Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-22-2020.pdf
PDF · 158.83 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpená JUDr. Viktorom Sásfaiom, advokátom so sídlom Mlynárska 15, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00 691 135, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyne v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 22.7.2020 sa domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. F., obec G. – H., I. G. J., ako dom súp. č. 1363, stojaci na parcele C- KN č. 1531, druh: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 274 m2, patrí do dedičstva po poručiteľovi K. L. (E.), nar. X.X.XXXX, zomrelom 27.1.1950.
2. Žalobu odôvodnila tým, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v súčasnosti je žalovaný titulom delimitácie (dodatok z 10.11.1994 k delimitačnému protokolu č. MK-97/04867/615 podľa zákona č. 138/1991 Z. z.). Tvrdila, že zapísaný vlastnícky vzťah nezodpovedá a ani predtým nezodpovedal skutočnému vlastníckemu stavu. Budovu stojacu na predmetnej parcele, predtým parcelného čísla 17590, v rokoch 1940 až 1941 ako stavebník postavil Vojtech Béla Buchner Tarkányi - právny predchodca žalobkyne, na základe žiadosti a rozhodnutia zo dňa 11.5.1940, č. 14644/VI-1940, na základe stavebného povolenia a povolenia užívať z 19.9.1941, č. 240063-VI polgm.(starosta) 1941 na účely ako detské rekreačné zariadenie – zotavovňa detí živnostníkov. Prílohou stavebného a užívacieho povolenia z 19.9.1941 je aj zviazaný situačný nákres z 19. 9. 1941 a fotografia domu, na stene ktorého je aj nápis E. E.. Mala zato, že na základe týchto skutočnosti je preukázané vlastnícke právo jej právneho predchodcu, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, a po ktorom podľa pozostalostnej zápisnice z 20.3.1950 sp. zn. D 434/50 na Okresnom súde v Košiciach dedila výlučne vnučka M. D., N. O., pretože druhá dedička P. O., N. E. – dcéra poručiteľa, sa celého dedičstva vzdala, toto odmietla, pretože bola už poručiteľom ešte počas života uspokojená pri vydaji. Uviedla, že predmetný dom nebol a ani nemohol byť pojatý v dedičskom konaní len preto, že nebol v pozemkovej knihe nedopatrením zapísaný. Uviedla, že je jedinou dcérou po dedičke D., N. O., zom. 12.10.1987, vydatej Q.. Predmetný dom už v tom čase bolo neoprávnene vedený ako opustený majetok vo vlastníctve štátu, v správe Bytového podniku mesta Košice. Po smrti E. E. L. v roku 1950 začali dom užívať pre nedostatok bytov zamestnanci HUKA po úprave ako obytný dom. V roku 1956 bolo navrhované Mestskému národnému výboru v Košiciach, finančnému oddeleniu, aby dom bol pojatý do správy Okresnej bytovej správy v Košiciach. Podľa oznámenia odboru výstavby a zveľaďovania Mestského národného výboru z 12.9.1966 Výst. 551 66-Len. pre Mestský národný výbor, finančný odbor – majetkoprávne oddelenie Vec: Dom na Bankove č. 14 - prešetrenie, bolo oznamované, že dom popisného č. 8538, č. domu 14 bol postavený na parcele
č. 17590, k. ú. Mesta Košíc v roku 1940-1941, stavebníkom domu bol K. E. L., účel stavby: detské rekreačné stredisko, terajší stav: v dome bývajú piati nájomníci, dom je opustený, nájomné nájomníci neplatia, prevzatie domu do správy BPMK. Dodala, že ňou tvrdené skutočnosti, a to stavebné povolenie a povolenia užívať z roku 1941, nápis na samotnom dome E. E. a prešetrenie v roku 1966, že dom postavil stavebník K. E. L. v rokoch 1940 - 1941, potvrdzujú, že jej právny predchodca bol stavebníkom predmetného domu, teda bol jeho vlastníkom ku dňu smrti 27. 1. 1950 a keďže v dedičskom konaní predmetný dom prejednaný nebol, žalobkyňa podanou žalobou chce odstrániť právnu neistotu vo vzťahu k zápisu v katastri nehnuteľností, v ktorom je v súčasnosti ako vlastník vedený žalovaný, a teda na požadovanom určení má naliehavý právny záujem.
3. Spolu so žalobou žalobkyňa súdu predložila výpis LV č. XXXX pre katastrálne územie F., obec G. – H., I. G. J., kópiu z katastrálnej mapy, rozhodnutie č. 14644/VI-1940 v maďarskom jazyku a zároveň jeho preklad, uznesenie starostu župného slobodného kráľovského mesta č. 24063-VI, polgm. (starosta) 1941 a list písaný E. L. E. zo dňa 17. 6. 1941 adresovaný ctihodnému starostovskému úradu Košice písaný v maďarskom jazyku, ako aj úradný preklad, situačný výkres zo dňa 19.9.1941 k plánu detskej zotavovne v Košiciach Bankov, fotografiu detskej zotavovne s nápisom E. E.; dôkazy doložené v maďarskom jazyku a aj preložené, výťah z pozostalostnej zápisnice spísanej na Okresnom súde v Košiciach dňa 20.3.1950 sp. zn. D/434/1950, úmrtný list M. Q., N. O., rodný list žalobkyne, list vyhotovený Mestským národným výborom, odborom výstavby a zveľaďovania Košice zo dňa 12.9.1966, rozhodnutie Mestského národného výboru v Košiciach, finančný odbor zo dňa 23.3.1973 Fin: 2807/1972-73.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 11.12.2020, v ktorom neuznal nárok žalobkyne v celom rozsahu, dôvodiac, že žalobkyňa nedoručila žiaden hodnoverný dôkaz, z ktorého by bolo zjavné, že stavba (budova) pôvodne súpisného č. 8538 na pozemku s katastrálnym č. 17590 je totožná s domom súpisného č. 1363 a parcelou C-KN č. 1531 evidovanou na LV č. XXXX pre katastrálne územie F.. Taktiež nedoručila žiaden dôkaz o tom, aby K. E. (E. L.) bol v čase svojej smrti, t. j. 27. 1. 1950, jej vlastníkom a poukázal na právnu úpravu platnú do 1. 1. 1951, podľa ktorej zápisy do pozemkovej knihy mali konštitutívny charakter, t. j. vlastníkom nehnuteľnosti bol len ten, kto bol zapísaný v pozemkovej knihe. Žalovaný dodal, že K. E. (Béla Tarkányi) bol predsedom Spolku živnostníkov (priemyselníkov, maď. G. J.) a tento sa mal v roku 1941 pričiniť o vybudovanie detskej zotavovne (ozdravovne) v lokalite Horný Bankov a to pre deti košických živnostníkov. Zotavovňa bola na jeho počesť aj pomenovaná jeho menom. Zotavovňu podľa projektu známeho košického projektanta B. Q. (maď. Gyula Wirth) postavil staviteľ R. N. (maď. Endré Resatkó). Všetci traja boli v predvojnovom období členmi Krajinskej kresťansko - socialistickej strany v mestskom zastupiteľstve v Košiciach. Uviedol, že je nepochybné, že detská zotavovňa bola postavená spolkom, ktorý navonok, t. j. voči tretím osobám, zastupoval jeho predseda - K. E., poukazujúc na § 14 stanov Spolku. Tento, ako štatutár - predseda spolku, požiadal o vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Výstavba Detskej zotavovne na Bankove bola investičnou činnosťou Spolku, ktorého bol K. E. predsedom. Poukazujúc na H. H., ktoré boli doplnené a registrované maďarským ministerstvom priemyslu dňa 7. 4. 1941 uviedol, že predmetom činnosti (cieľom) spolku bolo, okrem iného, aj budovanie detských zotavovní. Stavba zotavovne mala byť daná do užívania v júni 1941 (kolaudácia stavby). Zastal názor, že po kolaudácii mohla byť táto detská zotavovňa (stavba) zapísaná v pozemkovej knihe len ako majetok spolku, ktorý ju nechal postaviť a nie ako majetok fyzickej osoby - K. E.. Citujúc § 27 Stanov Spolku, podľa ktorého kmeňový a nehnuteľný majetok Spolku je nedeliteľný a nemôže si ho nárokovať žiadny člen ani ich právni nástupcovia, uviedol, že po ukončení 2. svetovej vojny v roku 1945 boli všetky spolky vykonávajúce činnosť na zabratom území južného Slovensku rozpustené a ich majetok prešiel do vlastníctva Československého štátu (Nariadenie SNR č. 51/1945 Zb. o rozpustení a zakladaní spolkov zo dňa 25.5.1945). Dodal, že aj predmetný spolok bol na základe vyššie citovaného nariadenia rozpustený a uvedené vyplýva aj z listín z roku 1945 a 1949. Uviedol, že predmetná stavba - dom nikdy nebol vo vlastníctve K. E. a dodal, že ak by bol predmetný dom evidovaný v pozemkovej knihe ako vlastníctvo spolku, avšak táto skutočnosť žalobkyňou preukázaná nebola, stihol by ho po roku 1945 taký istý osud, ako ostatný majetok vo vlastníctve rozpusteného spolku. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a tiež namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne.
5. Žalovaný spolu so žalobou doručil. - výťah z historických a turistických pozoruhodností z časopisu Zaujímavosti košických lesov, v ktorom je uverejnená fotografia Detskej zotavovne Spolku priemyselníkov na Hornom Bankove a zároveň je tam uvedený popis uvedenej budovy nasledovne: „ Pre Spolok priemyselníkov podľa projektov B. Q. postavil R. N. detskú ozdravovňu, ktorú pomenovali po predsedovi spolku K. E. a odovzdali do užívania 29. júna 1941“, - Lexikón Košičanov, v ktorom je uvedený
aj krátky životopis K. E., z ktorého vyplýva, že menovaný bol predsedom živnostenského spoločenstva a v roku 1941 sa ako predseda Živnostenského spoločenstva pričinil o postavenie detskej zotavovne na Hornom Bankove, ktorú nazvali aj jeho menom, - Štúdiu s názvom Personálna kontinuita politickej elity v Košiciach po Viedenskej arbitráži, - novinový článok o detskej zotavovne na Hornom Bankove v Košiciach pomenovanej po E. E. uverejnený v maďarskom jazyku a jeho úradný preklad, z ktorého vyplýva, že zotavovňu pre deti živnostníkov pomenujú po E. E., a pod názvom „ Živnostenský Spolok vybuduje detskú zotavovňu na Bankove“ je uvedené, že táto akcia sa viaže k menu predsedu, t. j. E. E., ktorý jedinečným oduševnením a nezištne pracoval v záujme detí živnostníkov a mesto prepustilo na ciele detskej zotavovne na Bankove vhodnú zalesnenú časť, ktorá už bola aj vybratá a stavebný projekt zotavovne vyhotovil bezplatne architekt M. N.. Zotavovňa pre deti živnostníkov sa vybuduje na ploche 1600 m2 a na základe rozhodnutia spolku sa bude volať Zotavovňa Bélu Buchnera, - Stanovy Košického Živnostenského Spolku v maďarskom jazyku a úradne preložené, z ktorých vyplýva, že cieľom spolku bolo aj, okrem iného, zriadenie zotavovní a detských zotavovní (§ 2 písm. c), spolok navonok a smerom k úradným orgánom zastupuje predseda (§ 14), zoznam funkcionárov, - nariadenie Slovenskej národnej rady č. 51 zo dňa 25.5.1945 o rozpustení a zakladaní spolkov, - referátny hárok oblastného veliteľstva NB v Košiciach č. 9305/1945 prez. vo veci predmetu Spolok Kassai Iparoskör so sídlom Košiciach rozpustenie a zaistenie majetku k č. 4059/1-III/3-1945.
6. Žalobkyňa v replike zo dňa 13. 3. 2021 navyše oproti skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe uviedla, že právny predchodca žalobkyne vlastníctvo k stavbe nadobudol zhotovením veci a uviedla, že tento bol stavebníkom ako fyzická osoba a aj sám stavbu financoval, teda vlastníctvo k predmetnému domu nadobudol zhotovením, resp. postavením tohto domu. Uviedla, že stavba pôvodne súpisného čísla 8538 na pozemku s katastrálnym číslom 17590 je totožná s hnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX poukazujúc na stavebné povolenie z 11.5.1940.
7. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 3. 5. 2021 zotrval na svojich predchádzajúcich skutkových tvrdení o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou na ňou tvrdené skutkové tvrdenia dodajúc, že knihy a publikácie, ktoré doručil žalovaný ako dôkaz autora, resp. spoluautora B. B. S., ktorý sa venoval bádaniu regionálnych dejín Košíc v období rokov 1848-1950 sa venujú, okrem iného, aj téme výstavby detskej zotavovne na Bankove a väčšina zverejnených historických (dobových) fotografi nehnuteľnosti v Čermeli a na Bankove, vrátane predmetnej detskej zotavovne, pochádza z jeho vlastnej zbierky a ani dobová tlač (denník Felvídéki Ujság zo dňa 19.7.1938) nepotvrdila teóriu žalobkyne o výstavbe Detskej zotavovne na Bankove, naopak všetky dôkazy preukazujú, že výstavbu predmetnej nehnuteľnosti zabezpečoval spolok, ktorý mesto Košice požiadal o prenájom parcely na Bankove, za účelom výstavby zotavovne a Spolok sa vyjadroval vo veci prepustenia pozemku potrebného na výstavbu detskej zotavovne. Uviedol, že všetky úkony spolku svedčia o tom, že zriadenie a výstavba detskej zotavovne v rozhodnom období bola v jeho réžii a K. E. konal len ako štatutár spolku - jeho predseda. V ďalšom žalovaný poukázal na vzťah reštitučných a všeobecných predpisov, poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem a z opatrnosti vzniesol aj námietku vydržania majúc zato, že vydržacia 10 ročná lehota začala plynúť 1. 5. 1991 a uplynula 1. 5. 2001 poukazujúc na zákon č. 138/1991 Z.z.
8. Žalovaný predložil nasledovné dôkazy: výpis z podacej knihy fondu Magistrát mesta Košice rok 1938, podacie č. 16447 z 28. 5. 1938; predmet podania: žiadosť o prenájom parcely pri Bankove na účel zotavovne, podávajúci Košický priemyselný kruh, zmluvu o zverení nehnuteľného majetku mesta do správy uzavretú medzi mestom Košice ako vlastníkom a správcom - Bytovým podnikom mesta Košice, z ktorej vyplýva, že do správy mesto Košice ako vlastník, okrem iného, zverilo aj bytový dom na ulici Horný Bankov č. 16, súp. č. 1363, pozemok parc. 1531 o výmere 331 m2, druh: zastavaná plocha, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. F., uznesenie z dvanásteho rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 26.8.2004, č. 538 o schválení prenájmu nehnuteľnosti Horný Bankov č. 16, súpisné číslo XXXX, na pozemku parc. č. 1531, s výmerou 331 m2 v katastrálnom území F. za symbolický prenájom 1,-Sk za rok pre neziskovú organizáciu Ľudia ľuďom za účelom zriadenia hospicu na dobu 30 rokov, nájomnú zmluvu uzavretú medzi prenajímateľom - Mesto Košice a nájomcom - Ľudia ľuďom - nezisková organizácia o prenájme nehnuteľnosti domu O. E. F. XX, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. č. 1531 o výmere 311 m2, druh zastavaná plocha k. ú. F. zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. F., sprievodný list Živnostenského spolku v Košiciach, zmenené a doplnené stanovisko Košického turistického spolku v maďarskom jazyku a jeho úradný preklad, výpis z administratívneho protokolu Fondu Košice – mesto s municipiálnym zriadením, rok 1939, podanie č. 21382 z 16.6.1939; podávajúci: Kassai Iparoskör -
Bankói 12588 zs. parcela bérlete, pomenovanie podávajúceho úradu: riadne zasadnutie municipiálneho výboru Slobodného kráľovského mesta Košice dňa 2.6.1939, predmet podania: Košický živnostenský spolok, záverečné rozhodnutie vo veci prenájmu parc. č. 1286 na Bankove, podacie č. 26521 podávajúci úrad: Košický živnostenský spolok Košice, predmet podania: žiadosť vo veci prepustenia pozemku na vybudovanie zotavovne chudobných detí remeselníkov na Bankove, podacie č. 29139, podávajúci: D. G. T. H. 1144 G., predmet podania: odpoveď vo veci detskej zotavovne, ktorú plánuje zriadiť Košický živnostenský spolok na Bankove, výpis z administratívneho protokolu fondu Košice – podacie č. 18308 písané v maďarskom jazyku a preložené do jazyka slovenského, podávajúci úrad: D. G. T. H. XXXX/XX G., predmet podania: definitívne vyňatie spod obrábania časti lesného porastu/pozemku na ciele detskej zotavovne zriadenej Košickými živnostenským spolkom na Bankove, výpis z administratívneho protokolu z fondu Košice - podacie číslo 36885, z ktorého vyplýva, že živnostenský spolok Košice podal žiadosť spolku vo veci detskej zotavovne E. E. o bezplatné prepustenie stromov/dreva, výpis z administratívneho protokolu fondu Košice - podacie číslo 20766 písané v maďarskom jazyku a úradne preložené do jazyka slovenského, z ktorého vyplýva, že živnostenský spolok podal žiadosť o 90 dňový odklad na uzavretie užívateľskej zmluvy vo veci detskej zotavovne na Bankove.
9. Žalobkyňa sa k predmetu konania vyjadrila aj písomným podaním zo dňa 8. 6. 2021, v ktorom poukázala na skutočnosť, že z predloženého stavebného kolaudačného rozhodnutia z 19.9.1941 číslo 240063-6 polgm. je možné bez najmenších pochybností uzavrieť, že stavebníkom bol E. L. (K. E.) ako fyzická osoba, nie spolok, ani iný subjekt, tento sám stavbu financoval. Dodala, že jej právny predchodca bol vlastníkom stavby a vlastníctvo nadobudol postavením domu. Tiež poukázala na list zo dňa 12. 9. 1966 Výst. 55 166-Len pre Mestský národný výbor finančný, odbor majetkovoprávne oddelenie, v ktorom je konštatované, že stavebníkom domu bol K. E. L., účel stavby: detské rekreačné stredisko. Neuznala argumentáciu žalovaného o vydržaní majúc zato, že štát nikdy žiadnym spôsobom nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a tento ani nevstúpil do dobromyseľnej držby a ani nemohol mať v dobromyseľnej držbe predmetnú nehnuteľnosť, a tak z nedobromyseľnej držby štátu od samého počiatku na mesto Košice nemohlo prejsť vlastnícke právo podľa zákona č. 138/1991 Z.z.
10. Žalobkyňa súdu doručila list Bytového podniku mesta Košice zo dňa 9.8.1973, žiadosť o zápis do evidencie nehnuteľností nájomného domu popisného čísla 2473 na O. E. F. XX postaveného na parc. č. 12586/5 vo výmere 331 m2 (nesúvisiaci s vecou iná nehnuteľnosť – pozn. súdu), výkaz plôch na rozdelenie parciel č. 12586/1, 12586/5 zo dňa 30. 6.1972, protokol o prevode vlastníctva majetku medzi odovzdávajúcim - BPMK Košice a preberajúcim - mesto Košice zo dňa 4. 12. 1997, dodatok k protokolu o delimitácii nehnuteľnosti – budovy nachádzajúcej sa v Košiciach, k. ú. F., O. E. F. XX, súp. č. XXXX na parcele 1531 m2.
11. Žalovaný k predmetu konania zaujal stanovisko písomným podaním zo dňa 1.3.2022 trvajúc na tom, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na požadovanom určení a poukazujúc aj na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutkových tvrdení dodajúc, že od kolaudácie stavby v roku 1941 do smrti právneho predchodcu žalobkyne v januári 1950 uplynulo bezmála 9 rokov, kedy si právny predchodca žalobkyne, ak sa cítil byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, mohol dať túto zapísať do pozemkovej knihy. Pozemnoknižné zápisy vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mali až do 1. 1. 1951 konštitutívne účinky, tzn. vlastníkom nehnuteľnosti bol len ten, kto bol zapísaný v pozemkovej knihe.
12. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 13.6.2022 podala vysvetlenie k identifikácie parcely vedenej na LV č. XXXX pre katastrálne územie F., zopakovala svoje predchádzajúce skutkové tvrdenia, predložila grafickú identifikáciu parciel a identifikáciu parcely registra „C“ č. 1531 pre katastrálne územie F., pôvodne identifikovaná ako pozemkovoknižná parc. 10450, pôvodné katastrálne územie Košice, pozemkovoknižná parc. č. 12586/1.
13. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a taktiež namietal, že nepreukázala identifikáciu parcely zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. R. U. XXXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2, na ktorej je postavený dom súpisného č. 1363 s parcelou, na ktorú poukazuje v listinných dôkazoch žalobkyňa, konkrétne v rozhodnutí č. 14644/VI-1940 a v uznesení č. 24063/VI plmg. (starosta)/1941 a v neposlednom rade mal zato, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď nepreukázala, že ku dňu smrti poručiteľa bol tento vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
14. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá – ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že dedič je v súčasnosti vlastníkom vecí. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného; v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.
15. V prejednávanej prípade ide o určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
16. Je nesporné, vzhľadom na požadovaný petit, že ide o žalobu určovaciu podľa citovaného ustanovenia. Pri tomto druhu žaloby je povinnosťou žalobkyne preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Teda základnou podmienkou dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a teda právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť naliehavý a posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočnosti. Žalobca musí tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu možno odôvodňovať skutočnosťami, že žalovaným je popieraná existencia prípadne neexistencia práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty). Medzi stranami sporu existuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; trvá potreba odstránenia tejto neistoty, prípadne ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu a je preto potrebné, aby naliehavý záujem existoval aj v čase rozhodovania súdu. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP je procesným ustanovením a povinnosťou súdu nie je zaoberať sa dokazovaním na skúmaní dôvodnosti nároku vo veci samej skôr, ako nebude preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení zo strany žalobcu. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou je možné eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty právneho vzťahu, a ak zodpovedajúcej náprave nie je možné dospieť inak; jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom je možné dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán, pričom tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu (porovnaj Najvyšší súd ČR 28Cdo/812/2016).
17. Žalobkyňa sa požadovaným petitom domáha určenia, že vec patrí do dedičstva po jej právnom predchodcovi a táto žaloba nie je osobitným typom žaloby, ide o žalobu určovaciu podľa ust. § 137 písm. c) CSP.
18. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP hovorí o určení, či tu právo je alebo nie je a nie o určení, že tu právo bolo alebo nebolo. V konaniach o určení, že vec patrí do dedičstva sa skúma stav v čase smrti poručiteľa. Tzn., že hoci po čase smrti poručiteľa mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva treťou osobou (napr. vydržaním, v dôsledku ďalších prevodov vlastníckeho práva k veci), táto skutočnosť nie je relevantná pre rozhodnutie súdu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva.
19. Súd z pripojeného dedičského spisu po poručiteľovi K. L. E., zomr. XX.X.XXXX zistil, že podľa právnej úpravy v znení do účinnosti stredného Občianskeho zákonníka, pre dedičské konanie sa uplatňoval zákonný článok XVI/1894 o pozostalostnom pokračovaní. Ako dedičia do úvahy prichádzali potomkovia, a to deti poručiteľa. V tomto prípade dieťaťom poručiteľa v čase prejednania dedičstva bola P. O., N. E., ktorá bola jeho dcérou; táto sa zriekla dedičstva v prospech právnej predchodkyne žalobkyne M. D., N. O., ktorá zomrela v roku 1987 a ktorá bola matkou terajšej žalobkyne - M. Q., N. O. (vydatá druhýkrát). V danom prípade, poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu SR č. III.ÚS 93/2019 zo dňa 5. 11. 2019,
súd konštatuje, že žalobkyňa je právnou nástupkyňou po poručiteľovi K. L. E., zomr. XX.X.XXXX, táto je jeho pravnučkou, a teda prislúcha jej aktívna vecná legitimácia.
20. Súd má za preukázaný aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/26/2007 zo dňa 16.12.2008 konštatuje, že žalobkyňa ako dedička má vždy naliehavý právny záujem na určení, či určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi. Naliehavosť právneho záujmu je potrebné vidieť v tom, že práve meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho predchodcu žalobkyne k spornej nehnuteľnosti môže zmeniť právne postavenie žalobkyne, keďže jedine úspech žalobkyne v konaní o jej žalobe jej umožní uplatnenie svojich prípadných nárokov voči subjektom, ktoré boli alebo sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti. Opačný záver by znamenal denegatio iustitiae v prípadoch, ak po smrti poručiteľov dôjde k právnym úkonom, ktorých predmetom je nakladanie s majetkom, ktorý patril poručiteľovi ku dňu jeho smrti. Je potrebné dodať, že práve predpokladom aktívnej legitimácie žalobkyne, ako právnej nástupkyni po poručiteľovi, na podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva je meritórne posúdenie vlastníctva jej predchodcu a osvedčenie nadobudnutia vlastníctva žalobkyňou v nesporovom dedičskom konaní, ktoré nemôže subsumovať všeobecný súd v sporovom konaní o určenie vlastníctva.
21. K ďalšej námietke žalovaného – identifikácia parciel - súd uvádza, že z listinných dôkazov doručených súdu Okresným úradom Košice, katastrálny odbor (dôkaz vykonaný na základe návrhu žalobkyne) vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, že sa má jednať o dom so súpisným č. 1363 stojaceho na parcele registra „C“ č. 1531 v katastrálnom území F., zapísanej LV č. XXXX a že sa má jednať o tzv. Buchnerovu vilu vyplýva, že parc. č. 1531 bola identifikovaná ako časť pozemkovoknižnej parc. č. 12586/1 evidovanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXXXX v prospech Československého štátu – Krajská správa lesov v Košiciach, pričom stavba v predmetnej pozemkovoknižnej vložke evidovaná nebola. Pozemkovoknižná parc. č. 12586/1 ako parcela EN č. 12586/5 bola spolu so stavbou, ktorá sa na nej nachádzala súpisného čísla 2473, na základe hospodárskej zmluvy č. Fin: 2807/1973 zo dňa 25.7.1973 a Fin: 2807/1972-73 zo dňa 22. 3. 1973 zapísaná do LV č. XX v prospech Československého štátu, v správe Bytového podniku mesta Košice. V roku 1987 bola parcela EN 12586/5 pod číslom zmeny 220/87 prečíslovaná na parcelu registra „C“ č. 1531. Predmetná stavba spolu s pozemkom boli do LV č. XXXX v prospech žalovaného zapísané na základe protokolu o prevode vlastníctva zo dňa 4. 12. 1997
- B.z 17/98. Zároveň katastrálnym odborom bolo súdu oznámené, že neexistujú žiadne listiny, ktoré by preukazovali vlastnícke právo žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov.
22. Keďže podľa tvrdení žalovaného v katastrálnom území F. v blízkosti predmetného domu sa nachádza ešte aj jedna budova, ktorá je tiež vo vlastníctve mesta Košice, bolo potrebné uzatvoriť otázku, či dom súp. č. 1363, stojaci na parc. č. 1531 o výmere 274 m2 je tým domom, na ktorý poukazuje žalobkyňa v žalobe, tzv. Buchnerova vila.
23. Je potrebné uviesť, že aj keď žalovaný tvrdil existenciu nejakej budovy v blízkosti tzv. Buchnerovej vily, svoje tvrdenia bližšie neozrejmil – t.j. o akú budovu ide.
24. Z verejne dostupných informácii z katastra nehnuteľnosti o právach k nehnuteľnostiam bolo súdom zistené, že žalovaný je v katastrálnom území F. evidovaný ako výlučný vlastník nasledovných stavieb:
- budova železníc a dráh – sociálne zariadenie 16, zapísanej na LV č. XXXX na parcele č. 2125/4, - budova železníc a dráh – sociálne zariadenie 24, zapísanej na LV č. XXXX na parcele č. 2125/3, - budova železníc a dráh – remíza rušňov, zapísanej na LV č. XXXX na parcele č. 2125/6, - budova železníc a dráh – budova, zapísanej na LV č. XXXX na parcele č. 2125/43, - budova lesného hospodárstva (horáreň, technická prevádzková stavba a iné) – hájenka, zapísanej na LV č. XXXX na parcele č. 2009/2, - budova lesného hospodárstva (horáreň, technická prevádzková stavba a iné) – stolárska dielňa, zapísanej na LV č. XXXX na parcele č. 2099/2, - budova pre kultúru a na verejnú zábavu ( múzeum, knižnica a galéria) – návštevnícke centrum, zapísanej na LV č. XXXX na parcele č. 2160/24, - iná budova - čakáreň OVEČKA, zapísanej na LV č. XXXX na parcele č. 2110/3, budova pre šport a na rekreačné účely – chata DIANA zapísanej na LV č. XXXX na parcele č. 2373. 25. Nevediac akú budovu mal na mysli žalovaný, potom jeho obranu spočívajúcu iba vo všeobecných tvrdeniach, je potrebné považovať za neúčinnú. Navyše zo žiadnych listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu nevyplýva, aby na parcele č. 1531 v katastrálnom území F. sa nachádzala ešte ďalšia budova (dom). Práve naopak, listinné dôkazy (grafická identifikácia parciel, geometrický plán, výkaz plôch na
rozdelenie parcely č. 12586/1 a 12586/5) nasvedčujú, že žalobkyňa správne v žalobe identifikovala budovu, ktorá tvorí predmet tohto konania. Správnosť je potvrdená aj výpisom z administratívneho protokolu fondu Košice – mesto z 16.6.1939, z ktorého vyplýva, že Košický živnostenský spolok žiadal mesto Košice o prepustenie pozemku č. 12586 na vybudovanie zotavovne chudobných detí remeselníkov na Bankove, ktorú zotavovňu plánuje zriadiť Košický živnostenský spolok. Navyše žalobkyňa označila nehnuteľnosť – dom nezameniteľne názvom „ Buchnerova vila“, z čoho vyplýva, že je zrozumiteľne identifikovaná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania.
25. Podstatou sporu bolo zo strany žalobkyne preukázať, že jej právny predchodca K. E. (E. L.) ku dňu smrti, t. j. 27. 1. 1950, bol vlastníkom žalovanej nehnuteľnosti.
26. Žalobkyňa argumentovala tou skutočnosťou, že uvedené je zrejmé z predloženého stavebného a kolaudačného rozhodnutia z 19.9.1941 č. 240063-VI.polgm (starosta), z ktorého podľa nej jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobkyne bol stavebníkom ako fyzická osoba. Argumentovala, že o tom, že stavebníkom bol právny predchodca žalobkyne svedčí aj list vo veci šetrenia a oznámenia odboru výstavby a zveľaďovania Mestského národného výboru z 12. 9. 1966 Výst. 55 166-Len vo veci domu na Bankove č. 14, popisné č. 8538, ktorý konštatuje, že tento dom bol postavený v roku 1940, 1941 a stavebníkom bol K. E. L., účel stavby: detské rekreačné stredisko.
27. Žalovaný namietal, že žalobkyňa neuniesla v spore dôkazné bremeno a nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti a to, že ku dňu smrti bol právny predchodca žalobkyne vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, resp. jej stavebníkom. Tvrdil, že bol to práve Košický živnostenský spolok, ktorého predsedom bol právny predchodca žalobcu, ktorý požiadal mesto Košice o prenájom pozemku, na ktorom bola neskôr vystavaná tzv. Buchnerova vila a ktorej stavebníkom nebol právny predchodca žalobkyne ako fyzická osoba, ale stavebníkom bol práve Košický živnostenský spolok, o čom predložila aj dôkaz, z ktorého vyplýva, že nepochybne Košický živnostenský spolok požiadal mesto Košice o prenájom pozemku na Bankove v Košiciach na vybudovanie zotavovne deti živnostníkov, ktorá bola neskôr pomenovaná zotavovňou K. E. pre deti živnostníkov. Tiež poukázal na dôkaz – list č. 88.487-III/1947 z 11.7.1948 vydaného Správnou komisiou mesta Košíc adresovanému Košickému priemyselnému kruhu, z ktorého nepochybne vyplýva, že mesto Košice prenajalo na Bankove v Košiciach pozemok k vybudovaniu zotavovne pre deti živnostníkov, ktorá bola neskôr pomenovaná zotavovňou K. E. práve na základe žiadosti spolku (kruhu) v zmysle prijatých uznesení rady mesta Košice zo dňa 17.4.1938, č. 16447/48/1938, zo dňa 15.5.1941, č. 12764/99/1941. V týchto uzneseniach boli stanovené aj podmienky nájmu a bolo potrebné uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorá však ku dňu 11.7.1948 (ku dňu dátovania tohto listu) uzavretá nebola, pričom na dotknutom pozemku je silno poškodená budova. Spolok (kruh) bol vyzvaný na vypratanie dotknutého pozemku – odstránenie poškodenej budovy a na vrátenie pozemku mestu Košice v lehote 60 dní od doručenie listu. Zároveň bolo dané upozornenie, že v prípade márneho uplynutia lehoty, Správna komisia zabezpečí odstránenie poškodenej budovy na náklady spolku (kruhu) a dotknutý pozemok prevezme. Predmetný list bol jeho adresátovi doručený dňa 14.7.1948. Tiež zo zápisnice k listu č. 88487/1947- III. vyplýva, že aj za účasti právneho predchodcu žalobkyne, t. j. ešte za jeho života, sa konalo stretnutie vo veci otázky prenájmu pozemku v Košiciach k postaveniu zotavovne pre deti živnostníkov a bolo konštatované, že jedná sa o zničenú budovu zotavovne pre deti živnostníkov, ktorá bola postavená na pozemkoch mesta, bolo konštatované, že zbytky tejto budovy je spolok ochotný prepustiť mestu Košice.
28. Nebolo sporné, že K. E. (Béla Tarkányi) bol predsedom Spolku živnostníkov (priemyselníkov), maď. Kassai Iparoskör. Tiež nebolo sporné, že na pozemku vo vlastníctve mesta Košice bola vybudovaná v roku 1941 detská zotavovňa (ozdravovňa) v lokalite Horný Bankov a to pre deti košických živnostníkov, ktorá bola na počesť K. E. aj pomenovaná jeho menom na základe rozhodnutia spolku. Zotavovňu podľa projektu známeho košického projektanta B. Q. (maď. Gyula Wirth) postavil staviteľ R. N. (maď. Endré Resatkó). Všetci traja boli v predvojnovom období členmi Krajinskej kresťansko - socialistickej strany v mestskom zastupiteľstve v Košiciach. Stavba zotavovne mala byť daná do užívania v júni 1941 (kolaudácia stavby).
29. Spolok navonok, t. j. voči tretím osobám, zastupoval jeho predseda - K. E. (§ 14 stanov Spolku). O vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia bolo žiadané priamo K. E., ktorý napr. v liste zo dňa 17.6.1941 oznamuje Stavovskému úradu, že je zakladateľom zotavovne detí živnostníkov.
30. Starosta župného slobodného kráľovského mesta Košice listom zo dňa 19.9.1941 č. 24063- Vi polgm. (starosta) 1941 (na ktorý poukazuje žalobkyňa) oznamuje, okrem iného, právnemu predchodcovi žalobkyne, že vydáva dodatočné stavebné povolenie k tomu, aby E. L. (K. E.) mohol 1 – poschodovú zotavovňu nachádzajúcu sa na Bankove na jeho pozemku s katastrálnym číslom 17590 a opatrenú súp. č. XXXX využívať na účely zotavovania detí.
31. K vyššie uvedenému dôkazu je potrebné uviesť, že tento obsahuje nesprávnosti, keď uvádza, že zotavovňa sa má nachádzať na pozemku E. L., keďže listinnými dôkazmi bolo preukázané, že Spolok, ktorého bol menovaný v tom čase predsedom, požiadal mesto Košice o prepustenie parcely č. 12586 práve na výstavbu zotavovne a keď uvádza č. parcely 17590, pričom z listinných dôkazov vyplýva, že sa malo jednať o parcelu č. 12586.
32. Zo H. H., ktoré boli doplnené a registrované maďarským ministerstvom priemyslu dňa 7. 4. 1941 pod č. 15.870/III. 1941 vyplýva, že predmetom činnosti (cieľom) spolku bolo, okrem iného, aj budovanie detských zotavovní a podľa § 27 Stanov Spolku, kmeňový a nehnuteľný majetok Spolku je nedeliteľný a nemôže si ho nárokovať žiadny člen ani ich právni nástupcovia.
33. Po ukončení 2. svetovej vojny v roku 1945 boli všetky spolky vykonávajúce činnosť na zabratom území južného Slovensku rozpustené a ich majetok prešiel do vlastníctva Československého štátu (Nariadenie SNR č. 51/1945 Zb. o rozpustení a zakladaní spolkov zo dňa 25.5.1945). Uvedené sa týkalo aj predmetného spolku, ktorý bol na základe vyššie citovaného nariadenia rozpustený a uvedené vyplýva aj z listín z roku 1945 (referátny hárok č. 9305/1945 ) a 1949 ( list zn. 877-7/12- 1949 – VII/2) .
34. K úmrtiu právneho predchodcu žalobkyne došlo ešte za účinnosti tzv. uhorského obyčajového práva. Tak ako súd konštatoval, v danom prípade sa jedná o žalobu určovaciu, predmetom ktorej je určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, t. j. je potrebné v danom prípade skúmať stav, aký tu bol ku dňu smrti poručiteľa, pričom na ostatné právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného v tomto konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa aj v jeho vlastníctve, sú takéto tzv. neskoršie skutočnosti právne bezvýznamné.
35. Uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do 31.12.1950 rozoznávalo: a) pozemnoknižné vydržanie - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva na základe protiprávnej pozemnoknižnej držby trvajúcej 32 rokov; takýmto vydržaním mohol nadobudnúť pozemnoknižné vlastníctvo ten, kto bol neplatne vpísaný do pozemkovej knihy, keď tento stav neplatného vkladu trval nerušene 32 rokov; mohol vydržať aj vtedy ak bol „obmyseľný“, b) zápis skutočného držiteľa do pozemkovej knihy - išlo o zápis skutočného držiteľa ako vlastníka bez preukázania vkladového povolenia vystaveného osobou, ktorá bola v pozemkovej knihe zapísaná ako posledný vlastník na základe skutočnej mimopozemnoknižnej držby, c) vydržanie mimo pozemkovej knihy - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníctva na základe dlhotrvajúcej, pokojnej a statočnej držby; vydržiteľ musí byť presvedčený, že svojou mimopozemnoknižnou držbou nikoho neukracuje, jeho nestatočnosť musí preukázať druhá strana, s výnimkou, že držiteľ nadobudol násilím, tajne alebo zneužitím výprosy, lebo preukázaním tohto spôsobu nadobudnutia je dokázaná aj nestatočnosť držby.
36. Podľa ust. § 1 zákona č. 86/1912 ř.z. o právu stavby, pozemek múže býti zavazen věcným, zcizitelným a děditelným právem, míti stavbu na povrchu nebo pod povrchem půdy (právem ke stavbě).
37. Podľa ust. § 2 zákona č. 86/1912 ř.z. o právu stavby, právo ke stavbě múže býti zřízeno na pozemcích státu, země, okresu, obce, nebo veřejného fondu.
38. Podľa ust. § 5 zákona č. 86/1912 ř.z. o právu stavby, právo ke stavbě nemúže býti zřízeno na dílu knihovního tělesa. Pro zapsané právo k stavbě buď zřízená zároveň zvláštní knihovní vložka. Všechny zápisy proti oprávnenému k stavbě buďte vykonány v této vložce.
39. Podľa ust. § 6 zákona č. 86/1912 ř.z. o právu stavby, právo ke stavbě pokladá sa ze nemovitou věc, stavba nabytá nebo zřízená z práva ke stavbě za príslušenství práva ke stavbě. Oprávněnému ke stavbě příslušejí ke stavbě práva vlastníka a k pozemku, pokud ve smlouvě o právu ke stavbě nic iného ustanoveno, práva požívatele.
40. Podľa ust. § 9 zákona č. 86/1912 ř.z. o právu stavby, při zániku práva ke stavbě připadne stavba vlastníku pozemku.
41. Podľa ust. § 3 zákona č. 88/1947 Sb., o právu stavby, právo stavby je věc nemovitá. Také stavba se spravuje ustanoveními o věcech menovitých, ale není věci samostatnou.
42. Podľa ust. § 4 zákona č. 88/1947 Sb., o právu stavby, právo stavby vzniká, jakmile se zapíše jako závada zatíženého pozemku.
43. Podľa ust. § 25 zákona č. 177/1927 Sb. O pozemkovém katastru a jeho vedení (katastrálny zákon), do pozemkového katastru budiž poznamenáno právo ke stavbě, bylo – li ho použito pro prědměty měření.
44. Podľa ust. § 1 zákona č. 88/1947 Sb. o právu stavby, pozemek může býti zatížen věcným právem jiné osoby (stavebníka), míti stavbu na jeho povrchu nebo pod povrchem (právo stavby). Nezáleží na tom, zdali jde o stavbu již zřízenou či dosud nezřízenou.
45. Podľa ust. § 3 zákona č. 88/1947 Sb. o právu stavby, právo stavby je věc nemovitá. Také stavba se spravuje ustanoveními o věcech nemovitých, ale není věcí samostatnou.
46. Podľa ust. § 4 veta prvá zákona č. 88/1947 Sb. o právu stavby, právo stavby vzniká, jakmile se zapíše jako závada zatíženého pozemku.
47. Podľa ust. § 13 zákona č. 88/1947 Sb. o právu stavby, právo stavby může stavebník zciziti i zatížiti. Právo stavby přechází na dědice.
48. Podľa ust. § 22 zákona č. 88/1947 Sb. o právu stavby, pro právo stavby zapsané jako závada je současně zříditi zvláštní knihovní vložku. Všechny zápisy proti stavebníkovi je provésti v této vložce. Ve vložce té je vyznačiti zejména také den, kterým se právo stavby končí.
49. Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 88/1947 Sb. o právu stavby, lze-li podle knihovního stavu a podle příslušných listin vyhověti žádosti za zápis práva stavby, poznamená se žádost v knihách. Tato poznámka má stejné právní následky jako poznámka pořadu.
50. Týmto zákonom bol zrušený zákon č. 86/1912.
51. Súd v prvom rade považoval za nutné sa zamerať na inštitút práva stavby a s ním spojenej zásady „superficies solo cedit“. Podstata práva stavby spočíva v upravení vzájomných vzťahov medzi vlastníkom pozemku a zhotoviteľom stavby na ňom postavenej. V minulosti právo stavby predstavovalo dôležitý prostriedok úpravy vlastníckych vzťahov. Pokiaľ sa týka o právnu úpravu do prijatia stredného Občianskeho zákonníka, ktorá sa vzťahuje aj na prejednávaný prípad, právo stavby na našom území bolo priamo viazané na starú rímsku zásadu „superficies solo cedit“, podľa ktorej sa stavba postavená na pozemku nepovažovala za samostatnú vec, ale za súčasť pozemku, na ktorom bola postavená. Znamená to, že vlastník pozemku sa stal vlastníkom stavby na ňom zhotovenej a to bez ohľadu na to, či sa nejakým spôsobom podieľal na jej zhotovení alebo nie. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa tejto zásady sa vlastník pozemku stal vlastníkom všetkého, čo na ňom stálo pevne spojené so zemským povrchom, ako aj pod ním a to aj v prípade, keď sa o zhotovenie predmetnej stavby žiadnym spôsobom nepričinil, vznikla potreba zaviesť určitý nástroj, na základe ktorého by došlo k šetrnému usporiadaniu vzájomných právnych vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Išlo hlavne o to, aby osoby mali možnosť zriadiť si stavbu aj na cudzom pozemku bez toho, aby sa museli obávať o jej užívanie a zároveň, aby sa aj naďalej zachovala zásada „superficies solo cedit“. Výsledkom bolo zavedenie inštitútu práva stavby. Na jeho základe si osoby mohli zriaďovať stavby na cudzích pozemkov s tým, že toto právo im umožňovalo po určitú stanovenú dobu stavbu plnohodnotne užívať, kde zároveň po zániku tohto práva stavba pripadla vlastníkovi pozemku.
52. Právo stavby spočíva v zaťažení cudzieho pozemku vecným, scudziteľným a dedičným právom mať na tomto pozemku stavbu. Právo stavby malo a aj dodnes má povahu veci nehnuteľnej a stavba zriadená na pozemku na základe práva stavby bola jeho súčasťou, nebola samostatnou vecou. Právo stavby,
v čase rozhodnom výstavby (postavenia) tzv. Buchnerovej vily, výslovne upravoval zákon č. 86/1912 ř.z. Právom stavby mohol byť zaťažený len pozemok vo vlastníctve štátu, zeme, okresu, alebo obce. Na pozemkoch cirkví, alebo obecne prospešných ústavov a združení mohlo byť právo stavby zriadené len so súhlasom zemského úradu. Toto právo vznikalo na základe zmluvy a následným vkladom do samostatnej vložky pozemkovej knihy. Právo mohlo byť zriadené na obdobie najmenej tridsať rokov, najdlhšie na osemdesiat rokov (pri dlhšom trvaní by vraj mohlo vymiznúť z pamäti, kto je skutočným vlastníkom pozemku). Náhrada zaň sa platila jednorazovo, alebo v podobe opakujúcich sa dávok, takzvanej stavebnej činže. Po jeho zániku sa vlastníkom stavby stal vlastník pozemku. Oprávnenému z práva stavby bola vyplatená náhrada vo výške 1 hodnoty stavby v dobe zániku tohto práva. Tento zákon nahradil po druhej svetovej vojne zákon č. 88/1947 Sb., ale zároveň na tomto mieste možno konštatovať, že právo stavby v právnom poriadku po účinnosti tohto zákona malo už len pomerne krátke trvanie. Staršia úprava predchádzajúceho zákona bola doňho prebratá a prevedená do modernejšej podoby. Explicitne bolo stanovené, že môže byť zriadené len dočasne. Opäť mohlo byť zriadené na základe úplaty, ale i bezplatne. Disponovať sa s ním dalo na základe dohody. Mohlo byť scudzené, zaťažené, bolo možné predĺžiť dobu jeho trvania a rovnako prechádzalo na dediča. Stavebník a vlastník pozemku mali vzájomné predkupné právo. Po zániku práva stavby, stavba, rovnako ako v predchádzajúcom zákone, pripadla vlastníkovi pozemku za náhradu. Hodnotu náhrady si strany mohli dohodnúť, inak sa oproti predošlej úprave zvýšila na 1 hodnoty stavby v dobe zániku práva stavby. Účastníci tohto vzťahu si mohli vzájomné práva a povinnosti upraviť odlišne pokiaľ to zákon nevylučoval.
53. Teda prvou a najdôležitejšou výnimkou zo zásady superficies solo cedit je titul o stavebnom práve, ktorý bol zavedený samostatným zákonom č. 86 ř. z. dňa 26. apríla 1912. Samotné stavebné právo vznikalo knihovným zápisom ako bremeno pozemku. Stavebné právo bolo zákonom považované za nehnuteľnú vec, pričom stavba, ktorá bola predmetom stavebného práva, sa stala jeho príslušenstvom, a teda tiež nehnuteľnosťou.
54. Vychádzajúc z vtedy platných právnych predpisov, a keďže stavba - tzv. Buchnerova vila mala byť skolaudovaná v roku 1941, o čom svedčí uznesenie číslo 24063-VI. polgm. starosta 1941, platil zákon č. 86/1912 o práve stavby, resp. právo stavby malo vzniknúť na základe uhorského práva. Toto právo vzniklo iba knihovným zápisom.
55. V spore nebolo sporné, že výstavba tzv. Buchnerovej vily prebehla na pozemku vo vlastníctve mesta Košice. Išlo o stavbu pevne spojenú so zemou, a keďže v tom čase platila zásada „ superficies solo cedit“, možno odvodiť záver, že vlastník pozemku je vlastníkom všetkých stavieb nachádzajúcich sa na pozemku. Túto zásadu, čo v preklade znamená „ povrch ustupuje pôde“ alebo „vrch ustupuje spodku“, možno vykladať tak, že to, čo je na povrchu v komparácii s pozemkom nemá z hľadiska právneho žiadny význam. So zreteľom na uvedené platí, že čo je vystavané na pozemku, stáva sa jeho súčasťou. Právo stavby, a teda aj zákon č. 86/1912, predstavuje možno povedať prelomenie tejto zásady a predstavuje vecné právo, ktoré sa zriaďuje v prospech stavebníka. Možno teda hovoriť o výnimke z tejto zásady - o právnom vzťahu medzi oprávneným z práva stavby, t. j. stavebníkom a vlastníkom pozemku. Zákon č. 86/1912 nenarábal s pojmom stavebník, ale hovoril o oprávnenom z práva stavby, ktorý nie je identický s termínom stavebník v zmysle verejnoprávnych predpisov. Superficiálna zásada platila až do účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
56. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej právnemu predchodcovi vzniklo právo k stavbe, toto vzniká len knihovným zápisom ako bremeno pozemku. Tzv. Buchnerova vila bola postavená na pozemku mesta Košice a žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že došlo k zriadeniu práva k stavbe jej právnym predchodcom, resp. že právo stavby vzniklo jej právnemu predchodcovi. Pričom právo stavby je výnimkou zo zásady superficies solo cedit. Žalobkyňa v spore nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť, a to, že jej právnemu predchodcovi svedčalo právo stavby, keďže nepreukázala jeho knihovný zápis. V žiadnej pozemnoknižnej vložke nebol zriadený superedifikát v prospech právneho predchodcu žalobkyne. Uvedené potvrdila aj správa katastra. V tomto smere je námietka žalovaného o absencii superedifikátu na mieste.
57. Žalobkyňa, na ktorej bolo dôkazné bremeno, toto bremeno neuniesla, a teda v spore nepreukázala, že jej právny predchodca bol v čase smrti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Dôkazy, na ktoré poukazovala, nie sú takými dôkazmi, ktoré by preukazovali, či už právo stavby alebo vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaného.
58. Už len navyše súd uvádza, že všetky dôkazy predložené žalovaným nasvedčujú, že stavba tzv. Buchnerovej vily a aj jej financovanie bola v réžii spolku, ktorého predsedom v tom čase bol K. E.. A tento ako štatutár požiadal o vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Cieľom spolku bolo aj, okrem iného, zriadenie zotavovní a detských zotavovní (§ 2 písm. c) Stanov Košického živnostenského spolku), spolok navonok a smerom k úradným orgánom zastupoval predseda (§ 14 Stanov Košického živnostenského spolku). Teda výstavba Detskej zotavovne na Bankove bola investičnou činnosťou Spolku, ktorého bol K. E. predsedom. Táto budova bola postavená architektom Endré Resatkoóm pre Spolok podľa projektov B. Q., ktorú pomenovali na základe rozhodnutia spolku po predsedovi spolku K. E. a odovzdali do užívania 29. júna 1941, ktorý bol predsedom živnostenského spoločenstva (Košický živnostenský spolok) a v roku 1941 sa ako predseda Živnostenského spoločenstva pričinil o postavenie detskej zotavovne na Hornom Bankove. Mesto Košice prepustilo na ciele detskej zotavovne na Bankove vhodnú zalesnenú časť, ktorá už bola aj vybratá, o čom svedčí písomné podanie Košického živnostenského spolku, podacie č. 26521, predmet ktorého bola žiadosť vo veci prepustenia pozemku na vybudovanie zotavovne chudobných detí remeselníkov na Bankove. Z listu č. 88.487-III/1947 z 11.7.1948 vydaného Správnou komisiou mesta Košíc adresovanému Košickému priemyselnému kruhu, nepochybne vyplýva, že mesto Košice prenajalo na Bankove v Košiciach pozemok k vybudovaniu zotavovne pre deti živnostníkov, ktorá bola neskôr pomenovaná zotavovňou K. E. práve na základe žiadosti spolku (kruhu) v zmysle prijatých uznesení rady mesta Košice zo dňa 17.4.1938, č. 16447/48/1938, zo dňa 15.5.1941, č. 12764/99/1941. Tiež je v liste konštatované, že v týchto uzneseniach boli stanovené aj podmienky nájmu a bolo potrebné uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorá však ku dňu 11.7.1948 (ku dňu dátovania tohto listu) uzavretá nebola, pričom na dotknutom pozemku je silno poškodená budova. Spolok (kruh) bol vyzvaný na vypratanie dotknutého pozemku – odstránenie poškodenej budovy a na vrátenie pozemku mestu Košice v lehote 60 dní od doručenie listu. Zároveň bolo dané upozornenie, že v prípade márneho uplynutia lehoty, Správna komisia zabezpečí odstránenie poškodenej budovy na náklady spolku (kruhu) a dotknutý pozemok prevezme. Predmetný list bol jeho adresátovi doručený dňa 14.7.1948. Tiež zo zápisnice k listu č. 88487/1947- III. vyplýva, že aj za účasti právneho predchodcu žalobkyne, t. j. ešte za jeho života, sa konalo stretnutie vo veci otázky prenájmu pozemku v Košiciach k postaveniu zotavovne pre deti živnostníkov a bolo konštatované, že jedná sa o zničenú budovu zotavovne pre deti živnostníkov, ktorá bola postavená na pozemkoch mesta, bolo konštatované, že zbytky tejto budovy je spolok ochotný prepustiť mestu Košice.
59. Súd poznamenáva, že nebolo ani preukázané, aby tzv. Buchnerova vila bola evidovaná v pozemkovej knihe ako vlastníctvo spolku. Napokon podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 51 zo dňa 25.5.1945 o rozpustení a zakladaní spolkov, boli rozpustené všetky spolky zriadené podľa všeobecných predpisov o spolkoch, vyjmúc spolky uvedené v prílohe tohto nariadenia a majetok rozpustených spolkov prešiel na štát. Takýto „osud“ postihol aj Spolok Kassai Iparoskör so sídlom Košiciach (Košický živnostenský spolok), o čom svedčí referátny hárok oblastného veliteľstva NB v Košiciach č. 9305/1945 prez. vo veci predmetu Spolok Kassai Iparoskör so sídlom Košiciach rozpustenie a zaistenie majetku k č. 4059/1-III/3-1945.
60. Možno tak uzavrieť, že tzv. Buchnerova vila bola nepochybne postavená na pozemku vo vlastníctve mesta Košice, jej stavbu realizoval Spolok - Kassai Iparoskör so sídlom Košiciach, v mene a na účet ktorého konal jeho predseda - K. E.. K upraveniu vzájomných vzťahov medzi vlastníkom pozemku a zhotoviteľom stavby na ňom postavenej nedošlo, neexistuje knihovný zápis o práve stavby Spolku. A preto v zmysle vtedy platnej zásady „superficies solo cedit“, vlastník pozemku sa stal vlastníkom stavby na ňom zhotovenej a to bez ohľadu na to, či sa nejakým spôsobom podieľal na jej zhotovení alebo nie.
61. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 63. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu jej úspechu, t. j. v rozsahu 100 % voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala.
64. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) úd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 Exekučného poriadku.