Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-7-2020.pdf
PDF · 75.23 KB
Case nature
Subarea
19CoE/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v exekučnej veci oprávneného J. Y. G., G., so sídlom H., C. 5, V. XX XXX XXX, zastúpeného Z. so sídlom H., C. X, V. XX XXX XXX, proti povinným 1/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, 2/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. XXX/X, C., o vymoženie 9.886,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 2Er/327/2017-18 zo dňa 29. novembra 2017 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora N.. M. Y., C.., so sídlom exekútorského úradu H., F. XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22.03.2017. V odôvodnení uviedol, že dňa 03.05.2017 doručil súdu súdny exekútor N.. M. Y., C.., žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade návrhu oprávneného, spísaného do zápisnice dňa 22.03.2017 a exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.07.2009 sp. zn. 1Zm/317/2009. Preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, fotokópie zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, fotokópie zmluvy o postúpení pohľadávok a oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. 1Zm/317/2009 dospel súd prvej inštancie k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Povinný 1/ ako dlžník, povinný 2/ ako spoludlžník a C. G. G., Z.., ako veriteľ uzatvoril dňa 30.06.2006 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej C. G. G., Z. poskytla povinným úver. Nárok zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bol zabezpečený blankozmenkou č. XXXXXXXXXX/ XXXXXXXX, ktorú vystavil povinný 1/ dňa 23.02.2006, kde je ako avalista uvedený okrem iného aj povinný 2/. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/317/2009 vyplýva, že zmenkový súd neskúmal dôvod vystavenia zmenky (tzv. zmenkovú kauzu). Z vykonaného dokazovania mal teda súd prvej inštancie za preukázané, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie voči povinným na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Mal ďalej za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom zmenkový súd neskúmal dôvod vystavenia zmenky (tzv. zmenkovú kauzu), rozhodol len na podklade návrhu veriteľa (právneho predchodcu oprávneného), pričom ako listinný dôkaz posudzoval len predloženú zmenku a v konaní tak nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Z obsahu fotokópie zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.06.2006 vyplýva, že táto obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, napr. dojednanie o predĺžení zákonnej premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že zamietnutím poverenia v predmetnej veci došlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď nesprávne aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vo vzťahu k exekučnému titulu - zmenkovému platobnému rozkazu vydanému v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. V čase vydania platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, nakoľko záväzok zo zmenky ako abstraktného právneho úkonu bolo možné uplatniť v špeciálnom a zákonom samostatne upravenom type súdneho konania so špecifickým predmetom. Súd pred vydaním rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom. Ak boli uvedené predpoklady splnené, súd zmenkový platobný rozkaz bez ďalšieho skúmania skutkového stavu vydal. Vzhľadom k uvedenému je logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinnými, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 03.07.2009, čiže v čase, keď takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval, práve naopak, umožňoval vydanie riadneho a rovnocenného exekučného titulu bez potreby preukazovania kauzálnych predpokladov. Zákonodarcovi muselo byť v čase prijímania novely, ktorou sa menilo predmetné zákonné ustanovenie, zrejmé, že podmienka skúmania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinnou ani nemohla byť v čase priznania nárokov zo zmenky zmenkovým súdom splnená, a preto takéto ustanovenie nemá a nemôže mať oporu v platnom právnom poriadku. Oprávnený uviedol, že takýto výklad a aplikácia zákona je v rozpore so základnými zásadami a princípmi civilného konania, v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie, ktoré je postavené na jazykovom výklade, bez širšieho kontextu s prihliadnutím k účelu zákona a jeho základným princípom, potrebné považovať za arbitrárne. Oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Oprávnený zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím mu bolo znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Na základe vyššieho uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Povinný 2/ sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 CSP.
5. Podľa § 243h veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Vzhľadom k tomu, že toto exekučné konanie sa začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 22.03.2017, je potrebné naň aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.03.2017.
6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) prvá veta pred bodkočiarkou, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Zo súdneho spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa 22.03.2017. Týmto dňom sa začalo exekučné konanie (§ 36 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). Zo súdneho spisu však súčasne vyplýva, že povinný 1/ I. D.
zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda pred začatím exekučného konania. Proti osobe, ktorá zomrela, nemožno viesť súdne konanie, keďže táto osoba nemá procesnú subjektivitu (§ 61 CSP).
10. Ak teda súd prvej inštancie konal s povinným 1/, ktorý zomrel pred začatím konania, a vydal napadnuté uznesenie (hoci o smrti povinného 1/ sa súd prvej inštancie pred vydaním napadnutého uznesenia nemal ako dozvedieť), neboli splnené procesné podmienky, čo odvolací súd preskúmava ex offo (§ 380 ods. 2 CSP) a je to dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 389 písm. a) CSP.
11. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o zastavení konania vo vzťahu k povinnému 1/ (§ 62 CSP) a znova posúdi žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd považuje za vhodné k tomu uviesť, že v posledných rokoch došlo k zmene rozhodovacej praxe v otázke skúmania dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 veta štvrtá Exekučného poriadku v tom zmysle, že exekučný súd je povinný vecne preskúmať, či konkrétne plnenie, ktoré má byť predmetom exekúcie, má základ v neprijateľných zmluvných podmienkach (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 30Oboer 10/2017, neskoršie rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktoré zohľadňujú tam vyslovený názor Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 19CoE/29/2018, ako aj nález Ústavného súdu SR z 20.02.2020 sp. zn. II. ÚS 299/2019).
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).