Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/208/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: 1. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F., C. XXX/X, 2. B. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. F., O. XXX/X, zomr. XX.XX.XXXX, 3. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., A. XXX/XXX, o zaplatenie sumy 7 941,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2. proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -350 zo dňa 26. apríla 2018 v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok III.), vo výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok V.), takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd vo vzťahu k žalovanej v 2. rade z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Levice č.k. -350 zo dňa 26.04.2018 v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok III.), vo výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok V.) a konanie vo vzťahu k žalovanej v 2. rade z a s t a v u j e.

Žalobcovi voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie zhora citovaným rozsudkom opravil výrok uznesenia Okresného súdu Levice zo dňa 04.08.2017 č. k. -284, ktorý správne znie: Zmena žaloby spísaná žalobcom dňa 12.06.2015, ktorá došla na tunajší súd dňa 07.12.2015, sa nepripúšťa (I. výrok). Konanie v časti o zaplatenie 163,02 eura zastavil (II. výrok). Žalovaným v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.064,05 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.016,92 eura od 01.06.2013 až do zaplatenia, všetko v splátkach po 100 eur mesačne počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných (III. výrok). Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (IV. výrok) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2,36 % (V. výrok). Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom na , , , , , , , (ďalej len „“), (ďalej len „“), , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“), o ochrane spotrebiteľa účinného do 30.06.2006, , , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 08.09.2005 poskytol dlžníkovi

- žalovanému v 1. rade úver vo výške 7 966,54 Eur dňa 20.09.2005 a dňa 30.04.2006 vo výške 1 875,46 Eur, teda peňažné prostriedky vo výške 9 842 Eur. Podľa zmluvy žalovaná v 2. rade uzatvárala so žalobcom zmluvu ako ďalší dlžník a žalovaný v 3. rade ako ručiteľ. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1., 2. a 3. k zaplateniu sumy vo výške 7 941,14 Eur s 6,99 %

ročným úrokom zo sumy 7 830,53 Eur od 01.06.2013 do zaplatenia, vrátane trov konania, pričom súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel.

2. Proti výrokovej časti rozsudku bod III. a V. podala v zákonnej lehote žalovaná 2. odvolanie, namietajúc, že sa v skutočnosti nestala dlžníčkou, pretože v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnou úvere bola formálne vedená ako spoludlžník, ale v skutočnosti nenaplnila predmet a účel tejto zmluvy, pretože ako dôchodkyňa nepožiadala žalobcu o čerpanie úveru a v skutočnosti ani nečerpala úver, ktorý bol účelovo viazaný na financovanie bytových potrieb žalovaného 1. Uviedla, že finančné prostriedky, ktoré žalobca poskytol žalovanému 1. neboli čerpané na spoločnú vec a že nie je daný dôvod, aby žalovaný 1. a žalovaná 2. mali spoločne a nerozdielne zodpovedať za vzniknutý dlh voči žalobcovi. Žalovaná 2. sa podaným odvolaním domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je nesporná a nebola ani spochybnená skutočnosť, že žalobca so žalovanými uzatvoril zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 07372338603 a stavebnom úvere č. 07372338902 zo dňa 08.09.2005, ktorá bola so žalovanými uzatvorená ako so solidárnymi dlžníkmi. V tejto súvislosti poukázal na , podľa ktorého môže žalobca ako veriteľ požadovať plnenie od ktorejkoľvek osoby zaviazanej na to isté plnenie, čím sa žalobca žalobou zo dňa 19.06.2013 domáhal splnenia tejto povinnosti aj od žalovanej 2. Vo vyjadrení žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Dňa 01.07.2019 bolo odvolaciemu súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalovanej 2. o úmrtí žalovanej 2.

5. Krajský súd v Nitre zistil, že v dedičskej veci po poručiteľke B. T. rod. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. F., O. XXX/X, zomr. XX.XX.XXXX bolo vydané uznesenie č. k. -23, zo dňa 05.12.2019, ktorým bolo konanie o dedičstve zastavené podľa , pretože poručiteľka nezanechala žiadny majetok.

6. Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Keďže v preskúmavanej veci sa napadnuté rozhodnutie týkalo niekoľkých subjektov, odvolací súd skúmal účinky odvolanie žalovanej 2. voči žalovanému 1. a 3. V prípade existencie procesného spoločenstva je na účely skúmania účinkov podaného odvolania relevantným určenie toho, či ide o samostatné spoločenstvo, alebo spoločenstvo nerozlučné. Determinantom tejto klasifikácie je povaha práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu - ak sú predmetom sporu také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého člena spoločenstva, ide o nerozlučné spoločenstvo; ak sú predmetom sporu samostatné práva alebo povinnosti subjektov, vystupujúcich na danej strane, ide o spoločenstvo samostatné.

8. Pri samostatnom procesnom spoločenstve sa konkrétny výrok rozhodnutia týka samostatného práva alebo povinnosti jednotlivého subjektu. Preto odvolanie konkrétnej strany sporu voči „svojmu“ výroku vyvoláva účinky len vo vzťahu k tomuto výroku a nedotýka sa právoplatnosti ostatných výrokov.

9. V danej veci bol premetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie dlhu titulom uzatvorenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 073723860 a stavebnom úvere dňa 08.09.2005, ktorú uzatváral žalobca ako veriteľ spolu so žalovaným 1. ako dlžníkom, žalovanou 2. ako spoludlžníkom a žalovaným 3. ako ručiteľom.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 26. októbra 2016 sp. zn. uviedol, že k otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi už Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „žalovaní solidárni dlžníci sú

zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému“.

11. Samostatné spoločenstvo upravuje , podľa ktorého je to procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných, ide o nerozlučné spoločenstvo ( ). Samostatné spoločenstvo je charakterizované tým, že každý spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne; práva a povinnosti spoločníka sú teda nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. Nerozlučné spoločenstvo je charakterizované tým, že rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom); práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Ďalej platí, že u solidárneho záväzku je možné požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov ( veta prvá ). Každý zo solidárne žalovaných dlžníkov koná sám za seba, voči každému z nich môže byť samostatne (i odlišne) rozhodnuté a jeho procesné úkony nezaväzujú ostatných žalovaných.

12. V danom prípade predmetom konania je solidárny záväzok žalovaných (čo nespochybnil ani žalobca), pričom hmotné právo umožňuje, aby takýto záväzok bol prejednaný samostatne voči každému spoločníkovi; ak rozhodne súd proti všetkým spoločníkom jedným rozhodnutím, nemusí sa rozhodnutie vzťahovať na všetkých rovnako. Solidárne zaviazaní dlžníci majú postavenie samostatných spoločníkov ( ) a každý z nich je oprávnený podať námietky len za svoju osobu. Z uvedeného potom vyplýva, že ak rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním iba žalovaná 2., jej odvolanie nevyvolalo účinky voči žalovanému 1. a 3., a preto rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanému 1. a 3. nadobudol právoplatnosť.

13. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 14. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

16. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

17. Podľa , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

18. Podľa , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

19. Podľa prvá veta , smrťou táto spôsobilosť zanikne.

20. Podľa , spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

21. Podľa , plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

22. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť stranou konania je nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto mohol byť stranou konania, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity, preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že strana konania stratila spôsobilosť byť stranou konania, teda ak fyzická osoba zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak fyzická osoba, ktorá je stranou konania, v priebehu konania zomrie (právnická osoba zanikne s právnym nástupcom), t. j. stratí spôsobilosti byť stranou konania, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom.

23. Keďže procesná subjektivita je jednou z podmienok konania, súd v priebehu celého konania z úradnej moci skúma, či fyzická osoba označená ako strana konania má procesnú subjektivitu. Odvolací súd z obsahu oznámenia právneho zástupcu žalovanej 2. zistil, že žalovaná 2. (ktorá v danej veci podala odvolanie) zomrela dňa 17.06.2019, a preto odvolací súd zisťoval stav dedičského konania po žalovanej 2. a nechal si pripojiť konečné rozhodnutie v predmetnej dedičskej veci. Z uvedeného uznesenia odvolací súd zistil, že uznesením č. k. -23, zo dňa 05.12.2019 bolo konanie o dedičstve zastavené podľa , pretože poručiteľka nezanechala žiadny majetok.

24. Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo svete hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou sa rozumie určitá danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku strán sporu, ktorej neexistencia predstavuje závažnú vadu konania. Ak stranu sporu tvorí fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). Z pripojeného konečného rozhodnutia v dedičskom konaní je zrejmé, že dedičské konanie po žalovanej 2. bolo zastavené pre jej nemajetnosť. V danom prípade stratila žalovaná 2. dňom smrti procesnú subjektivitu vystupovať ako strana konania. Nedostatok procesnej podmienky v podobe absencie procesnej subjektivity je nedostatkom neodstrániteľným. Keďže dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky, nedošlo k právnemu nástupníctvu, a preto odvolací súd nemohol v konaní pokračovať a bolo potrebné podľa v spojení s konanie ako celok voči žalovanej 2. zastaviť a zrušiť vo vzťahu k žalovanej v 2. rade rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

25. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že hoci bolo konanie zastavené z dôvodov na strane žalovanej 2. a nárok na náhradu trov konania by vznikol žalobcovi, odvolací súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože neexistuje subjekt voči ktorému by si mohol nárok na náhradu trov konania uplatniť.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).