Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cpr/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Y.. C. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., H. XX/XX, G., proti žalovanému Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Prešov, Jána Hollého 14, IČO: 00 610 577, zastúpená Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s. r. o., so sídlom Košice, Žriedlová 3, IČO: 36 863 947, v spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru dané mu žalovaným, a to listom zo dňa 26.4.2017 a súčasne určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.2.2016 ako lekár, a to od 22.2.2016 na dobu určitú do 30.10.2016. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2016 bol pracovný pomer zmenený na dobu určitú do 31.5.2017 a dohodou zo dňa 23.12.2016 bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 21.2.2018. Listom zo dňa 26.4.2017 žalovaný žalobcovi oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle . Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je nedodržiavanie pracovnej disciplíny, zverejňovanie materiálov na internetovej sieti. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 18.5.2017 a dňa 30.5.2017 žalobca žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobca uviedol, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v oznámení sa nezakladá na pravde, a navyše od zistenia niektorých údajných porušení pracovnej disciplíny, ako je opustenie pracoviska dňa 16.3.2017 a nevypísanie lekárskej správy zistil žalovaný najneskôr 17.3.2017 a vo vzťahu k uvedeným porušeniam uplynula 2 mesačná subjektívna lehota stanovená ust. Zákonníka práca. Žalobca má za to, že žalovaný skutkovo nevymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, napr. vo vzťahu k zverejneniu fotografií komplexného informačného systému nemocnice (KNIS) spolu s osobnými údajmi pacientov žalovaný nenapísal kedy a na akej stránke žalobca mal fotografie zverejniť a žalobca poprel, že by tieto fotografie zverejnil. Poukázal tiež na možnosť zverejnenia fotografií zneužitím konta elektronickej pošty či sociálnej siete. Čo sa týka neprítomnosti na pracovisku, žalobca má za to, že svoju absenciu oznamoval nadriadeným v súlade s pracovným poriadkom, a to formou krátkej textovej správy či telefonicky a následne

doplnil osobne tiež potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, čí je nevyhnutné jeho neprítomnosť považovať za ospravedlnenú.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a poprel žalobné tvrdenia žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na vyjadrenie žalobcu uvedené v žalobe (žalobca v súvislosti s nedovoleným opustením pracoviska dňa 16.3.2017 a nevypísaním lekárskej správy, čo mal žalovaný zistiť najneskôr 17.3.2017 a vo vzťahu k uvedeným porušeniam uplynula 2 mesačná subjektívna lehota) kde žalobca konštatoval „aj keby sa skutočne stali, čo však popieram“, čo podľa žalovaného znamená, že žalobca relevantným spôsobom nepopiera uvedené tvrdenia. Navyše podľa žalovaného žalobca nepredkladá a neoznačuje dôkazy, ktoré by mali preukázať pravdivosť jeho tvrdení. Obdobne sa podľa žalovaného žalobca vyjadruje aj vo vzťahu k zverejneniu fotografií s osobnými údajmi pacientov na sociálnej sieti a nespochybňuje ani svoju neprítomnosť na pracovisku dňa 16.3.2017. Poprel, že by bolo oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru nezrozumiteľné a nejasné. K neospravedlnenej neprítomnosti žalobcu na pracovisku a nevypísaniu prepúšťacej správy dňa 16.3.2017 žalovaný poukázal na písomné pokarhanie žalobcu, k zverejneniu fotografií pacientov s osobných údajmi na sociálnej sieti žalovaný poukázal na realizované písomné napomenutie a k neospravedlnenej neprítomnosti žalobcu v práci od 18.4.2017 žalovaný poukázal na to, že na uvedenú udalosť následne reagoval okamžitým skončením pracovného pomeru a poprel uplynutie subjektívnej lehoty s tým, že žalobcovi bolo oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru doručené dňa 28.4.2017. Poukázal na doručenie v súlade s ust. na poslednú známu adresu žalobcu a skutočnosť, že zásielka sa mu vrátila s poznámkou „ adresát neznámy“ nie je podstatná. Čo sa týka jednotlivých dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný poukázal na povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu ( ), povinnosť pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených ( ), povinnosť dodržiavať právne predpisy ( ), povinnosti zdravotníckeho pracovníka ( ) a na ochranu osobných údajov. Súčasne žalovaný poukazuje aj na porušenie etického kódexu, ktorý tvorí prílohu č. 4 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, porušenie Prevádzkového poriadku žalovaného a na možnosť spáchania trestného činu v súvislosti so zverejnením osobných údajov pacientov, ako aj skutočnosť, že žalobca síce popisuje, že je možné, aby údaje a fotografie zverejnil IT špecialista, avšak sám zverejnenie fotografií nepopiera. Žalovaný poukázal na to, že napriek tomu, že bol vyzvaný na doloženie dôvodu neprítomnosti na pracovisku od 18.4.2017, svoju neprítomnosť neospravedlnil a neoznámil prekážku v práci, čo žalovaný považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dočasnú pracovnú neschopnosť žalobca žalovanému neoznámil a o dovolenku nepožiadal. Žalovaný poprel, že by bolo v súlade s pracovným poriadkom či zaužívanou praxou, aby sa neprítomnosť na pracovisku oznamovala prostredníctvom krátkych textových správ a navrhol žalobu zamietnuť.

3. Rozsudkom zo dňa 2.10.2018 súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Po odvolaní podanom žalobcom Krajský súd Prešov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal súd doplniť dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu a opätovne vo veci rozhodnúť.

4. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a opätovne vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Y.. R. Q., Y.. N. S., Y.. Y. Z., Y.. Y. Y., Y.. X. A., Y.. M. N., Y.. K. T., Y.. Y. T., MUDr. T. U., z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Z výsluchu svedka Y.. R. Q. súd zistil, že neprítomnosť v práci pre návštevu lekára svedok oznamoval deň vopred prednostovi doc. Y.. K. Y., T.. Rovnako prekážky v práci oznamoval kompetentným. Dovolenky sa plánovali vopred s väčším časovým odstupom podľa tabuľky. Taktiež individuálne voľno sa oznamovalo vopred s vypísaným tlačivom a prednosta, alebo zástupca po zistení stavu personálu na pracovisku dovolenku schválil alebo neschválil.

6. Z výsluchu svedka Y.. N. S. súd zistil, že dovolenky si lekári nahlasovali vopred, pri plánovanej neprítomnosti viacerých lekárov sa kolektívne rozhodovalo o poradí dovoleniek. Neprítomnosť v práci v deň vzniku prekážky na strane zamestnanca svedok oznamoval prednostovi, resp. zástupcovi prednostu telefonicky. Pokiaľ mal vedomosť o prekážkach v práci, tieto oznamoval deň vopred.

7. Z výsluchu svedkyne Y.. Y. Z. súd zistil, že dovolenkový lístok svedkyňa dávala podpisovať primárovi oddelenia vopred, plánované vyšetrenie oznamovala pár dní, prípadne deň vopred. V akútnom prípade informovala primára ráno telefonicky. Dovolenky zamestnanci nahlasujú na začiatku roka do pripraveného formulára.

8. Z výsluchu svedkyne Y.. Y. Y. súd zistil, že dovolenky si zamestnanci žalovaného plánujú vopred, podpisuje ich na rannom sedení prednosta. Rovnako ošetrenie hlási zamestnanec vopred. V prípade akútnej potreby či ochorenia detí zamestnanec oznámi túto skutočnosť ústne.

9. Z výsluchu svedkyne Y.. X. A. súd zistil, že na plánovanie dovolenky existuje plánovač, rozpis. Dovolenky si zamestnanci žalovaného dohodnú vopred s primárom alebo zástupcom, ktorý na základe vypísaného dovolenkového lístka dovolenku schvaľuje. V prípade akútnej potreby či ochorenia detí zamestnanec oznámi túto skutočnosť primárovi telefonicky.

10. Z výsluchu svedka Y.. M. N. súd zistil, že na pracovisku existuje formulár na plánovanie dovoleniek, ktorý zamestnanec vypíše a nechá si dovolenku schváliť. V prípade potreby zamestnanec neprítomnosť oznamuje telefonicky.

11. Z výsluchu svedka Y.. K. T. súd zistil, že neprítomnosť v práci svedok oznamoval telefonicky primárovi oddelenia, prípadne zástupcovi. Dovolenkový lístok sa vypisuje a predkladá na schválenie vopred.

12. Z výsluchu svedka Y.. Y. T. súd zistil, že neprítomnosť v práci v prípade akútnej situácie oznamoval telefonicky, dovolenka sa žiada vopred. Existuje plán dovoleniek a vypisuje sa dovolenkový lístok. Potrebu lekárskeho ošetrenia detí oznamuje svedok telefonicky primárovi oddelenia a následne doloží potvrdenie.

13. Z výsluchu svedka Y.. T. U. súd zistil, že dovolenky sú plánované niekoľko týždňov vopred. Priepustka od lekára sa odovzdáva a v akútnom prípade neprítomnosť v práci zamestnanec oznamuje telefonicky primárovi oddelenia prípadne jeho zástupcovi.

14. Z výsluchu svedka doc. Y.. K. Y., T.., primára oddelenia súd zistil, že žalobca spočiatku dodržiaval pracovnú disciplínu, následne ju dodržiavať prestal. Nemal dostatočné odborné vedomosti, prekážky v práci neoznamoval riadne. Čo sa týka prekážok v práci, pokiaľ sú známe, oznamujú sa vopred, v prípade akútnych prekážok žalovaný akceptuje telefonické oznámenie primárovi, zástupcovi prípadne lekárovi dostupnému v práci. Čo sa týka odbornosti žalobcu, svedok uviedol, že žalobca nemal dostatočné odborné vedomosti a nekonal zdravotné úkony pod dohľadom, nedodržiaval zásady sterility na endoskopickej operačnej sále, čí vystavoval pacientov rizikám infekcií a závažným zápalovým komplikáciám močových ciest, porušoval základné princípy diagnostiky nádorov, v dôsledku čoho dochádza k rozšíreniu nádoru a poškodeniu zdravia pacienta. Počas nočných služieb bol opakovane nezastihnuteľný a nechával pacientov bez dozoru. Opakovane opúšťal pracovisko za účelom úhrady faktúr za telefón, uverejňoval na sociálnej sieti zábery z operačných sál, monitorov počítačov s osobnými údajmi pacientov, nepoužíval sterilné rukavice, čo mohlo viesť k septickým komplikáciám a ohrozeniu zdravia pacientov. Žalobca nedodržiaval plán čerpania dovoleniek, pracovné voľno čerpal chaoticky bez predchádzajúceho upozornenia na neprítomnosť v práci. Na písomné upozornenie na nedostatky nereagoval a pokračoval v porušovaní pracovnej disciplíny, k zlepšeniu jeho správania sa nedošlo. Podľa svedka nemal žalobca dostatočné odborné vedomosti, nedodržiaval lekársku etiku a adekvátny prístup k pacientom. Vo vzťahu k mimopracovným aktivitám žalobcu svedok tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca opakovane viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.

15. Z výsluchu svedka Y.. K. U., zástupcu primára oddelenia súd zistil, že žalobca mal problém s dochádzkou, pracovisko opúšťal bez vedomia nadriadených. V prvých mesiacoch zamestnania mal žalobca pozitívne pracovné hodnotenie, následne sa jeho prístup k práci zmenil. Rečovú bariéru žalovaný akceptoval, odborné nedostatky práce žalobcu však bolo potrebné riešiť. Žalobca spočiatku oznamoval svoju neprítomnosť na pracovisku prostredníctvom krátkych textových správ, následne sa na to snažil využiť mladšiu kolegyňu, ktorá ho však odkázala na primára oddelenia. Prekážky v práci oznamujú ostatní lekári oddelenia primárovi oddelenia a v jeho neprítomnosti svedkovi osobne, vo výnimočných prípadoch v prípade choroby telefonicky. Čo sa týka odborných nedostatkov, žalobca nebol zorientovaný vo farmakologickej liečbe, lieky predpisoval nesprávne, robil neprípustné medicínske chyby

a mal technický problém poskladať inštrumenty a nejavil záujem sa to naučiť. Ignoroval výzvy na potrebu výmeny sterilných rukavíc i povinné hlásenia o onkologických ochoreniach. Svedok poprel, že by žalobcu uvoľnil z pracoviska po zaslanej krátkej textovej správe.

16. Z oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru (č.l. 5) zo dňa 26.4.2017 súd zistil, že uvedeným oznámením žalovaný žalobcovi oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle . Oznámenie uvádza, že z písomných podnetov priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca vyplynulo, že dňa 16.03.2017 žalobca opustil svoje pracovisko od 12.30 hod. do 15.00 hod., pričom nevypísal prepúšťaciu správu pacientke čakajúcej od rána na prepustenie, nevypísal zdravotnú dokumentáciu u pacientov prijatých na oddelenie a na internetových stránkach verejne prístupných zverejnil fotografie komplexného informačného systému nemocnice (KNIS) spolu s osobnými údajmi pacientov, ktorým poskytoval zdravotnú starostlivosť dňa 26.03.2017 počas ústavnej pohotovostnej služby na oddelení urológie. Napriek tomu, že bol žalobca listom zamestnávateľa zn. 372/2017/PMO zo dňa 13.04.2017 vyzvaný na vyjadrenie, vyjadrenie neposkytol. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatuje, že si žalobca svojim konaním nesplnil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu, podľa pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi a , dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na zdravotníckeho pracovníka vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a etickým kódexom a v nadväznosti na Z. o ochrane osobných údajov, smernicu zamestnávateľa SM 07 080 109 Ochrana osobných údajov a na o zdravotnej starostlivosti, vyplývajúce z článku 18. bod 18.1 platného Pracovného poriadku FNsP J.A. Reimana Prešov, s obsahom ktorého bol preukázateľne oboznámený, čo žalovaný považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súčasne konštatuje, že podľa oznámenia vedúcich zamestnancov Oddelenia urológie je žalobca od 18.4.2017 neprítomný v práci, a že bol listom zo dňa 21.04.2017 vyzvaný na oznámenie dôvodov absencie, čo však neučinil. Z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalovaný podľa okamžite končí so žalobcom pracovný pomer, ktorý bol založený pracovnou zmluvou dna 19.02.2016.

17. Z pracovnej zmluvy zo dňa 19.2.2016 (č.l. 3) a dohôd o zmene pracovnej zmluvy (č.l. 4) súd zistil, že žalobca u žalovaného pracoval ako lekár, a to od 22.2.2016 na dobu určitú do 30.10.2016 a následne bolo trvanie pracovného pomeru predĺžené do 31.5.2017 a 21.2.2016.

18. Z oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní (č.l. 6) zo dňa 29.5.2017 súd zistil, že uvedeným oznámením žalobca žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce.

19. Z výtlačkov krátkych textových správ (č.l. 7) súd zistil, že žalobca mal zástupcovi primára oddelenia dňa 23.4.2017 poslať správu, že si berie dovolenku, lebo je chorý. Rovnako tiež poslal správu s obdobným textom dňa 25.4.2017 a 26.4.2017. Na uvedené správy žalobca neobdržal odpoveď.

20. Z predloženej fotodokumentácie (č.l. 22-31, 39-40, 45-47, 49) súd zistil, že užívateľskom profile siete Facebook na meno C. F. je uverejnených množstvo fotografií lekárskych správ, ktoré mal ako lekár vystaviť žalobca s jeho identifikáciou rodným číslom a adresou. Lekárske správy súčasne obsahujú osobné údaje pacientov s popisom ich anamnézy, diagnóz, a ďalšie údaje. Správy sú opečiatkované pečiatkou žalobcu a sú podpísané. Ďalšie fotografie obsahujú podobizne zamestnancov či pacientov žalovaného, zábery operačnej sály počas operačného výkonu a tiež príspevok, v ktorom sa užívateľ účtu na sociálnej sieti obracia na doc. Y., prednostu urologickej kliniky s otázkou, čo mu urobil. Príspevok je písaný čiastočne po slovensky a čiastočne azbukou. Ostatné fotografie zobrazujú osoby v nacistických uniformách a tiež zábery z počítačového systému užívaného žalovaným.

21. Z napomenutia zo dňa 31.3.2017 (č.l. 32) súd zistil, že primár urologického oddelenia dňa 30.3.2017 žalobcu dôrazne upozornil, aby pri práci s osobnými údajmi neporušoval zákon o ochrane osobných údajov a bol vyzvaný, aby tieto údaje z internetovej siete okamžite stiahol.

22. Zo žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru (č.l. 34) zo dňa 26.4.2017 súd zistil, že uvedenou žiadosťou žalovaný žiadal ZO Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri FNsP Prešov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom podľa priloženého oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Zámer bol odborovou organizáciou prerokovaný dňa 26.4.2017.

23. Z fotokópie nedoručenej zásielky (č.l. 35) súd zistil, že dňa 26.4.2017 žalovaný žalobcovi doručoval zásielku, ktorá sa mu dňa 27.4.2017 vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Zásielka bola doručovaná na adresu žalobcu uvedenú v dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.12.2016 pričom sa jedná o adresu uvedenú žalobcom v podanej žalobe.

24. Z pokarhania za nedostatky (č.l. 44) zo dňa 17.3.2017 súd zistil, že uvedeným prípisom bolo žalobcovi primárom oddelenia udelené pokarhania za to, že dňa 16.3.2017 bez ospravedlnenia opustil pracovisko v čase od 12,30 do 15,00 hod. a nesplnil si svoje povinnosti vo vzťahu k starostlivosti o zverených pacientov, t.j. nevypísal prepúšťaciu správu pacientke čakajúcej od rána na prepustenie, nevypísal tiež dokumentáciu u pacientov prijatých na oddelenie. Žalobca bol požiadaný o dodržiavanie pokynov a nariadení v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rámci lôžkovej a ambulantnej starostlivosti. Súčasne bol žalobca upozornený, že v prípade ďalšieho porušovania pracovných povinností a pretrvávanie nedostatkov bude primár oddelenia toto riešiť návrhom na prepustenie z pracoviska.

25. Z upozornenia na nedostatky zo dňa 7.3.2017 (č.l. 48) súd zistil, že uvedeným upozornením primár oddelenia žalobcu žiadal o dodržiavanie pokynov a nariadení v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rámci lôžkovej a ambulantnej činnosti. Súčasne bol žalobca upozornený, že v prípade ďalšieho porušovania pracovných povinností a pretrvávanie nedostatkov bude primár oddelenia toto hodnotiť ako porušovanie pracovnej disciplíny.

26. Z výzvy na vyjadrenie zo dňa 13.4.2017 (č.l. 50) súd zistil, že uvedenou výzvou bol žalobca požiadaný o písomné vyjadrenie k podnetom primára oddelenia zo dňa 7.3.2017, 17.3.2017 a 31.3.2017, podľa ktorých žalobca opakovane nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z jeho pracovného zaradenia, nedodržiaval pokyny nadriadeného v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, bez ospravedlnenia opustil dňa 16.3.2017 pracovisko a tiež na verejne dostupných stránkach sociálnej siete uverejnil fotografie z informačného systému žalovaného spolu s osobnými údajmi pacientov, ktorým žalobca poskytoval zdravotnú starostlivosť dňa 26.3.2017.

27. Z pracovného poriadku (č.l.72-81) súd zistil, že zamestnanec je o.i. povinný (čl. 18.1):

- vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy v stanovenom pracovnom čase s dodržiavaním pracovnej disciplíny,

- pracovať svedomito a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,

- byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po jeho skončení,

- nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

- oboznámiť sa s predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú,

- zabrániť prístupu k obsluhovanému zariadeniu neoprávnenej cudzej osobe alebo zamestnancovi z iného oddelenia,

- o poskytnutie pracovného voľna pre prekážku v práci na strane zamestnanca požiadať priameho vedúceho zamestnanca a ak zamestnancovi nie je známa prekážka v práci vopred, bez zbytočného odkladu nahlásiť priamemu vedúcemu zamestnancovi svoju neprítomnosť v práci,

- doložiť v prípade pracovnej neschopnosti doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti, a to bez meškania, najneskôr do 3 dní,

- neodkladne nahlásiť zmenu bydliska. Ako zdravotnícky zamestnanec mal žalobca tiež povinnosť (čl. 18.2):

- vykonávať svoje povolanie v rozsahu a spôsobom podľa zásad určených MZ SR a príslušnými právnymi predpismi,

- viesť zdravotnú dokumentáciu v súlade s platnými právnymi predpismi,

- zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach v súvislosti s výkonom svojho povolania v rozsahu a súlade s platnými právnymi predpismi.

28. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

29. Podľa ods. písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

30. Podľa písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk".

31. Podľa povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

32. Podľa , , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

33. Podľa , odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

34. Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

35. Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

36. Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

37. Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

38. Podľa , zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa

týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

39. Podľa čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

40. Podľa ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

41. Podľa prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

42. Podľa strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

43. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

44. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

45. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného v pracovnom pomere, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.2.2016 v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy. Dňa 28.4.2017 pracovný pomer stále trval a uvedeného dňa bolo žalobcovi v zmysle ust. 38 ods. 4 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z dôvodov na strane žalobcu nebolo možné doručiť oznámenie v zmysle , nakoľko tento poštu neprevzal a zásielka sa žalovanému vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.

46. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi boli splnené zákonné podmienky. pripúšťa skončiť pracovný pomer okamžitým skončením len v dvoch prípadoch, a to ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a ak má byť porušenie pracovnej disciplíny postihnuteľné ako dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru, musí byť porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca zavinené a musí dosahovať intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Podstatou vyriešenia predmetu konania z hľadiska skončenia pracovnoprávneho pomeru je zistenie, či na strane žalovaného bol dôvod na využitie skončenia pracovného pomeru žalobcu zvoleným spôsobom.

47. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca naplnil dôvody na využitie tohto inštitútu skončenia pracovného pomeru, pretože bolo preukázané, a žalobca to ani nerozporoval, že dňa

16.03.2017 žalobca opustil svoje pracovisko od 12.30 hod. do 15.00 hod., pričom nevypísal prepúšťaciu správu pacientke čakajúcej od rána na prepustenie, nevypísal zdravotnú dokumentáciu u pacientov prijatých na oddelenie a na internetových stránkach verejne prístupných zverejnil fotografie komplexného informačného systému nemocnice (KNIS) spolu s osobnými údajmi pacientov, ktorým poskytoval zdravotnú starostlivosť dňa 26.03.2017 počas ústavnej pohotovostnej služby na oddelení urológie. K uvedenému sa žalobca vyjadril len prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že tento uvádza, že dôvody uvedené v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru popiera, resp. popisuje, že je možné, aby údaje a fotografie zverejnil na verejne dostupných internetových stránkach sociálnej siete IT špecialista, avšak súčasne sám zverejnenie fotografií žalobcom nepopiera a súčasne pre svoje tvrdenia nepredkladá či neoznačuje žiaden dôkaz. Rovnako žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje dôvody svojej neprítomnosti v práci od 18.4.2017 a napriek výzve od žalovaného sa k dôvodom absencie nijako nevyjadril.

48. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ).

49. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ani iný právny predpis pojem pracovná disciplína nevymedzuje. Možno ju charakterizovať ako súhrn právnych noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca, a v neposlednom rade dodržiavanie povinností zamestnancom. Vo všeobecnosti možno uviesť, že obsahovou náplňou pojmu pracovná disciplína sú povinnosti zamestnanca. Čo sa týka pracovných povinností zamestnanca, pracovný pomer je špecifický v tom, že zamestnanec je okrem povinností dohodnutých v pracovnej zmluve viazaný aj tými povinnosťami, ktoré sú priamo zakotvené v mnohých všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisoch ako aj interných predpisoch zamestnávateľa, prípadne povinnosťami, ktoré mu zadá pokynom vedúci zamestnanec. Ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu, zamestnávateľ má len niekoľko možností, ako riešiť takéto nežiaduce správanie zamestnanca. Vo všeobecnosti môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer výpoveďou (prípadne aj okamžite, ak pôjde o závažné porušenie pracovnej disciplíny). rozlišuje dva stupne intenzity porušenia pracovnej disciplíny, a to menej závažné a závažné porušenie pracovnej disciplíny. Stupeň intenzity/závažnosť porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ by mal hodnotiť každé porušenie pracovnej disciplíny osobitne. Mal by pri určovaní závažnosti prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil škodu a súčasne je potrebné vziať do úvahy aj konkrétne pomery u zamestnávateľa (t. j. ustálené zvyklosti u zamestnávateľa, napr. v akom rozsahu je tolerované porušovanie pracovnej disciplíny a pod.).

50. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer v prípade, ak ide o skutočne závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na základe ustálenej judikatúry je zo strany zamestnávateľa okamžité skončenie pracovného pomeru akceptovateľné v situáciách, keď nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Ide napr. o situácie, kedy v dôsledku konania, prípadne nekonania zamestnanca je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, alebo ak hrozí alebo je spôsobená väčšia škoda či škoda na zdraví.

51. Pri posudzovaní uvedenej otázky sa súd riadil ustálenou judikatúrou, podľa ktorej základné povinnosti zamestnanca vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu, a teda závadné konanie zamestnanca,

ktorým neboli porušené povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny (R50/1997).

52. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.4.2017, je platné. V danom prípade bolo riadne žalovaným preukázané naplnenie pojmového znaku porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom.

53. Na okamžité skončenie pracovného pomeru vyžaduje v ust. porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Zákon nedefinuje závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto je toto hodnotenie ponechané v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výrazný zásah do pracovného pomeru a zákon ho pripúšťa v prípade, ak sa zamestnanec dopustí konania, ktoré musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Zákon neustanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posúdení otázky intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Súd preto preskúmal dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru.

54. Posúdenie negatívneho vplyvu porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom na stav pracovnej disciplíny bezprostredne na pracovisku môže byť len jedným (nie jediným) z kritérií pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise alebo pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Dôvody uvedené v skončení pracovného pomeru svojím charakterom sú závažným porušením pracovnej disciplíny a takéto dôvody obstoja v zmysle ust. , a zamestnávateľa oprávňujú k tak výnimočnému spôsobu zrušenia pracovného pomeru, akým je jeho okamžité skončenie.

55. V konaní súd zistil, že žalobca bol zamestnancom žalovaného, a to vo funkcii lekár. V zmysle ust. bol žalobca ako zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým výsluchov svedkov a listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca konal v rozpore so svojimi povinnosťami, kedy si neplnil svoje povinnosti zamestnanca, neplnil pokyny nadriadených, na verejne dostupnej sociálnej sieti zverejňoval fotografie a osobné údaje pacientov vyšetrených na oddelení, kde bol pracovne zaradený a súčasne bez ospravedlnenia nenastúpil do práce od 18.4.2017, čo vopred zamestnávateľovi neoznámil.

56. O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so , udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa . Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. )

57. Nakoľko si žalobca v zmysle ust. svoju povinnosť preukázať prekážky v práci nesplnil, jednalo sa evidentne o neospravedlnenú absenciu, a už jeho neprítomnosť v práci možno považovať za hrubé či závažné porušenie pracovnej disciplíny. V takom prípade teda žalovaný bol oprávnený pracovný pomer so žalobcom skončiť.

58. Čo sa týka zverejnenia podobizne a osobných údajov pacientov či zamestnancom, nakoľko predložená fotodokumentácia obsahuje aj pečiatku, podpis či rodné číslo žalobcu, je nepravdepodobné, že by k uvedeným materiálom mala prístup tretia osoba, a teda tvrdenia žalobcu o tom, že tieto nezverejnil sám súd považuje za účelové. Navyše súd dodáva, že uvedeným konaním žalobca

žalovaného vystavil riziku a sankciám za porušenie povinností v zmysle vtedy platného o ochrane osobných údajov.

59. Súd doplnil dokazovanie v rozsahu navrhnutom žalobcom výsluchom ďalších zamestnancov žalovaného, pričom z výsluchov jednoznačne vyplynulo, že na pracovisku, na ktorom bol žalobca pracovne zaradený existuje riadny systém plánovania dovoleniek, ktorý ostatní zamestnanci dodržiavajú, teda dovolenky sa nahlasujú do plánovacieho formulára vopred a následne ich schvaľuje nadriadený. V akútnych prípadoch sa neprítomnosť v práci oznamuje telefonicky primárovi oddelenia, či jeho zástupcovi a nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že dovolenku či neprítomnosť v práci bolo možné oznámiť prostredníctvom krátkej textovej správy.

60. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obvyklé postupy pri oznámení a schvaľovaní dovoleniek u ostatných lekárov pôsobiacich na urologickom oddelení žalovaného sú jednotné a odlišné od postupu realizovaného žalobcom. V konaní nebolo preukázané, že by bol postup popísaný žalobcom dovolený či aspoň tolerovaný. Od žalovaného tak ani po doplnení dokazovania nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcovi popísané konanie toleroval a žalobcu naďalej zamestnával, a to aj vzhľadom na ďalšie, predovšetkým zdravotné riziká, ktoré nedbalý či riskantný prístup žalobcu k plneniu si povinností spôsoboval (nedodržiavanie zásad sterility či fotografovanie operačných výkonov v operačnej sále). V tomto smere konanie žalobcu nie len obmedzuje riadny chod oddelenia (neospravedlnené absencie), ale vystavuje žalovaného riziku finančného postihu (neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi) a predovšetkým ohrozuje priamo zdravie pacientov (nedodržiavanie zásad sterility). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu opätovne zamietol.

61. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ust.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.