Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-240-2019.pdf
PDF · 94.78 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/240/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297 so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: L. K., H.. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX/XXX, R. H. C., v konaní o zaplatení 1699,89 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 27.05.2019 č.k. 20Csp/509/2018-159
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu a nepriznal stranám sporu náhradu trov konania rozhodujúc o nároku žalobcu zo zmluvy o úvere č. 6927852212 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou a.s. a žalovaným dňa 08.11.2012 (ďalej „Zmluva“). Žalobca žiadal o priznanie istiny úveru vo výške 1699,89 eur s úrokmi z omeškania 5,25% ročne od 01.09.2018 až do zaplatenia, kapitalizovaných úrokov z úveru do 31.08.2018 vo výške 866,04 eur a vo výške 24,5% ročne zo sumy 1699,89 eur od 01.09.2018 až do zaplatenia.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že na základe Zmluvy získané finančné prostriedky 2000 eur mal žalovaný vrátiť spolu s úrokmi v 48. mesačných splátkach vo výške 66 eur so splatnosťou prvej splátky 08.12.2012 a dátumom konečnej splatnosti 08.11.2016. Úroky z úveru predstavovali 24,5% ročne, RPMN 29,45%, priemerná hodnota RPMN 21,30 %, celková výška nákladov spotrebiteľa bola vyčíslená v sume 1213,14 eur. Pre porušenie povinnosti žalovaného na riadnu a včasnú úhradu splátok dlhu bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru dňa 21.09.2015. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018, sa žalobca stal postupníkom pohľadávky Poštovej banky a.s. voči žalovanému ku dňu 01.10.2018.
3. Súd prvej inštancie vyhodnotil Zmluvu ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má vzhľadom na postavenie zmluvných strán povahu zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ), a na ktorú sa vzťahujú tiež ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.). Nárok žalobcu posudzoval tiež podľa § 3, § 39 a § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy s poukazom na prechodné ustanovenia § 10d nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, z ktorých ustanovení mu vyplynulo, že podstatnou skutočnosťou pre posudzovanie primeranosti výšky odplaty v spotrebiteľských zmluvách v čase uzavretia Zmluvy bola výška úrokovej miery uplatňovaná na spotrebiteľské úvery zverejňovaná na webovom sídle Národnej banky Slovenska. Zohľadnil tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 57/2005, sp.zn. 1M Cdo 1/2009, podľa ktorých pri posúdení primeranosti výšky dojednaných úrokov sa prihliada na celkové okolnosti úkonu, pohnútky, účel, úrokovú mieru obvyklú v praxi peňažných ústavov, keď aj v prípadoch, ak maximálna výška úrokov nie je neobmedzená platí, že dohoda o úrokoch musí byť súladná s § 39 OZ a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistiky Národnej banky Slovenska, ktorá v roku 2012 ku dňu uzavretia Zmluvy uvádzala priemernú úrokovú mieru 11,42% ročne u spotrebiteľských a ostatných úverov, poskytnutých domácnostiam na obdobie od jedného do piatich rokov, úrok dohodnutý v zmluve v hodnote 24,5% ročne považoval súd za neprimeraný, keďže viac ako dvojnásobne prevyšoval obvyklé úroky poskytované za úvery peňažnými ústavmi. Dohodu o úrokoch preto hodnotil pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, z ktorej nevznikol veriteľovi nárok na plnenie. Majúc za nepochybne zistené, že z poskytnutej čiastky úveru 2000 eur žalovaný už vrátil žalobcovi 2306,62 eur, žalobu zamietol, pretože veriteľovi patril zo Zmluvy iba nárok na vrátenie istiny úveru, ktorý záväzok žalovaný splnil. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). Z dôvodu, že neúspešnému žalobcovi nepatrí nárok na náhradu trov a žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie, alebo aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
5. Odvolateľ považoval výšku úrokovej sadzby za zodpovedajúcu úrokom platným pre rok 2011 pre obdobné produkty a tiež za súladnú s dobrými mravmi, keďže v rozhodnom období neprekračovala dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov 20,90%, platnej pre obdobné typy spotrebiteľských úverov s rovnakou dobou splatnosti. Poukázal na to, že veriteľ nezodpovedá za zlú finančnú situáciu spotrebiteľov, nenúti spotrebiteľa uzatvoriť zmluvu ani nenastavuje úrokovú sadzbu v dôsledku núdze spotrebiteľa, a ak boli v ponuke úvery s nižšími úrokovými sadzbami, mal žalovaný možnosť takúto zmluvu o úvere uzatvoriť. Pri určovaní výšky úrokov a RPMN úveru bolo postupované v zmysle platnej právnej úpravy.
6. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.
7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. 7. 2020, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
9. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
12. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa :
14. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 31. 5. 2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
15. Podľa § 10d ods. 1 nar. vl. č. 87/95 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.
16. Podľa § 10d ods. 2 nar. vl. č. 87/95 Z.z., ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zmyslu a účelu uplatnených právnych noriem, i zásadám dobrých mravov aplikovaných v napadnutom rozsudku, keď správne súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie primeranosti dohodnutých úrokov v Zmluve, bola v čase jej uzavretia (v roku 2012) obvyklá odplata požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch úverov ako to upravoval § 53 ods. 6 OZ v znení do 31. 5. 2014, a ktorú skutočnosť potvrdil aj § 10d nar. vl. č. 87/95 Z.z. reflektujúci na zmeny v právnej úprave primeranosti odplaty vykonanej od 1.6.2014, a následne od 1.9.2014, ktorá bola definovaná aj hodnotou RPMN. Nie je tak opodstatnený odkaz žalobcu na údaje o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov ako na kritérium pre posudzovanie súladnosti dohody o úrokoch so zákonom a dobrými mravmi v Zmluve uzavretej v roku 2012. Žalobcom nebolo spochybňované, že pre obdobné typy úverov, teda so splatnosťou od jedného do piatich rokov do úrovne 5000 eur sa priemerná výška úrokovej sadzby pohybovala na úrovni 11,42% ročne. Ustanovenia § 53 ods. 6 OZ nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali aj údaje od subjektov poskytujúcich neprimerané, či úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti zaiste nebolo vôľou zákonodarcu, lebo by sa ním míňal účel a zmysel zákona pri posudzovaní primeranosti odplaty. Pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty je preto opodstatnené vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery riadiac sa zásadou dobrých mravov vyjadrenou v § 3 ods. 1 OZ.
18. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahuje je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané a až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutý úrok bankou vo výške 24,5 % ročne, viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver považujúci dojednanie neprimeraných úrokov za odporujúce dobrým mravom je správny.
19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému v ňom trovy konania nevznikli.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).