Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-13-2020.pdf
PDF · 134.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: CHEMSTROJ, s.r.o., Priemyselná 720, Strážske, IČO: 36 674 621, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advokát Pirč, s.r.o., kpt. Nálepku 17, Košice, proti žalovanému: EUROCAST Košice, s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, Košice, IČO: 36 577 707, zastúpený Advokátskou kanceláriou IŠ, s.r.o., Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 472, o zaplatenie 17.001,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/25/2015-599 zo dňa 2. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/25/2015-599 zo dňa 2. októbra 2019.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
- Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.001,60 eur, s 9,50 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.796,00 eur od 9.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.040,00 eur od 24.10.2013 do zaplatenia, s 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.728,00 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800,00 eur od 6.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 540,00 eur od 28.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 777,60 eur od 27.1.2014 do 18.8.2014, zo sumy 972,00 eur od 21.2.2014 do 18.8.2014, zo sumy 540,00 eur od 21.2.2014 do 18.8.2014, zo sumy 1.166,40 eur od 27.2.2014 do 18.8.2014, zo sumy 540,00 eur od 27.2.2014 do zaplatenia zo sumy 972,00 eur od 11.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 540,00 eur od 11.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 13.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 777,60 eur od 16.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 972,00 eur od 20.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 540,00 eur od 20.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 583,20 eur od 24.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.784,00 eur od 24.4.2014 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
- Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 20.457,60 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúr vystavených za vykonané dielo
- opracovanie odliatkov. Písomným podaním, ktoré žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 30.10.2014, zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 3.456,00 eur a predmetom sporu tak zostala žalovaná suma 17.001,60 eur s príslušenstvom.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol zamietnuť žalobu z toho dôvodu, že uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 20.370,00
eur z titulu náhrady škody, ktorá vznikla žalovanému nesprávnym opracovaním odliatkov zo strany žalobcu.
4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol skorším rozsudkom č.k. 35Cb/25/2015-26 zo dňa 6. februára 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 35Cb/25/2015-241 zo dňa 13. júna 2017 tak, že konanie o zaplatenie 3.456,00 eur zastavil potom, čo žalobca zobral v tejto časti žalobu späť. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. 4Cob/89/2017-247 zo dňa 13. septembra 2017 tak, že zrušil rozsudok súdu č.k. 35Cb/25/2015-226 v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetom sporu zostala suma 17.001,60 eur, pretože uznesenie o zastavení konania v časti o zaplatenie 3.456,00 eur nadobudlo právoplatnosť 12.4.2017.
5. Súd prvej inštancie po opätovnom dokazovaní zistil, že na základe neformálnych zmlúv dodával žalovaný ako objednávateľ žalobcovi ako zhotoviteľovi odliatky, ktoré mal následne žalobca opracovávať. Následne žalobca vystavil žalovanému faktúry za opracovanie odliatkov na dohodnutú cenu za opracovanie. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný na pojednávaní dňa 1.6.2015 netvrdil, že nárok žalobcu uplatnený po čiastočnom späťvzatí je sporný. Vzhľadom na jednostranné započítanie pohľadávky zo strany žalovaného, ktoré malo za následok uznanie uplatneného nároku žalobcu, samotné dokazovanie súdom prvej inštancie bolo vedené práve v tomto smere o dôvodnosti započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie zistil z e-mailovej korešpondencie medzi zástupcom žalovaného Ing. Y. a zástupcom žalobcu Ing. M., že žalovaný zaslal žalobcovi dopyt na cenovú ponuku a výkresovú dokumentáciu na opracovanie odliatkov č. modelu 400014716 a 400014718. Dňa 22.5.2013 opäť mailovou korešpondenciou medzi tými istými osobami, zaslal zástupca žalovaného zástupcovi žalobcu výkresovú dokumentáciu s označením modelu pod č. 40005769 a 40005787, avšak bez dopytu na cenovú ponuku. Dňa 13.6.2013 vystavil žalovaný žalobcovi objednávku č. Nr. 13V01814, ktorou žiadal o opracovanie odliatkov podľa dodanej výkresovej dokumentácie s ich označením pod č. 400014716 a 400014718 v termíne do 22.7.2013. Následne dňa 28.6.2013 odovzdal žalovaný žalobcovi odliatky na opracovanie, ktoré boli v dodacom liste označené pod č. 400014716 a 400014718 a ktorých prevzatie zástupca žalobcu potvrdil pečiatkou a podpisom. Dňa 17.7.2013 zástupca žalovaného žiadal e-mailom zástupcu žalobcu o informáciu o plnení objednávky č. 13V01814 s požadovaným termínom plnenia 22.7.2013, na čo obratom Ing. M.V. reagoval tak, že 1 kus bude opracovaný 25.7.2013 a druhý 31.7.2013. Dňa 2.8.2013 prevzal vodič žalovaného 2 ks opracovaných odliatkov, pričom v predmetnom dodacom liste boli označené pod č. 400005769 a 400005787 a ako č. objednávky bolo uvedené 13V0184. Následne opracované odliatky na základe zmluvného vzťahu odovzdal žalovaný svojmu nemeckému partnerovi, ktorý reklamáciami zo dňa 20.8.2013 uviedol, že odliatok č. 400014718 je nepodarkom, nakoľko namiesto rozmeru 589 mm má 559 mm a č. 400014716 je rovnako nepodarkom keď namiesto rozmeru 700 mm má len 670 mm, pričom tento z hľadiska rozmeru vie prepracovať na model č. 400014718.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že jeho nemecký partner reklamoval u žalovaného predmetné odliatky listom z 22.8.2013. Uviedol, že odliatky sú nepoužiteľné, pretože majú iné rozmery a ide o vady, ktoré sú neodstrániteľné. Žalovaný uviedol, že tým mu vznikla škoda, ktorú žalovaný vyčíslil v liste zo dňa 9.9.2013 vo výške 19.870,00 eur. Následne listom z 18.9.2014 žalovaný započítal svoju pohľadávku z titulu náhrady škody vo výške 20.370,00 eur voči pohľadávke žalobcu vo výške 19.839,60 eur.
7. Súd prvej inštancie ďalej zistil zo súkromného znaleckého posudku č. 1/2018 vypracovaného na žiadosť žalovaného znaleckou organizáciou AUDIT - POL, s.r.o., že celková výška škody, ktorá vznikla žalovanému bola 18.570,00 eur a skladala sa zo skutočnej škody vo výške 15.982,47 eur a ušlého zisku vo výške 2.587,53 eur. Podľa znaleckého posudku č. 4/2018 vypracovaného Ing. Zuzanou Baumőhl Schwartzovou, PhD. jednostranný zápočet z účtovného hľadiska bol riadne zaúčtovaný a vykázaný v účtovníctve žalovaného. Ku správnosti jednostranného zápočtu pohľadávok z daňového hľadiska znalkyňa uviedla, že započítanie pohľadávok nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti ani na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Započítanie pohľadávok nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Škodu
spočívajúcu v ďalších nákladoch spojených s prepravou odliatkov do priestorov objednávateľa a ďalej k nemeckému partnerovi a ich následnou opravou treťou osobou žalovaný vyčíslil na sumu 566,28 eur.
8. Súd prvej inštancie vypočul ako svedka Ing. U. Y. - zástupcu žalovaného a Ing. S. M. - zástupcu žalobcu, ktorí komunikovali ohľadom uzatvorenia predmetnej zmluvy o dielo. Svedok Ing. U. Y. uviedol, že spôsob akým boli uzatvárané medzi žalobcom a žalovaným jednotlivé zmluvy na opracovanie odliatkov bol taký, že žalovaný najskôr u žalobcu uskutočnil dopyt na cenovú ponuku, súčasťou ktorého bola aj výkresová dokumentácia na opracovanie odliatkov. Po opracovaní a prevzatí odliatkov zo strany žalovaného, ten následne opracované odliatky zaslal svojmu zmluvnému partnerovi do Nemecka. Takýto postup pretrvával už aj v predchádzajúcich zmluvných vzťahoch medzi stranami sporu a bol zachovaný aj v predmetnom prípade. Uviedol, že email z mája 2013 skutočne zasielal Ing. U. Y. ako zástupca žalovaného pre Ing. S. M. ako zástupcu žalobcu, potvrdil, že aj v prejednávanej veci Ing. U. Y. ako zástupca žalovaného zaslal Ing. S. M.Á. e-mail z mája 2013, avšak iba za účelom prieskumu trhu, keď jeho obsahom bola cenová ponuka aj výkresová dokumentácia, avšak v tomto e-maili následne nedošlo k zadaniu konkrétnej objednávky tak ako tomu bolo v iných prípadoch.
9. Z výpovede svedka Ing. S. M. zástupcu žalobcu súd prvej inštancie zistil, že v podstate zhodne opísal všeobecný postup, na základe ktorého žalobca odliatky opracovával na základe požiadavky žalovaného a to tak ako ho opísal svedok Ing. U. Y.. Uviedol, že v prejednávanej veci výkresovú dokumentáciu z emailu z mája 2013 priradil k objednávke z 13.6.2013 z dôvodu, že bola doručená časovo bližšia ako výkresová dokumentácia v e-maili z marca 2013. Uviedol, že ak by súčasťou objednávok bola aj výkresová dokumentácia, nedošlo by k nezrovnalostiam. Uviedol, že tieto nezrovnalosti nežiadal odstrániť, pretože to nepovažoval za potrebné vzhľadom na dlhoročné vzťahy a bezproblémovosť vzájomných vzťahov.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o dielo, ďalej podľa ustanovení § 373 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu a následnú náhradu škody, podľa §§ 376, 378, 379, 380 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje náhradu škody, podľa § 381 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje náhradu ušlého zisku, podľa § 384 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosti na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie a podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje započítanie vzájomných pohľadávok a podľa ustanovenia § 384 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosť osoby, ktorej hrozí škoda urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody, alebo na jej zmiernenie.
11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebola sporná uplatnená pohľadávka žalobcu, ktorá mala zaniknúť v dôsledku započítania oproti pohľadávke žalovaného titulom náhrady škody, avšak túto pohľadávku žalovaného titulom náhrady škody žalobca považoval za spornú. Preto súd prvej inštancie posudzoval skutkový stav práve z tohto hľadiska, či žalovanému vznikla škoda a v akej výške. Súd prvej inštancie pri posudzovaní tejto náhrady škody uplatnenej zo strany žalovaného v tomto konaní ako započítacej námietky, vychádzal z výpovedí svedkov, zástupcov zmluvných strán a mal za preukázané, že pri opracovávaní odliatkov zmluvné strany vychádzali z postupu, podľa ktorého žalovaný ako objednávateľ zaslal žalobcovi ako zhotoviteľovi e-mailom cenovú ponuku s výkresovou dokumentáciou, ktorú ak žalobca akceptoval, vystavil následne žalovaný objednávku s uvedením č. modelu, termínu dodania a ceny, na základe čoho pristúpil žalobca k vykonaniu diela. Takýto postup bol zachovaný i v danom prípade, čo vyplýva z e-mailovej korešpondencie z 28.3.2013, objednávky č. Nr. 13V01814 z 13.6.2013, dodacieho listu z 2.8.2013 a nakoniec i z e-mailovej korešpondencie zo 17.7.2013, ktorá predchádzala odovzdaniu opracovaných odliatkov. Vo všetkých uvedených listinných dôkazoch bolo jednoznačne vymedzené č. odliatkov, resp. č. objednávky. Za daného stavu mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný ako objednávateľ vymedzil predmet plnenia žalobcovi dostatočne určito. Avšak žalobca pristúpil k opracovaniu odliatkov podľa výkresovej dokumentácie uvedenej v e-maili zástupcu žalovaného z 22.5.2013, na ktorý v súlade s obchodnými zvyklosťami medzi stranami sporu už nenadväzovala konkrétna objednávka. Sám zástupca žalobcu Ing. M. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že výkresovú dokumentáciu, ktorá mu bola doručená 22.5.2013 tzv. spároval z objednávkou Nr. 13V01814 z 13.6.2013 na základe časovej postupnosti, nie z hľadiska obsahu tejto objednávky, v ktorej bolo uvedené č. modelu 400014716 a 400014718 a ktoré sa zhodovalo s výkresovou dokumentáciou zasielanou žalovaným žalobcovi v e-maili z 28.3.2013, čím vyvolal omyl v rozmeroch opracovaných dvoch odliatkov.
12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v zrušujúcom uznesení, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, sa primárne zaoberal otázkou náhrady škody. Posudzoval z čoho sa skladá vzniknutá škoda, teda či ide o skutočnú škodu, ušlý zisk alebo náklady vynaložené v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalobcu. Posudzoval ďalej, či žalovaný ako objednávateľ diela pri preberaní diela v zmysle ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke odliatkov zistiť, že dva odliatky mali iné rozmery ako mali mať a či práve toto neviedlo k vzniku ďalších nákladov spojených s prepravou týchto odliatkov k nemeckému partnerovi a ich následnej oprave treťou osobou a nie žalobcom, ktorý už mal k odliatkom vyrobené šablóny. Súd prvej inštancie ďalej podľa pokynov odvolacieho súdu vyhodnocoval, či odliatok, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu úplne znehodnotený nebolo možné opraviť a či materiál, z ktorého bol odliatok vyrobený nebolo možné použiť na iné účely a týmto spôsobom tak znížiť škodu podľa § 382 Obchodného zákonníka. Taktiež mal súd prvej inštancie ustáliť, kedy nastalo omeškanie žalobcu a dokedy bol žalovaný v omeškaní s úhradou tejto pohľadávky, teda kedy celá pohľadávka žalobcu mohla zaniknúť.
13. Súd prvej inštancie pri posudzovaní týchto otázok podľa pokynov odvolacieho súdu mal za preukázané, že žalobca, ktorý postupoval v súlade so zaužívaným postupom vo vzťahu k žalovanému ako zmluvnému partnerovi síce pochybil keď odliatok č. 400014718 opracoval namiesto rozmerov 589 mm na 559 mm a odliatok č. 400014716 opracoval namiesto rozmerov 700 mm na 670 mm, avšak žalovaný ako objednávateľ diela mal podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka pri preberaní diela vynaložiť patričnú odbornú starostlivosť tak, aby pri prehliadke diela mal možnosť zistiť, že dva odliatky mali iné rozmery ako mali mať a to cca o 3 cm. Žalovaný si dielo - opracované odliatky spolu s odovzdávacím protokolom s presným označením odovzdaných odliatkov riadne prevzal od žalobcu dňa 2.8.2013 v prevádzke žalobcu v Strážskom bez toho, aby namietal akékoľvek jeho nedostatky, ktoré by bránili ich riadnemu použitiu. Pred expedovaním týchto odliatkov do Nemecka žalovaný uviedol, že zlievarenské vady sa na odliatku nenachádzajú. Nezrovnalosti v rozmeroch diela žalovaný žalobcovi oznámil a namietal až po odovzdaní diela svojmu nemeckému partnerovi. V príčinnej súvislosti s tým, že dva odliatky mali iné rozmery ako mali mať, žalovanému v dôsledku absencie vynaloženia odbornej starostlivosti vznikla škoda. Súd prvej inštancie vychádzal zo súkromného znaleckého posudku vypracovaného na žiadosť žalovaného znaleckou organizáciou AUDIT - POL, s.r.o. a tiež zo súkromného znaleckého posudku vypracovaného Ing. Zuzanou Baumőhl Schwartzovou, PhD. a uzavrel, že ide o skutočnú škodu, ušlý zisk a náklady na dopravu. Celková výška škody bola 18.570,00 eur a skladala sa zo skutočnej škody vo výške 15.982,47 eur a ušlého zisku vo výške 2.587,53 eur. Náklady na dopravu vynaložené v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalobcu predstavovali sumu 566,28 eur (2 x 130,00 eur a 306,28 eur).
14. Pre rozhodnutie vo veci samej ako to uviedol súd prvej inštancie bolo podstatné to, či v dôsledku konania, resp. nedôsledného konania žalovaného vznikla žalovanému predmetná škoda. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný síce preukázal vznik škody a jej výšku, ale neuniesol dôkazné bremeno o tom v tom smere, že dostatočne nepreukázal to, že vynaložil odbornú starostlivosť pri preberaní predmetného diela, resp. najneskôr po jeho odovzdaní od žalobcu tak, aby predišiel vzniku škody. Za nedodržanie tejto zákonnej povinnosti v zmysle § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka nemôže niesť zodpovednosť žalobca. Preto žalovanému nemožno priznať uplatnené práva z vád diela. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou nezanikla v dôsledku započítania zo strany žalovaného listom z 18.9.2014, pretože žalovaný si ju proti žalobcovi nemohol započítať, pretože škoda vznikla v dôsledku nedodržania zákonnej povinnosti zo strany žalovaného pri preberaní diela. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že to, či odliatok, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu úplne znehodnotený bolo možné opraviť alebo nie a či materiál z ktorého bol odliatok vyrobený bolo možné použiť na iné účely a tým znížiť škodu podľa § 382 Obchodného zákonníka, nebolo potrebné dokazovať, vzhľadom na rozhodnutie súdu vo veci samej a to preto, lebo súd započítanie vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie preto považoval pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny diela za dôvodnú a preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela 17.001,60 eur s príslušenstvom.
15. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa § 365, § 369 Obchodného zákonníka i zákonné úroky z omeškania 9,50 % ročne a 9,25 % ročne odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia tak ako to presne špecifikoval vo výroku rozsudku.
16. O nároku na náhradu trov trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti všetkým jeho výrokom. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie nároky žalovaného neuznal z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom, že dostatočne nepreukázal, že by nevynaložil odbornú starostlivosť pri preberaní diela, resp. čo najskôr po jeho odovzdaní od žalobcu tak, aby predišiel vzniku škody. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalovanému nemožno priznať práva z vád diela. Tieto závery súdu prvej inštancie nepovažuje žalovaný za správne keď uzavrel, že žalovaný preukázal vznik škody a jej výšku. Evidentne si však súd prvej inštancie nesprávne vyložil pokyn odvolacieho súdu v tom, keď odvolací súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či žalovaný ako objednávateľ diela pri preberaní diela mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke diela čo najskôr po odovzdaní predmetu diela zistiť, že predmetné dva odliatky mali iné rozmery ako mali mať a teda, či práve toto neviedlo k vzniku ďalších nákladov spojených s prepravou týchto odliatkov pre nemeckého partnera a následnej ich oprave treťou osobou a nie žalobcom, ktorý už má s týmito odliatkami vyhotovené šablóny. Súd prvej inštancie sa mal najprv zaoberať otázkou nákladov na prepravu odliatkov do Nemecka ako súčasti náhrady škody žalovaného, čo by malo za následok nanajvýš zníženie celkovej náhrady škody o túto časť požadovanej náhrady škody titulom prepravy, avšak nie nepriznanie náhrady škody v celom rozsahu. Takýto záver súdu prvej inštancie je nesprávny a nelogický. Bolo preukázané, že na strane žalovaného existovala škoda už v čase prepravy odliatkov do Nemecka a to v časti za zničené odliatky ako aj vo forme ušlého zisku. Zníženie celkovej náhrady škody na strane žalovaného môže predstavovať maximálne výšku žalovaným požadovanej náhrady nákladov prepravy odliatkov do Nemecka vo výške 566,28 eur.
18. Žalovaný ďalej k žalobcom vykonštruovanému tvrdeniu, či by prepracovanie väčšieho z odliatkov na menší z odliatkov mohol realizovať samotný žalobca ako zhotoviteľ diela, považuje žalovaný za absolútne nereálne a zo strany žalobcu za špekulatívne. Žalobca od začiatku odmietal svoju zodpovednosť za zničenie odliatkov. Odvolací súd konštatoval, že nároky z vád diela sa nedotýkajú nároku na náhradu škody, pričom na strane žalovaného je dôvodné uplatnenie nároku na náhradu škody. Ak teda žalobca od začiatku odmietal porušenie svojich povinností, nebolo reálne nechať „upraviť“ jeden z odliatkov práve žalobcovi. Takáto vôľa zo strany žalobcu nikdy nebola. Na strane žalovaného neexistovala povinnosť nechať si odliatky prepracovať k žalobcovi, ktorý bol zodpovedný za ich zničenie.
19. Žalovaný opätovne uviedol, že v prejednávanej veci nejde o nároky z vád diela ale o nároky žalovaného ako objednávateľa za zničenie diela, teda o nárok na náhradu škody. To, že väčší z odliatkov bolo možné prispôsobiť na menší z odliatkov podľa pôvodného zadania projektovej dokumentácie bola lez zhoda náhod. Vzhľadom na špecifickosť a technickú náročnosť týchto odliatkov, ktoré neboli vyhovujúce, neboli použiteľné na svoj pôvodný účel a preto je možné ich hodnotiť ako zničené. Žalovaný sám pristúpil k eliminácii rozsahu vzniknutej škody a to na mieste kde to najskôr bolo možné u nemeckého partnera a tieto náklady na elimináciu škody vo výške 1.800,00 eur sú zanedbateľné oproti hroziacej škode pri zničení odliatku č. 400014718 za 13.775,00 eur.
20. Ďalej žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť rozdielu medzi nárokmi z vád diela a nárokom na náhradu škody, keď celú pohľadávku žalovaného nepovažoval za započítania spôsobilú v dôsledku nedodržania zákonnej povinnosti zo strany žalovaného. Odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí síce poukázal na povinnosť súdu prvej inštancie posúdiť aj konanie žalovaného pri preberaní diela v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, hoci toto zákonné ustanovenie sa spája s právom z vád diela. Súd prvej inštancie sa však vôbec nezaoberal aj potrebou aplikácie ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého by nemali nastať účinky spojené s tým, že súd neprizná v súdnom konaní právo objednávateľa z vád diela, pokiaľ vady diela sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci (zhotoviteľ diela) vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal konaním s odbornou starostlivosťou na strane žalobcu ako zhotoviteľa diela, ktorý bol profesionál v
oblasti spracovania zlievarenských výrobkov. Žalobca musel vedieť, alebo minimálne mal vedieť, že nepostupoval podľa žalovaným predloženej projektovej dokumentácie na opracovanie odliatkov. Preto pri správnej aplikácii § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, účinky kedy súd nemôže priznať v súdnom konaní právo objednávateľa z vád diela, ani nemali nastať. Súd prvej inštancie teda nemal konanie, alebo nekonanie žalovaného s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť tak, že by žalovanému nepriznal žiadne nároky. Súd prvej inštancie preto nesprávne na prejednávanú vec aplikoval právnu normu a to ustanovenie § 526 ods. 2 Obchodného zákonníka bez použitia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka.
21. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, aj napriek tomu, že vykonal pomerne rozsiahle komplexné dokazovanie a vznik škody žalovanému a jej výška boli zo strany žalovaného riadne preukázané. Žalovanému sa preto rozsudok súdu prvej inštancie javí ako arbitrárny a nesprávny a teda aj nezákonný, porušujúci právo žalovaného na spravodlivý proces, je nepresvedčivý a nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka pre nepriznanie nároku žalovanému na náhradu škody. Nevysporiadal sa s tým, v čom spočívalo porušenie povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou a to tak, že by to malo vplyv na absolútne neuznanie nároku žalovaného na náhradu škody od žalobcu. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne.
22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v konaní už bolo skôr preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela je dôvodný a nesporný. Sporný bol iba započítací prejav žalovaného. Žalovaný reálne nepreukázal, že mu bola spôsobená škoda a nepreukázal, že jeho jednostranným právnym úkonom došlo k zániku nesporného peňažného nároku žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o údajnej škode, ktorá mu vznikla a to nevyplýva ani zo súkromných znaleckých posudkov, ktoré predložil a ktoré žalobca spochybnil. Jediný listinný dôkaz, ktorý žalovaný predložil na preukázanie, bol výpis z bankového účtu žalovaného o tom, že uhradil prepravcovi faktúry za prepravu odliatkov zo Slovenska do Nemecka vo výške 312,00 eur za obidva odliatky. Keďže nepoužiteľným bol iba jeden z týchto odliatkov, potom náklady na jeho prepravu predstavovali 50 % zo sumy 312,00 eur, čiže 156,00 eur. Žalobca ďalej uviedol, že jedným zo zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu je vznik škody a jej reálne preukázanie. Žalovaný neosvedčil, že skutočne zaplatil svojmu nemeckému partnerovi platbu za chybný odliatok, ktorý bolo potrebné dodatočne vyrobiť a za ďalší odliatok, ktorý bol dodatočne prepracovaný na menší odliatok. Keďže takto škoda preukázaná nebola, nebolo možné ju zo strany žalovaného ani reálne započítať oproti nespornej pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2004 sp. zn. 3Cdo/32/2007 vyplýva, že škoda by mohla vzniknúť až zaplatením, čo však žalovaný v prejednávanej veci nepreukázal a navyše musí preukázať priamu väzbu medzi príčinou protiprávneho konania a jej následkom, teda zaplatením určitej peňažnej pohľadávky. Ďalším zákonným predpokladom zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť. Musí byť preukázaná priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi príčinou a následkom, čo v prejednávanej veci taktiež preukázané nebolo. V konaní bolo preukázané, že žalovaný dňa 2.8.2013 prevzal oba odliatky od žalobcu, spolu s ich dokumentáciou a to dodacím listom a protokolom o kvalite. V ten istý deň boli odliatky uložené v sídle žalovaného v Košiciach. Jedinou e-mailovou reakciou žalovaného k týmto odliatkom bolo to, že odliatky vykazovali odreniny, ktoré vznikli ich manipuláciou pri nakladaní v prevádzke žalobcu v Strážskom, ale inač spĺňali zlievarenské požiadavky a sú bez vád. Oba odliatky sa u žalovaného nachádzali po dobu 4 dní, žalovaný ich fotografoval a zaslal žalobcovi spolu s fotozábermi v prílohe elektronickej e-mailovej správe informáciu o zlievarenskej nezávadnosti výrobkov. Preukázateľne v tomto období žalovaný nevynaložil žiadnu odbornú starostlivosť, aby si splnil všeobecnú zákonnú prevenčnú povinnosť k predchádzaniu možnej škody v zmysle ustanovenia § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka a ani osobitnú povinnosť v zmysle § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vady diela zjavne zistil až zahraničný obchodný partner v Nemecku. Preto nemožno hovoriť o bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti medzi príčinou a vznikom škody a to aj, ak by žalovanému škoda vznikla. Vzťah príčiny a následku pri náhrade škody musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nemôže byť iba sprostredkovaný. Príčinou škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom. Vyplýva to z rozhodnutia R 7/1979.
23. Ďalej žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na nezákonné dôkazy, ktoré predložil žalovaný a to znalecké posudky vypracované znaleckou organizáciou AUDI - POL, s.r.o. k výške škody, pretože táto znalecká organizácia nebola zapísaná v zozname znalcov pre znaleckú činnosť kontroling v odvetví
09 03 00. Pretože iba pre toto odvetvie spadá znalecký výpočet stanovenia výšky škody. Ďalšia súdna znalkyňa z odvetvia účtovníctva a daňovníctva Ing. Zuzana Baumőhl Schwartzová, PhD. túto skutočnosť potvrdila vo svojom súkromnom znaleckom posudku č. 4/2018 na strane 5., keď uviedla, že „Znalec neposudzoval správnosť ocenenia výšky finančnej náhrady škody, pretože táto problematika nie je predmetom obsahového vymedzenia znaleckého odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo“. Preto žalobca nesúhlasí ani s postupom súdu prvej inštancie, ak pripustil, aby znalecké posudky predložené žalovaným ako dôkaz v tomto súdnom konaní, znaleckou organizáciou AUDI - POL, s.r.o., ktorá vypracovala súkromný znalecký posudok bez toho, aby bola zapísaná v odvetví kontroling, nepostupovala táto znalecká organizácia správne a mala v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) Zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch odmietnuť vykonanie znaleckého úkonu. Ďalší znalecký posudok, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Zuzana Baumőhl Schwartzová, PhD. sa netýka posudzovania vzniku škody ani výšky škody. Išlo o znalecký posudok z hľadiska účtovného a daňového posúdenia zúčtovania jednostranného zápočtu, čo nie je právne relevantné pre toto konanie o nároku na náhradu škody.
24. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný doposiaľ nepreukázal, že došlo k zníženiu hodnoty jeho majetku, alebo že nedosiahol očakávaný nárast svojho majetku a to práve konaním žalobcu ako zhotoviteľa predmetného diela a nepreukázal, že by išlo o priamu bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a škodou spôsobenou v Nemecku. Žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu s podnikateľským subjektom v Nemecku. Žalovaný prevzal predmetné dielo u žalobcu v Strážskom, 4 dni ho skladoval v Košiciach, predtým než ho prepravil do Nemecka. Žalovaný nepreukázal ani to, že uhradil v prospech svojho obchodného partnera určitú sumu a nepreukázal ani zníženie svojho majetku. Žalobca preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný, spravodlivý a preto navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil.
25. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému dňa 3.1.2020, odvolaciu repliku k nemu nepodal.
26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v napadnutom rozsahu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
27. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 379 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
28. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Rozsudok spĺňa všetky formálne náležitosti, je riadne odôvodnený. Odvolací súd si osvojil dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
29. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
30. Základom odvolania žalovaného bolo to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na prejednávanú, započítaciu námietku žalovaného titulom náhrady škody iba ustanovenie § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, bez použitia ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka.
31. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
32. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
33. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka.
34. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
35. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
36. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
37. Z citovaného zákonného ustanovenia § 562 vyplýva, že je v ňom uvedená notifikačná povinnosť objednávateľa diela a táto notifikačná povinnosť je uvedená aj v ustanovení § 428 Obchodného zákonníka, teda notifikačná povinnosť kupujúceho pri kúpnej zmluve. Táto notifikačná povinnosť znamená povinnosť objednávateľa diela pri zmluve o dielo a povinnosť kupujúceho pri kúpnej zmluve, oznámiť druhej zmluvnej strane, teda zhotoviteľovi diela, alebo predávajúcemu, že dodané dielo, alebo dodaný tovar majú konkrétne vady faktické alebo právne. Pri prejednávanej zmluve o dielo to znamená, že ak podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovaný ako objednávateľ neoznámil žalobcovi ako zhotoviteľovi diela, že opracované odliatky mali konkrétne vady, súd nemôže žalovanému ako objednávateľovi diela priznať proti žalobcovi ako zhotoviteľovi diela právo z vád diela, teda aj právo na náhradu škody, ktorú si žalovaný uplatnil protinávrhom v tomto konaní. Právo na náhradu škody môže vzniknúť tiež ako dôsledok vadného plnenia, avšak musí mu taktiež predchádzať notifikačná povinnosť objednávateľa diela oznámiť zhotoviteľovi diela konkrétne vady diela, ktoré môžu mať za následok aj nárok na náhradu škody.
38. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 440 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého objednávateľ diela nemôže požadovať ako náhradu škody to, čo mohol od zhotoviteľa diela získať z iného plnenia, teda z nároku z vád diela spočívajúcich v prejednávanej veci v iných než dohodnutých rozmeroch odliatkov. Preto, ak súd neprizná objednávateľovi diela právo z vadného plnenia v dôsledku oneskoreného zistenia vád diela alebo v dôsledku, že neboli riadne oznámené zhotoviteľovi diela, nemôže súd priznať objednávateľovi diela ani iný nárok, teda ani nárok na náhradu škody, ak si to zmluvné strany v zmluve výslovne nedohodli.
39. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za správny záver súdu prvej inštancie v tom, že žalovanému ako objednávateľom diela v zmysle citovaného ustanovenia § 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka súd nemohol priznať právo z vád diela, ak žalovaný ako objednávateľ neoznámil žalobcovi ako zhotoviteľovi diela presne špecifikované vady bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke diela uskutočnenej čo najskôr po odovzdaný predmetu diela. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné dielo prevzal žalovaný v prevádzke žalobcu dňa 2.8.2013. Až dňa 21.8.2013 žalobca a žalovaný spísali zápisnicu o vadách (č.l. 120 spisu) z ktorej vyplýva, že odliatky mali iné rozmery a je v tejto zápisnici presne uvedené, aké rozmery mali mať a aké rozmery mali v skutočnosti. Túto zápisnicu o vadách spísali žalobca a žalovaný po reklamácii nemeckého obchodného partnera žalovaného BHS-Sonthofen GmbH An der Eiserschmetze 47, 87527 Sonthofen, Germany. Táto reklamácia nemeckého partnera je z 20.8.2013. To znamená, že žalovaný nezistil vady spočívajúce v iných rozmeroch odliatkov hneď po ich prevzatí od žalobcu dňa 2.8.2013, ale ich zistil až z reklamácie nemeckého partnera zo dňa 20.8.2013 (č.l. 121-123 spisu). Žalovaný následne dňa 21.8.2013 spísal zápisnicu o vadách a listom z 22.8.2013 (č.l. 115 spisu) oznámil žalobcovi vady opracovaných odliatkov. Táto zápisnica o vadách z 21.8.2013 ani oznámenie vád z 22.8.2013 neobsahovali označenie uplatnených nárokov žalovaného z vady diela podľa § 562 ani podľa § 428 Obchodného zákonníka, pretože v týchto listinných dôkazoch nie je uvedené, aké konkrétne nároky z
vád diela si žalovaný uplatňuje u žalobcu, teda či si uplatňuje v zmysle § 564 v spojení s ustanovením §§ 436 - 441 Obchodného zákonného niektorý z týchto zákonných nárokov z vád diela: dodanie náhradného diela, odstránenie vád diela opravou, primeranú zľavu z ceny diela, alebo navrhuje odstúpenie od zmluvy o dielo. Odvolací súd k tomu udáva, že nárokom z vád diela nie je priamo nárok na náhradu škody bez uplatnenia konkrétneho uvedeného nároku z vady diela. Je pravda, že uplatnením nárokov z vád diela nestráca objednávateľ nárok na náhradu škody, ale túto si môže uplatniť u zhotoviteľa diela až vtedy, keď si objednávateľ riadne a včas uplatnil konkrétne zákonné nároky z vád diela. Nemôže uplatneniu nároku na náhradu škody z vád diela predchádzať uplatnenie zákonných nárokov z vád diela, teda dodanie náhradného diela, odstránenie vád diela opravou, primeranú zľavu z ceny diela, alebo odstúpenie od zmluvy o dielo, pretože podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka iba popri týchto oprávnených nárokoch má kupujúci nárok na náhradu škody.
40. Žalovaný v konaní nepreukázal aké nároky z vád diela si uplatnil u žalobcu, pretože ani na č.l. 115, teda v oznámení vád diela, ani podľa č.l. 116 - uplatnenie náhrady škody, ani podľa č.l. 120 - zápisnica o vadách diela, nie je uvedená žiadna z možných uplatniteľných zákonných nárokov objednávateľa diela z vád diela. V týchto písomných podaniach je uplatnený iba nárok na náhradu škody z vád diela, ktorý sám o sebe bez riadneho uplatnenia zákonných nárokov z vád diela, nemôže byť žalovanému ako objednávateľovi diela priznaný.
41. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak priznal žalobcovi nespornú uplatnenú pohľadávku 17.001,60 eur titulom ceny diela za opracovanie odliatkov, potom ako z celkovej uplatnenej pohľadávky 20.457,60 eur bolo konanie o zaplatenie 3.456,00 eur právoplatne zastavené. Súd prvej inštancie správne oproti tejto dôvodne uplatnenej pohľadávke žalobcu nepovažoval za dôvodne uplatnenú započítaciu námietku žalovaného vo výške 32.345,00 eur podľa písomného uplatnenia náhrady škody žalovaného z 26.8.2013.
42. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o priznanej pohľadávke žalobcu titulom zaplatenia ceny diela ako vecne správny, vrátane zákonného úroku z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bola táto cena diela žalovanému zo strany žalobcu vyfakturovaná. Taktiež správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania pre úspešného žalobcu.
43. O náhrade trov toho odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu proti neúspešnému žalovanému. O výške trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).