Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Ca/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov Bratislava, Jakubovo námestie 14, Bratislava, IČO: 17 310 598, právne zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Medias Res, Školská 1418/3, Michalovce, IČO: 42 240 701, právne zastúpenému: JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát, Nám. Osloboditeľov 1, Michalovce, o zaplatenie 92,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.4.2020 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 92,- eur s príslušenstvom. Žalobca svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a žalobca má za preukázané, že v priestoroch svojej prevádzky žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, žalovaný si však nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu vo výške 92,- € určenú nasledovne: druh prevádzky: čajovňa, rozloha: do 100m2 , s ročným paušálom spolu vo výške 46,-€ za obdobie od 01.01.2017 – 31.12.2017,podľa bodu A. „stravovacie a pohostinské prevádzky“ Sadzobníka účinného od 01.01.2016, druh prevádzky: čajovňa, rozloha: do 100m2, s ročným paušálom spolu vo výške 46,-€ za obdobie od 01.01.2018 – 31.12.2018, podľa bodu A „stravovacie a pohostinské prevádzky“ Sadzobníka účinného od 01.01.2018. Písomnosťou zo dňa 15.11.2019 označenou ako „Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov; Výzva na úhradu primeranej odmeny“ („Výzva“) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie primeranej odmeny vrátane príslušenstva v lehote do 25.11.2019.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že už zo samotného výpisu z evidencie občianskych združení Ministerstva vnútra SR vyplýva, že žalovaný je občianskym združením , ktorý vykonáva činnosti tak ako to uviedol v odôvodnení odporu. Je zrejmé, že tieto činnosti nemajú charakter zárobkových činností. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný tieto skutočnosti nijako nepreukázal je toho názoru, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, aby preukázal že žalovaný vykonal resp. vykonáva činnosti, v dôsledku ktorých je možné si nárokovať resp. uplatňovať nároky vyplývajúce z autorského zákona. Rovnako pokiaľ žalobca uvádza, že žalovaný nijak nepreukázal ani skutočnosť, že v priestoroch jeho prevádzky nedochádza k reprodukovanému verejnému prenosu umeleckých výkonov a zvukových a zvukovoobrazových záznamov, ktoré sú predmetom ochrany v zmysle autorského zákona má za to, že

pokiaľ sa žalobca domáha určitých nárokov vyplývajúcich z autorského zákona je na ňom ako na strane sporu, aby svoje tvrdenia aj preukázal a doložil hodnovernými dôkazmi. Rovnako ani čo sa týka tvrdení uvedených žalobcom v bode C.2.2 žalobca nepreukázal, že by v priestoroch, ktorých prevádzkovateľom je žalovaný dochádzalo k verejnému prenosu umeleckých výkonov a zvukovo-obrazových záznamov. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením, že by tomu mali nasvedčovať fotografie zverejnené na internete na facebookovej stránke žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal tvrdenie, že sa zákonné povinnosti v zmysle autorského zákona, tak ako ich uplatňuje žalobca mali týkať aj žalovaného. Činnosti, ktoré vykonáva žalovaný v súvislosti s podujatiami v jeho prevádzke nepatria medzi povinne kolektívne spravované majetkové práva.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobcu s odporom a vyjadreniami žalovaného a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, reg. č. MV SR: VVS1-900/90-3742. Pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „“) a autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalobca zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam.

5. Žalovaný: Medias Res, IČO: 42240701, Školská 1418/3, 071 01 Michalovce je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje čajovňa s názvom: !A. B. C.: B. D. XX, XXX XX E. (ďalej len „prevádzka“).

6. Výhradné majetkové práva autorov upravuje ustanovenie Autorského , podľa ktorého „dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.“

7. Podľa a Autorský zákon („Autorský zákon“): „(1) Kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. (2) Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.“

8. Podľa § 145 ods. 2 písm. f) Autorského zákona: (2) Organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu,...“

9. Podľa § 165 ods. 1 Autorského zákona: (1) Organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 (ďalej len "používateľ") rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.“

10. Podľa § 169 ods. 4 Autorského zákona: „Organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov

práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.“

11. Podľa § 27 ods. 1 a 2 Autorského zákona: (1) Verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.“ (2) Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.“

12. Podľa § 99 ods. 1 a 2 Autorského zákona: „(1) Ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. (2) Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením, b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.“

13. Podľa § 110 Autorského zákona: „Výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.“

14. Podľa § 119 Autorského zákona: „Výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.“

15. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že nárok žalobcu je nedôvodný.

16. Žalobca sa podaným návrhom domáha zaplatenia odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov za vykonávanie verejného prenosu, keď z kontrolnej činnosti mal za preukázané, že v priestoroch prevádzky žalovaného žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Na podporu tohto svojho tvrdenia žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný poprel, keď uviedol, že nie je vlastníkom rádia, televízora, ani iného zariadenia na prehrávanie hudby a ani ich nemá na tento účel zapožičané, organizuje jednorazové podujatia, počas ktorých nepúšťajú v prevádzky priestoroch žiadnu hudbu, pričom prevádzka čajovne nie je otvorená každý deň, ale len na podujatia, ktoré sa konajú 2 až 4 krát za mesiac.

17. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia / affitmanti incumbit probatio/. Teda musí preukázať to, čo tvrdí. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí / II.ÚS 38/2015/. Posúdenie dôkazného bremena je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov / II.ÚS400/09/ a zahŕňa aj aplikáciu a interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy.

18. V tejto súvislosti súd uvádza, že rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. ).

19. Žalobca mal teda dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že v prevádzke žalovaného bol v rozhodnom období od 1.1.2017 do 31.12.2018 vykonávaný verejný prenos umeleckých výkonov a

zvukových a zvukovoobrazových záznamov, ktoré sú predmetom ochrany v zmysle autorského zákona, teda, že žalovaný mal spustené technické zariadenie v čase, keď sa tam nachádzala verejnosť a dochádzalo k prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov či audiovizuálnych záznamov.

20. Za dôkazy, ktorých označením na preukázanie svojich tvrdení plnia strany svoju dôkaznú povinnosť, môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, notárske alebo exekútorské zápisy a iné listiny, ohliadka a výsluch strán. Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame a nepriame (indície). Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť (napr. výpoveď svedka o dokazovanej skutočnosti, ktorú osobne videl).

21. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, prípadne v akom smere). Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané (opatrené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné); na dôkazy, ktoré boli získané (opatrené) alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istoty (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky iba pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala, a ak teda pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom prípade súd rozhodne v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

22. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha tú stranu sporu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívna strana bezozbytkov splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

23. V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku zo strany žalobcu bolo presvedčivo zistiť, či žalovaný v rozhodnom období od 1.1.2017 do 31.12.2018 vykonával verejný prenos diel v prevádzke čajovne s názvom: !A. B. C.: B. D. XX, XXX XX E..

24. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu, ktorý v tejto časti musel súdu presvedčivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázať vyššie uvedené tvrdenie.

25. Podľa názoru súdu žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že v prevádzke žalovaného sa v rozhodnom období vykonával verejný prenos, keď na podporu tohto svojho tvrdenia ani len neoznačil žiaden dôkaz.

26. V zmysle sú strany sporu povinné nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale i podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu ( ). Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce vykonanie kontrolnej činnosti, ktorá činnosť by preukázala tvrdené skutočnosti žalobcom.

27. Označenie dôkazu odkazom na sociálnu sieť facebook nepreukazuje, že žalovaný vykonával v rozhodnom období rokov 2017-2018 vo svojej prevádzke verejný prenos diel.

28. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobu zamietol.

29. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa ust. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa ust. , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. , nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech a priznal mu preto nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Zároveň súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal nárok na náhradu trov konania posudzovať podľa .

35. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. ).