Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-167-2019.pdf
PDF · 108.14 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/167/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. ŠOLTÉS Ján, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48 (právny predchodca : Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155), proti žalovanému: Z. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. W. X, XXX XX D. o zaplatenie 534,98 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi sumu vo výške 295,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 295,91 EUR od 4.1.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 10,62 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.9.2019 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 534,98 EUR s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 16.2.2016 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.000 EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach po 31,79 EUR. Žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, nakoľko ku dňu podania žaloby uhradil sumu 704,09 EUR, preto ho žalobca listom zo dňa 26.11.2016 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval na úhradu dlžných splátok a upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.1.2017 úver zosplatnil o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 24.1.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalovaný však dlžné splátky neuhradil. 3. Žalobca pripojil k žalobe okrem uvedených zmlúv listiny - Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, Všeobecné obchodné podmienky, Predžalobnú upomienku zo dňa 26.11.2016, doručenku, resp. kópiu oboch strán obálky, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.1.2017 a tiež Prehľad splátok a úhrad žalovaného. 4. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanému doručovaná na adresu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) dňa 29.10.2019. Zásielka sa súdu vrátila dňa 27.11.2019 z dôvodu „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu sa konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust. §
116 ods. 1 CSP, postupoval súd podľa ust. § 116 ods. 2 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd má za to, že žaloba bola žalovanému doručená dňa 3.1.2020. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril ani nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania; skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. 5. Podaním doručeným súdu dňa 5.3.2020 pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) žiadal o zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Všeobecná úverová banka, a.s. a Intrum Slovakia, s.r.o. (predtým Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.). Konajúci súd uznesením č.k. 19Csp/167/2019-74 zo dňa 25.5.2020 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu. 6. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 7. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.7.2020, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
S k u t k o v ý stav:
8. Dňa 16.2.2016 právny predchodca žalobcu ako veriteľ (Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaný, ako dlžník, uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (Zmluvu o poskytnutí Najľahšej pôžičky) pod č. XXXXXXXXXX, (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku v celkovej sume 1.525,92 EUR, ktorú sa dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s dohodnutým úrokom, pričom výška pôžičky bola 1.000 EUR a náklady spotrebiteľa 525,92 EUR. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splatiť v 48 mesačných splátkach po 31,79 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 25 %, priemerná hodnota RPMN 32,03 % a ročná úroková sadzba 25 %. Prvá splátka bola splatná dňa 20.3.2016 a termín konečnej splatnosti dňa 20.2.2020. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky a splátkový kalendár. 9. Nesporným je tvrdenie žalobcu, že žalovaný uhradil ku dňu podania žaloby žalobcovi sumu 704,09 EUR. 10. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami zmluvy právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.11.2016 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval na úhradu dlžných splátok a upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. 11. Zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej úhrade, preto žalobca listom zo dňa 24.1.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že dlh z predmetnej úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Podľa špecifikácie žalovanej sumy uvedenej v žalobnom návrhu žalovaná suma pozostáva z nesplatených splátok 1.193,55 EUR a nákladov za vymáhanie 45,52 EUR mínus prijaté úhrady v sume 704,09 EUR. Zmluvnú pokutu vo výške 77,73 EUR si žalobca neuplatnil. 12. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, z čoho vyplýva aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 13. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 14. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 15. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 19. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 21. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 22. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 23. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 25. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 27. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 28. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 29. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 30. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. 31. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 33. Podľa § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny z á v e r :
34. Predmetom sporu je pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 534,98 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.1.2017 do zaplatenia titulom neuhradenia istiny spotrebiteľského úveru. 35. Z výsledkov vykonaného dokazovania oboznámením obsahu listinných dôkazov mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, preto zmluvný vzťah medzi stranami sporu súd posúdil podľa ustanovení § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka zmluvy o pôžičke, nakoľko zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom a za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. 36. Súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu, a teda v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. 37. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, platne uzatvorili dňa 16.2.2016 zmluvu označenú ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere ( Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky )pôžičky, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému sumu vo výške 1.000 EUR, ktorú sa žalovaný zaviazala splácať v 48 splátkach po 31,79 EUR mesačne. V zmluve bola dohodnutá výška fixnej ročnej úrokovej sadzby 25 %, RPMN je vo výške 25 %, priemerná hodnota RPMN je v zmluve uvedená vo výške 32,03 %, celkové náklady spotrebiteľa sú vo výške 525,92 EUR. Termín konečnej splatnosti je v zmluve uvedený ako 20.2.2020. 38. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, súd poznamenáva, že údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej Zmluve medzi stranami sporu nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci ustanovení zákonov o spotrebiteľských úveroch; niektoré časti zmluvy sú v rozpore s vyššie citovanou právnou úpravou. Za individuálne dojednané sa nepovažujú také zmluvné podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. 39. Súd preskúmal výšku úrokov dohodnutých v úverovej zmluve a zistil, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 16.2.2016, kedy bola uzavretá zmluva o pôžičke) v kategórii úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov predstavovala priemerná úroková sadzba 11,98 % ročne. V zmluve bola dohodnutá fixná ročná úroková sadzba 25 %, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami v danom prípade viac ako 2 násobne prevyšoval úroky, za ktoré banky poskytovali úvery v rozhodnom období. Je síce pravdou, že vo veciach tzv. nebankových subjektov (právny predchodca žalobcu) sa dajú vo všeobecnosti akceptovať vyššie úroky vzhľadom na vyššiu mieru rizika, rozhodne však nie o viac ako 100 % oproti priemeru bánk, pričom v každom jednotlivom prípade sa musia zohľadniť osobitosti daného prípadu. 40. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 57/2005 zo dňa 1.7.2010). Občiansky zákonník (Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. 41. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi stranami dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade žalovaný ako spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecne uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. 42. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dohoda o úroku je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi a zároveň v rozpore so zákonom (ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého, cit.: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ 43. V zmysle vyššie uvedeného, súd konštatuje, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, preto je dohoda o úrokoch neplatná a aj z tohto dôvodu súd považoval celý úver za bezúročný a bez poplatkov. 44. Keďže je pôžička bezúročná a bez poplatkov, neboli splnené zákonné podmienky na priznanie inej sumy ako sumy, ktorú žalobca poskytol žalovanému vo forme pôžičky. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.000 EUR, z čoho žalovaný uhradil 704,09 EUR, preto súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi zostávajúcu sumu pôžičky vo výške 295,51 EUR (1.000 EUR - 704,09 EUR), a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 45. Žalobca súdu nepreukázal, kedy došlo k zosplatneniu úveru z jeho strany. K žalobnému návrhu žalobca predložil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.1.2017, avšak z predmetnej listiny nevyplýva ku ktorému dňu došlo k splatnosti predmetného úveru. Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému. V žiadnych listinách predložených žalobcom nie je uvedené na základe čoho, alebo z akých dôvodov si žalobca uplatňuje sumu 45,52 EUR titulom nákladov na vymáhanie, na základe čoho súd dospel k záveru, že tieto nie je možné žalobcovi priznať. 46. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej sumy 45,52 EUR, preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 47. Žalobca priložil k žalobe aj listinu - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.1.2017, avšak nepreukázal, či predmetnú listinu žalovanému skutočne doručil, resp. či sa mu táto vrátila ako nedoručená (predložením doručenky, resp. poštového podacieho hárku). Nakoľko súd nemá za preukázané, že žalovanému bolo doručené, resp. doručované oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. odo dňa 4.1.2020. 48. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období do 4.1.2020 predstavuje 0,00 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
T r o v y konania :
48. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 49. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 50. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 51. Podľa § 255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 52. Podľa zásad o náhrade trov konania súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore, t.j. 10,62 % (čo predstavuje konečný úspech žalobcu v spore, pretože zo 100 % žalovanej sumy 534,98 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 295,91 EUR, čo je pre žalobcu 55,31 % úspech a 44,69 % neúspech).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).