemohol byť použitý pre rozhodnutie súdu vzhľadom na to, že pôvodný znalecký posudok bol doplnený a zosúladený s právnymi predpismi platnými v čase dopravnej nehody a z toho dôvodu pri svojom rozhodnutí musel súd vychádzať z doplnenia č. 1 znaleckého posudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že dopravná nehoda a škoda sa stali na ceste III. triedy v roku 2006 (21.08.2006) vzhľadom na platné predpisy neboli tvrdenia žalovaného o tom, že by vodič kombajnu ako nadrozmerného vozidla porušil akékoľvek právne predpisy, či už ohľadne označenia, sprevádzania doprovodným vozidlom, či vyznačením obrysov, a tak niekto iný ako žalovaný sa mal podieľať na zodpovednosti za škodu. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný pokiaľ sa chcel zodpovednosti zbaviť, čo i len čiastočne, je tým subjektom, ktorý je povinný preukázať, a to aj konkrétnymi dôkazmi, že škodu nezavinil. 20. Žalovaný tiež v odvolaní poukazoval na smernice a pokyny Ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 62 zverejnené vo Vestníku Ministerstva poľnohospodárstva a výživy, ročník XIV., čiastka 40 zo dňa 02.12.1967. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný poukazuje na v čase spôsobenia škody neplatné právne predpisy. Pokiaľ žalovaný poukazuje na smernicu a pokyny ministerstva poľnohospodárstva č. 62 (správne má byť 82) v odvolaní, zverejnené vo Vestníku Ministerstva poľnohospodárstva a výživy, ročník XIV., čiastka 40 zo dňa 02.12.1967, ktoré sa odvolávajú na vyhlášku č. 145/1958 Ú.v. táto vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 145/1958 Ú.v. zo dňa 19.09.1958 o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách, bola zrušená vyhláškou č. , ktorá bola zrušená vyhláškou č. , ktorá sa následne zmenila vyhláškou č. sa menila vyhláškou č. 281/1994, ktorá sa ďalej menila vyhláškou č. v znení vyhlášky č. o premávke na pozemných komunikáciách nadobudol účinnosť 01.04.1997, a ktorý platil v čase spôsobenia škody, zrušil dovtedy platné vyhlášky a nariadenia týkajúce sa premávky na cestách ako aj podmienok prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách, medzi inými aj vyhlášku Federálneho ministerstva dopravy č. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších vyhlášok, vyhlášku Federálneho ministerstva vnútra č. o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách (pravidlá cestnej premávky) v znení neskorších vyhlášok, vyhlášku Ministerstva vnútra č. 145/1956 Ú.v. o premávke na cestách v znení neskorších vyhlášok, ako aj vládne o premávke na cestách v znení neskoršieho zákonného opatrenia. Neustály poukaz žalovaného na neplatné právne predpisy v čase spôsobenia škody je preto irelevantný pre toto konanie. 21. Žalovaný aj v odvolacom konaní opätovne navrhoval doplniť dokazovanie o vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na zodpovedanie otázky, či preprava kombajnu, ako nadrozmerného nákladu, bola uskutočnená v súlade s príslušnými predpismi. Touto otázkou sa už zaoberal aj okresný súd, pričom nevyhovel návrhu na vykonanie dôkazu, čo odôvodnil aj v rozhodnutí tým, že v doplnení znaleckého posudku č. 1 znalec dal jednoznačné odpovede na kladené otázky ohľadne pohybu kombajnu na ceste III. triedy - na mieste dopravnej nehody, pričom ďalšie dokazovanie v predmetnom spore by neprispelo k inému posúdeniu skutkového deja a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom vyjadrením súdom prvej inštancie ohľadne nadbytočnosti ďalšieho dokazovania, pretože všetky základné otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci, boli či už v znaleckom posudku vypracovanom v rámci trestného konania alebo aj v znaleckom posudku vypracovanom v rámci civilného sporového konania zodpovedané. 22. Žalovaný v odvolaní tiež poukazoval na to, že poškodená X. E. je jeho manželka, a preto príjmy vrátane invalidného dôchodku patria do BSM z čoho vyplýva, že v prípade akceptovania žaloby žalobcu, by návrat invalidného dôchodku postihol aj samotnú poberateľku, preto sa žalobca nemohol domáhať sumy 25 920,75 Eur, ale len úhrady polovice vyplatených dávok poškodenej, a pokiaľ okresný súd rozhodol v zmysle ust. a znížil náhradu škody o 50% mal tak rozhodnúť len vo vzťahu k priznanej sume 12 960,40 Eur. S týmto názorom žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje. Ust. jasne určuje, že Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Žiadnym spôsobom nerozlišuje, či právo na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dávok je právom Sociálnej poisťovne len voči tretím osobám bez ohľadu na vzťah k poškodenému,

alebo by sa mal zohľadňovať manželský vzťah tretej osoby a poškodeného. Pokiaľ Sociálny poisťovňa vyplatila dávky poškodenému, má právo na náhradu škody voči tretej osobe, teda voči škodcovi. Pokiaľ žalovaný spôsobil škodu, ako ujmu na zdraví a iný subjekt, ako v tomto prípade Sociálna poisťovňa, reparoval túto škodu výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania škodcu, má právo na náhradu tejto škody, pričom k zníženiu náhrady môže dôjsť len v súlade s . Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil. Pri náhrade škody je bezpredmetné, či táto škoda bola spôsobená úplne neznámej osobe alebo osobe blízkej, ako v tomto prípade manželke škodcu, pokiaľ túto škodu za škodcu hradil niekto iný (Sociálna poisťovňa). Z tohto hľadiska preto nemá právny význam, či poškodený je manžel, rozvedený manžel, alebo osoba v inom príbuzenskom pomere, či úplne neznáma osoba. V tomto prípade sa totiž nerieši vzťah medzi škodcom a poškodeným, ale sa rieši náhrada škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok. Pokiaľ Sociálnej poisťovni vznikli finančné výdavky titulom výplaty dávok, musí existovať spôsob akým spôsobom nahradiť tento výpadok finančných prostriedkov, pričom práve v zmysle náhrada výpadku finančných prostriedkov vzniknutá výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania škodcu, je realizovaná právom Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči škodcovi ako tretej osobe. Je preto nesprávna úvaha žalovaného, že žalobca sa mohol domáhať úhrady len polovice vyplatených dávok, nakoľko príjmy poškodenej a žalovaného vrátane invalidného dôchodku patria do BSM manželov. Žalovaný totiž tým, že spôsobil niekomu škodu, by bol povinný túto škodu nahradiť a pokiaľ túto škodu uhradil niekto iný, má právo na vrátenie toho, čo plnil za škodcu - žalovaného. 23. Rozhodnutie okresného súdu na základe uvedených skutočností bolo považované za vecne správne, jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné, založené na právnom a skutkovom odôvodnení. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach okrem výroku vo veci samej aj v závislom výroku o trovách konania, ako aj o povinnosti žalobcu zaplatiť znalečné v rozsahu 50% a súdny poplatok, pričom osobitné odvolacie dôvody a odvolacie námietky k týmto výrokom rozsudku žalobca v odvolaní neuviedol. 24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci), pričom vzhľadom na to, že žalovaný v odvolacom konaní nemal úspech, žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).