Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-17-2020.pdf
PDF · 126.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.07.2020 pred samosudcom JUDr. Romanom Reištetterom v trestnej veci obžalovaného U. G., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák.
rozhodol:
obžalovaný: U. G., nar. XX.XX.XXXX v V. V., trvale bydliskom U. XXXX/XX, V.Á. V., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. 1Pv 274/19/6601 zo dňa 08.06.2020, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1) písm. a), ods. 3) písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
od júna 2018 do februára 2020, v Banskej Bystrici na ul. U. XX v tam nachádzajúcom sa byte, svoju manželku U. G., trv. bytom Moskovská 48, Banská V., s ktorou žije v spoločnej domácnosti týral tak, že minimálne tri krát v uvedenom období ju chytil za vlasy a hodil ju na zem z čoho jej zostali podliatiny v oblasti rebier, tiež ju v tomto období niekoľkokrát udrel pravou rukou zovretou v päsť do oblasti lícnej časti pod oko na ľavej strane a to takou intenzitou, že jej na tvári zostali krvné podliatiny - monokle, súčasne páchateľ menovanej v tomto období spôsoboval psychické utrpenie a to tým, že ju neustále ponižoval, hovoril jej, že je tučná a často chorá, že on nechce mať chorú ženu, správal sa k nej pohŕdavo, keď užíval lieky, čím u nej vyvolával stres, taktiež jej zakazoval stretávať sa s kamarátkami, čím týmto svojim konaním spôsoboval utrpenie ohrozujúce jej fyzické a psychické zdravie,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala dňa 08.06.2020 pod sp. zn. 1 Pv 274/19/66001 - 53 obžalobu na U. G., nar. 09. 03. 1959, pre zločin podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že od júna 2018 do februára 2020, v V. V. na ul. U. XX v tam nachádzajúcom sa byte, svoju manželku U. G., trv. bytom U. XX, V. V., s ktorou žije v spoločnej domácnosti týral tak, že minimálne tri krát v uvedenom období ju chytil za vlasy a hodil ju na zem z čoho jej zostali podliatiny v oblasti rebier, tiež ju v tomto období niekoľkokrát udrel pravou rukou zovretou v päsť do oblasti lícnej časti pod oko na ľavej strane a to takou intenzitou, že jej na tvári zostali krvné podliatiny - monokle, súčasne páchateľ menovanej v tomto období spôsoboval psychické utrpenie a to tým, že ju neustále ponižoval, hovoril jej, že je tučná a často chorá, že on nechce mať chorú ženu, správal sa k nej pohŕdavo, keď užíval lieky, čím u nej vyvolával stres, taktiež jej zakazoval stretávať sa s kamarátkami, čím týmto svojim konaním spôsoboval utrpenie ohrozujúce jej fyzické a psychické zdravie,
Na základe podanej obžaloby súd vo veci vytýčil hlavné pojednávania, na ktorom vykonal nasledovné dokazovanie.
Obžalovaný U. G. vyhlásil, že sa cíti byť nevinný a uviedol, tvrdenie obžaloby je nepravda. Je tam spústa výmyslov. Obžalovaný nič z toho nespáchal. V každom bode obžaloby sa cítil byť nevinný. Nemal k tomu čo dodať. Podrobil sa protialkoholickému liečeniu ambulantnou formou. Trvalo to rok. Skončilo to vo februári tohto roku. Vyplývalo to z jeho predchádzajúceho obvinenia. Liečba bola ukončená, nebolo zistené že, by užíval počas liečby alkoholické nápoje. Pokiaľ videl, že poškodená má modriny na rukách alebo nohách, tak mu manželka povedala, že to bolo spôsobené pádmi. Bol svedkom viacerých jej pádov. Čo bolo spôsobené konzumáciou liekov. Podľa jeho názoru tým, že brala také lieky, mala horšiu koordináciu a preto padala. Nikdy nebol odsúdený, ale ani stíhaný pre nejaké násilie voči manželke a ani voči nikomu inému. On to nemá v povahe. Násilie odsudzuje. Nikto nemôže povedať, že by ju fyzicky napadol. Nespomínal si, že by sa niekto naňho sťažoval, alebo jemu priamo, že by mal napadnúť manželku. Obžalovaný bol vždy v pravidelnom telefonickom kontakte s manželkou, volal s ňou každý deň, keď sa mu dalo. Nie vždy bola schopná komunikácie, keď bola pod vplyvom liekov. Osobne ho navštíviť neprišla kvôli Korone a teraz je v nemocnici. Písala mu dvakrát. Vedel, že mala problém s bývalým manželom s ktorým je spoluvlastníčka bytu v ktorom býva s obžalovaným, jej bývalý manžel to chcel predať. Obžalovaný vedel, že sa jej mal aj vyhrážať a obťažoval ju, 2 krát vykopol dvere, čo riešila aj polícia. Po ukončení liečby až do jeho vzatia do väzby alkoholické nápoje nepožíval.
Svedok U. B. uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede v prípravnom konaní. Fyzický útok nezažil. Začal si všímať asi tak 3-4 roky dozadu, že u mami sa začali objavovať modriny všade po tele. Keď sa jej na to pýtal, čo sa stalo, raz mu vravela, že ju zbil manžel, teda U. G. potom mu to ale poprela, že spadla sama a takto to menila stále dookola. Ale aj naopak že mu najprv povedala, že spadla a potom, že ju zbil. Čo sa stupňovalo. Je pravda, že mama začala brať viacero liekov naviac, vedel len o neurole, tramale a nejakých epileptikách. Začal sa pýtať aj u susedov, čo sa deje, títo mu povedali, že často počuli krik z bytu. Videli aj U. ako chodí opitý, ale svedok to nevedel nejako časovo zaradiť, keďže susedia mu nepovedali, kedy sa presne toto dialo. Vedel ale, že sa to stupňovalo. Svedok sa potom pýtal obžalovaného či ju bije, na čo mu odpovedal, že nie. Svedok sám videl ako sama spadla, tak že nevedel, čomu má veriť. Nevyznal sa v tom, doteraz nevie komu má veriť. Pravda ale je, že mama počas toho ako je U. vo väzbe, tak už druhýkrát ju videl celú doudieranú. Pred 2 týždňami mala modriny na tvári, volala aj políciu, že bola zbitá, svedkovi osobne povedala 3 verzie ako to prebiehalo. Prvá bola že ju zbil bývalý manžel, svedkov otec, čo tvrdila najčastejšie. Druhá verzia bola že ju zbili neznámi páchatelia a 3 bola že ju zbili u p. G.. Toto svedkovi bola schopná povedať aj za 10 minút, takého 3 rôzne verzie. Nevie, čomu má veriť. Naposledy to bolo v pondelok 29. júna, svedok šiel k nej na návštevu a našiel ju ako sa plazí po zemi, mala ruky modré aj tvár. Vedel, že bola pod vplyvom uvedených liekov, vôbec sa nevedela postaviť. Svedok potom šiel dole k záchranárom a keď s ňou bola dcéra, tak zas úplne nekontrolovateľne spadla na zem. Často sa stalo, že mu volala a sťažovala sa, že U. nie je doma alebo že je opitý. Toto spočiatku ich spolužitia nebolo, až teraz posledné roky. Nevedel si vysvetliť, prečo mu raz tvrdila, že spadla a druhýkrát že ju zbil U.. Podozrivé mu bolo, keď videl, že má modriny na ľavej časti tváre, čo by sedelo, ak by dostala facku od praváka. Je pravda že mu povedala, že ona nie je „fackovací panák“, čo súviselo s jej životnými problémami. Spočiatku, keď volala svedka alebo písala o pomoc tak tam rýchlo šiel a už keď sa to opakovalo po 60 krát, tak tomu neveril. Možno toho bolo aj viac. Toto sa dialo tie posledné roky pričom aj U. písala, že pomoc a podobne. Takže to bolo ťažké vyhodnotiť, čo sa deje. Za posledné 4 mesiace, kedy U. je vo väzbe svedok 5 krát musel k nej volať záchranku z toho 4 krát bola hospitalizovaná. Buď na neurológii alebo na internom. Pred tým, ešte keď bol U. doma, ju svedok z nemocnice zaviezol len raz, lebo mala rozbitú hlavu a tú jej zašili. Vtedy mi povedala, že padla a nič viac neuviedla, ani to, že by mala byť zbitá. Svedok si myslel, že už tie lieky zneužíva. Chodila často k rôznym lekárom, bolo to až na neuverenie. Zrejme jeden nevedel, čo predpisuje druhý, takže toho mala plno. Svedok to s ňou začal riešiť, aby išla na protitoxikomanické liečenie. Vybavil jej termín, ale nešla tam. Prejavovalo sa to spavosťou a malátnosťou. Ten termín liečenia jej vybavil v lete minulého roku, ale nevedel presne. Keď bola doma pod vplyvom liekov, tak s ňou bola komunikácia ťažká. Teraz, keď je hospitalizovaná a má nastavenú vhodnú liečbu, tak sa s ňou dá lepšie porozprávať. Posledný rok opitú nevidel. Predtým možno 2-3 krát. Keď jej niečo bolo, tak mu sama od seba povedala, čo sa jej stalo a teda aj to, že ju U. bil, ale ako som vravel za 5 minút to otočila, že spadla. Stalo sa, že sa mi sťažovala aj keď mala modriny aj keď nemala. Bolo to vždy mätúce. Poškodená trpí epilepsiou. A to 3 roky dozadu. Trpí tiež zlou zrážanlivosťou krvi. Medzi svedkovým otcom a poškodenou už nie je žiaden vzťah, rozvedení boli pred cca 20-30 rokmi. Vedel, že otec chodil za mamou kvôli spoločnému
bytu, keďže chcel aby sa predal. Nevedel či otec bol za mamou, keď došlo k tej poslednej bitke, svedok mu ešte radil, že keď za ňou pôjde, nech radšej ide s niekým druhým. Otec svedkovi len vravel, že má isť za mamou, lebo ju videl na neurológii, lebo vyzerala hrozne. Svedkovi nevedeli na psychiatrii vôbec povedať, dokedy bude hospitalizovaná.
Svedok R. M. uviedla, že pozná p. G. asi 20 rokov a p. G. od r. 1981 ako susedu. Spolu so svedkyňou spolu bývali v jednej bytovke do r. 1989, kedy sa svedkyňa odsťahovala. Na p. G. nemôže nič zle povedať. Čo sa týka p. G., táto bola dlhodobo chorá. Brala rôzne lieky od bolesti, na spanie pritom si vypila. Potom bola agresívna a vyrývačná. S poškodenou sa spolu stretli 14.11 2019, kedy si boli sadnúť na kávu. Pričom svedkyňa si všimla, že má modriny na ľavej strane tváre aj na ľavej ruke. Tak sa jej spýtala odkiaľ to má, najprv povedala, že ju zbil manžel, ale potom jej povedala, že spadla. Vedela, že mala epilepsiu. Nevedela či hovorí pravdu alebo nie, lebo aj o iných veciach hovorila raz tak, raz tak. Svedkyňa ju asi dvakrát videla, že mala modriny, vždy to bolo na ľavej strane či už ruky alebo tvári. Aj ruku mala zlomenú ľavú. Svedkyňa si skôr myslela, že skôr spadla, ako by ju manžel zbil. Tým, že tam už svedkyňa nebývala, tak sa už do toho nejako nestarala. Hovorila raz tak, raz tak, lebo ona si rada vymýšľala. Okrem tej kávy sa stretli 2 krát začiatkom tohto roku náhodne na M. O., kde svedkyňa robila. Porozprávali sa a rozlúčili sa. Modriny u nej videla len raz, keď boli na káve. Vie, že aj v spolužití s bývalým manželom tam boli nejaké bitky, čoho bola aj svedkom. Raz ju ťahal aj po schodoch a prespala aj u svedkyne. Stalo sa, že prespala u svedkyne aj keď už bola zosobášená s p. G., vtedy povedala, že neprišla domov a mala strach.
Svedok X. N., rod. I. uviedla, že je setra poškodenej. Pre ňu bol obrovský šok, že sa U. dostal do väzenia. Bola hlboko presvedčená, že je nevinný. Poznala ho 20 rokov a majú prekrásny priateľský vzťah, vždy si pomáhali aj v zahraničí. A tiež, keď bolo treba pomôcť sestre svedkyne U., keď dostala záchvat a pod., navzájom sme sa navštevovali. Považuje U. za dobrého, čestného pracovitého človeka, ktorý sa tak staral o jej sestru ako by to nikto iný nedokázal. Živil ju, pomáhal jej psychicky a chránil ju. Nikdy ho nevideli jej fyzicky ublížiť. Ani ona z neho nemala strach. Naopak strach mala z bývalého manžela, tam bola ešte nedoriešená bytová otázka. Čo sa týka sestry svedkyne, ide o labilného človeka, prepadla tabletkám, pričom to išlo s ňou v tomto smere dole vodou, najprv brala uspávacie tabletky, potom aj silnejšie proti bolesti a ďalšie ktoré si dávala predpisovať. Išlo to pomaly, ale zákerne trvalo to 10 rokov, kedy už brávala. Bolo to u nej také nárazové, kedy nebrala nič a potom zobrala veľa tabletiek naraz. Svedkyňa ju bola pozrieť aj v utorok v nemocnici aj včera v psychiatrii Bola vo veľmi zlom stave, samé modriny, líca podliate krvou. Museli jej dávať infúziu na zníženie účinku toxických látok, ktoré mala v sebe. Verila, že teraz na psychiatrii jej pomôžu. Ináč by jej pomohlo, keby sa U. vrátil domov. Svedkyňa bola presvedčená, že sa ho nebojí. Nikdy nevidela U., že by jej sestre slovne alebo fyzicky ublížil. Nikdy nebol hrubý ani nenadával, ani keď si boli so svedkyňou posedieť, že si dali pár pív. Práve naopak, keď často užívala lieky a svedkyňa bola preto na ňu prísna, tak sa jej U. zastával. Nikdy sa svedkyni nesťažovala na manžela, ani na to, že by ju mal napadnúť. Od vzatia obžalovaného do väzby bola svedkyňa s ňou v telefonickom dennodennom kontakte. Osobne ju navštívila až teraz tento týždeň. Svedkyňa prišla na Slovensko 11. 06. 2020, lebo im zomrela ich tretia sestra a boli s tým vybavovačky. Svedkyni nepovedala, keď vzali U. do väzby, že by ju mal týrať. Pripadala jej, že má až halucinácie, veď ju roky poznala, takže to vedela aj z telefonického rozhovoru. Svedkyňa sa jej aj pýtala že, či ju manžel bil alebo týral, povedala, že nie. Nevedela vlastne vysvetliť, prečo vypovedala proti nemu. Keď s ňou volala svedkyňa v marci tak jej povedala, že sa jej manžel U. nikdy násilne nedotkol. Svedkyňa si myslela, že ona si ani plne neuvedomuje, že fakticky kvôli nej je U. vo väzbe. Snáď až teraz keď je v nemocnici, tak to začína rozoznávať. Určite je život jej sestry horší po vzatí p. G. do väzby, ako predtým. Pravidelne navštevovali 3-4 krát do roka. Ten počiatok brania tých liekov bol kvôli bolesti. Ale postupne si svedkyňa myslela, že utekala z reálneho sveta, čo môže mať pôvod aj v jej detstve, keďže mama odišla, lebo sa rozviedli s otcom. V nemocnici jej vravela, že modriny jej spôsobil bývalý manžel Š.. Nesťažovala sa svedkyni na manžela G., že by pil a bol opitý. Vedela o tom, že mal mať p. G. priateľku, ktorá mu zomrela. Svedkyňa nemyslela v intímnom zmysle. Niečo jej sestra spomínala, ale svedkyňa si myslela, že tým netrpela.
Svedok F. M. uviedol, že pozná obžalovaného zo zamestnania ako kolegu. Predtým boli kamaráti. Poznal aj jeho manželku. Pani G. chodila ku nim do práce s rôznymi šekmi a inkasami, ktoré preplácal p. G.. Chodila k nim do práce po vzatí do väzby p. G.. Toto nosila tak raz mesačne, inokedy sa s ňou svedok rozprával telefonicky, kedy mu vravela, že jej manžel p. G. neubližoval a že to, z čoho je obvinený sa nestalo. Toto mu vravela aj 60 krát, v podstate odkedy bol p. G. vzatý do väzby hovorila to sama od seba.
Svedkovi sa pred tým ani teraz poškodená nesťažovala, že by ju fyzicky napádal. Keď sa sťažovala, tak na iných, napr. na svojho bývalého manžela. V poslednej dobe im volala častejšie, mala strach z bývalého manžela, že jej ublíži, že ju zabije, ale svedok nevedel povedať kvôli čomu. Chcel ju dostať z toho bytu. Často menila tému z vety na vetu. Stalo sa že 10. 06. 2020 svedkovi zas volala, že ju chce zabiť bývalý manžel, tak jej vravel, nech zavolá políciu. Aj ju zavolala, ale svedok si myslel, že bola pod vplyvom liekov, ktoré brala. Tiež tvrdila, že tie lieky jej dal niekto iný, že jej niečo pichajú a pod. Toto mu tvrdila do telefónu. Tiež jej svedok radil, nech volá na linku dôvery alebo nech volá kamarátkam alebo niečo podobné. Na čo mu povedala, že nemá kam volať. Toto sa dialo viackrát, prestalo to až keď bola hospitalizovaná. Poškodenú poznal aj pred tým ako sa zobrali s p. G.. Jeden čas ale krátko pracovala aj u nich. Ich vzťah je skôr kolegiálny, vykajú si. Volala mu aj pred tým často aj pred tým než bol p. G. vzatý do väzby. Ešte svedok vedel, že sa mala pokúsiť o samovraždu, tak išiel za ňou a prišla sanitka, nevie, kto ju volal. Toto bolo veľmi dávno 10 rokov a viac dozadu. Volala im viacerým do práce, že kde je jej manžel, kedy príde domov. Bola dosť nepríjemná. Svedok bol presvedčený, že toto robila pod vplyvom tých liekov, bolo to cítiť. Svedok je kolegom p. G.. Nie je jeho nadriadený ani podriadený
Svedok L. G. uviedol, že pozná U. 30 rokov. Z toho 22 rokov pracuje v jeho spoločnosti ako riadiaci pracovník. Je zodpovedný, pracovitý. Má autoritu u zamestnancov. Vždy bol pripravený v práci a nikdy nepožíval v práci alkoholické nápoje, načo sú v zamestnaní veľmi prísni. Bol obľúbený, vždy bez problémov. Pani G. u nich pracovala krátko, lebo potom išla na dlhodobú 7 ročnú PN. Keď už bol p. G. vo väzbe, tak im veľa krát telefonovala, nosila šeky, ktoré svedok uhrádzal, čo môže doložiť. Aby tým pomohol U.. A tiež od nich žiadala rôzne potvrdenia. Čo sa týka skutku, tak svedkovi vravela, že doma sa nič také neudialo, opakovala že nič nebolo, že nechápe, prečo je U. vo väzení. Bála sa, že ju niekto chce dostať z bytu na ulicu a do ústavu. Toto mu vravela osobne, keď prišla so šekmi alebo ich prišla len pozrieť. Dňa 11. 06. 2020 prišla celá modrá, čo sa svedok preľakol a povedala mu, že má zavolať vyšetrovateľke, dala mu číslo, čo aj urobil, ale tá mu povedala, že vyšetrovanie skončilo. Pani G. mu ešte vravela, že niekto je v pivnici a chce ju zabiť. Toto mu povedala asi pár dni po tom, keď prišla taká modrá. Keď ešte p. G. u nich robil, tak mu často volala pani G., že kde je a kedy príde, pričom p. G. bol vždy trpezlivý a vždy jej kľudne odpovedal. Keď prišla taká dobitá tak sa jej svedok pýtal, že čo sa stalo a ona povedala, že nevie resp. potom to nejako poopravila, že asi spadla. Nevedel, že čo si o tom má myslieť. Svedok bol viac zľaknutý ako ona. Ešte sa ho pýtala, nech jej poradí ako má U. pomôcť. Stalo sa, že ešte raz bola u nich a práve vtedy mala isť vypovedať pred vyšetrovateľkou, ale nevedela poriadne stať na nohách. Bola akurát prepustená z nemocnice. Tiež im vravela, že nechce ublížiť U., resp. že mu chce pomôcť, potom im volala, že chce aby už U. prišiel domov, aby jej pomáhal alebo volala, že U. prišiel domov sa osprchovať a odišiel, čo bolo vtedy, keď už bol vo väzbe. Svedok si myslel, že to majú aj nahraté. Svedok neoznamoval polícii, keď ju videl takú dobitú, ona mu potom vravela, že za ňou boli policajti a si ju fotili.
Znalkyňa P.. U. V. podala znalecký posudok č. 38/19 a uviedla, že pokiaľ uvádzala v bode 7 záverov, že poškodená sa snaží ospravedlňovať násilné správanie manžela racionálnymi dôvodmi, tak vychádzala z výpovede poškodenej, ktorú znalkyňa citovala zo strany 10 posudku hornej časti „asi pred dvoma rokmi po smrti priateľky začal byť náladový voči mne, arogantný a agresívny“. Znalkyňa teda vychádzala z toho, že táto agresivita je prejavom násilia. Čo sa týkalo bodu 9, pokiaľ znalkyňa dávala, že subjektívne ťažkosti boli zistené u poškodenej, tak tým myslela to, že poškodená sama subjektívne uvádzala, že má rušivé sny, kde prežíva určité stresové situácie s manželom, avšak objektívne znalkyňa žiadne takéto príznaky traumatizácie nezistila. Tieto príznaky sa prejavujú zvýšenou ostražitosťou, lakavosťou, depresiou a samovražednými tendenciami, ktoré neboli zistené u poškodenej. Znalkyňa použila projektívne testy. Ňou zistené okolnosti boli potvrdené aj správou psychiatričky U.. F., ktorú poškodená navštevovala. Tieto zistenia, ktoré znalkyni vyšli, boli robené v aktuálnom čase, pričom príznaky traumatizácie časom odznejú, čo však konkrétne závisí od vonkajšej situácie ako aj o psychike danej osoby. Pokiaľ znalkyňa uvádzala, že u poškodenej ide o vážnejšiu poruchu pamäti, tak to zistila tým, že u nej testovala kvalitu pamäti, pričom zistila, že určité zabudnuté podnety nahrádza vlastnou produkciou. U poškodenej bol prítomný taký horší stupeň konfabulácie v tom, že nie len že nevedela zopakovať to, čo jej znalkyňa predniesla v teste, ale ani neuviedla, že si niečo nepamätá alebo to, čo jej znalkyňa dala vedieť uviedla v nižšom rozsahu. Poškodená si skutočnosti, ktoré si nepamätala nahradila vymyslenými údajmi. Poškodená síce môže správne vnímať prežité udalosti, avšak tieto vnemy neadekvátne myšlienkami spracuje. Bludová porucha o ktorej znalkyňa bola informovaná z ÚZ je duševná porucha. Čo sa týka bodu 2 k tomu znalkyňa uviedla, že pokiaľ vstúpi do deja mužská autorita, tak je racionalita poškodenej horšia, čo môže vyplývať už z detstva, kedy boli zistené problémy s otcom.
Môže sa tam prejavovať určitá infantilita, teda jej reakcia, ak má vedľa seba mužskú autoritu môže byť trochu paralyzovaná. Znalkyňa ohľadom mentálnej subnormy poškodenej uviedla, že práve v tom kontakte s mužskou autoritou jej mentálna je nižšia, nevie ju využiť, tak ako pri iných situáciách. Čo sa týka bodu 3, tam znalkyňa vychádzala z toho, že najprv jej poškodená povedala, že má strach, že jej muž ubližuje, ale potom to zasa poprie, že to nie je až také zlé alebo prestane o tom rozprávať. Tá zmena nastane aj vtedy keď si uvedomí, že manžel by mohol od nej odísť, že je na ňom závislá. Čo sa týka bodu 6 tam znalkyňa uviedla, že postavenie manžela voči nej chápala ako dominantné a to tým, že ju kontroluje, či už v domácnosti, alebo jej kontroluje užívanie liekov a robí oddávkovanie liekov, teda aby brala len to čo má predpísané a nie viac. Znalkyňa poukázala na citáciu na strane 13 hore, čo sa týka kontroly manžela jej užívania liekov. Čo sa týka vyjadrenia pod bodom 8 a to fyzických reakcií, tak toto vyplynulo z dotazníka, ktorý poškodená vyplnila, ale znalkyňa to objektívne neverifikovala, resp. toto sa nedá vypovedať, takéto odpovede. Vzťah s bývalým manželom samozrejme môže mať vplyv na psychiku poškodenej, avšak nie v takej viere, že by to malo vplyv na viery hodnosť poškodenej. Kontakt s realitou bol zachovaný, nebola v čase vyšetrenia v takom stave, že by nevedela rozpoznávať osoby. Ešte poškodená povedala, že prvý manžel bol horší ako tento. Zo správy U.. F. vyplýva, že poškodená v čase vyšetrenia 11/2019 už vtedy trpela duševnými chorobami a to: neorganickou nespavosťou a škodlivým užívaním benzodiazepínov a hypnotík. Čo má označenie F duševnou chorobou a zrejme sa teraz pridala aj ďalšia a to bludová porucha, takže by bolo vhodné asi psychiatrické vyšetrenie.
Na otázky samosudcu znalkyňa uviedla, že si myslí, že v čase vypracovania jej posudku nebola prítomná bludová porucha, čo je systemizované neadekvátne myslenie. Bludové poruchy môžu byť rôzne, nevedela uviesť o aký blud sa v tomto prípade jedná.
Svedok U.. M. U. uviedol, že poškodená je jeho pacientkou veľa rokov. Poranenia s ktorými za ním chodila neboli vždy úplne aktuálne, často prišla až po nejakom čase. Vravela mu, že spadla, vždy mu teda vravela, že spadla a nikdy mu nepovedala, že by bola napadnutá. Svedkovi sa to nezdalo, lebo raz to bolo vo vani, raz to bolo na schodoch a vždy bola udretá na jednu stranu a to ľavú. Svedok hovoril predovšetkým o tvári, ruky a ramená to veľmi neriešil, resp. ani sa na to poškodená nesťažovala. Vždy teda mal za to, že ide o úraz a to lebky aj s bezvedomím, čo by si vyžadovalo 3 dni na pozorovaní, ale tým, že chodila za svedkom neskoro, tak to nebolo vždy možné realizovať. Stalo sa, že svedok ju poslal do nemocnice na pozorovanie. Tam išla veľmi neochotne, čo jej svedok zase ale nezazlieval, ale osobne sa bál komplikácií. Ešte chcel uviesť, že z jej zdravotnej dokumentácie zmizli niektoré nálezy, pričom svedok vždy od nej žiadal, aby mu predložila či už neurologické alebo traumatologické nálezy. Svedok nevedel povedať, kto zobral niektoré listiny a nálezy zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, ale že tam chýbajú zistil, až teraz na konci, keď rekapituloval spis. Svedok poškodenej dával spis, keď išla za špecialistom, takže nevie, kto vybral niektoré záznamy, keď spis bol mimo svedkovej ambulancie. Poškodená chodila ku svedkovi do ambulancie nepravidelne, niekedy nebola aj pár týždňov, možno aj viac, ak potrebovala lieky, tak tieto jej svedok predpisoval elektronicky. So zraneniami na tvári prišla za svedkom viac krát, teda myslel tie aj s hematómami, ale koľkokrát to nevedel uviesť. Čo sa týka epilepsie, tak svedok nikdy doklad o tom, že by poškodená touto chorobou trpela nevidel. Epilepsia sa dá zistiť aj dodatočne. Svedok sa nevedel vyjadriť, či jej predpisoval nejaké lieky na epilepsiu, ak sú lieky odporúčané špecialistami, tak svedok neriešil či áno alebo nie a predpis vyhotovila sestra.
Svedkyňa Y. M. uviedla, že pracuje ako zdravotná sestra u U.. U.. Poznala pani G.Ú., ktorá ku nim chodila do ambulancie, pričom často krát mala modriny. Vysvetľovala to svedkyni tak, že spadla raz s hrnčekom, raz s polievkou. Svedkyňa jej ani veľmi nerozumela, vravela, že má starosti s bytom. Svedkyňa nechápala ako môže stále padať na tvár. Mala aj udreté oko, tak sa jej svedkyňa opýtala, či nemá doma problémy. Na čo jej odpovedala, že manžel, keď je triezvy tak je dobrý, ale keď príde opitý, tak sú problémy, ale nepovedala aké. Poškodená vravela, že pár krát volala aj syna, aby jej prišiel pomôcť. Pacientka je u U.. U. evidovaná asi 8 rokov, resp. od kedy svedkyňa vedela, ako tam pracuje. Modriny mala na tvári, na ruke. Na ktorej strane si presne nepamätala, ale myslela si, že to bolo rôzne. Tieto modriny sa u nej začali prejavovať asi tak posledné 3-4 roky. Chodila do ambulancie asi tak raz za mesiac, väčšinou však na predpis liekov. Potom to už bolo elektronicky, tak to riešili cez telefón. Či pri tých návštevách mala modriny to sa svedkyňa nepamätala, ale vždy asi nie. Na začiatku si pamätala, že bola poškodená celkom pekná žena, potom sa to ale zhoršovalo. Začala priberať, mala tie opuchy tváre, ale nevedela, či to bolo tými rôznymi chorobami, čo mala alebo nejakým psychickým terorom ak ho mala. Svedkyňa sa jej pýtala priamo, či ju niekto nezbil lebo poškodená jej napríklad vravela, že bola vo vani a spadol jej hrnček na oko. Čomu svedkyňa veľmi neverila, tak sa jej to pýtala a poškodená jej nikdy
priamo nepriznala, že by ju mal manžel zbiť, ale vravela, že keď je opitý, tak majú spory, ale konkrétne svedkyni nevravela, že by ju mal napadnúť. Na iné problémy sa nesťažovala voči manželovi, akurát to, že mal mať nejakú inú priateľku. Svedkyňa si myslela, že mala z niečoho strach, bola taká utiahnutá. Vravela, že má nejaké problémy s bytom, že jej dvere vykopli, ale svedkyňa nevedela či to bola pravda. Spočiatku to svedkyňa nejako neriešila keď spadla, ale potom si už myslela hocičo, aj to, že ju niekto udrel, lebo sa to už často opakovalo. Svedkyňa to neposudzovala z nejakého odborného hľadiska. Teda, že tie modriny môžu byť z úderu, ale z toho, že sa to opakovalo. Svedkyňa záznamy od špecialistov nijako nekontrolovala, akurát jej predpisovala lieky, ak to rozhodol odborný lekár. V poslednej dobe do ambulancie už ale prestala nosiť nálezy od odborných lekárov. Keď volala, že potrebuje predpísať lieky, tak sa často krát stalo, že volala z nemocnice, kde bola hospitalizovaná, tak jej svedkyňa vravela, že musí doniesť správu od odborného lekára, že až vtedy jej môže vyhotoviť predpis. Svedkyni sa Zdalo, že poškodená bola epileptička, ale či mali o tom nejaký doklad, tak to nevedela uviesť. Po nahliadnutí do fotografií, ktoré boli robené dňa 02.07.2020, ktoré predložil obhajca svedkyňa uviedla nie, keď prišla poškodená do ambulancie, tak tá modrina bola viac cez oko. Niektoré tie hematómy sú podobné a niektoré boli aj nižšie na tvári, keď chodila do ambulancie.
Podľa § 270 ods. 2 Tr. por., bol prehratý zvukovo-obrazový záznam - výsluch poškodenej U. G. zo dňa 19.02.2020. K tomu sa vyjadril obž., že s manželkou žije 20 rokov a nikdy nepoužila výraz preplesnúť a nevie skade to má. Tiež chcel uviesť, že medzi Vianocami a novým rokom sa ho spýtala manželka, že či obžalovaný bije. Na čo zostal obžalovaný prekvapený a na čo mu ona sama povedala, že ona vie, že ju nebije, ale že jej pomáha, ale že syn jej vravel, že to už inak nemôže byť.
Pred súdom podľa § 268 ods. 2, § 269 Tr. por. boli oboznámené :
- znalecký posudok č. 20/2020 čl. 222-238
- Vyjadrenie U.. B. F.Ý., posudok zamestnanca č.l. 255-257
- Správa CPLDZ č.l. 258
- Správy na obvineného č.l. 259-269
- Výpis ÚEP č.l. 270
- Odpis RT č.l. 271-273
- rodné listy U. a X. I..
Súd na záver dokazovania odmietol návrh obžalovaného na zabezpečenie telefonických hovorov medzi ním a poškodenou z väzby, čo súd nepovažoval za potrebné a tiež odmietol návrh prokurátorky na vyšetrenie duševného stavu poškodenej psychiatrom, keďže toto nepovažoval za potrebné ani účelné. Vo veci bol vykonaný znalecký posudok psychologičky na poškodenú, ktorý opísal dôveryhodnosť výpovedí poškodenej ako aj či poškodená vykazovala znaky týranej osoby, pričom V spise bola priložená správa psychiatričky, čo súd považoval za dostatočné. Naviac žiadaný psychiatrický posudok poškodenej by nemal žiadny podstatný vplyv na rozhodnutie súdu vzhľadom na vykonané dokazovanie.
Podľa § 208 Tr. zák. spácha týranie blízkej osoby a zverenej osoby ten, (1) Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, (3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 d) závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu b) po dlhší čas,
Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd
mal z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Celé dokazovanie sa fakticky odvíja od oznámenia zo strany ošetrujúceho lekára U.. U. a jeho zdravotnej sestry M., ktorí oznámili na polícii možné týranie ich pacientky - poškodenej U. G. a to jej manželom U. G.. Trestné stíhanie začalo uznesením zo dňa 01.08.2019 a obvinenie bolo vznesené až dňa 18.02.2020, pričom obvinený U. G. bol následne vzatý do väzby. Poškodená sa k obvineniu relevantne a procesne použiteľne vyjadrila len pri jednej výpovedi, a to dňa 19.02.2020, z ktorej si súd prehral zvukovo obrazový záznam na pojednávaní.
Všeobecne možno povedať, že fakticky neexistuje žiadny priamy a presvedčivý dôkaz o tom, že obžalovaný poškodenú týral. Výpoveď poškodenej z videa bola značne chaotická a nepresvedčivá, pričom fakticky len raz uviedla, že ju mal obžalovaný napadnúť fyzicky, avšak bez akéhokoľvek upresnenia a tiež časového určenia, kedy sa to malo stať. Tiež uviedla, že manžel je agresívnejší keď si vypije, ale bez konkrétnych udalostí. Z jej výpovede bolo zrejmé, že poškodená buď nechce povedať pravdu alebo skôr ju nevie, čo mu by nasvedčoval aj jej aktuálny zlý psychický stav, kedy mala byť hospitalizovaná v čase rozhodovania súdu na psychiatrii, odkiaľ súdu oznámili, že poškodená nie je schopná účasti na súde a že trpí bludovou poruchou. Súd po zhliadnutí videa výpovede poškodenej nemôže nekonštatovať neštandardný a v niektorých momentoch až na hrane zákona vedený spôsob výsluchu ako aj kladenia otázok vyšetrovateľkou, ktorý len s ťažkosťami spĺňa náležitosti zákonného vedenia výsluchu poškodenej. K ďalším stanoveným výsluchom, ktoré mali byť vykonané za prítomnosti obhajcu, ktorého si obvinený neskôr zvolil, už nedošlo z rôznych predovšetkým zdravotných problémov na strane poškodenej, čo taktiež znižuje hodnotu jej výpovede ako hlavného dôkazu proti obžalovanému.
Uvedenému záveru, že poškodená sama si niektoré udalosti buď nepamätá alebo ich skresľuje, nasvedčujú aj viaceré výpovede svedkov, či už syna U. B. alebo susedy R. M., kedy im sama poškodená najprv hovorila o napadnutí manželom, potom hneď v zapätí, že spadla a potom zase inak, čo sa opakovalo v krátkom čase. V propech obžalovaného tiež vypovedala sestra poškodenej X. N., ktorá nemala vedomosť o žiadnom týraní napriek pravidelnému kontaktu so sestrou, aj keď nie častému, vzhľadom na to, že býva dlhodobo v zahraničí. Ďalej podobne vypovedali svedkovia z práce obžalovaného F. M. a L. G., ktorí poškodenej pomáhali, fakticky za obžalovaného, platili za ňu byt počas pobytu obžalovaného vo väzbe, pričom tiež uviedli, že nebolo možné reálne vyhodnotiť, to čo sa deje s poškodenou alebo či je týraná, pretože poškodená sama sa nevedela hodnoverne k tomu vyjadriť, resp. uvádzala rôzne až bludné tvrdenia, napr. o tom, že ju niekto má napadnúť a podobne, pričom v tom čase bol obž. vo väzbe.
Z výpovede znalkyne P.. V. pred súdom vyplynulo, že u poškodenej ide o vážnejšiu poruchu pamäti, pričom zistila, že určité zabudnuté podnety nahrádza vlastnou produkciou, bol u nej prítomný horší stupeň konfabulácie. Znalkyňa naviac nezistila žiadnu traumatizáciu u poškodenej ani syndróm týranej osoby. Nezistila žiadne známky týranej osoby.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá hovorí v prospech obhajoby je to, že poškodená zneužívala lieky, ktoré sú jej predpísané na jej choroby. V spise bola priložená správa psychiatričky U.. F., z ktorej vyplýva, že pacientka trpí diagnózami - neorganickou nespavosťou a škodlivým užívaním benzodiazepínov a hypnotík. Prejavuje sa u nej abúzus až závislosť od uvedených liekov, ktoré si dáva nadmerne predpísať a tieto potom zneužíva. Psychiatrička sa tiež vyjadrila, že u nej nezaregistrovala fyzické ani psychické známky týrania. Z ďalšieho dokazovania potom vyplynulo, že v súvislosti s nadužívaním liekov potom poškodená nevie ovládať svoje telo, má problém so stabilitou a často padá.
Z výpovedí zdravotnej sestry ako aj jej lekára vyplynulo, že títo mali podozrenie z týrania kvôli tomu, že poškodená mala modriny predovšetkým na jej ľavej strane, čomu by mohlo nasvedčovať, že ju bije pravák. K tomu však súd uvádza, že ide iba o dohady, ktoré nemajú žiadnu preukázanú súvislosť s fyzickým útokom obžalovaného. Sama poškodená vypovedala, že ľavú stranu tváre má často opuchnutú kvôli problémom so zubami. Syn obžalovanej pred súdom vypovedal, že sám nevie, či jeho mama hovorí pravdu alebo si vymýšľa, pretože povie za krátky čas tri rôzne verzie toho ako jej zranenia vznikli, takže sám nevedel potvrdiť, že by ju mal týrať obžalovaný. Tiež je zrejmé, že obžalovaná mala byť hospitalizovaná kvôli napadnutiu neznámou osobou počas súdneho konania, kedy obžalovaný bol vo väzbe, pričom obhajoba predložila súdu fotografie, na ktorých je zrejmé, že poškodená má viacero
zranení - modrín na tvári. Poškodená ešte vo svojom výsluchu uviedla, že sa bojí svojho bývalého manžela nie súčasného - obžalovaného. Z uvedeného samozrejme len možno špekulovať kto ju napadol, ak vôbec niekto počas súdneho konania a čo sa stalo, avšak hovorí to aj o tom čo sa mohlo stať aj v minulosti.
Súd záverom uvádza, že vo veci neboli produkované dôkazy, ktoré by usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku v zmysle obžaloby, výpoveď poškodenej súd hodnotí ako nedôveryhodnú a nezrozumiteľnú, pričom sama o sebe ani neobsahuje také závažné tvrdenia, ktoré by preukazovali, že ju obžalovaný aspoň určitý čas mal týrať. Taktiež ostatné dôkazy hovoria v prospech obžalovaného, než by mali potvrdzovať týranie manželky.
Vzhľadom na uvedené bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený a zároveň bol okamžite prepustený z väzby príkazom.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.