Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/83/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: ACSS, spol. s r.o., Cukrová 14, Bratislava, IČO: 31 370 268, zastúpeného KRION Partners s. r. o., Palisády 50, Bratislava, IČO: 36 858 617 proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpenému MGA IURIS s. r. o., Cukrová 14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 028 o zaplatenie sumy 1.222,20 eur a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -91 zo dňa 11.4.2018 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -91 zo dňa 11.4.2018 p o t v r d z u j e .

Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to s poukazom na ustanovenia , , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 3.5.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.222,20 eur titulom nároku na náhradu škody, a to na základe tvrdenia, že v dôsledku poistnej udalosti č. 2166012053 zo dňa 19.3.2016 došlo k poškodeniu telefónnej ústredne z dôvodu zatekajúcej vody a spoločnosť - advokátska kancelária DETVAI LUDIK MALY UDVAROS (ďalej len „poškodený“) si uplatnila u žalobcu náhradu nákladov (náhradu škody), ktoré poškodenému vznikli v súvislosti s opravou/výmenou tejto telefónnej ústredne. Žalovaný listom zo dňa 6.10.2016 oznámil ukončenie šetrenia a likvidácie poistnej udalosti s tým, že z celkovej vyčíslenej a zistenej škody 1.997,65 eur uznal žalobcovi plnenie vo výške 610,48 eur s prihliadnutím na spoluúčasť a opotrebovanie/amortizáciu poškodenej telefónnej ústredne. Žalobca nesúhlasil s amortizáciou a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013 pod sp.zn. , z ktorého vyplýva potreba, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pričom nespochybnil predmetnú poistnú udalosť, ale uviedol, že v dôsledku krytia zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu vykonali likvidáciu poistnej udalosti podľa dojednanej poistnej zmluvy č. 8003004240 v súlade s ustanoveniami . Nakoľko išlo o poistenie zodpovednosti za škodu, bolo povinnosťou poisťovateľa nahradiť za poisteného skutočnú

škodu. Výpočet skutočnej škody žalovaný realizoval podľa vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a to podľa jej prílohy č. 5, ktorá určuje postup pri stanovení všeobecnej hodnoty elektrotechnických zariadení. Pri stanovení rozsahu škody žalovaný postupoval podľa a a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2014 pod sp.zn. .

4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že strany sporu sa rozchádzali v otázke, či žalovaný bol oprávnený znížiť nárok na poskytnuté poistné plnenie o amortizáciu. Z potvrdenia o servisnej prehliadke zo dňa 29.3.2016 vyplýva, že zariadenie je neopraviteľné, pričom z celkovej vyčíslenej škody žalovaný odpočítal amortizáciu a spoluúčasť a uplatnená pohľadávka predstavuje rozdiel medzi poskytnutým plnením a škodou bez amortizácie. Žalobca si kúpil nové zariadenie. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania ustálil, že žalobcom uplatnený nárok predstavuje náklad na kúpu novej veci, nepredstavuje náklad vynaložený na vykonanie opravy pôvodného zariadenia - výmena zničenej časti. Ak by došlo k oprave pôvodného zariadenia a nárok by predstavoval náklady na obnovenie stavu veci pred škodovou udalosťou jej opravou, bola by argumentácia žalobcu opodstatnená. V rozhodnutí Ústavného súdu SR ide o situáciu, kedy došlo k totálnemu zničeniu veci a poškodený požadoval pôvodnú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu prvej inštancie postupoval žalovaný správne, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu (zničenej veci, nie poškodenej) v súlade s . Súd prvej inštancie konštatoval, že na uvedený skutkový stav veci nie je možné bez ďalšieho aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.3.2013, keďže toto vychádza z iných skutkových okolností. V danom prípade nedošlo k oprave pôvodnej veci a z toho dôvodu súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a náhradu trov konania priznal žalovanému, ktorý mal vo veci úspech. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa , a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny a trov konania. Žalobca v odvolaní uviedol, že má za to, že žalovaným uplatnená amortizácia je v rozpore s právnou praxou, rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky a súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, nakoľko má za to, že nemožno tvrdiť, že na predmetnú vec nemožno uplatniť argumentácie Najvyššieho súdu SR z jeho rozhodnutia zo dňa 28.3.2013. Poškodenému bola poistnou udalosťou vnútená škoda na telefónnej ústredni, ktorá dovtedy fungovala bez problémov a poškodený nemal v úmysle a ani nepotreboval novú telefónnu ústredňu. Vznikom poistnej udalosti bol nútený vynaložiť finančné prostriedky na kúpu novej telefónnej ústredne (v obdobnej kvalite a s obdobnými parametrami ako mala pôvodná telefónna ústredňa), o ktorú nemal záujem a bez vzniku škodovej/poistnej udalosti by tieto finančné prostriedky nebol vynaložil. Podľa žalobcu pri posúdení oprávnenosti uplatnenia, resp. neuplatnenia amortizácie poisťovňou nemôže byť žiadateľovi o preplatenie vynaložených finančných prostriedkov na škodu skutočnosť, či sa oprava poškodenej veci vykonala výmenou jej časti alebo kúpou novej veci s tými istými hodnotami a parametrami. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že účelom zákona je taký postup, aby poškodenému, resp. v tomto prípade žalobcovi sa jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, nakoľko opačný prístup k predmetnej veci by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, aby rozhodnutie nebolo v rozpore s princípom spravodlivosti alebo arbitrárne s formalistickým prístupom k výkladu zákona. Žalobca v odvolaní tiež poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 19.3.2008, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nevyhnutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu veci tak, aby bola táto vec z technického hľadiska stále prevádzkyschopná ako pred škodnou udalosťou. Podľa žalobcu súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku, pričom v danom prípade je zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 2.8.2018, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a v ktorom žalovaný uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , na ktoré poukazuje žalobca, je v tejto veci nenáležité, nakoľko v predmetnom rozhodnutí sa rieši otázka výšky škody z hľadiska nákladov potrebných na opravu poškodenej veci a možného zhodnotenia poškodenej veci. V tomto prípade však nedošlo k oprave poškodenej veci, ale k nadobudnutiu úplne novej veci, ktorá bola odlišná od pôvodnej poškodenej veci a z toho dôvodu potom nadobúdacie náklady na obstaranie novej inej veci nemožno stotožňovať s výškou škody spôsobenej poškodením dlhodobo používanej pôvodnej veci, nakoľko by to bolo v rozpore s ustanovením . Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ktorého záver je podľa žalovaného aplikovateľný aj v prejednávanej veci. Vo vzťahu k cene poškodenej telefónnej ústredne žalovaný uviedol, že vychádzal z výpočtu jej všeobecnej hodnoty v čase jej poškodenia v súlade s postupom podľa vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a prílohy č. 5, pričom jej cena predstavovala sumu 135,80 eur. Škoda poškodeného popritom spočívala aj v nákladoch potrebných na uvedenie novej veci do prevádzky vo výške 640,65 eur, v dôsledku čoho celková výška škody predstavovala sumu 776,45 eur s tým, že v poistnej zmluve si zmluvné strany dohodli spoluúčasť vo výške 165,97 eur a preto výška poistného plnenia predstavuje sumu 610,48 eur (776,45 eur - 165,97 eur). Žalovaný v predmetnom vyjadrení tiež podotkol, že poškodená telefónna ústredňa bola v čase škodovej udalosti podľa vyjadrenia poškodeného staršia ako 6 rokov a teda bola staršia ako je predpokladaná doba jej technickej životnosti, ktorá je 5 rokov, v dôsledku čoho výška škody spôsobenej zatopením telefónnej ústredne po dobe jej predpokladanej technickej životnosti nie je totožná s obstarávacími nákladmi vynaloženými na nadobudnutie novej a odlišnej veci.

7. Žalobca v replike zo dňa 8.11.2018 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu a iba zopakoval svoje tvrdenia z konania na súde prvej inštancie s tým, že žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení na súde prvej inštancie, ako aj tvrdení v samotnom odvolaní a má za to, že žalovaným uplatnená amortizácia je v rozpore so zákonom, ako aj s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky a Českej republiky.

8. Žalovaný sa k replike žalobcu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalovaného súdom prvej inštancie doručená dňa 28.12.2018, nevyjadril.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

12. Podľa poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu). 13. Podľa právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

14. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

15. Podľa ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

16. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

17. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozhodnutia a odvolania žalobcu, ako aj s obsahom následných vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli sporné skutočnosti týkajúce sa uzavretia platnej a účinnej poistnej zmluvy, vzniku poistnej udalosti a vzniku práva na poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu, ale spornou bola výlučne otázka opodstatnenosti zníženia poistného plnenia žalovaným o hodnotu opotrebenia/amortizácie poškodenej telefónnej ústredne a táto otázka zostala ako jediná sporná aj v rámci odvolacieho konania, pričom odvolací súd sa v otázke posudzovania predmetnej spornej skutočnosti plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a súladné s dikciou zákona. Odvolací súd súčasne považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní neboli medzi stranami sporné skutočnosti týkajúce sa samotného postupu žalovaného v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a samotného výpočtu hodnoty opotrebenia/amortizácie poškodenej telefónnej ústredne.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, ktorým odôvodňuje povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v plnej výške bez zohľadnenia opotrebenia poškodenej veci, keď podľa žalobcu náklady na obstaranie novej veci sú nákladmi, ktoré poškodený musí vynaložiť na získanie novej veci za vec poškodenú, zničenú, a to aj vtedy, ak tieto náklady presahujú cenu v čase škody. V danom prípade bolo nesporné, že v dôsledku poistnej udalosti došlo k trvalému poškodeniu predmetného zariadenia, čo jednoznačne vyplýva z potvrdenia o servisnej prehliadke zo dňa 29.3.2016, ktoré konštatovalo neopraviteľnosť zariadenia, v dôsledku čoho bol poškodený nútený obstarať novú telefónnu ústredňu, t.j. v danom prípade neboli následky poistnej udalosti odstraňované opravou poškodenej veci. Uvedená skutková okolnosť predstavuje hlavný dôvod neaplikovateľnosti záverov rozhodnutia žalobcom uvádzaného rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013 pod sp.zn. , ktoré vychádza z úplne iného skutkového stavu veci, keďže v tomto prípade išlo o priznanie plnej výšky škody bez ohľadu na amortizáciu v súvislosti s novými dielmi použitými pri oprave poškodenej veci. Z obdobného skutkového základu vychádza aj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 19.3.2008 pod sp.zn. uvádzaný žalobcom v odvolaní, ktorý sa taktiež zaoberá amortizáciou náhradných dielov použitých pri oprave poškodeného vozidla. V prejednávanej veci odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správnym spôsobom aplikoval ustanovenie , nakoľko v danom prípade nie je možné opomenúť fakt, že poistnou udalosťou došlo ku vzniku tzv. totálnej škody na veci - telefónnej ústredni po dobe jej technickej životnosti, ktorej hodnota v čase poškodenia jednoznačne nezodpovedala cene novej veci obstaranej poškodeným za účelom odstránenia následkov škodovej udalosti, t.j. cena veci v čase jej poškodenia bola nižšia ako cena novej veci obdobnej kvality a parametrov. Poškodenému v čase poškodenia vznikla škoda vo výške ceny poškodenej veci, pri ktorej vzhľadom na jej opotrebovanosť zvolil žalovaný správny postup, keď pristúpil k výpočtu jej ceny s ohľadom na amortizáciu. V danom prípade neboli následky poistnej udalosti odstraňované obnovením funkčnosti pôvodnej veci poškodenej škodovou udalosťou opravou, ale v dôsledku neopraviteľnosti pôvodnej veci boli odstraňované kúpou novej veci, čo však nič nemení na skutočnosti, že poškodenému vznikla na veci škoda vo výške zodpovedajúcej cene pôvodnej veci v čase jej poškodenia. Obdobný skutkový stav v nadväznosti na tzv. totálnu škodu bol predmetom konania, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 16.12.2014 nález pod sp.zn. , na ktorý poukazoval v konaní žalovaný a v ktorom ústavný súd aplikoval výklad ustanovenia tým spôsobom, že „Všeobecné ustanovenie , na ktoré sa okresný súd formálne odvoláva, upravuje rozsah náhrady škody, a to pre všetky druhy spôsobenej škody. Osobitným ustanovením aplikovateľným v prípadoch škody spôsobenej na veci upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody je však ustanovenie , ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia, a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným).“ V nadväznosti na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie zo správne ustáleného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver v súlade s ustanovením . Podľa názoru odvolacieho súdu práve opačné rozhodnutie, ktorým by bola priznaná výška poistného plnenia zodpovedajúca cene novej veci zaobstaranej za zničenú opotrebovanú vec po dobe jej technickej životnosti by nielenže

predstavovalo priznanie bezdôvodného obohatenia na strane poškodeného, keďže by priznaná výška prevyšovala cenu veci v čase jej poškodenia, ale by zároveň išlo o rozhodnutie v rozpore s princípom spravodlivosti, keďže by zaväzovalo žalovaného na plnenie nad rámec zákonnej úpravy, ktorým by žalovaný ako poistiteľ poskytol poškodenému/poistenému finančné prostriedky na kúpu úplne novej veci namiesto veci opotrebovanej po dobe jej technickej životnosti. Argumentáciu žalobcu, že bez existencie poistnej udalosti by poškodený nebol nútený vynaložiť finančné prostriedky na kúpu novej telefónnej ústredne, o ktorú nemal záujem, odvolací súd vyhodnotil ako argumentáciu bez relevancie k posúdeniu otázky podstatnej pre dané rozhodnutie, nakoľko uvedená argumentácia žalobcu nezakladá dôvod na neprihliadanie k stavu trvalo poškodenej/totálne zničenej veci v čase jej reálneho poškodenia.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.

21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).