Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-70-2018.pdf
PDF · 167.37 KB
No categories available
42C/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: Z.. A. K., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, XXX XX S. - K. K., zastúpená: JUDr. Tibor Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti žalovanej v 1. rade: Z. A., H.. XX.XX.XXXX, C. Č. XX, XXX XX E., žalovanej v 2. rade: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74, Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu škody na zdraví takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 242.825,- EUR s 8% úrokom titulom náhrady bolestného z a s t a v u j e .
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 247.240,- EUR s 8% úrokom titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z a s t a v u j e .
III. Konanie v časti o zaplatenie 1.624,72 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.10.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e .
IV. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni titulom náhrady bolestného sumu 663,- EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných povinnosť druhého žalovaného zaniká.
V. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 5.029,- EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných povinnosť druhého žalovaného zaniká.
VI. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
VII. Žalovanej v 1. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
VIII. Vo vzťahu k I., II. a III. výroku žalovanej v 2. rade voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
IX. Vo vzťahu k IV. a VI. výroku žalovanej v 2. rade voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 42,24%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
X. Vo vzťahu k V. výroku p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa si žalobou zo dňa 29.10.2018 voči žalovanej v 1. a 2. rade uplatňovala spoločne a nerozdielne titulom bolestného nárok vo výške 242.82 EUR s 8% úrokom v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že žalovaná v 1. rade jej dňa 3.11.2016 spôsobila ujmu na zdraví, keď sa nevenovala plne vedeniu motorového vozidla a spôsobila dopravnú nehodu, bola uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a bol jej uložený peňažný trest vo výške 700,- EUR. Žalobkyňa ako poškodená bola s nárokmi na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Uviedla, že pri nehode utrpela viaceré zranenia a to pomliaždenie hornej časti pravého predkolenia v oblasti píšťaly s vnútrokĺbovou zlomeninou hornej časti píšťaly v oblasti medzikĺbovej drsnatiny (eminencia interkondylica) a vnútorného kondylu píšťaly, neúplná zlomenina hlavy ihlice (fissura) s natrhnutím vonkajších väzov a oboch meniskov pravého kolena. Jednalo sa o úraz ťažký, pričom jej hospitalizácia na Klinike úrazovej chirurgie UNLP v Košiciach trvala od 03.11.2016 do 21.11.2016, od 05.03.2017 do 08.03.2017 a od 05.11.2017 do 18.11.2017. Ďalej absolvovala 17 kontrol v UN LP Košice. Doba liečenia trvala od 03.11.2016 do 31.05.2018 a práceneschopnosť žalobkyne trvala aj v čase podania žaloby. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia bolo hodnotenie bolestného určené na 275 bodov ku dňu 02.07.2018. Ďalej uviedla, že sťaženie spoločenského uplatnenia bude stanovené po ukončení práceneschopnosti respektíve v priebehu, keď to bude z hľadiska lekárskeho možné. Tvrdila, že žalovaná v 2. rade jej čiastočne uhradila škodu, vyplatila jej sumu 4.375,93 EUR. Doplnila, že predmetným úrazom bol narušený jej obvyklý spôsob života v každom smere, bola odkázaná na pomoc iných osôb, bola imobilná, z hľadiska liečby sa jednalo o bolestivý spôsob liečenia s bolesťami veľkej intenzity, hlavne v prvých dňoch po úraze. Neskôr jej zlomenina a poranenia väzov kolena spôsobovali bolesti stredne veľkej intenzity v období minimálne troch mesiacov. Používala ortopedické pomôcky, barle a aj v súčasnej dobe je obmedzená v bežnej dennej pohybovej aktivite, kríva, nemôže našľapovať na chodidlo a je značne obmedzovaná v zabezpečovaní bežných potrieb a odkázaná na pomoc iných osôb. V texte žaloby (pozn. súdu nie v petite) si žalobkyňa voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatnila spoločne a nerozdielne nárok na náhradu bolestného vo výške 4.856,50 EUR. Keďže utrpela poškodenie zdravia v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou žiadala, aby jej súd priznal 50 násobok bodového ohodnotenia bolestného, čo predstavuje sumu 242.825,- EUR (pozn. súdu 275 bodov x 17,66 EUR ako hodnota jedného bodu x 50).
3. Žalovaná v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 19.11.2018, čl. 30 uviedla, že predmetom platnej právnej úpravy v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je nárok na zvýšenie odškodnenia titulom bolestného, keďže platná právna úprava vzťahujúca sa na tento prípad 50 násobne navýšenie nepozná a neupravuje. Uviedla, že uplatňovaný nárok je v rozpore s platnou právnou úpravou a nie je možné žalobe vyhovieť, je potrebné ju zamietnuť. Doplnila, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetom právnej úpravy je len zvýšenie bodového hodnotenia bolestného posudzujúcim lekárom a nie zvýšenie náhrady za bolesť, preto žalobkyňa sa nemôže domáhať takto určeného nároku. K uplatňovaniu príslušenstva pohľadávky žalovaná v 2. rade zotrvala na tom, že v zmysle ust. § 217 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nie je možné úrok z nesplatenej istiny priznať a aj v tomto prípade by sa jednalo o povinnosť, ktorá by vznikla až na základe súdneho rozhodnutia, ktoré je v tomto smere konštitutívne. Taktiež poukázala na znenie § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. účinného a platného od 1.2.2013, podľa ktorého je úrok z omeškania o 5%-tuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
4. Podaním zo dňa 15.11.2018 žalobkyňa rozšírila žalobu o ďalší nárok, ktorým si voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatňovala spoločne a nerozdielne titulom sťaženia spoločenského uplatnenia nárok na 50 násobok bodového hodnotenia, t.j. vo výške 247.240,- EUR (pozn. súdu 280 bodov x 17,66 EUR/bod x 50) s 8% úrokom v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako 50 násobne navýšenie. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania. Uviedla, že podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 9.11.2018 bolo bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia určené na 280 bodov. V texte podania (pozn. súdu - nie v petite) uviedla, že voči žalovaným v 1. a 2. rade si uplatňuje
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.944,80 EUR.
5. Z vyjadrenia žalovanej v 1. rade zo dňa 27.11.2018 vyplýva, že podľa žalovanej v 1. rade si žalobkyňa uplatňuje prehnaný nárok. Uviedla, že ako vyplýva z trestného spisu žalobkyňa v čase dopravnej nehody trpela viacerými chorobami, medzi ktoré patrí aj silná osteoporóza. K samotnej nehode uviedla, že ani políciou nebol stanovený stret žalovanej s vozidlom, ktoré riadila, pretože na vozidle neboli zistené žiadne známky kolízie. Bola názoru, že u žalovanej došlo k preľaknutiu, keď uvidela ňou riadené motorové vozidlo, na čo zrejme odskočila, následkom čoho spadla a keďže má silnú osteoporózu, došlo k zlomenine kosti nohy. Podľa jej vedomostí žalovaná nemala v čase nehody žiaden príjem a odškodnením podľa jej názoru sa snaží zabezpečiť finančné zabezpečenie.
6. Z vyjadrenia žalovanej v 2. rade doručeného súdu dňa 11.1.2019 vyplýva, že na Okresnom súde Košice I sa vedú dve konania, sp. zn. 42C 70/2018 a sp. zn. 36C 32/2018, pričom obe žaloby sa týkajú tých istých strán a totožný je aj predmet konania. Žalovaný v 2. rade zhodne s predošlým vyjadrením poukázal na nemožnosť priznania úrokov z omeškania a aj na to, že sú uvedené v nesprávnej výške.
7. Z ďalšieho vyjadrenia žalovanej v 2. rade, doručeného súdu dňa 6.2.2019 vyplýva, že požiadala svojho revízneho lekára o posúdenie správnosti vystaveného posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 9.11.2018, ktorý na základe priloženej dokumentácie konštatoval, že navrhované položky na odškodnenie sú adekvátne priloženej zdravotnej dokumentácii, okrem položky 396a/ obmedzenie pohyblivosti kolena, ktorá je následkom súvisiacim s nestabilitou kolena a preto podľa § 10 ods. 5 zákona č. 437/2004 Zb. z. sa nehodnotí samostatne. Sťaženie spoločenského uplatnenia revízny lekár ohodnotil na 216 bodov nasledujúcim výpočtom: (položka 396a + položka 397a + položka 432a) - 100 bodov (položka 396a) = 180 bodov, ktoré vzhľadom k veku žalobkyne je možné zvýšiť o 20%, to znamená 180 + 36 = 216 bodov.
8. Na pojednávaní dňa 23.5.2019 súd pripustil zmenu žaloby v znení: I. Žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sú povinní titulom náhrady bolestného zaplatiť žalobkyni sumu 242.825,- EUR s 8% úrokom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sú povinní zaplatiť titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni sumu 247.240,- EUR s 8% úrokom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Na pojednávaní strany uviedli, že nie je sporné, že žalovaná v 2. rade zaplatila žalobkyni náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.179,- EUR dňa 14.2.2019, hoci si žalobkyňa u žalovanej v 2. rade neuplatnila náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak potom ako vo svojom podaní žalobkyňa rozšírila žalobu aj o nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, reagovala na to poisťovňa tým, že dala vec posúdiť svojmu revíznemu lekárovi a následne došlo k výplate. Strany nerozporovali ani výšku vyplatenej náhrady za bolesť vo výške 4.239,- EUR. Uviedli, že pokiaľ v žalobe čl. 1 je uvedené, že zo strany Allianz bola uhradená výška 4.375,93 EUR, táto suma sa skladá nielen z bolestného, ale aj z liečebných nákladov vo výške 136,93 EUR. Výška vyplateného bolestného bola 4.239,- EUR. Právny zástupca žalobkyne zobral žalobu späť vo výške 4.239,- EUR za bolestné a 3.299,- EUR za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže tieto sumy už žalovaná v 2. rade žalobkyni poukázala. Ohľadom výpočtu sumy 4.239,- EUR žalovaná uviedla, že revíznym lekárom bola posúdená lekárska správa žalobkyne, pričom revízny lekár stanovil bodové ohodnotenie za bolestné vo výške 240 bodov, po vynásobení 17,66 EUR ide o sumu 4.239,- EUR, ktorá bola žalobkyni aj vyplatená Sporný bol počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj bolestné. Súd na pojednávaní vykonal výsluch žalobkyne, ktorá uviedla, že prišla o obvyklý spôsob života. Bola vysokoškolskou učiteľkou a chcela si robiť habilitačnú prácu ohľadom štatistiky. Cítila, že to už nebude môcť dokončiť z toho dôvodu, že študenti by sa jej vysmievali, prezývali by ju, pretože kríva. Nechodí ani do spoločnosti. Prvýkrát bola od úrazu niekde až počas apríla 2019, a to v kúpeľoch na liečení. Nemôže žiť plnohodnotne, nechodí medzi ľudí, pretože kríva a keď sedí a potom vstane, tak dostane kŕč. Museli sa o ňu starať jej 70 roční rodičia. Nemôže si upratať ani byt, nezájde do mesta. Predtým sa venovala psovi, chodila s ním na výstavy, teraz nemôže ísť, pretože nemôže ísť v tempe psa. Má aj problémy so spánkom z dôvodu, že nevie čo bude. V auguste 2018 jej bola odstránená maternica. Predtým nemala problémy, až po úraze, podľa nej to môže byť z dôvodu nervového napätia, alebo stresu. Taktiež uviedla,
že keď prišla po nehode do nemocnice, nemala takmer žiadnu krv, lekári jej nevedeli odobrať krv a to kvôli stresu, podľa jej názoru. Súd zistil, že pred dopravnou nehodou bola vysokoškolskou učiteľkou a teraz je účtovníčkou doma. Pracovný pomer vysokoškolskej učiteľky skončil, pretože bol dojednaný na dobu určitú. Žalovaná v 2. rade namietala, že lekár vystavujúci posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia je povinný postupovať podľa zásad pre hodnotenie či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sú uvedené v § 9 a 10 zákona č. 437/2004 Z.z.. Z uvedeného ustanovenia § 9 vyplýva, že ak ide o viac poškodení na zdraví, pokiaľ sa vzťahujú na ten istý orgán, alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú stratu, funkčnú stratu orgánu, alebo končatiny. V danom prípade sa jedná o poškodenie dolnej končatiny, ktorej anatomická strata podľa prílohy zákona predstavuje bodové hodnotenie v rozsahu 260 bodov. Lekár, ktorý vystavoval lekársky posudok túto skutočnosť neakceptoval a uviedol bodové hodnotenie v rozsahu 280 bodov, čo prevyšuje hodnotenie za anatomickú stratu končatiny. Právny zástupca žalobkyne žiadal vykonať znalecké dokazovanie, navrhol, aby mohol do spisu doložiť znalecký posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj bolestné. 9. V podaní doručenom súdu dňa 14.6.2019 sa žalovaná v 2. rade vyjadrila k tvrdeniam žalobkyne, že s ňou žalovaná v 2. rade nekomunikovala seriózne a že od nej požadovala fotografie poškodenia oblečenia v čase, keď ležala v nemocnici. 10. V podaní doručenom súdu dňa 25.9.2019 žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie mimoriadnej náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pokiaľ ide o 50- násobné zvýšenie. Zároveň žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne titulom náhrady bolestného zaplatiť žalobkyni sumu 2.295,20 EUR s 8% úrokom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 5.029,- EUR s 8%-ným úrokom v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sumu 2.295,20 EUR vypočítala nasledovne: 370 bodov na základe bodového ohodnotenia v znaleckom posudku č. 79/2019 vypracovaného Z.. T. K. násobila hodnotou za jeden bod vo výške 17,66 EUR, čo je 6.534,20 EUR, pričom zo strany žalovanej v 2. rade došlo k čiastkovej úhrade náhrady škody za bolesť vo výške 4.239 EUR, pričom neuhradená výška bolestného predstavuje sumu 2.295 EUR. Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa uviedla, že v zmysle znaleckého posudku č. 79/2019 vypracovaného Z.. K. je bodové ohodnotenie 450 bodov, pričom hodnota jedného bodu je 18,24 EUR, čo predstavuje sumu 8.208,- EUR. Z toho žalovaná v 2. rade čiastočne uhradila ako náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 3.179 EUR, teda neuhradená časť predstavuje za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 5.029 EUR. 11. Zo žiadosti žalovanej v 2. rade o odročenie pojednávania vyplýva, že navrhuje pojednávanie odročiť, pretože súkromný znalecký posudok Z.. K. jej bol zaslaný bez príloh. 12. Pojednávanie nariadené na deň 3.10.2019 bolo odročené na nový dátum 21.11.2019 za účelom, aby žalobkyňa predložila súkromný znalecký posudok aj s prílohami. 13. Podaním zo dňa 8.11.2019 žalobkyňa predložila súkromný znalecký posudok č. 79/2019 vypracovaný Z.. K. s prílohami. 14. Z podania žalovanej v 2. rade z 22.10.2019 k súkromnému znaleckému posudku (č. 258 spisu) vyplýva, že žalovaná v 2. rade považuje jeho závery za rozdielne oproti doterajšiemu hodnoteniu. Podľa názoru žalovanej v 2. rade je predmetný posudok v rozpore s § 17 zákona 382/2004 Z. z., čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, keďže obsahuje odkaz na prílohy, ktoré nie sú jeho súčasťou. 15. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21.11.2019 vyplýva, že žalované v 1. a 2. rade súhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že nesprávne vypočítal sumu bolestného, pomýlil sa pri 370 bodoch, napraví to. K súkromnému znaleckému posudku žalovaná v 2. rade uviedla, že znalcovi nebola zadaná otázka, či hodnotenie v lekárskom posudku bolo realizované správne, v súlade so zákonom číslo 437/2004 Z.z.. Namietla, že závery súkromného znaleckého posudku sú rozpore so zákonom č. 437/2004 Z.z., keďže hodnotenie presahuje hodnotenie bolestného za odňatie končatiny podľa položky č. 218, respektíve položky 220 v zmysle prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., kde je stanovená maximálna hodnota pri odňatí jedného predkolenia podľa položky 218 je 180 bodov a odňatie nohy je 130 bodov. Zotrvala na názore, že hodnotenie položky 168, natrhnutie vonkajšieho postranného väzu pravého kolena nie je možné osobitne hodnotiť, pokiaľ je hodnotená aj zlomenina. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, žalovaná v 2. rade namietla, že obmedzenie pohyblivosti kolena stredne ťažké je subsumované v položke kývavosti pravého kolena. Na rozdiel od pôvodného hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalec uvádza potrebu použitia podporného ortopedického prístroja, ale v žiadnej z lekárskych správ sa takáto potreba nekonštatuje, konštatuje sa
jedine výlučne v období po absolvovaní operácií a po následnej rehabilitácii, ale v ďalšom období sa už takáto potreba neuvádza. Z lekárskej správy z februára 2018 vyplýva, že koleno je stabilné a doporučujú sa pohybové aktivity, ako je bicyklovanie, plávanie a podobne. Aj v lekárskej správe zo dňa 7.6.2019 sa uvádza, že je chôdza bez ťažkostí, subjektívne je uvádzaná potreba nosenia ortézy, ale objektívne táto skutočnosť nikde uvádzaná nie je. Z dôvodu vyššie uvedených nedostatkov súkromného znaleckého posudku navrhla žalovaná v 2. rade predvolanie znalca na pojednávanie, aby vysvetlil svoj postup a závery pri hodnotení bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd na pojednávaní doplnil predbežné právne posúdenie k maximálnemu bodovému ohodnoteniu za stratu končatiny, úrokom z omeškania a uviedol, že návrh žalobcu na späťvzatie žaloby a zmenu žaloby je zmätočný. 16. Z podania čl. 292 vyplýva, že žalobkyňa predložila aj znalecký posudok č. 116/2016 vypracovaný Z.. K. ako znalcom pre účely trestného konania. 17. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 6.2.2020 vyplýva, že právny zástupca žalobkyne predniesol žalobu. Uviedol, že predmetom sporu je nárok na náhradu bolestného vo výške 671,08 EUR s 8% úrokom v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 5.029 EUR s 8% úrokom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd pripustil zmenu žaloby vo vzťahu k II. výroku v znení, žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni sumu 5.029,- EUR s 8% úrokom v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k I. výroku súd o zmene žaloby nerozhodol. Uviedol, že pri bolestnom ide o späťvzatie žaloby, 18. Na pojednávaní dňa 6.2.2020 znalec Z.. K. uviedol, že zdravotný stav žalobkyne považoval za ustálený až poslednou kontrolou, ktorá bola 28.2.2018, k tomuto dňu stanovil bolestné tak, ako je uvedené v znaleckom posudku. Vzhľadom na to, že išlo o bolestivý spôsob liečenia, ktoré si vyžadovalo opakované operácie, navýšil bolestné. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia miestnym vyšetrením u poškodenej bol zistený úbytok v stehnách vpravo -2 cm, pri kolene pretrváva laterárna instabilita druhého stupňa, hybnosť v pravom kolennom kĺbe s flexiou do 110° (+5,-5), čo zodpovedá stredne ťažkému obmedzeniu pohyblivosti, funkcie kolenného kĺbu. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nosí podporný ortopedický prístroj od roku 2018. Znalec ďalej uviedol, že v súkromnom znaleckom posudku č. 79/2019 uviedol položku 194a. Najskôr pri tzv. prvotnom stanovení bolestného v trestnom konaní uviedol položku 196a, avšak po liečeniach, kontrolných vyšetreniach, operáciách sa preukázalo, že rovné línie zasahovali omnoho hlbšie, čiže nešlo len o vrchol drsnatiny, ale išlo o celú medzihrotovú štruktúru kolenného kĺbu. Zasahovalo to laterálne na vonkajšiu stranu dozadu a do prednej časti išiel. Prvotné hodnotenie bolestného v roku 2016 možno podľa neho úplne vylúčiť, pretože išlo o predbežné liečenie. Ďalšie, ktoré urobil v súkromnom znaleckom posudku, vyhotovil až po ustálení zdravotného stavu, kde vzal na vedomie už aj nálezy, ktoré v čase vypracovania znaleckého posudku nemal a po prepúšťacích správach a nálezoch, ktoré sú uvedené v zdravotnej dokumentácii, je tu nález magnetickej rezonancie, ktorý jednoznačne preukazuje, že tu nešlo o simplexné odlomenie drsnatiny, respektíve samotnej reminencie, ale obidvoch výbežkov a zasahovalo to na celú plochu hornej časti píšťaly, kvôli tomu dal túto položku potom, lebo taká položka v zákone neexistuje, ktorá by presne definovala takýto typ zranenia. Najbližšie tomu bola položka 194a, ktorú uviedol. K položkám obmedzenie pohyblivosti a kývavosť znalec uviedol, že obmedzenie pohyblivosti je jedna vec a kývavosť je úplne iná, aj anatomicky, aj fyziologicky iná funkčná porucha. Niekto môže mať plnú pohyblivosť a má kývavosť. Niekto môže mať napríklad nulovú pohyblivosť a súčasnú kývavosť, čiže nemožno spájať tieto položky. Znalec uviedol, že nestabilita kolena nie je subsumovaná pod položku obmedzenie hybnosti. K noseniu ortézy znalec uviedol, že žalobkyňa nosí ortézu. Chôdza bez ťažkostí znamená, že žalobkyňa nevybočovala, išla priamočiaro, ale je tam prítomná instabilita kolena, laterálna instabilila druhého stupňa kolena. Znalec uviedol, že noha je chodidlo, nie dolná končatina. Pre opakované operácie znalec bodové hodnotenie navýšil. Strata dolnej končatiny je 250 bodov, znalcovi vyšlo 185 bodov a navyšoval to. Znalec dovysvetlil, že nemôže ísť ani o odňatie predkolenia, ktoré zachováva kolenný kĺb, keďže to sú amputácie, ktoré sa robia pod kolenom asi 10 cm. V tomto prípade musí to byť odňatie dolnej končatiny nad kolenom, lebo išlo o anatomickú stratu, alebo funkčnú poruchu zodpovedajúcu anatomickej strate. Žalobkyňa by nemala kolenný kĺb. 19. V podaní doručenom súdu dňa 3.3.2020 žalovaná v 2. rade uviedla, že pokiaľ by poranenie podľa položky 194a) skutočne vzniklo, tak znalcovi nebránilo nič uviesť toto aj v prvotnom znaleckom posudku pre účely trestného konania, keďže ako uviedol znalec pri výsluchu, bolo možné toto hodnotiť už v priebehu hospitalizácie žalobkyne. Podľa žalovanej v 2. rade sa týmto momentom mohla žalobkyňa
dozvedieť o škode spočívajúcej v bolestnom a s ohľadom na uvedené vzniesla námietku premlčania. Ďalej zotrvala na predchádzajúcich tvrdeniach. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia dodala, že predmetom konania bol nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia za položky uvedené v lekárskom posudku Z.. D., a to položky 396a, 397a, 432a v celkovom počte bodov 280. Pokiaľ znalec v znaleckom posudku uviedol položky 396b a 397b, v rozsahu 450 bodov, tak náhrada za tieto položky nebola uplatnená, teda nie je predmetom konania a je dôvodné sa domnievať, že v čase vyhotovenia znaleckého posudku už uplynula premlčacia lehota, preto vzniesla námietku premlčania aj tohto nároku. 20. Uznesením č.k. 42C/70/2018-335 z 5.6.2020 súd vyzval žalobkyňu, aby presne špecifikovala petit žaloby uvedený návrhu na zmenu žaloby pri I. výroku a II. výroku, v časti týkajúcej sa požadovaného „8% úroku”, a to tak, aby petit v tejto časti výrokov I. a II. bol úplný, zrozumiteľný a tiež vykonateľný. 21. Z podania žalobkyne z 16.6.2020 vyplýva, že berie žalobu späť vo výroku o zaplatení sumy 242.825,- EUR s 8% úrokom titulom náhrady bolestného a sumy 247.240,- EUR s 8% úrokom titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby v znení: I. Žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sú povinní titulom náhrady bolestného zaplatiť žalobkyni sumu 2.295,20 EUR s 5% úrokom z omeškania odo dňa 20.10.2018 do zaplatenia a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sú povinní zaplatiť titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni sumu 5.029,- EUR s 5% úrokom z omeškania odo dňa 16.3.2019 do zaplatenia a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. 22. Uznesením č.k. 42C/70/2018-350 z 22.6.2020 súd pripustil zmenu žaloby v znení uvedenom v predošlom odseku. 23. V podaní z 23.6.2020 žalovaná v 2. rade zotrvala na doterajších tvrdeniach. 24. Na pojednávaní dňa 15.7.2020 právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa opakovane pomýlil a zobral žalobu späť vo vzťahu k prvému výroku, ktorý by mal správne znieť: „Žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sú povinní titulom náhrady bolestného zaplatiť žalobkyni sumu 670,48 EUR s 5% úrokom z omeškania zo dňa 20.10.2018 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. S čiastočným späťvzatím žaloby po prvom pojednávaní žalované v 1. a 2. rade súhlasili. 25. Súd zistil nasledujúci skutkový stav: 26. Z Rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 4T/3/2018 zo dňa 31.5.2018, právoplatného dňa 31.5.2018, vyplýva, že žalovaná v 1. rade bola uznaná vinnou za nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pričom z rozhodnutia vyplýva, že súd poškodenú žalobkyňu odkázal z nárokom na náhradu škody na civilný proces. 27. Z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 2.7.2018 vyhotoveného Z.. D. vyplýva dátum vzniku poškodenia na zdraví deň 3.11.2016. Začiatok liečenia dňa 3.11.2016. Ukončenie liečenia dňa 31.5.2018 a bodové ohodnotenie za bolestné vo výške 275 bodov, pričom lekár hodnotil položku 196a/, položku 168, položku 173b/ a položku 170, ktorú zvýšil v zmysle § 9 ods. 5 písm. c/ o 40 bodov. 28. Žalobkyňa predložila súdu i lekársku prepúšťaciu správu zo dňa ukončenia hospitalizácie dňa 25.11.2016 a ďalšie lekárske správy zo dňa 14.12.2016. Lekársku prepúšťaciu správu zo dňa 8.3.2017, lekársku správu zo dňa 12.4.2017, prepúšťaciu správu zo dňa 18.11.2017, lekársku správu zo dňa 28.11.2017 a 15.8.2018, lekársku správu zo dňa 28.2.2018 a zo dňa 28.11.2017, zo dňa 12.7.2017 a 10.5.2017 zo dňa 11.7.2018, zo dňa 8.8.2018, zo dňa 18.7.2018, zo dňa 25.7.2018, zo dňa 18.1.2017 a 18.10.2017, zo dňa 3.1.2017 a dňa 13.12.2016, zo dňa 20.12.2017 a 10.1.2018. 29. Z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 9.11.2018 súd zistil, že dátum, ku ktorému je stav ustálený je 3.11.2017, dátum začiatku liečenia je 3.11.2016, deň ukončenia liečenia 31.5.2018. Lekár ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 280 bodov, pričom hodnotil položky 396a/, 397a/ a 432a/. Zároveň žalobkyňa predložila aj lekársku správu zo dňa 9.11.2018. 30. Z oznámenia žalovanej v 2. rade adresované žalobkyni zo dňa 23.10.2018 vyplýva, že jej žalovaná v 2. rade uhradila za bolestné sumu 4.239,- EUR a za liečebné náklady sumu 136,93 EUR. Sumu 4.239,- EUR žalobkyni vyplatila žalovaná v 2. rade na základe výpočtu 240 bodov x 17,66 EUR za bod. Zároveň uviedla, že neuhradila žalobkyni položku 168-natrhnutie vonkajšieho postranného väzu pravého kolena vo výške 35 bodov, keďže toto poškodenie na zdraví už svojimi znakmi je zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví. Bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne. Položka 168 natrhnutie vonkajšieho postranného väzu pravého kolena je zahrnutá v položke 196a/ odlomenie drsnatiny píšťaly pravého kolena liečené konzervatívne. 31. Z výpisu z platieb poskytnutých žalovanou v 2. rade vyplýva úhrada sumy 4.375,- EUR ako aj úhrada sumu 3.179,- EUR titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.
32. Zo znaleckého posudku č. 116/2016 vyhoveného v rámci trestného konania vyplýva, že znalec hodnotil bolestné vo výške 130 bodov ako položku 168, položku 173 a položku 196a/. 33. Zo súkromného znaleckého posudku č. 79/2019 vypracovaného Z.. T. K., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia vyplýva počet bodov za bolestné 277,5 bodov. Znalec uvádza v časti POSUDOK, že stanovenie bolestného bolo možné až po ustálení zdravotného stavu žiadateľky ku dňu 28.2.2018, kedy bola liečba na odbornej ambulancii klinickej úrazovej chirurgie UNLP v Košiciach ukončená. Znalec uviedol, že hodnotí položku 168, položku 173b/ a položku 194a/ spolu ide o 185 bodov, pričom bolestné zvýšil podľa § 9 ods. 5c/ o polovicu, t.j. 92,5 boda, pretože poškodenie na zdraví si vyžiadalo operačný výkon pre léziu predného skríženého väzu v dôsledku zlomeniny medzihrboľového vyvýšenia píšťaly vpravo (operácia 16.11.2017). Zároveň uviedol bodové ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia spolu za 450 bodov, pričom ohodnocoval položku 396b/ a 397b/, ktoré sa týkajú obmedzenia pohyblivosti pravého kolena stredne ťažké a kývavosti prvého kolenného kĺbu s podporou ortopedického prístroja. 34. Z posúdenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa priloženej dokumentácie posudkový lekár žalovanej v 2. rade uviedol, že v znaleckom posudku č. 79/2019 nie je špecifikované prečo je hodnotený inak. Je uvedený odkaz na strany, ktoré nie sú súčasťou priloženej zdravotnej dokumentácie. Na základe zdravotnej dokumentácie, ako aj predošlých nálezov navrhol ponechať odškodnenie za bolesť tak, ako je navrhované a aj odškodnené žalovanou v 2. rade. Poukázal, že znalec uviedol, že poškodená používa podporný ortopedický prístroj. Podľa dokumentácie však používala poškodená ortézu len v čase po operácii stredného skríženého väzu, čiže len dočasne, preto navrhol odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia ponechať v pôvodnej výške. 35. Z listinného dôkazu predloženého žalovanou v druhom rade (čl. 261 a 262) vyplýva posúdenie bolestného z 21.9.2018 na spolu 170 bodov za položku 196a/, 173b/ a 170 a sťaženia spoločenského uplatnenia z 21.1.2019 na 216 bodov. 36. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov: 37. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 38. Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať. 39. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 40. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 41. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 3.11.2016(ďalej zákon č. 437/2004 Z.z.), bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“). 42. Podľa § 5 ods. 1 a 2, 5 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. 43. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 44. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. 45. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví 46. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z., ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. 47. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku. 48. Podľa prílohy č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z., bolestné pri položke 216 Exartikulácia bedrového kĺbu alebo odňatie stehna je hodnotená 260 bodov. 49. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 3.11.2016 (ďalej zákon č. 381/2001 Z.z.), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 50. Podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 51. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 52. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na 50 násobné zvýšenie bolestného a následne aj 50 násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 25.9.2019 zobral žalobu späť v celom rozsahu a navrhol pripustiť zmenu žaloby, kde titulom bolestného žiadal zaplatenie istiny 2.295,20 EUR s prísl. a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia istiny 5.029,- EUR s prísl.. Súd po oprave žalobného petitu žalobkyňou v časti úroku z omeškania pripustil zmenu žaloby. Pokiaľ ide
o predmet sporu, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná v 1. rade dňa 3.11.2016 pri dopravnej nehode žalobkyni spôsobila škodu na zdraví. Medzi stranami bolo sporná výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania. 53. V prejednávanom spore vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd prioritne zaoberal posúdením premlčania vo vzťahu k bolestnému ako aj sťaženiu spoločenského uplatnenia. 54. S ohľadom na skutočnosť, že v trestnej veci prebiehalo trestné konanie, bolo potrebné posúdiť, či došlo k spočívaniu premlčacej doby počas vedenia trestného konania. Súd za účelom posúdenia vznesenej námietky premlčania, z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/3/2018 zistil, že žalobkyňa si v rámci prípravného konania dňa 12.1.2017 riadne uplatnila nárok na náhradu škody, keď v rámci výpovede svedka-poškodeného uviedla, že si nárok na náhradu škody uplatňuje vo výške bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vyčísli dodatočne. V rámci výpovede v prípravnom konaní žalobkyňa dňa 2.6.2017 uviedla, že uplatňuje si nárok na náhradu škody v trestnom konaní vo výške 2.445.80 EUR a v podaní z 20.6.2017 žalobkyňa upresnila, že bolestné je vo výške 2.296,- EUR. Trestné konanie bolo Rozsudkom sp.zn. 4T/3/2018 z 31.5.2018 právoplatne skončené dňa 31.5.2018, v ktorom súd žalobkyňu s nárokom na náhradu škody odkázal na civilné konanie. Žalobkyňa podala žalobu titulom 50 násobného zvýšenia bolestného 29.10.2018 a žalobu titulom 50 násobného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 23.11.2018, následne 25.9.2019 zobrala žalobkyňa žalobu o 50 násobné zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia späť a žiadala pripustiť zmenu žaloby, kde si titulom bolestného uplatnila sumu 2.295,20 EUR a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 5.029,- EUR, ktoré predstavujú rozdiel bodového hodnotenia posudkového lekára žalovanej v 2. rade a bodového hodnotenia znalca v súkromnom znaleckom posudku. Súd mal za to, že žalobkyňa v začatom konaní riadne pokračovala, preto premlčacia doba počas trestného konania od 12.1.2017 do 31.5.2018 ako dátumu právoplatného skončenia trestného konania spočívala. Uplatnením návrhu na zmeny žaloby na súde dňa 25.9.2019 (uplatnenie nového nároku na zaplatenie sumy 2.295,20 EUR titulom bolestného a sumy 5.029,- EUR titulom sťaženia spoločenského uplatnenia) prestala plynúť premlčacia doba. K dopravnej nehode došlo dňa 3.11.2016, premlčacia doba spočívala od 12.1.2017 do 31.5.2018 a následne spočívala, neplynula v tomto spore uplatnením nároku od 25.9.2019. Súd premlčanie posúdil v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedela už v deň dopravnej nehody. Subjektívna premlčacia doba je 2 ročná, objektívna je 3 ročná. Súd je názoru, že premlčacia doba v čase doručenia návrhu na zmenu žaloby dňa 25.9.2019, ktorej zmene súd vyhovel, neuplynula. Premlčacia doba plynula od 3.11.2016 do 12.1.2017 a od 1.6.2018 do 24.9.2019, teda uplynulo približne 18 mesiacov. Súd nárok žalobkyne na náhradu bolestného nepovažoval za premlčaný. Súd poukazuje na skutočnosť, že stav žalobkyne bol ustálený až vo februári 2018 a pre účely odškodnenia úrazu možno zdravotný stav poškodeného posúdiť až po skončení jeho kontinuálne prebiehajúcej liečby a odstraňovaní následkov jeho zdravotného poškodenia. V prípade nároku na odškodnenie za bolesť sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy sa jeho zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti (4 Cdo 152/2010). Akonáhle je zdravotný stav poškodeného ustálený, možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy je vyhotovený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia; posudok je len podkladom pre záver o vytrpenej bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia (3 Cdo 661/2015). Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného (MCdo 37/2000). S ohľadom na ustálenú judikatúru, podľa ktorej za deň zistenia bolesti sa považuje okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného vyplýva, že akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť. O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie ním vytrpenej bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť škodu a jej rozsah. S ohľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval nárok žalobkyne za premlčaný. 55. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, pri sťažení spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví, t.j. dopravná nehoda bola dňa 4.11.2016 a preto spravidla je možné považovať zdravotný stav pri sťažení spoločenského uplatnenia za ustálený až po roku. Súd s ohľadom na argumentáciu uvedenú v predošlom bode, že za deň zistenia bolesti je potrebné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, nepovažoval nárok žalobkyne za premlčaný. 56. Súd sa nestotožnil s obranou žalovanej v 2. rade, že žalobkyňa si nároky uplatnila podľa posudku Z.. D., v ktorom sa nenachádzajú položky podľa súkromného znaleckého posudku, teda keďže položky
podľa znaleckého posudku neboli v žalobe uplatnené, neboli predmetom konania, a preto z tohto dôvodu považuje nárok tiež za premlčaný. Aj napriek tomu, že k žalobe pripojený lekársky posudok na bolestné a tiež lekársky posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia obsahoval odlišné položky za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako boli položky uvedené v znaleckom posudku, tak návrhom na pripustenie zmeny žaloby došlo k uplatneniu nároku, z dôvodu iných položiek nie je nárok premlčaný, došlo k uplatneniu nároku bez ohľadu na to, z akých položiek sa skladá bodové ohodnotenie lekárskeho či znaleckého posudku ako pripojeného dôkazu. K uplatneniu nároku doručením návrhu na zmenu žaloby súdu došlo, súd nepovažuje za relevantné, že či sa položky bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zhodovali alebo nie, ale za podstatné považuje, že nárok v istej výške sa na súde uplatnil. Súd je názoru, že výška bodového ohodnotenia a stanovené položky sú výsledkom vykonaného dokazovania, pričom nárok bol uplatnený. Keďže súd pripustil zmenu žaloby, ku dňu 25.9.2019 nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia už bol predmetom sporu. Súd nepovažoval za relevantnú obranu žalovanej v 2. rade, že znalec pripustil, že teoreticky bolestné mohol stanoviť položkami v zmysle súkromného znaleckého posudku už pri vypracovaní znaleckého posudku pre účely trestného konania. Je zrejmé, že stanovenie bolestného pre účely trestného konania je predbežné, zdravotný stav poškodenej ustálený nebol, a preto aj súd v trestnom konaní s nárokom na náhradu škody odkázal poškodenú na civilné konanie. 57. Súd pripustil na základe návrhu na zmenu žaloby z 25.9.2018 zmenu žaloby vo vzťahu k II. výroku na pojednávaní dňa 6.2.2020, vo vzťahu k I. výroku o návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny súd nerozhodol. Avšak vzhľadom na nevykonateľnosť petitu, súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby, špecifikáciu petitu vo vzťahu k úrokom z omeškania. Po odstránení vád podania súd nakoniec zmenu žaloby pripustil Uznesením č.k. 42C/70/2018-350 zo dňa 26.6.2020. Súd uvádza, že existoval rozpor medzi tvrdeniami v žalobe doručenej súdu dňa 29.1.2018 a v návrhu na zmenu žaloby doručenému súdu dňa 23.11.2018 a petitom, keď skutkové tvrdenia týkajúce sa rozdielu bodov, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa dožadovala, boli obsahom tvrdení v žalobe doručenej súdu dňa 29.1.2018 a návrhu na zmenu žaloby doručenému súdu dňa 23.11.2018, avšak neboli zohľadnené v petite žaloby. Zmena žaloby má význam z pohľadu hmotnoprávnych účinkov, najmä zastavenia (spočívania) plynutia premlčacej lehoty. Hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nastanú až od uplatnenia zmeneného návrhu na súde, za predpokladu, ak súd zmenu žaloby pripustí. 58. Pokiaľ ide o námietku žalovanej v 2. rade, že pokiaľ poškodený utrpí na viaceré poškodenia na zdraví (§ 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z.), hodnotí sa každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú, pričom ak sa viac poškodení vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového ohodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny, t.j. 260 bodov podľa položky 216 (odňatie-Exartikulácia bedrového kĺbu alebo odňatie stehna), čo znamená odňatie dolnej končatiny, súd poukazuje, že znalec na pojednávaní dňa 6.2.2020 objasnil, prečo je potrebné použiť položku 216 a nie položku 218 - odňatie predkolenia. Poranenie žalobkyne sa týkalo kolena, pri odňatí predkolenia ostáva zachované koleno, t.j. amputácia by sa vykonávala nad kolenom. V prípade žalobkyne by koleno neostalo, preto je potrebné aplikovať položku 216. 59. Pokiaľ ide o určenie maximálneho bodového ohodnotenia, žalovaná v 2. rade zotrvala na tvrdení, že bol prekročený max. počet bodov za amputáciu, keďže v znaleckom posudku o bolestnom znalec po zvýšení ohodnotil bolestné 277,5 bodmi. Súd poukazuje, že v tomto prípade, ak je odňatie dolnej končatiny stanovené na 260 bodov, neznamená to, že by nemali byť tieto body navyšované znalcom, pokiaľ sú splnené podmienky podľa §9 ods. 5. zák. 437/2004 Z.z.. Podľa názoru súdu pokiaľ ide o vzťah § 9 ods. 7 zákona vo vzťahu k § 9 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z., žiadne ustanovenie zákona nevylučuje zvýšenie bodového hodnotenia bolesti v zmysle citovaného § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., pokiaľ bol splnený niektorý z dôvodov uvedených pod písm. a/ až c/ tohto ustanovenia a to aj v prípade, keď je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z.. Ustanovenie § 9 ods. 7 upravuje výšku bodového hodnotenia, ust. § 9 ods. 5 upravuje možnosť zvýšenia tohto bodového ohodnotenia. Podľa názoru súdu však aj pri amputácii, či funkčnej strate orgánu je možné, ak sú splnené podmienky § 9 ods. 5 bodové ohodnotenie vo vzťahu k náhrade za bolesť zvýšiť. V prejednávanom spore sa náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle znaleckého posudku týka tej istej končatiny žalobkyne, znalec zvýšil bodové hodnotenie v zmysle § 9 ods. 5 a podľa názoru súdu boli splnené podmienky § 9 ods. 7, pretože žalobkyňa utrpela súčasne viac poškodení na zdraví, preto sa bolesť hodnotí za každé poškodenie zvlášť a bodové hodnotenia sa sčítajú, avšak keďže sa všetky týkali tej istej končatiny, nemôže súčet bodov prekročiť výšku bodového hodnotenia za anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny uvedenej v položke 216 prílohy zákona č. 437/2004 Z.z., čo je 260 bodov. V tomto prípade znaleckým posudkom bolo bodové hodnotenie bolestného stanovené znalcom spolu na 185 bodov, teda znalec neprekročil 260 bodov ako maximálne bodové ohodnotenie za anatomickú
stratu končatiny (položka 216) v zmysle § 9 ods. 7 zák. 437/2004 Z.z.. Súd sa domnieva, že aj bodové hodnotenie 260 bodov je možné navyšovať v zmysle § 9 ods. 5, prípadne 9 ods. 6 zákona. Anatomická alebo funkčná strata končatiny je následkom určitého zväčša úrazového deja, nemožno vylúčiť, že dôjde ku skutočnostiam uvedeným v § 9 ods. 5 zákona umožňujúcim hodnotenie bolesti primerane zvýšiť. Názor prezentovaný žalovanou v 2. rade by umožňoval, že poškodenie zdravia zachovávajúce aspoň čiastočnú funkčnosť končatiny sa odškodní vo väčšom rozsahu ako stav ťažší, výsledkom ktorého je úplná nefunkčnosť končatiny, čo je podľa názoru súdu nelogické. 60. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tie súd žalobkyni nepriznal v zmysle judikatúry a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, v zmysle ktorého peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosť. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. do omeškania. V spore nie je tvrdené to, že si žalovaná v 2. rade nie včas splnila svoje povinnosti v zmysle zákona 381/2001 Z.z., preto súd žalobkyni úrok z omeškania nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. 61. Súd vychádzal zo záverov súkromného znaleckého posudku po jeho doplnení znalcom na pojednávaní dňa 6.2.2020. Podľa názoru súdu znalec na pojednávaní 6.2.2020 objasnil použité položky v znaleckom posudku ohľadom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia keď uviedol, prečo nemožno použiť položku týkajúcu sa chodidla a predkolenia a tiež prečo bola použitá položka 194a. Rovnako ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia znalec objasnil, že je rozdiel medzi kývavosťou a obmedzením pohyblivosti kolena, pričom pri kývavosť stredne ťažkej musí byť nosený podporný prístroj. Objasnil čo považoval za chôdzu bez ťažkostí a tiež objasnil, že úbytok stehna má vplyv na instabilitu kolena. Nosenie podporného prostriedku na vyšetrení 7.6.2019 uviedla aj žalobkyňa. Súdu sa zdali výsledky znaleckého dokazovania za dostatočne preukázané a preskúmateľné po výpovedi znalca, teda prečo ide o obmedzenie pohyblivosti stredne ťažké, ako aj prečo ide o kývavosť s potrebou oporného prístroja. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že je nesporné, že došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Jednotlivé následky má súd za preukázané súkromným znaleckým posudkom, ktorý v spojení s výpoveďou znalca považuje súd za úplný a presvedčivý dôkaz. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 663,- EUR titulom bolestného, s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných povinnosť druhého žalovaného zaniká. Sumu 663,- EUR súd vypočítal nasledovne: 277,5b na základe bodové hodnotenia v súkromnom znaleckom posudku Z.. K. x 17,66 EUR/bod je 4900,65 EUR, ktoré v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. súd zaokrúhlil na najbližšie celé euro smerom nahor, t.j. 4.901,- EUR, od ktorých odpočítal 4.239,- EUR, ktoré boli žalovanou uhradené žalobkyňou. Súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 5.029,- EUR titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných povinnosť druhého žalovaného zaniká. Sumu 5.029,- EUR súd vypočítal nasledovne: 450 b na základe bodové hodnotenia v súkromnom znaleckom posudku Z.. K. x 18,24 EUR/bod je 8.208,- EUR. Z toho žalovaná v 2. rade uhradila ako náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 3.179,- EUR, teda neuhradená časť predstavuje za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 5.029,- EUR. 62. Súd žalobu zamietol v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, keďže žalobkyňa nepreukázala nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z. žalovanou v 2. rade. Zároveň súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti bolestného, keďže v zmysle späťvzatia žaloby na pojednávaní žalobkyňa žiadala titulom bolestného zaplatenie sumy 670,48 EUR s príslušenstvom. Keďže súd priznal žalobkyni titulom bolestného 663 EUR, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 63. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 64. O nároku na náhradu trov konania pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby, súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade po prvom pojednávaní žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti o 50 násobné zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. o zaplatenie 242.825,- EUR s 8% úrokom titulom náhrady bolestného, zaplatenie 247.240,- EUR s 8% úrokom titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a v časti nesprávne vypočítaného bolestného vo výške 1.624,72
EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.10.2018 do zaplatenia. Žalované v 1. a 2. rade so späťvzatím žaloby súhlasili. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, súd konanie zastavil. Žalovaná v 1. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a žiadne trovy konania jej ani nevznikli, preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal. Žalovaná v 2. rade si nárok na náhradu trov konania uplatnila. Vo vzťahu k I., II. a III. výroku súd priznal žalovanej v 2. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V tejto časti žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, preto súd žalovanej v 2. rade voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 65. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 66. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 67. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 68. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 69. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP na základe zásady úspechu v spore. Žalovaná v 1. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a žiadne trovy konania jej ani nevznikli, preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal. Žalovaná v 2. rade si nárok na náhradu trov konania uplatnila. Vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (výrok V) bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešná, preto súd priznal žalobkyni voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k nároku na náhradu bolestného bola žalobkyňa úspešná v sume 663,- EUR, neúspešná bola v časti, v ktorej sú žalobu zamietol a tiež v časti 1.624,72 EUR s prísl., kde súd konanie zastavil. Úspech žalovanej v 2. rade súd vypočítal nasledovne: žalobkyňa žiadala titulom bolestného o zaplatenie 2.295,20 EUR, súd jej priznal 663,- EUR, žalobkyňa bola neúspešná v rozsahu 71,12% a úspešná v rozsahu 28,88%. Keďže žalobkyňa bola vo väčšej miere neúspešná a žalovaná v 2. rade bola vo väčšej miere úspešná, pričom rozdiel úspechu a neúspechu žalovanej v 2. rade predstavuje 42,24|%, súd priznal žalovanej v 2. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 42,24%. Hoci uplatnený nárok závisel od výsledku znaleckého dokazovania, súd aj priznal žalobkyni titulom bolestného sumu 663,- EUR, avšak žalobkyňa nemá nárok na plnú náhradu trov konania titulom bolestného, keďže súd zohľadnil, že opakovane a už na podklade výsledkov znaleckého dokazovania, ktorými disponovala, žalovala nárok na náhradu bolestného v nesprávnej výške, keďže opakovane nesprávne vypočítala výšku náhrady bolestného, preto súd rozhodol na základe pomeru úspechu a neúspechu v spore. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto spore.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).