Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-70-2020.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/70/2020
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú E. bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky N. a otca K., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 09. 07. 2020 sa navrhovateľka domáha vydania neodkladného opatrenia na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. ktorým by upravil styk otca K. s maloletou E. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v nedeľu v čase od 12.30 do 15.00 h a každý nepárny týždeň v roku v stredu v čase od 16.30 do 18.30 h s tým, že styk otca s maloletou sa bude realizovať za prítomnosti matky, v počte min. 30 stretnutí, pričom otca aby zaviazal oznámiť matke deň vopred formou SMS, či sa styk s maloletou zrealizuje. Zároveň žiada, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej na mimoriadne výdavky paušálne sumou vo výške 250 eur ročne.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 1P/46/2019 - 165 súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Ďalej uvidela, že s otcom maloletej K. nežijú v spoločnej domácnosti, a styk otca sa nerealizoval podľa schválenej dohody v režime „Otec K. je oprávnený stretávať sa s maloletou E., každý párny týždeň v roku v nedeľu v čase o 12:30 hod. do 15:00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v stredu v čase od 16:30 hod. do 18.30 hod., s tým, že styk otca s maloletou sa do 31. 07. 2020 bude realizovať za prítomnosti matky.“
Od schválenia rodičovskej dohody sa aj z dôvodu pandémie koronavírusu nerealizovalo ani jediné stretnutie otca s maloletou dcérou, maloletá dcéra otca vôbec nepozná, naposledy boli v kontakte 04. 09. 2019. Posledné stretnutie maloletej E. s jej otcom bolo pre ňu traumatizujúce, čo sa navonok prejavovalo plačom a domáhaním sa matkinej blízkosti. V záujme budovania vzťahu maloletej s jej otcom má matka záujem na vytvorení citových väzieb počas stretnutí s otcom a ich zachovaní, ale vzhľadom na absenciu ročného kontaktu maloletej s otcom, ktorý sa nerealizoval, má za to, že termín, kedy sa bude maloletá so svojim otcom stretávať bez prítomnosti matky, je nevyhnutné posunúť o obdobie, počas ktorého tento styk maloletej s otcom prebiehať mal a neuskutočnil sa, aby mala k dispozícii maloletá dostatočný časový priestor a pohodu pri nadväzovaní kontaktu so svojim otcom, s prihliadnutím na najlepší záujem maloletej E. a vytvorenia čo najpozitívnejšieho vzťahu maloletej s jej otcom.
V rámci uskutočňovania stretnutí otca s maloletou E. sa javí žiaduce, aby otec maloletej potvrdil realizáciu a svoj záujem o stretnutie najlepšie deň vopred pred termínom stretnutia, aj vzhľadom ku doterajšej skúsenosti, kedy sa jej otec od januára 2020 neozval, ani na dohodnuté stretnutia s maloletou neprišiel.
Keďže medzi rodičmi neprebieha žiadna komunikácia, záväzok peňažnej povinnosti otca schválený v rodičovskej dohode, a to prispievať na mimoriadne výdavky na výživu maloletej E., stanovené po vzájomnej dohode s matkou, sa neplní, navrhovateľka žiada, aby súd schválil paušálny ročný záväzok otca vo vzťahu k mimoriadnym výdavkom tak, aby otec prispieval na mimoriadne výdavky na výživu maloletej E. sumou 250 eur ročne.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľka má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je momentálne jediným spôsobom úpravy pomerov do rozhodnutia vo veci samej. Preto žiadala, aby súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu.
4. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 527 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 525, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
6. Ustanovenia tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
7. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia
je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010).
8. Matka maloletého dieťaťa sa domáhala, aby súd neodkladným opatrením upravil styk mal. dcéry s otcom, tak že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou E. každý párny týždeň v roku v nedeľu v čase od 12.30 h do 15.00 h a každý nepárny týždeň v roku v stredu v čase od 16.30 h do 18.30 h, s tým, že styk otca s maloletou sa do 31. 07. 2020 bude realizovať za prítomnosti matky, v počte minimálne 30 stretnutí maloletej s otcom. Matka je povinná maloletú E. na styk s otcom riadne pripraviť. Otec K. je oprávnený maloletú v stanovený deň a hodinu prevziať v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste v stanovený deň a hodinu je povinný maloletú matke vrátiť. Otec žiadala zaviazať, aby v deň kedy sa má realizovať styk s maloletou aspoň hodinu pred stanoveným časom, kedy sa má s maloletou stretnúť oznámi matke formou SMS, či v daný deň sa styk s maloletou zrealizuje. V prípade, že otec nepotvrdí matke styk s mal., matka má za to, že styk sa nebude realizovať. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. dcéry na mimoriadne výdavky paušálne sumou vo výške 250 eur ročne.
9. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby ten, kto ho navrhuje, osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením, naliehavosť ochrany, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, primeranosť a nevyhnutnosť ochrany neodkladným opatrením. Na základe vykonaného dokazovania, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, absentuje predovšetkým bezodkladnosť úpravy pomerov účastníkov.
10. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktoré má dočasný charakter a má trvať len nevyhnutný čas, kým nebude rozhodnuté vo veci samej.
11. V danom prípade v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1P/46/2019, bola medzi totožnými účastníkmi konania - rodičmi mal. E. schválená rodičovská dohoda, v rámci ktorej bol upravený i styk maloletej s otcom, i jeho povinnosť vopred informovať matku o stretnutí. Taktiež otcovi bola uložená povinnosť prispievať matke na maloletú dcéru na mimoriadne výdavky. Teda o rodičovských právach a povinnostiach bolo rozhodnuté vo veci samej, keďže rodičovskou dohodou bol upravený styk otca s mal dcérou, bola mu uložená povinnosť informovať matku vopred o stretnutí a tiež povinnosť prispievať na mimoriadne výdavky dcéry. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podala matka neobsahuje také nároky, o ktorých by muselo byť rozhodnuté neodkladným opatrením. Všetky nároky, ktoré žiada matka upraviť neodkladným rozhodnutím, upravené sú, dokonca znenie výrokov je totožné, s výrokmi v rámci rodičovskej dohody.
12. Pokiaľ ide o návrh matky, týkajúci sa počtu stretnutí otca s maloletou dcérou, súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. SR III. ÚS 321/2015, podľa ktorého, v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodič má právo stýkať sa dieťaťom, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu donútiť. Preto je aj v tomto prípade právom otca stretávať sa s mal. E., ktorý počtom minimálne 30 stretnutí nemožno vynucovať.
13. Pokiaľ ide o mimoriadne výdavky v sume 250 eur, rovnako má súd za to, že nie je dôvod nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko povinnosť bola otcovi uložená v rozhodnutí vo veci samej, a matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tieto výdavky žiadny spôsobom nekonkretizovala,
nešpecifikovala, návrh v tejto časti vôbec neodôvodnila. V tomto smere bude potrebné vykonať dokazovanie.
14. Súd nemal osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania z dôvodu zabránenia vzniku nezvratného stavu a bezprostrednej ujmy na právach navrhovateľky, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si účastníci náhradu trov konania neuplatnili a napokon im v konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.