Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/95/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného U. G. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 17. decembra 2020, o odvolaní okresného prokurátora v Banskej Bystrici proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 17.07.2020 takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 17.07.2020 bol obžalovaný U. G. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici, sp.zn. zo dňa 08.06.2020 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od júna 2018 do februára 2020, v Banskej Bystrici na ul. U. XX v tam nachádzajúcom sa byte, svoju manželku U. G., trv. bytom U. XX, V. V., s ktorou žije v spoločnej domácnosti týral tak, že minimálne tri krát v uvedenom období ju chytil za vlasy a hodil ju na zem z čoho jej zostali podliatiny v oblasti rebier, tiež ju v tomto období niekoľkokrát udrel pravou rukou zovretou v päsť do oblasti lícnej časti pod oko na ľavej strane a to takou intenzitou, že jej na tvári zostali krvné podliatiny - monokle, súčasne páchateľ menovanej v tomto období spôsoboval psychické utrpenie a to tým, že ju neustále ponižoval, hovoril jej, že je tučná a často chorá, že on nechce mať chorú ženu, správal sa k nej pohŕdavo, keď užíval lieky, čím u nej vyvolával stres, taktiež jej zakazoval stretávať sa s kamarátkami, čím týmto svojim konaním spôsoboval utrpenie ohrozujúce jej fyzické a psychické zdravie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Svoje rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prvostupňový súd zdôvodnil tým, že celé dokazovanie v prípravnom konaní sa odvíjalo od oznámenia zo strany ošetrujúceho lekára U.. U. a jeho zdravotnej sestry M., ktorí oznámili na polícii možné týranie ich pacientky poškodenej U. G. a to jej manželom U. G.. Zdôraznil ďalej, že poškodená sa k obvineniu relevantne a procesným spôsobom vyjadrila len pri jednej výpovedi a to 19.02.2020, z ktorej výpovede si súd prehral zvukovo-obrazový záznam na pojednávaní. Po vypočutí ďalších svedkov ako i po prednesení obhajoby obžalovaného, prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že fakticky neexistuje žiadny priamy a presvedčivý dôkaz o tom, že obžalovaný poškodenú týral. Výpoveď poškodenej z videa bola značne chaotická, nepresvedčivá, pričom fakticky raz uviedla, že ju mal obžalovaný napadnúť fyzicky, avšak bez akéhokoľvek upresnenia a tiež časového určenia, kedy sa to malo stať. Rovnako tak údaj o tom, že jej manžel je agresívnejší, keď si vypije, bol bez konkrétnych udalostí. Samosudca preto dospel k záveru, že z jej výpovede bolo zrejmé, že poškodená buď nechcela povedať pravdu, alebo skôr ju nevie, čomu by

aktuálne nasvedčoval zlý psychický stav, kedy mala byť poškodená hospitalizovaná v čase rozhodovania súdu na psychiatrii, odkiaľ súdu oznámili, že poškodená nie je schopná účasti na súde a trpí bludovou poruchou. Samosudca tiež vyslovuje pochybnosti o legalite jediného procesného výsluchu poškodenej z prípravného konania. Ďalej tiež konštatuje, že poškodená si niektoré udalosti buď nepamätá, alebo ich skresľuje, čomu nasvedčujú aj viaceré výpovede svedkov, či už syna U. B., alebo susedy R. M., kedy im sama poškodená najprv hovorila o napadnutí manželom, potom hneď vzápätí, že spadla a potom zase inak, čo sa opakovalo v krátkom čase. Výsluch svedkyne X. N., sestry poškodenej, bol podľa názoru prvostupňového súdu ovplyvnený nepravidelným kontaktom so sestrou. Ďalej samosudca poukazuje najmä na výpoveď svedkov kolegov z práce obžalovaného F. M. a L. G., ktorí poškodenej pomáhali, fakticky za obžalovaného, platili za ňu bytu počas pobytu obžalovaného vo väzbe, pričom tiež uviedli, že nebolo možné reálne vyhodnotiť, čo sa deje s poškodenou alebo či je týraná, pretože sama poškodená sa nevedela hodnoverne k tomu vyjadriť, resp. uvádzala rôzne, až bludné tvrdenia napr. o tom, že ju mal niekto napadnúť a pod., pričom obžalovaný bol v tom čase vo väzbe. Osobitne poukazuje samosudca na výpoveď znalkyne P.. V. pred súdom, z ktorej vyplynulo, že u poškodenej ide o vážnejšiu poruchu pamäte, pričom zistila, že určité zabudnuté podnety nahrádza vlastnou produkciou, kde bol u nej prítomný zhoršený stupeň konfabulácie. Znalkyňa naviac nezistila žiadnu traumatizáciu poškodenej, ani syndróm týranej osoby a nezistila ani žiadne známky týranej osoby. Samosudca taktiež kladie akcent na priloženú správu psychiatričky U.. F., z ktorej vyplýva, že aktuálne pacientka trpí diagnózami neorganickou nespavosťou a škodlivým užívaním denzodiazepínov a hypnotík, prejavuje sa u nej abúzus až závislosť od uvedených liekov, ktorí si dala nadmerne predpísať a tieto pritom zneužíva. Psychiatrička sa tiež vyjadrila, že u nej nezaregistrovala fyzické ani psychické známky týrania. Z ďalšieho dokazovania potom vyplynulo, že v súvislosti s nadužívaním liekov potom poškodená nevie ovládať svoje telo, má problém so stabilitou a často padá.

Zo zhora uvedených dôvodov potom samosudca sumarizuje, že v danej veci neboli produkované dôkazy, ktoré by usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku v zmysle obžaloby, kde výpoveď poškodenej súd hodnotí ako nedôveryhodnú a nezrozumiteľnú, pričom sama o sebe ani neobsahuje také závažné tvrdenia, ktoré by preukazovali, že ju obžalovaný aspoň určitý čas mal týrať. Taktiež poukazuje na ostatné dôkazy, ktoré hovoria v prospech obžalovaného, než by potvrdzovali týranie manželky. Zo zhora uvedených dôvodov preto prvostupňový súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil a zároveň okamžite prepustil obžalovaného z väzby. Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor priamo do zápisnice z hlavného pojednávania, pričom obžalovaný a obhajca prehlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku. . V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uvádza, že podáva odvolanie proti výroku prvostupňového súdu o vine a treste v neprospech obžalovaného. Uvádza pritom, že svedkyňa - poškodená U. G. vo svojej výpovedi v postavení poškodeného veľmi podrobne a presne uviedla, že jej vzťah s obvineným sa začal zhoršovať v priebehu posledných dvoch rokov, keď zomrela milenka obvineného a on začal vo väčšej miere požívať alkohol, kedy bol k nej agresívny. K svojím zranenia v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný v poslednej dobe požíval alkoholické nápoje a to minimálne 3 až 4-krát do týždňa a že sa stalo, že ju udrel, o čom povedala sestričke u svojho doktora, s ktorou mala blízky a dôverný vzťah. Ďalej poukazuje okresný prokurátor na to, že poškodená má svojho manžela rada, chce, aby sa ich vzťahy zlepšili, čo je však ťažké, lebo manžel pije. Uviedla tiež, že z obžalovaného má strach. Túto výpoveď považuje okresný prokurátor za vierohodnú a podporenú i znaleckým posudkom znalkyne P.. V., ktorá vo svojich záveroch okrem iného uviedla, že špecifická vierohodnosť poškodenej môže byť znížená z dôvodu podriadeného postavenia voči manželovi a existenciálnou závislosťou na ňom, kde násilné správanie manžela sa snaží ospravedlňovať racionálnymi dôvodmi, hoci priznáva, že má z neho strach. Zdôrazňuje tiež, že podľa jeho názoru k týraniu poškodenej dochádzalo, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa R. M., ktorá uviedla, že poškodená sa jej sťažovala na to, že ju manžel bije a aj jej ukázala modriny, ktoré jej mal spôsobiť, kde modriny mala na tvári, ruke, ramene, líci a na sluche. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania ďalej poukazuje na to, že v prípade obžalovaného ide o 7-krát súdne trestanú osobu, kde aktuálne mu plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák., v rámci ktorého mu bol uložený aj doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá , pričom súdom mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie. Konštatuje teda, že obžalovaný nie je bezúhonnou osobou a taktiež má problémy s alkoholom, čo potvrdil aj znalec U.. U. F.. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejedanie a rozhodnutie.

Naproti tomu obhajca obžalovaného predložil krajskému súdu vyjadrenie obžalovaného k písomným dôvodom odvolania okresného prokurátora. Z vyjadrenia vyplýva, že s odvolaním okresného prokurátora nesúhlasí. Zdôrazňuje, že obžalovaný sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, že tvrdenie prokurátorky v odvolaní, že ho usvedčuje poškodená ako aj ďalší svedkovia, sa absolútne nezakladá na pravde, že samotná poškodená nikdy nepodala trestné oznámenie, že výpoveď poškodenej z prípravného konania je nepoužiteľná, pretože jednak zo strany vyšetrovateľky boli poškodenej kladené sugestívne otázky, pričom nikdy poškodená nebola vypočutá kontradiktórnym spôsobom a ani z tejto výpovede nevyplýva, že by ho usvedčovala z trestnej činnosti. Zdôrazňuje tiež, že ošetrujúci lekár, ani jeho zdravotná sestra ho neusvedčujú z trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu a rovnako ani svedkyňa R. M., pretože táto svedkyňa popisuje udalosti, ktoré sa odohrali v minulosti, pričom osobitne akcentuje skutočnosť, že má vedomosť o tom, že dňa 16.6.2020 bolo doručené okresnému prokurátorovi v Banskej Bystrici trestné oznámenie obhajcom na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví spolu s prílohami (fotografiami poškodenej s veľkými modrinami na tvári a celom tele), kde poškodenou je v tomto prípade U. G., avšak skutok bol spáchaný v čase, keď mal byť obvinený vo vyšetrovacej väzby, z čoho je logické , že skutok spáchať nemohol a nemohol ani poškodenej ublížiť na zdraví samotný obžalovaný. Tieto zranenia poškodenej v čase, keď bol vo väzbe, sú súčasťou oznámenia a boli fotograficky zdokumentované. Z tohto vyplýva, že poškodená si zranenia spôsobuje sama a to jednak pádmi a to v dôsledku zlej zrážanlivosti krvi a že v danom prípade tvrdenia prokurátorky o dôvodoch odvolania sú tendenčné, ničím nepodložené a zjavne sledujú jediný cieľ a to odsúdenie obžalovaného. Podaním vyjadrenia k odvolaniu sa domáhajú, aby odvolanie okresného prokurátora bolo ako nedôvodné zamietnuté. Na verejnom zasadnutí intervenujúci krajský prokurátor sa v plnom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov odvolania s tým, že navrhuje tomuto odvolaniu vyhovieť. Naproti tomu obhajca obžalovaného v plnom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu, ktoré bolo podané v písomnej forme a navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Samotný obžalovaný na verejnom zasadnutí prehlásil, že skutok nespáchal a pridržiaval sa toho, čo uviedol jeho obhajca. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolatel podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici sa prvostupňový súd citovaným ustanovením dôsledne riadil. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že skutočnosť, ak sa odvolateľ nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrážnosti záverov vyslovených v rozsudku, pokiaľ skutkové závery prvostupňového súdu sú založené na vnútornom presvedčení, ktoré bolo získané po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a boli vyvodené na podklade úplne zistené skutkového stavu veci v kontradiktórnom konaní. Rovnako ani úvahám prvostupňového súdu nemožno vytýkať nedôslednom alebo vnútorné rozpory. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania namieta výlučne hodnotenie dôkazov a v rámci svojho návrhu nežiada vykonanie ďalších dôkazov. Krajský súd preto ďalej konštatuje, že v zmysle základných zásad kontradiktórneho procesu a rovnosti strán nesmie byť súd pomocníkom obžaloby, ale iba nestranným arbitrom v spore medzi žalobcom a obhajobou, kde práve prokurátor je zaťažený povinnosťou niesť dôkazné bremeno na takej úrovni, aby nevznikali pochybnosti o skutkovom stave. Nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, ale práve naopak, zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno a preto je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v prospech obžalovaného, nie však naopak. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti. Pokiaľ súd dospel v zmysle ust. k záveru o tom, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora spáchal práve obžalovaný, bolo povinnosťou prvostupňového súdu oslobodiť obžalovaného spod obžaloby. Osobitne pritom krajský súd zdôrazňuje, že na preukázanie viny obžalovaného je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktorý musí tvoriť logický, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo

preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť teda založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Rovnako ako prvostupňový súd i Krajský súd v Banskej Bystrici je toho názoru, že v danom prípade jediná výpoveď poškodenej z prípravného konania je sama o sebe plná pochybností. Naviac krajský súd poukazuje na závery znaleckého posudku znalkyne psychologičky a osobitne na jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, kde znalkyňa podrobne rozviedla rozvíjajúcu sa formu psychických porúch poškodenej až do bludovej poruchy. Za takéhoto dôkazného stavu, kde ďalšie výpovede boli iba sprostredkované od samotnej poškodenej na základe jej rozporuplných tvrdení, nemohol súd dospieť k inému záveru, než k tomu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Krajský súd pritom zdôrazňuje, že ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný predpoklad pre odsudzujúci výrok rozsudku. Práve naopak, pokiaľ v danom prípade existujú rozpory, čo krajský súd aj konštatuje, že v danom prípade existujú závažné rozpory vo výpovediach svedkov, najmä osoby poškodenej, bolo preto povinnosťou prvostupňového súdu oslobodiť obžalovaného spod obžaloby a preto odvolanie okresného prokurátora považuje krajský súd v danom prípade za nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.