Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-59-2020.pdf
PDF · 80.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/59/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, so sídlom Festivalové nám. 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnej: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXXX/XX, O., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 613/2014, o vymoženie 614,22 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20.08.2015, č.k. 39Er/1768/2014-11
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu (I. výrok) a oprávneného zaviazal nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 61,67 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 20.05.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 614,22 EUR s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 700-3411980613-GC04/13, vydaného oprávneným dňa 19.06.2013. Súd prvej inštancie dňa 04.06.2014 poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie. Dňa 30.06.2015 súdna exekútorka doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo podľa ust. § 175h ods. 1 O.s.p. zastavené z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiadny majetok. Z obsahu uznesenia vydaného Okresným súdom Košice II v dedičskom konaní po povinnej č.k. 24D/585/2014-88 zo dňa 09.01.2015 súd prvej inštancie zistil, že povinná zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2015. Následne súd konštatoval, že povinná v priebehu exekučného konania zomrela, pričom však povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade, však poručiteľka nezanechala žiadny majetok, preto súd exekúciu v zmysle ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 61,67 EUR podľa ust. § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal.
5. V odvolaní uviedol, že súd nesprávne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom podľa názoru oprávneného ju mal zastaviť v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V zmysle cit. ustanovenia mal súd exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a to konkrétne strata procesnej spôsobilosti, teda spôsobilosti byť účastníkom konania a nemožnosť prechodu záväzku na inú osobu. Oprávnený nesúhlasil s názorom súdu, že smrť povinného, ktorý nezanechal majetok vhodný na dedenie automaticky znamená aj jeho nemajetnosť pre účely exekučného konania. Smrť je právnou skutočnosťou, ktorej následkom je strata právnej subjektivity, a to ako hmotnoprávnej, tak aj procesnoprávnej. Smrť je teda prekážkou v pokračovaní akýchkoľvek konaní, pričom je dôležité posúdiť, či v súlade s § 37 ods. 3, 4 Exekučného poriadku dôjde k prechodu povinností vyplývajúcich z exekučného titulu na právnych nástupcov zomrelého, teda dedičov. V danom prípade neprichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinnej, keďže posudzovanie majetku povinnej prichádza do úvahy len ak povinná právne existuje. Pokiaľ však povinná právne zanikla, nemožno uvažovať o jej majetnosti či nemajetnosti. Oprávnený následne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010 a bol názoru, že súd mal exekúciu zastaviť z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok konania v dôsledku úmrtia povinnej, ktorá je navyše neodstrániteľná. Oprávnený nemohol predvídať, že povinná v priebehu exekučného konania zomrie bez zanechania dedičov, a teda zastavenie exekúcie nezavinil. Keďže oprávnený nijako procesne nezavinil zastavenie exekúcie, nemal by ani znášať jej trovy.
6. Súdna exekútorka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
7. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.
8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Z predloženého spisu súdu prvej inštancie ako aj spisu súdnej exekútorky mal odvolací súd preukázané, že povinná zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda po začatí exekučného konania, ale pred dňom vydania napadnutého rozhodnutia. Z uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. 24D/585/2014-88 zo dňa 09.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2015, vyplýva, že dedičské konanie bolo po nebohej povinnej Q. Q. zastavené podľa ust. § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok.
13. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017; ďalej len Exekučný poriadok), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
14. Keďže však v posudzovanom prípade poručiteľka nezanechala žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť, je daný dôvod pre zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).
15. Nie je totiž sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (viď uznesenie NS SR sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 z 13.05.2011).
16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzatvára, že v posudzovanom prípade správne súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie) a v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).
17. Zároveň odvolací súd dodáva, že súd má povinnosť (teda nie iba možnosť) zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje. Oprávneného nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie iba v jedinom prípade, a to vtedy, ak je predmetom exekúcie akákoľvek pohľadávka výživného; v takom prípade znáša trovy exekúcie súd bez možnosti ich náhrady.
18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnej preukázateľné trovy tohto konania nevznikli resp. vzniknúť ani nemohli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).