Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8C-295-2014.pdf
PDF · 67.6 KB
Case nature
Subarea
8C/295/2014
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Z. O., M.. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H. M., o zaplatenie 2.202,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a sťažnosť žalovanej podanú dňa 28.01.2020 proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. 8C/295/2014-171 zo dňa 15.01.2020.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Čadca dňa 19.06.2014, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 18.08.2014, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.202,18 eur s príslušenstvom a nahradenia trov konania žalobcu.
2. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 8C/295/2014-89 zo dňa 28.11.2018, ktorým vo výroku I. rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.562,50 eur od 05.04.2011 do 19.06.2014 a úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 20.06.2014 do zaplatenia, a to všetko v splátkach, vo výške mesačnej splátky 50,- eur splatnej k 20-temu dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudol rozsudok právoplatnosť pod hrozbou straty výhody splátok; vo výroku II. rozsudku žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku III. rozsudku priznal žalobcovi právo proti žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 36,22 %. Proti prvoinštančnému rozsudku podal žalobca dňa 20.12.2018 odvolanie.
3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 10Co/89/2019-163 zo dňa 31.07.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.562,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej istiny od 05.04.2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 50,- eur, splatných k 20-temu dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudol rozsudok právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,92 %. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2019.
4. Uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. 8C/295/2014-171 zo dňa 15.01.2020 súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 62,25 eur titulom náhrady súdnych poplatkov a vo výške 412,82 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie bolo účinne doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.01.2020 a žalovanej dňa 23.01.2020.
5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. 8C/295/2014-171 zo dňa 15.01.2020 podala žalovaná dňa 28.01.2020 sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že dňa 31.08.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, o čom sa súd môže presvedčiť aj v Obchodnom vestníku a zároveň aj z prílohy, ktorú zasiela. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina preto podľa žalovanej nemožno od nej žiadať uvedenú sumu.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, v platnom znení (ďalej len „CSP“): Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
7. Podľa § 242 CSP: Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
8. Podľa § 248 CSP: O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP: Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Sudkyňa preskúmala napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka č. k. 8C/295/2014-171 zo dňa 15.01.2020, vrátane dôvodov uvedených v sťažnosti, a zistila, že sťažnosť žalovanej nie je dôvodná. Sudkyňa konštatuje, že podľa lustrácie v Obchodnom vestníku bol dňa 30.08.2019 Okresným súdom Žilina v konaní sp. zn. 7OdK/273/2019 vyhlásený konkurz na majetok žalovanej ako dlžníka a žalovanej bola ustanovená správkyňa konkurznej podstaty Ing. Jana Kovačková, so sídlom kancelárie Na Bystričku 796/9, 036 01 Martin, IČO: 40 302 016. V zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení (ďalej len „ZoK“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že sťažnosť podala neoprávnená osoba, nakoľko sťažnosť mohla po vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej podať iba správkyňa konkurznej podstaty, ktorej bolo napadnuté uznesenie doručené dňa 23.04.2020 a ktorá oprávnenie podať sťažnosť v zákonnej lehote nevyužila. Zároveň súd konštatuje, že v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. V prejednávanej veci je zrejmé, že pohľadávka titulom náhrady trov konania voči žalovanej vznikla rozhodnutím súdu o nároku žalobcu voči žalovanej na náhradu trov konania, t.j. rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 28.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/89/2019 zo dňa 31.7.2019, právoplatnými dňa 24.9.2019. Z uvedeného je zrejmé, že táto pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu na žalovanú.
11. Z hľadiska vecnej správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a jeho právneho a skutkového odôvodnenia sudkyňa nezistila pochybenie pri výpočte priznaných trov konania, keďže tieto boli priznané za úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom žalobcu v súlade so zákonnou úpravou a s použitím platných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len „vyhláška“), t. j. od 01.07.2013 do 28.02.2017, resp. od 01.03.2017 do 14.06.2019. Keďže súd rozhoduje o výške trov konania aj bez návrhu, vyšší súdny úradník musel zohľadniť všetky zo spisu vyplývajúce účelne vynaložené trovy žalobcu, preto ani z pohľadu vyčíslenia výšky trov konania nedošlo zo strany vyššieho súdneho úradníka k pochybeniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sudkyňa konštatuje, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka č. k. 8C/295/2014-171 zo dňa 15.01.2020 je vecne správne a preto sťažnosť žalovanej podanú dňa 28.01.2020 zamietla.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné /§ 357 CSP