Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/45/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Stapring, a.s., Cintorínska 9, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 411 401, zast. advokátskou kanceláriou GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/ A, Bratislava, IČO: 47 232 544 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101751294/2023 zo dňa 11.07.2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 100703240/2023 zo dňa 02.03.2023, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.09.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 27.09.2023, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101751294/2023 zo dňa 11.07.2023 ( ďalej len „ rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 100703240/2023 zo dňa 02.03.2023 ( ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt - za uvedenie dane v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť a to podľa daňového poriadku vo výške X.XXX,XX eur. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia oboch rozhodnutí a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že prvostupňovým rozhodnutím a rozhodnutím žalovaného došlo k závažným pochybeniam, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do jeho práv. Daňový úrad Bratislava a žalovaný konajú v rozpore s právnymi predpismi, súdnou praxou a neštítia sa uložiť pokuty za správne delikty na podklade rozhodnutí, ktoré tvoria predmet iného súdneho konania. Podporne sa odvolal na rozsudok NS SR z 25.05.2011, sp. zn. , uznesenie KS v Trenčíne zo dňa 29.9.2021, sp. zn. . Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vyvoláva u neho obmedzenia hraničiace až s nemožnosťou výkonu činnosti a s tým spojené dodatočne vyvolané náklady predstavujúce majetkovú škodu. Podľa žalobcu sú mu uložené pokuty, ktoré sú odôvodnené nezákonným rozhodnutím. Konaním žalovaného a Daňového úradu Bratislava bolo zasiahnuté do viacerých jeho oblastí - najmä do finančnej oblasti, kedy sú mu ukladané zjavne nezákonné pokuty za správne delikty. Rozhodnutím, ktoré napáda v tomto konaní, mu bola uložená pokuta vo výške X.XXX,XX eur. Všetkými rozhodnutiami daňového úradu a žalovaného, ktoré napáda samostatnými ďalšími správnymi žalobami, mu bola celkovo uložená pokuta vo výške presahujúcej XX.XXX eur. Ďalej tvrdí, že napadol rozhodnutia žalovaného, ktoré sú podkladom iných rozhodnutí, kde mu bola vyrubená

suma približujúca sa sume XXX.XXX eur. V prípade vymoženia predmetnej sumy by podľa žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu štátu, lebo podľa nie je vylúčená úspešnosť jeho iných správnych žalôb. Čiže celkovo mu z napadnutých rozhodnutí hrozí majetková ujma minimálne vo výške XX.XXX eur. Konanie žalovaného a daňového úradu považuje za nezákonné, čo ho dostalo do stavu právnej neistoty. Tvrdí, že štát v zastúpení žalovaného eviduje voči nemu pohľadávku v takej sume, že je v existenčnej hrozbe, čím je naplnený dôvod priznania odkladného účinku správnej žaloby vo veciach správneho trestania a to hrozba závažnej ujmy. Závažná ujma spočíva u neho v znížení jeho majetku, hrozbu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Pohľadávka je vo vysokej sume, preto je naplnená hrozba konkurzu. Týmto aj žalobca odôvodňuje splnenie dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, resp. je naplnená hrozba závažnej a nezvrátiteľnej ujmy na jeho majetku a právach.

3. V súvislosti s jeho konkrétnou správnou žalobou ( uvedenou v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia) žalobca tvrdí, že podal dňa 26.06.2017 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, špecifikoval výšku dane XXX,XX eur. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky vykonal u neho u daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie, výsledky spísal do protokolu č. 100629822/2022 zo dňa 29.03.2022 a rozhodnutím č. 101705744/2022 zo dňa 08.06.2022 mu bol vyrubený rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur, vlastná daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie máj 2017 priznaná v riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty v sume XXX,XX eur bola zvýšená na sumu X.XXX,XX eur. Finančného riaditeľstva SR rozhodnutím č. 103348754/2022 zo dňa 13.12.2022 v odvolacom konaní potvrdil toto rozhodnutie. Žalobca napadol predmetné rozhodnutia všeobecnou správnou žalobou, aktuálne vedenou na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. , doposiaľ nie je vo veci právoplatne rozhodnuté.

4. Dňa 18.03.2023 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „Daňový úrad Bratislava") č. 100703240/2023 zo dňa 02.03.2023 , ktorým mu bola za zdaňovacie obdobie máj 2017 uložená pokuta v sume X.XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku z dôvodu uvedenia dane v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. V odvolacom konaní žalovaný toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 101751294/2023 zo dňa 11.07.2023, ale žalobca považuje obe tieto rozhodnutie za nesprávne a nezákonné. Žalobca poukazuje na to, že okrem vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného a Daňového úradu Bratislava napadol aj ďalšie rozhodnutia, ktoré sú v podstate obsahovo totožné bez akejkoľvek individualizácie, okrem rozdielnej výšky uloženej pokuty a iného zdaňovacieho obdobia, v ktorom malo dôjsť z jeho strany k uvedeniu nižšej DPH. Konkrétne ide o rozhodnutia žalovaného, všetky zo dňa zo dňa 11.07.2023: číslo: 101750311/2023, číslo: 101750480/2023, číslo: 101750643/2023, číslo: 101750857/2023, číslo: 101751714/2023, číslo: 101751890/2023, číslo: 101752045/2023, číslo: 101752232/2023, číslo: 101752392/2023, číslo: 101752555/2023, číslo: 101752686/2023 ( ďalej len „ napadnuté rozhodnutia 2 až 12“). Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe okrem vyššie uvedených rozhodnutí žiadne iné listinné dôkazy na osvedčenie svojho tvrdenia o dôvodnosti návrhu nepriložil.

5. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

6. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním doručený súdu dňa 28.02.2024, v rámci ktorého sa vyjadril aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a nesúhlasil s týmto návrhom. Okrem iného uvádzal, že správny súd môže na návrh priznať správnej žalobe odkladný účinok len ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnuté hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Pritom poukazuje na to, že súčasťou návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

Z podaných daňových priznaní žalobcu mu vyplýva, že žalobca i naďalej vykonáva ekonomickú činnosť, podáva daňové priznania na DPH aj na dani z príjmov právnickej osoby riadne a včas, nebola mu zrušená registrácia na DPH z úradnej moci, žalobca nie je v konkurze ani v likvidácii, nepodal návrh na výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Dňa 29.02.2024 bol na správny súd doručený administratívny spis žalovaného.

7. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 11. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

13. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

14. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu( uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca vo svojom návrhu, doručenom súdu dňa 27.09.2023, na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie jeho finančnej sféry, všeobecne obmedzenie hraničiace s nemožnosťou výkonu jeho činnosti, majetkovú škodu. Žalobca okrem rozhodnutí žalovaného, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia o uložených pokutách za správny delikt nedoložil súdu žiadne dôkazy. Rovnako žalobca neuviedol a ani nepreukázal, ako konkrétne je ohrozená jeho finančná sféra či nemožnosť vykonávať svoju činnosť. Žalobca neuviedol aká konkrétna závažná ujma, finančná škoda, prípadne závažná ujma na životnom prostredí a iné vážne nenapraviteľné následky mu výkonom napadnutého rozhodnutia v stanovenej lehote hrozia. Neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom.

16. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/ ust. ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.

17. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej jeho majetkovej situácie súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej finančnej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

18. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami, či odkazom na teóriu z literatúry či iné súdne rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení .

19. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tú skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.

20. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

21. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, preto správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).