Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-14-2020.pdf
PDF · 123.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1/ U. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v V. U. č. XXX, 2/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v V. U. č. XXX, 3/ R. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v V. U. č. XXX, 4/ E. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej V. U. č. XXX, 5/ U. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v V. U. č. XXX, právne zastúpených JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom v Kežmarku, na Hradnom námestí č. 29 proti žalovanému Generali T.U.S.A., ulica Postępu 15B, 02-676 Warszawa, Poľská republika, právne zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, na Námestí sv. Egídia č. 40/93, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 23.9.2019 č.k. 3C/5/2018-46 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výrokov o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalobcom v 1/ až 5/ rade sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni v 1/ rade sumu 10.000,- Eur, žalobcovi v 2/ rade sumu 3.000,- Eur, žalobcovi v 3/ rade sumu 3.000,- Eur, žalobkyni v 4/ rade sumu 5.000,- Eur a žalobkyni v 5/ rade sumu 4.000,- Eur. Vo zvyšujúcej časti žalobu žalobcov v 2/, 3/ a v 5/ rade zamietol. Žalobcom v 1/ až v 5/ rade priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť podľa ktorej trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22.8.2017 č.k. 9T/75/2017-96 bol H. O. Y. uznaný za vinného, že dňa 14.4.2017 okolo 13.30 hodine po miestnej komunikácií v Obci V. U. viedol nákladné motorové vozidlo, kde v blízkosti rodinného domu č. XXX pri nedôslednom venovaní sa situácií v cestnej premávke, situácií za zadnou časťou ním vedeného nákladné motorového vozidla, nezabezpečení bezpečného cúvania, začal s uvedeným vozidlom cúvať, pričom zadnou časťou vozidla zachytil tam nachádzajúceho sa chodca Y. Mišalka, nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom V. U. č. XXX. Následne zadnými kolesami prešiel menovaného, v dôsledku čoho došlo u Y. Y. k vzniku devastačných poranení a polytraume, ktoré zranenia boli nezlučiteľné so životom, z ktorého dôvodu tento na mieste nehody zomrel.
3. Žalobkyňa v 1/ rade bola manželkou nebohého Y. Y. a žalobcovia v 2/ až v 5/ rade jeho deti.
4. Žalobkyňa v 1/ rade so svojim manželom bola v trvalom manželskom zväzku po dobu viac ako 40 rokov. Boli si veľmi blízky a od smrti manžela sa nevie vyrovnať s touto stratou, má vážne zdravotné problémy, bola niekoľkokrát hospitalizovaná, a túto stratu nevie uniesť.
5. Rovnako sa vyjadrovali deti nebohého, teda žalobcovia v 2/ až v 5/ rade. Tieto, aj keď sú dospelé, prakticky bývali v jednom dome, respektíve veľmi blízko. Boli na otca silne citovo naviazaní a zdôrazňovali, akú ujmu pociťujú po jeho strate.
6. Žalovaný je poisťovňou, v ktorej bol H. O. Y. poistený.
7. V prejednávanej veci medzi konaním poistenca žalovaného a smrťou Y. Y. existuje príčinná súvislosť. Súd 1. inštancie preto rozhodoval o uplatnenom nároku žalobcov v zmysle ustanovení § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka.
8. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy v prípade žalobkyne v 1/ rade sa prihliadalo na to, že žalobkyňa v 1/ rade pri dopravnej nehode stratila svojho manžela, s ktorým žila v dobrom manželstve po dobu viac ako 40 rokov. Boli si veľmi blízky a od jeho smrti sa nevie s touto stratou vyrovnať, pričom v poslednom období bola 3 krát hospitalizovaná na psychiatrickej klinike v N.. Tieto jej hospitalizácie súvisia s traumou, ktorú utrpela a prežila po smrti manžela. Život sa jej zmenil razantným spôsobom, pretože žila v spoločnej domácnosti s manželom a všetky ťažšie práce, ako zabezpečenie dreva, prípadne uhlia, nákupov, zabezpečoval nebohý manžel. Ona sama má toho času problém so sluchom a pri zdravotných problémoch o to viac by práve teraz potrebovala pomoc svojho manžela. Manžel bol zdravý človek, bol o 2 roky mladší ako ona a lekára navštívil asi len dvakrát v živote. Existoval teda predpoklad, že by jej manžel pomohol pri prekonávaní jej chorôb, bol by oporou v jej živote a pri zabezpečovaní potrieb. Navyše dôchodok, ktorý po smrti manžela prestali poberať, v rodine a v domácnosti chýba. Za takejto situácie bola žalobkyni v 1/ rade priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur.
9. Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalobcov v 2/ a v 3/ rade týmto stranám sporu bola priznaná nemajetková ujma vo výške po 3.000,- Eur. Žalobcovia v 2/ a v 3/ rade mali k otcovi citové väzby a boli na seba veľmi naviazaní. Bývali v jednej obci, fakticky v jednom dome a smrťou otca došlo k strate morálnej opory. Po smrti otca musia viac pomáhať svojej mame a vykonávať niektoré práce, ktoré predtým zabezpečoval otec.
10. Pokiaľ ide o žalobkyňu vo 4/ rade, tejto bola priznaná nemajetková ujma vo výške 5.000,- Eur, a to preto, lebo žalobkyňa v 4/ rade bývala a býva priamo so svojou matkou. Od smrti otca sa zdravotný stav matky neustále zhoršuje a v dôsledku problémov so zdravotným stavom matky musí neustále volať lekára, sanitku, pomáhať matke so zabezpečením chodu domácnosti z čoho je zničená a všetko je pre ňu ako „nočná mora“. Otec mal dôchodok, mal príjem z ktorého sa pokrývala časť chodu domácnosti a teraz to všetko chýba. Navyše sa vedel postarať o vnúčatá, o chod domácnosti, čo však teraz musí zabezpečovať ako osoba žijúca so svojou matkou.
11. Žalobkyni v 5/ rade bol priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- Eur. Žalobkyňa v 5/ rade býva v dome v V. U., no nie v spoločnej domácnosti. Prežíva všetko to, čo prežívajú aj jej súrodenci. Ťažko sa jej sleduje situácia v rodine, keď matka je stále v horšom zdravotnom stave, pričom aj ona prežíva zo smrti otca traumu a utrpela v neposlednom rade i po stránke materiálnej, keďže jej rodičia vedeli predtým nejakým spôsobom pomôcť.
12. Pokiaľ ide o priznané nároky žalobcom v 1/ až v 5/ rade, tieto boli priznané v zmysle ustanovení § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka ako nemajetková ujma, a táto nemajetková náhrada je primeraná okolnostiam prípadu a primeraná citovej ujme, ktorú utrpeli žalobcovia v 1/ až v 5/ rade. Výška nemajetkovej ujmy bola odstupňovaná rozdielnym spôsobom podľa intenzity ujmy, ktorú utrpeli jednotliví členovia rodiny.
13. Základ uplatneného práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo vzťahu k žalobcom je daný tým, že zásah do osobnostných práv žalobcov, teda práva na rodinný život, stratou najbližšieho človeka, bol spôsobený prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahovalo povinné poistenie zodpovednosti za škodu u žalovaného, ktorý je poisťovateľom osoby, ktorá škodu spôsobila. Pri úvahách o výške náhrady nemajetkovej ujmy za použitia ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ktorá bola spôsobená usmrtením osoby blízkej v dôsledku trestného činu spáchaného poistencom žalovaného, sa vychádzalo z princípu proporcionality pri zohľadnení okolností na strane poškodených. Na tomto mieste sa zdôraznilo, že žiadna peňažná suma nemôže poškodeným odčiniť stratu najbližšej osoby, teda manžela a otca. Prihliadnuc na situáciu, že smrť nastala veľmi neočakávane u relatívne zdravého
muža, uvedené predstavuje veľmi vážny citový zásah do rodinnej situácie z hľadiska emócií, ale aj zásah z hľadiska finančného krytia potrieb, najmä na strane manželky.
14. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky vyplýva, že súčasťou práva na ochranu súkromia chráneného v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka je rodinný život spočívajúci v udržiavaní, rozvíjaní vzájomných vzťahov, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny.
15. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výrokov o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Ako dôvod uviedol, že súd 1. inštancie priznal žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy, a to v rôznych výškach, pričom vo vzťahu k žalobkyni v 1/ rade výšku odôvodnil predovšetkým tvrdeným zhoršením jej zdravotného stavu a odkázanosťou na dôchodok, ktorého poberateľom bol jej nebohý manžel. Vo vzťahu k žalobcom v 2/ a v 3/ rade konštatoval v odôvodnení, že synovia bývali v jednej obci s nebohým otcom a po jeho smrti musia matke pomáhať. Pokiaľ ide o žalobkyňu v 4/ rade, tu súd 1. inštancie oprel výšku náhrady o tvrdený zhoršujúci sa stav žalobkyne v 1/ rade a opätovne o dôchodok nebohého otca, na ktorý mala byť aj žalobkyňa vo 4/ rade odkázaná. Žalobkyni v 5/ rade bola priznaná suma 4.000,- Eur z úplne totožných dôvodov ako žalobcom v 2/ a v 3/ rade, ktorým však bola priznaná náhrada vo výške po 3.000,- Eur. Odôvodnenie výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy nemožno považovať za dostatočné a riadne. Určenie výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy nesmie predstavovať ľubovôľu alebo absolútnu voľnú úvahu súdu, ktorá by nepodliehala žiadnemu hodnoteniu. Všeobecný súd je povinný určiť výšku tejto náhrady po náležitom zistení rozhodujúcich skutkových okolností. Zásadný rozdiel medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradou škody ako majetkovej ujmy spočíva v tom, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu akú ujmu mohol zásah vyvolať, kým v prípade náhrady škody možno výšku škody presne ustáliť a preukázať. Uvedené však neznamená, aby súd bez dôkladného zistenia skutkového stavu a preukázania tvrdení žalobcov mohol svojvoľne priznať akúkoľvek sumu náhrady nemajetkovej ujmy.
16. Najvyšší súd v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R13/2009 pri riešení otázky náhrady nemajetkovej poukázal na to, že ide o tzv. neurčitý právny pojem, ktorý vyžaduje jeho aplikáciu na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Neurčité právne pojmy v žiadnom prípade neumožňujú súdu ľubovôľu ani neobmedzenú úvahu. Ich aplikáciu a výklad je súd povinný vo svojom rozhodnutí zdôvodniť a vyrovnať sa s relevantnými argumentmi strany o neprimeranosti odškodnenia aj s prihliadnutím na rozsah odškodnenia v iných obdobných veciach.
17. Súd síce konštatoval u žalobkyne v 1/ rade zhoršený zdravotný stav, ktorý bol dávaný do súvislosti s nehodou, avšak uvedené tvrdenia neboli absolútne ničím verifikované a nezistilo sa či tieto zdravotné problémy žalobkyne skutočne súvisia s tragickou nehodou. Navyše týmto dôvodom odôvodnil súd 1. inštancie výšku priznanej nemajetkovej ujmy podľa názoru žalovaného úplne nelogicky aj u žalobkyne v 4/ rade. Nelogické odôvodnenie vidí žalovaný pri náhrade ujmy priznanej žalobcom v 2/ a v 3/ rade a žalobkyni v 5/ rade, keďže ide o deti nebohého žijúce v rovnakej obci ako ich otec, ktoré mali prežívať danú situáciu rovnako. Napokon žalovaný sa nemôže stotožniť s argumentáciou súdu 1. inštancie, ktorý priznanie náhrady nemajetkovej ujmy odôvodňoval aj poukazom na dôchodok, ktorý mal poberať nebohý. V danom konaní má ísť o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv žalobcov, čo podľa žalovaného rozhodne nemôže byť strata dôchodku, na ktorý mal nebohý nárok. Súd 1. inštancie nevykonal žiadne dokazovanie k tomuto tvrdeniu žalobcov. Nezistil, či nebohý bol poberateľom dôchodku, akého, v akej výške, ani to, či žalobkyňa v 1/ rade nie je po jeho smrti poberateľkou vdovského dôchodku. Ak súd 1. inštancie hodlal zásah do osobnostných práv žalobcov odôvodniť stratou materiálnej výhody spojenej s poberaním dôchodku nebohým, nevykonal žiadne dokazovanie k majetkovým pomerov ostatných žalobcov, ani k ich prípadnej odkázanosti na príjem nebohého.
18. Žalobcovia navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
19. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
20. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
21. Právna úprava povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je obsiahnutá v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento právny predpis a rovnako ani Občiansky zákonník termín škoda nedefinuje. Vo všeobecnosti pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona. Ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia upravené v ust. § 444 Občianskeho zákonníka. Ak samotný Občiansky zákonník pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia tieto nemajetkové ujmy považuje za súčasť náhrady škody, niet rozumného dôvodu vylúčiť z pôsobnosti zákona č. 381/2001 Z.z. nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, a to len preto, lebo možnosť priznania takejto nemajetkovej ujmy je systematicky zaradená do prvej časti Občianskeho zákonníka upravujúceho v ust. § 11 a nasledujúcich ochranu osobnosti.
22. Zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 27a prebral právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe. V tejto prílohe v zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sú uvedené i Smernica Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, druhá Smernica Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a tretia Smernica Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. nemožno posudzovať izolovane bez ohľadu na cieľ sledovaný vyššie uvedenými smernicami.
23. K otázke krytia náhrady ujmy povinným poisteným zásadne stanovisko vyslovil Súdny dvor vo svojom rozsudku vydanom dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 týkajúcej sa V. Q.. V tomto rozhodnutí uviedol, že článok 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a ods. 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zmenenej a doplnenej Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.05.2005 a článok 1 ods. 1 tretej Smernice Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor v rozhodnutí zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry sa ustanovenia práva únie majú vykladať a uplatňovať jednotne na základe znení vypracovaných vo všetkých jazykoch únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva únie sa má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou. Keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej Smernice v podstate používajú pojem „ujma na zdraví“, ako aj pojem „osobná ujma“, treba sa sústrediť na štruktúru a účel týchto ustanovení a Smernice. V tejto súvislosti treba uviesť, že tieto pojmy dopĺňajú pojem „škoda na majetku“, a pripomenúť, že uvedené ustanovenia a Smernica sa snažia najmä o posilnenie ochrany obetí. Za týchto okolností treba uplatniť extenzívny výklad, a to taký, že pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú
traumu. V dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou Smernicou patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore. Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa môžu domáhať náhrady tejto nemajetkovej ujmy, na jednej strane treba uviesť, že z článku 1 bodu 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 prvou vetou prvej Smernice vyplýva, že ochrana, ktorá musí byť zaručená podľa tejto Smernice platí pre akúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu oprávnená na náhradu škody spôsobnej motorovými vozidlami. Na druhej strane treba spresniť, na rozdiel od tvrdenia nemeckej vlády, že tretia Smernica nezúžila okruh chránených osôb, ale naopak stanovila povinné krytie škôd, ktoré vznikli niektorým osobám považovaným za zvlášť zraniteľné. Okrem toho, keďže pojem škoda uvedený v článku 1 bode 2 prvej Smernice nie je nijako presnejšie vymedzený, v rozpore s tvrdením estónskej vlády nič nenaznačuje, že ak sa niektoré druhy škody akou je nemajetková ujma majú nahradiť podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu, mali by sa vylúčiť z tohto pojmu. Na základe žiadneho ustanovenia v prvej, druhej ani tretej Smernici nemožno dospieť k záveru, že normotvorca únie si želal zúžiť ochranu zaručenú týmito Smernicami len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti. Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola pokrytá povinným poistením v určitých minimálnych sumách určených v článku 1 ods. 2 druhej Smernice. V prejednávanej veci by to tak malo byť, nakoľko osoby nachádzajúce sa v postavení pani V. Q. a jej dcéry majú v súlade s ust. § 11 a § 13 českého Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku úmrtia ich manžela, resp. otca. Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou vládou, podľa ktorej tieto paragrafy patria do tej časti českého i slovenského Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka zásahov do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle týchto zákonníkov nezávislá od časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova. Keďže totiž zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z ust. § 11 a § 13 českého Občianskeho zákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice.
24. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia pod pojem škoda na zdraví použitý v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. treba zahrnúť i nemajetkovú ujmu utrpenú v dôsledku úmrtia blízkeho príbuzného pri dopravnej nehode. Pre možnosť pokrytia takejto náhrady povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je právne významné to, či vnútroštátne právo náhradu tejto nemajetkovej ujmy upravuje a nie to, že uvedená náhrada nie je začlenená do časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu. V podmienkach Slovenskej republiky je právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch upravené v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru o potrebe pokrytia náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel dospel Súdny dvor i v rozsudku zo dňa 24.10.2013 vydaným vo veci C-277/12 žalobcu U. H..
25. Výklad pojmu „ujma“ podal Súdny dvor i vo veci žalobcu E. O. vedenej pod sp. zn. C-63/09. V zmysle tohto rozsudku pojem „ujma“ tvoriaci podklad článku 22 ods. 2 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretý v Montreale 28.05.1999, ktorý stanovuje obmedzenie zodpovednosti leteckého dopravcu za ujmu spôsobenú najmä stratou batožiny, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa tak majetkovú, ako aj nemajetkovú škodu.
26. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov je potrebné mať na pamäti ich účel a zmysel. Je preto nevyhnutné vychádzať z osobitosti každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť ako v danej veci značne komplikované a netypické. To ale nezbavuje všeobecné súdy povinností urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, hoci sa to môže javiť zložité. Písané právo je treba vykladať tak, aby plnilo svoju funkciu spočívajúcu v rozumnom a spravodlivom vyriešení problému, aby obstálo podľa zdravého rozumu a predstáv spravodlivosti panujúcich v spoločnosti.
27. Podľa ust. § 13 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uvedené ustanovenie pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značnú mieru zníženia dôstojnosti fyzickej osoby, a to za situácie, ak by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie. Právo na súkromie sa neobmedzuje len na slobodné rozhodovanie fyzickej osoby o sprístupňovaní skutočností týkajúcich sa jej súkromia iným osobám a na ochranu proti neoprávneným zásahom do tohto oprávnenia fyzickej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, nakoľko súčasťou súkromného života je tiež rodinný život zahŕňajúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, najmä vzťahy sociálne a morálne. Rodinný život zahŕňa okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvale žijú alebo nie a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym, citovým a kultúrnym väzbám predstavovať tak vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie osobností pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti. Z tohto pohľadu Občiansky zákonník dáva podmienky pre uplatnenie finančnej satisfakcie za ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv v dôsledku smrti blízkej osoby. Ak k smrti blízkej osoby dôjde v dôsledku prevádzky motorového vozidla, vzniknutá nemajetková ujma musí byť pokrytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
28. V súvislosti s posudzovaním otázky či náhrada nemajetkovej ujmy mala byť pokrytá povinným zmluvným poistením je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2015 vydané vo veci III. ÚS 646/2015. V tomto rozhodnutí, ktorým bola sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená Ústavný súd skonštatoval, že hoci vo veci C-22/12 súdny dvor viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13) každého z týchto štátov umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V Slovenskej republike povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č.381/2001 Z. z. , podľa ktorého má aj sťažovateľka ako poisťovateľ oprávnenie vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky.
29. Tento záver Ústavný súd Slovenskej republiky zopakoval i v uznesení zo dňa 17.8.2016 vydanom vo veci I. ÚS 474/2016. K tomuto ešte navyše dodal, že k uvedenému záveru dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu náhrada škody.
30. Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obetí dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná. Uvedený záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.07.2017 vydaného vo veci 6MCdo 1/2016, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako rozhodnutie č. 61.
31. Vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy priznanej žalobcom je potrebné dodať, že táto je primeraná. Smrť manžela žalobkyne v 1/ rade a otca žalobcov v 2/ až v 5/ rade spôsobil bez akýchkoľvek pochybností poistenec žalovaného za čo bol aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22.8.2017 č.k. 9T/75/2017-96. Nebohý Y. Y. bol manželom žalobkyne v 1/ rade s ktorou žil až do svojej smrti v spoločnej domácnosti v harmonickom manželstve trvajúcom viac ako 40 rokov. Počas tejto doby sa medzi nimi vytvorili silné citové väzby, ktoré sa ďalej rozvíjali a upevňovali spoločnou starostlivosťou o rodinu a výchovu detí pochádzajúcich z ich manželstva. Nebohý Y. Y. mal pred svojou smrťou stabilný príjem, a to vo forme starobného dôchodku, ktorého výška predstavovala od 1.1.2017 sumu 269,80 Eur mesačne, čo vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 1.12.2016 (č.l. 7 spisu). Žalobkyňa v 1/ rade krátko po smrti manžela musela vyhľadať odbornú pomoc u
psychiatra JUDr. R. F., o čom predložila do spisu lekárske správy zo dňa 24.5.2017 a zo dňa 18.10.2017 (č.l. 12 a 13 spisu).
32. Žalobcovia v 2/, 3/, 4/ a v 5/ rade sú deťmi nebohého Y. Y.. So svojim zosnulým otcom prešli všetkými životnými fázami, a to od prvých krokov, predškolského obdobia, obdobia školskej výchovy až do dospelosti. Nebohý Y. Y. bol pre svoje deti morálnou oporou a po zhoršení zdravotného stavu ich matky, teda žalobkyne v 1/ rade, musia sa o ňu intenzívnejšie starať a navštevovať lekárske vyšetrenia. V prípade žalobkýň v 4/ a v 5/ rade ako dcér nebohého pocity smútku, úzkosti a nenahraditeľnej straty blízkej osoby pretrvávajú i v súčasnosti. Najťažšie stratu otca znáša žalobkyňa v 4/ rade nakoľko na nej ako osobe žijúcou so svojou matkou žalobkyňou v 1/ rade, leží najväčšia ťarcha zodpovednosti v súvislosti s riešením problémov spojených s nepriaznivým zdravotným stavom žalobkyne v 1/ rade a zabezpečovaním chodu domácnosti.
33. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd 1. inštancie správne postupoval, ak náhradu nemajetkovej ujmy stanovil diferencovane vo vzťahu ku každému zo žalobcov.
34. K okolnostiam súvisiacim s prežívaním tragickej udalosti, ktorá postihla rodinu žalobcov, sa v rámci svojho výsluchu na pojednávaniach nariadených na deň 9.4.2019 a 27.8.2019 vyjadrovali i žalobcovia v 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ rade. Výsluch žalobcov predstavuje v súlade s ustanovením § 195 C.s.p. jeden z dôkazných prostriedkov. Právny zástupca žalovaného prítomný na oboch týchto pojednávaniach vierohodnosť takto vykonaných dôkazov ničím nespochybnil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú sa nesporné.
35. Žalobcovia dostatočným spôsobom v rámci svojich výsluchov preukázali aký negatívny vplyv mala smrť manžela a otca na ich život. O pravdivosti týchto dôkazov nemá pochybností ani odvolací súd.
36. Závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, sú v zmysle ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka určujúce pre stanovenie výšky náhrady súdom. Určenie tejto náhrady ale nemôže byť svojvoľné a ničím neobmedzené. V prejednávanej veci stanovená náhrada pri strate manžela a otca vo výške 10.000,- Eur pre žalobkyňu v 1. rade, vo výške 3.000,- Eur pre žalobcu v 2. rade, vo výške 3.000,- Eur pre žalobcu v 3. rade, vo výške 5.000,- Eur pre žalobkyňu v 4. rade a vo výške 4.000,- Eur pre žalobkyňu v 5. rade podľa ustálenej súdnej praxe sa nedá považovať za neprimeranú. Neoprávneným zásahom poistenca žalovaného došlo k nezvratnej, nenahraditeľnej a neodčiniteľnej deštrukcii interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a tým aj k intenzívnemu zásahu do práva na súkromie a rodinný život, pričom uvedený zásah obral žalobcov o možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania vzťahov so zosnulým Y.om Y.m.
37. Správne je i rozhodnutie o trovách konania. V danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška uplatneného nároku teda bez akýchkoľvek pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo povinnosťou žalobcov v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ustanovenia § 255 C.s.p. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd prizná nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu.
38. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.
39. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
40. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).