Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Csp-87-2017.pdf
PDF · 83.39 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/87/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. A., S.. XX.XX.XXXX, M. R. XXX/XX, XXX XX R., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: X.. X. A., S.. XX.XX.XXXX, M. R. XXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie 2 248,22 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 724,71 EUR s úrokom z omeškania 5 % ročne od 20.06.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III/ Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu 14. 7. 2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú, aby mu zaplatila istinu 2248,22 EUR, úrok 138,62 EUR, úrok z omeškania 1,26 EUR, úrok 17,90% ročne z istiny 2 248,22 EUR od 20. 6. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne z istiny 2 248,22 EUR od 20. 6. 2017 do zaplatenia a úrok z omeškania 5% ročne z nezaplatených úrokov 138,62 EUR od 20. 6. 2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13. 4. 2014 so žalovanou uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovanej poskytol peňažné prostriedky vo výške 2600 EUR. Po vyčerpaní úveru žalovaná porušila svoje povinnosti - prestala platiť jednotlivé splátky riadne a včas a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 19. 6. 2017, po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou/opakovaným upozornením zo dňa 18. 4. 2017. K zosplatneniu úveru došlo doručením výzvy na predčasné splatenie úveru tretím dňom po jej odoslaní, v súlade s čl. 19 bod 19.8 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia dňa 15. 6. 2017 predstavovala 4 984,54 EUR a pozostávala z:
- istiny poskytnutého úveru vo výške 2248,22 EUR - žalovanej bol poskytnutý úver 2600 EUR a do dňa zosplatnenia žalovaná na istinu zaplatila 351,78 EUR
- úrokov 138,62 EUR - predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná platiť v rámci anuitných splátok úveru, úroková sadzba vo výške 17,90% ročne vyplýva zo zmluvy
- úrokov z omeškania 1,26 EUR - každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úročená aj úrokom z omeškania 5% ročne; úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve, v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Žalovaná po zosplatnení úveru nevykonala žiadnu úhradu úveru.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
3. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 369 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáha splatenia úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe úverovej zmluvy zo dňa 13. 4. 2014. Z tejto zmluvy súd zistil, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere , s dohodnutou výškou úveru 2600 EUR, úrokovou sadzbou 17,90% ročne, poplatkom za poskytnutie úveru 130 EUR, poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver 1,16 EUR mesačne, výškou anuitnej splátky 47,17 EUR mesačne, termínom splatnosti 1. Splátky 15. 5. 2014, splatnosť úveru 15. 4. 2024, výškou RPMN 21,48 % ,priemernou RPMN 18,87% a celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 5790,40 EUR. Žalovaná na istinu úveru doteraz zaplatila sumu 351,78 EUR. Žalovaná sa proti žalobe bránila tým, že v zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo spôsobuje, úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je uvedená ani končená splatnosť úveru, čo takisto spôsobuje, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej žalovaná tvrdila, že v skutočnosti zaplatila oveľa viac, ako uvádza žalobca v tabuľke, ktorú priložil k žalobe, údaje v tabuľke sú vymyslené. Určite platila aj poplatky a sankcie, čo v doloženej tabuľke chýba. Žalobca jej v deň poskytnutia úveru stiahol sumu 130 EUR ako poplatok za poskytnutie úveru, čo je ďalšia neprijateľná podmienka. Žalovaná poukázala na to, že žalobca nepreukázal, že by jej bolo doručené zosplatnenie úveru, ani upomienky. Naopak, žalobca napriek jej výzvam o zaslanie výpisov platieb nereagoval, neposlal jej amortizačnú tabuľku, dokonca s ňou odmietol komunikovať, iba osobne. V zmluve je nesprávne uvedená RPMN, podľa jej výpočtov predstavuje 15,60%. Všeobecné obchodné podmienky sú písané písmom menším ako 11, čo je ďalšia neprijateľná podmienka, nie sú ňou podpísané, nemala možnosť sa s nimi oboznámiť. Na toto vyjadrenie žalovanej žalobca reagoval tak, že podľa všeobecných obchodných podmienok sa písomnosť banky adresovaná klientovi považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Súd však konštatuje, že vzhľadom na to, že žalovaná poprela tvrdenie žalobcu o doručení opakovaného upozornenia žalovanej na splatenie úveru , bolo na žalobcovi, aby preukázal, že by žalovanej doručil takúto písomnosť. Žalobca však nepreukázal ani, že by žalovanej vôbec zaslal písomnosť, obsahujúcu upozornenie žalovanej na možnosť zosplatnenia úveru. Súd preto považuje jeho tvrdenie o zosplatnení úveru za nepreukázané. Súd súhlasí aj s argumentom žalovanej, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka rozčlenenia splátky úveru na splátku istiny, úrokov a poplatkov ( podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy ), súd - zhodne so žalovanou - dospel k záveru, že v zmluve o úvere absentuje táto zákonom požadovaná náležitosť. Pokiaľ žalobca s názorom žalovanej polemizoval v tom zmysle, že podľa neho zákon nepožaduje ( resp. v čase uzavretia zmluvy nepožadoval ) , aby zmluva uvádzala rozpis jednotlivých zložiek dlhu osobitne, súd s jeho názorom nesúhlasí. Až s účinnosťou od 1.5.2018, kedy bol novelizovaný zákon č. 129/2010 Z.z. zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z., došlo k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) tak, že aktuálne znie: Zmluva o spotrebiteľskom okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a frekvenciu splátok, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia" - teda až od 1. 5. 2018 sa nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala rozpis jednotlivých zložiek splátok dlhu. Súd konštatuje aj, že zmluva neobsahuje ďalšiu zákonom stanovenú náležitosť - termín konečnej splatnosti úveru. V zmluve je uvedená len splatnosť úveru dňa 15. 4. 2024, z čoho nemožno urobiť jednoznačný záver, že ide o údaj totožný s termínom konečnej splatnosti úveru. Údaj o konečnej splatnosti úveru teda v zmluve absentuje. Rovnako zmluva neobsahuje ani údaj o dobe trvania zmluvy, podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Podľa ust. bodu 5. 1. úverovej zmluvy zmluva je uzatvorená na dobu určitú - do splatenia všetkých záväzkov klienta voči banke vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Takéto ustanovenie zmluvy nespĺňa požiadavku uvedenia údaja o dobe trvania zmluvy tak, aby spotrebiteľ už pri podpise úverovej zmluvy - bez potreby ďalšieho odvodzovania tejto náležitosti
- mal informáciu o dobe trvania zmluvy. Žalovaná tvrdila - a vyplýva to aj z obsahu úverovej zmluvy - že pri poskytnutí úveru jej žalobca odpočítal poplatok za poskytnutie úveru 130 EUR. Z tohto vyplýva, že žalobca v skutočnosti poskytol žalovanej úver vo výške 2 470 EUR, pretože zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z prehľadu splácania, ktorý predložil žalobca súdu v prílohe žaloby súd zistil, že žalovaná na splatenie úveru doteraz zaplatila celkovo 1 618,86 EUR. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že na splatenie úveru zaplatila viac a že jej žalobca na ťarchu jej účtu účtoval aj sankcie a poplatky, s výnimkou poplatku za poskytnutie úveru 130 EUR žalobca poprel, že by žalovanej účtoval nejaké iné poplatky alebo sankcie a žalovaná nepreukázala, že by na splatenie úveru zaplatila žalobcovi viac, ako sumu 1 618,86 EUR. Vzhľadom na to, že nedošlo k zosplatneniu úveru, súd konštatuje, že žalovaná zaplatila 34 splátok po 47,17 EUR, t.j. splátky splatné do 15. 3. 2017 a časť splátky, splatnej 15. 4. 2017, vo výške 15,08 EUR. Zvyšok splátky splatnej dňa 15. 4. 2017 vo výške 32,09 EUR a splátky splatné do 15. 10. 2018, t.j. 15 splátok po 47,17 EUR v celkovej sume 724,71 EUR je žalovaná povinná zaplatiť. Súd totiž vychádzal z bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy a pri výške poskytnutého úveru 2470 EUR a výške mesačnej splátky 47,17 EUR by na splatenie úveru mala žalovaná zaplatiť 52 splátok po 47,17 EUR a 53. splátku vo výške 17,10 EUR. Splatnosť prvej splátky bola dňa 15. 5. 2014, posledná splátka bola splatná dňa 15. 10. 2018. Spolu s istinou súd žalovanú zaviazal zaplatiť úrok z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny 724,71 EUR vo výške 5% ročne od 20. 6. 2017 do zaplatenia, ako žiadal žalobca. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich žalovanej nepriznal. Žalovaná síce bola čiastočne úspešná, no žiadne trovy jej v konaní nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.