Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/211/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: COFIDIS, a.s., Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava-mestská časť Petržalka, IČO: 36 816 337, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanej: U. Q., rod. L., nar. XX. U. XXXX, trvalo bytom N. XXX/X, L., o zaplatenie 1.421,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 14. septembra 2017 č. k. -37 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Skalica z 13. decembra 2017 č. k. -57, takto

rozhodol:

I. V konaní sa pokračuje s COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d'Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, zapísanou v registri: R.C.S Lille Métropole, číslo zápisu: 325 307 106, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628, ako so žalobkyňou.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a v časti náhrady trov konania (III. a V. výrok rozsudku) r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie v časti istiny vo výške 535,79 eur a v časti trov právneho zastúpenia vo výške 191,88 eur zastavil; II. vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok zo sumy istiny, v ktorej časti súd konanie zastavil a to vo výške 25,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s.

- prevádzkovateľ systému IČO: 36631124 so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica; III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 341,81 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; IV. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a V. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. a Obch. z. ( v znení neskorších predpisov); , až 4, a O.z. ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy); , , , a , a , ZoSÚ ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy); ( v znení nesk. predpisov) a ust. 1.3.5, 3.1, 3.2, 4.1, 4.3, 5.1, 6.2, 7.1 VOP (Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti COFIDIS, a.s., pre spotrebiteľský úver NT 03/2014). Vecne dôvodil, že žalobkyňa (COFIDIS, a.s., Bratislava) sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 8.9.2016 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.421,81 eur a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. V žalobe uviedla, že 31.1.2014 uzavrela so žalovanou na predtlačenom formulári Zmluvu o revolvingovom úvere č. 90021135. Návrh zmluvy o úvere a VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, obsahovali najmä údaje o výške

úverového limitu, úrokovej sadzbe, poistnom, hodnotu RPMN. Žalobkyňa po posúdení podkladov vyhodnotila podmienky na poskytnutie úverového limitu a poskytla žalovanej úverový limit 2.000 eur, ktorého čerpanie sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1. VOP na základe žiadosti žalovanej poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet obchodníka. Strany sa dohodli na prvom čerpaní úveru za účelom nákupu tovaru vo výške 1.612 eur, žalovaná sa zaviazala splácať úver mesačnými splátkami vo výške 40,74 eur najneskôr k 15. dňu v mesiaci, úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy bola 18,90 % ročne, RPMN 18,90 %, celková čiastka splatná žalovanou bola dohodnutá vo výške 2.444,40 eur, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP spolu so Sadzobníkom poplatkov, ktorý je vytlačený na poslednej strane VOP, žalovaná sa so znením zmluvy a VOP oboznámila, čo potvrdila podpisom zmluvy. Podľa bodu 4.1 VOP klient je povinný riadne a včas splácať úver, predovšetkým je povinný platiť splátky úveru riadne a včas, inak môže veriteľ v súlade s čl. 7 VOP zmluvu o úvere vypovedať. Podľa čl. 1.3.5 VOP, splátka úveru je suma určená veriteľom v nadväznosti na výšku čerpanej čiastky z disponibilného úverového limitu, ktorú je klient povinný pravidelne mesačne v dobe jej splatnosti platiť veriteľovi. V zmysle čl. 4.3. VOP, splátka úveru je splatná k 15. dňu mesiaca, za ktorý sa splátka platí. Prvá splátka úveru je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru klientom. V zmysle čl. 4.1 VOP splátka úveru zahŕňa dohodnuté úroky z úveru, príslušnú časť istiny čerpaného úveru, prípadne náklady veriteľa a náhradu poistného, ak je klient poistený. V zmysle čl. 5.1 VOP, žalovaná je povinná platiť veriteľovi za poskytnutie úveru úrok zo sumy poskytnutého úveru vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa, ktorú stanovuje veriteľ. Úver je úročený a žalovaná sa zaviazala na úhradu nielen istiny, ale aj úrokov z úveru. Okrem toho sa zaviazala platiť poplatky súvisiace s poskytovaním úveru a jeho splácaním, a tiež sankcie spojené s porušením povinností. Poistenie úveru je nepovinné, žalovaná nesúhlasila s pristúpením k poisteniu, nakoľko túto skutočnosť vyznačila na vyhradenom mieste na zmluve. V zmysle čl. 6.1. VOP, v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažných záväzkov, je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a zmluvnú pokutu vo výške Sadzobníka poplatkov. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila sumu 734,43 eur, na úverovom účte prečerpala sumu 1.612 eur. Medzi stranami vznikol obchodný záväzkový vzťah na základe uzavretej Zmluvy o úvere v zmysle Obch.z. a ZoSÚ. Záväzky žalovanej predstavujú celkovú sumu 1.421,83 eur, ktorá pozostáva z istiny 1.311,67 eur, úroku 105,01 eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru 5,13 eur. Žalobkyňa v písomnom podaní z 19.12.2016 uviedla, že žalovaná vykonala čiastočné úhrady na účet žalobkyne, a to dňa 11.5.2016 vo výške 81,79 eur, dňa 6.6.2016 vo výške 164 eur, dňa 13.6.2016 vo výške 41 eur, dňa 13.7.2016 vo výške 41 eur, dňa 15.8.2016 vo výške 41 eur, dňa 13.9.2016 vo výške 41 eur, dňa 13.10.2016 vo výške 41 eur a dňa 11.11.2016 vo výške 84 eur, čím čiastočne uhradila istinu (spolu úhrady v sume 534,79 eur). Súčasne po zaevidovaní úhrad v účtovníctve zistili, že na účet právneho zástupcu uhradila sumu vo výške 191,88 eur dňa 11.11.2016, čím uhradila trovy právneho zastúpenia. Žalobkyňa preto vzala návrh v časti istiny vo výške 535,79 eur a v časti trov právneho zastúpenia vo výške 191,88 eur späť. Žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 886,02 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 85 eur. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil právny záver, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. Medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol záväzkový vzťah titulom uzavretej úverovej zmluvy z 31.1.2014, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru. Na základe uvedenej zmluvy žalobkyni vznikol záväzok poskytnúť žalovanej úverový rámec vo výške 2.000 eur s prvým jednorazovým čerpaním vo výške 1.612 eur na nákup tovaru a žalovaná sa zaviazala predmetný úver veriteľovi vrátiť spolu s úrokmi v 60 mesačných splátkach vo výške 40,74 eur. Žalobkyňa poukázala na to, že v danom prípade sa jedná o revolvingový úver, ktorý žalovaná mohla opätovne čerpať vždy do výšky nevyčerpaného zostatku disponibilného úverového limitu, teda s každou uhradenou splátkou sa jej úver obnovoval a disponibilný zostatok zvyšoval. Zo znenia VOP však vyplýva, že pokiaľ by žalovaná mala záujem o ďalšie čerpanie peňažných prostriedkov (či už účelovo na nákup tovaru prevodom na bankový účet obchodníka alebo neúčelovo prevodom na svoj bankový účet), musela by doručiť veriteľovi žiadosť o ďalšie čerpanie úveru a tento nemohla čerpať automaticky, ako je tomu napr. pri kreditných kartách, kde čerpanie finančných prostriedkov nie je viazané na žiadosť o takéto čerpanie adresovanú veriteľovi a plne závisí od vôle dlžníka. Prijatie takejto žiadosti malo byť následne klientovi oznámené spolu s podmienkami splácania takéhoto ďalšieho čerpania úveru. V čase podpisu zmluvy sa teda zmluvné strany dohodli na konkrétnej výške úveru a tento bol žalovanej vyplatený v celosti a jednorazovo. K zmene výšky tohto úveru nemohlo dôjsť, lebo prvé čerpanie úveru je viazané účelovo na nákup konkrétne určeného tovaru a dlžník ho čerpá tak, že veriteľ dohodnutú sumu prevedie na bankový účet obchodníka za účelom úhrady kúpnej ceny za tovar zakúpený klientom u obchodníka. Uvedené navodzuje dojem, že v skutočnosti má tento úver charakter klasického úveru, keď zmluvným stranám

je známa presná výška úveru na začiatku zmluvného vzťahu, ako aj počet a výška splátok potrebných k vráteniu tohto úveru spolu s úrokmi. Ak by chcel dlžník opätovne požiadať o poskytnutie úveru na nákup tovaru do výšky nevyčerpaného zostatku disponibilného úverového limitu, musel by o to požiadať veriteľa, pričom v tejto žiadosti by boli zároveň uvedené podmienky splácania tohto úveru, ktoré sú nezávislé od podmienok splácania predchádzajúceho čerpania úveru. Aj toto ďalšie čerpanie úveru je realizované tak, že veriteľ jednorazovo zašle dlžníkovi celú dohodnutú sumu úveru, teda neposkytuje mu úverový rámec, ktorý dlžník priebežne môže (ale aj nemusí) podľa svojej potreby čerpať. Ďalšie čerpanie úveru je vždy podmienené žiadosťou zo strany dlžníka a platia pri ňom osobitné podmienky splácania v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Nejedná sa teda o typický revolvingový úver, pričom veriteľom označovaný „disponibilný úverový limit“ je vlastne len maximálnou čiastkou, do výšky ktorej je veriteľ ochotný poskytnúť úver dlžníkovi. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že už v čase podpisu zmluvy bol presne vymedzený celkový počet splátok (čo pri revolvingovom úvere nie je možné). Revolving dlžníkovi umožňuje čerpať akúkoľvek čiastku peňazí, kedykoľvek ju potrebuje (a to aj opakovane) až do výšky úverového rámca, avšak bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. V danom prípade, aj keby žalovaná úver splácala, čím by dopĺňala disponibilný zostatok, tento nemohla svojvoľne znova čerpať bez súčinnosti veriteľa. Jednoznačne však úver poskytnutý žalovanej je úverom spotrebiteľským. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaná nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných VOP tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobkyňa ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaná zmluvu podpísala v postavení spotrebiteľa, pretože spotrebiteľský úver jej bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení ZoSÚ, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obch.z., ako aj príslušných ustanovení O.z., ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí v zmysle ZoSÚ. Medzi povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré však v predloženej úverovej zmluve absentujú. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve je uvedený len termín splatnosti splátok k 15. dňu v mesiaci. Jedná sa však o termín splatnosti splátky ako celku, zahŕňajúcej tak istinu ako aj úroky, výška týchto jednotlivých súčastí splátok však nie je zrejmá. Zmluva ďalej obsahuje len údaj o celkovom počte splátok 60 a výške mesačnej splátky 40,74 eur. Z toho ale potom nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani VOP žalobkyne, ktoré pripojila k zmluve, len všeobecnú formuláciu, že splátka úveru zahŕňa dohodnuté úroky, príslušnú časť istiny, prípadné náklady veriteľa a náhradu poistného, ak je klient poistený. Primárnemu účelu spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana, zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Aj keby sa v danom prípade malo jednať o rýdzo revolvingový typ úveru, súd má za to, že aj dlžník zo zmluvy o revolvigovom úvere by mal mať prehľad o tom, aká časť jeho splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov a aká je splatnosť týchto jednotlivých zložiek spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť určite, prehľadne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o všetkých náležitostiach, ktorá zmluva o spotrebiteľskom úvere zo zákona musí obsahovať. Vzhľadom na uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy súd vyhodnotil úver poskytnutý žalovanej za bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanej na základe uzavretej zmluvy finančné prostriedky v celkovej výške 1.612 eur, o ďalšie čerpanie úveru žalovaná nepožiadala. Žalovaná zaplatila žalobkyni celkom sumu 1.270,19 eur. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovanou, žalobkyňa zmluvu vypovedala listom z 5.4.2016. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni len rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru a sumou, ktorú žalovaná uhradila, teda sumu vo výške 341,81 eur a vo zvyšku (žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí naďalej trvala na zaplatení sumy 886,02 eur) žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O vrátení kráteného súdneho poplatku zo sumy istiny, v ktorej časti súd konanie zastavil, rozhodol podľa , a poplatku za výpis z registra trestov. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , vecne prevládajúcim úspechom žalovanej, ktorej však trovy konania nevznikli, preto jej ich súd prvej inštancie nepriznal.

2. Opravným uznesením z 13.12.2017 č. k. -57 súd prvej inštancie opravil označenie sídla žalobkyne v záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -37, IČS: 2716204741 zo dňa 14. septembra 2017, ktoré má správne znieť takto: „so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka“ a doplnil dátum narodenia žalovanej v záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -37, IČS: 2716204741 zo dňa 14. septembra 2017, ktoré má správne znieť takto: „nar. 29.7.1964“. Právne opravné uznesenie odôvodnil ust. , vecne tým, že v záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku nesprávne označil sídlo žalobkyne, keď ako sídlo uviedol skoršiu adresu namiesto novej adresy sídla platnej od 1.10.2016, taktiež tým, že v záhlaví rozsudku neuviedol identifikačný údaj žalovanej a to dátum narodenia a potrebou opravy týchto zrejmých nesprávností.

3. Proti rozsudku zjavne (vzhľadom na obsah odvolania) iba v jeho vyhovujúcej časti veci samej (III. výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) podala včas (vzhľadom na relevantné doručenie rozsudku súdu prvej inštancie žalovanej až dňa 26.5.2019) odvolanie (doručené súdu prvej inštancie 8.1.2018) žalovaná, so zrejmým návrhom na zrušenie rozsudku v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodila, že žalobkyni uhradila dňa 11.5.2016 sumu 81,79 eur, 6.6.2016 sumu 164 eur, 13.6.2016 sumu 41 eur, 13.7.2016 sumu 41 eur, 15.8.2016 sumu 41 eur,13.9.2016 sumu 41 eur, 13.10.2016 sumu 41 eur a 10.11.2016 sumu 1.134 eur, spolu 1.584,79 eur. Čiastka, ktorú uviedla žalobkyňa 11.11.2016 v sume 84 eur nie je pravdivá. Podľa splátok má u žalobkyne preplatok 162,98 eur, žiadali od nej vyplatiť sumu 1.421,81 eur a bola vyplatená suma 1.584,79 eur. Žiada o vrátenie tejto sumy. Sumu previedla účtom v ten istý deň ako súdne trovy 191,88 eur. Žalobkyňa uvádza veľa klamlivých vecí, žalovaná nevie čo tým sleduje, nemá voči nej žiadny dlh a poslať ten istý návrh aj v roku 2016-2017 už je priveľa. Uviedla, že dúfa, že daný preplatok vrátia. Na výzvu súdu prvej inštancie žalovaná v jej podaní doručenom súdu prvej inštancie 21.3.2018 doplnila (v odvolacej lehote), že dlh bol prvýkrát vymáhaný v roku 2016, kedy bol aj vyplatený a v roku 2017 prišiel ten istý návrh, v ktorom neboli zaúčtované splátky za rok 2016, žalobkyňa nepriznala čiastku 1.134 eur a zamlčala, že žalovaná čiastku vo výške 1.421,81 eur vlastne preplatila o 162,98 eur. Žiadala žalobkyňu zaviazať na vrátenie preplatku 162,98 eur. Priložila výpis z účtu, podľa ktorého žalobkyni vyplatila sumu 1.134 eur a nie 84 eur ako uvádza žalobkyňa. V prílohe sa nachádzal výpis z účtu žalovanej v X. X., a.s. k 30.11.2016, podľa ktorého bol dňa 4.11. 2016 realizovaný platobný príkaz na úhradu sumy 1.134 eur na účet: X.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX a dňa 10.11.2016 bol realizovaný platobný príkaz na úhradu sumy 85 eur na účet: X.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX pod VS: XXXXXXXX.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila v podaní z 11.4.2018 (prostredníctvom splnomocnenkyne) tak, že žalovaná s ohľadom na pečiatku Okresného súdu Skalica podala odvolanie dňa 21.3.2018, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolanie bolo podané oneskorene, žalobkyňa ho navrhla odmietnuť a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania. Uviedla, že na výpise predloženom žalovanou jasne figuruje platba 85 eur zo dňa 10.11.2016 na účet X.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX pod VS: XXXXXXXX, žalobkyňa platbu prijala 11.11.2016, na základe čoho bolo podané 19.12.2016 čiastočné späťvzatie žaloby, súd uvedené zohľadnil a v rozsudku prvým výrokom konanie v časti úhrad žalovanej zastavil. Žalobkyňa po predložení výpisu z osobného účtu dodatočne identifikovala platbu vo výške 1.134 eur, nemala v úmysle zatajovať nijaké prijaté finančné prostriedky, avšak ako je zrejmé z výpisu z účtu žalovanej, táto uskutočnila platbu na účet žalobkyne bez akejkoľvek ďalšej identifikácie a žalobkyňa nebola objektívne schopná platbu identifikovať ako platbu na zmluvu o úvere č. 90021135. Žalovaná žiadosťou o vrátenie preplatku 162,98 eur uplatňuje to čo v konaní na súde prvej inštancie neuplatňovala, a teda ide o novotu v konaní, ktorej uplatnenie je možné v odvolacom konaní iba za splnenia zákonných podmienok. Žalovaná uskutočnila úhradu ešte v r. 2016, teda pred vydaním rozhodnutia a mala objektívne možnosť namietať túto skutočnosť ešte počas konania. Postulátom je nesplnenie podmienok na uplatnenie novoty v odvolacom konaní. Žalovaná je samozrejme oprávnená písomne požiadať žalobkyňu o vrátenie preplatku s uvedením platobných údajov potrebných k vykonaniu platby zo strany žalobkyne. Vo vyjadrení k odvolaniu, zo dňa 14.12.2018, žalobkyňa uviedla, že jej právnym nástupcom je COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d'Ascq, Francúzska

republika, registračné číslo: 325 307 106, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628. Trvala na vyššie uvedenom vyjadrení k odvolaniu, zopakovala, že žalovaná pri platbe vo výške 1.134 eur neuviedla VS, platba nebola priradená k účtu žalovanej, teda z objektívnych dôvodov nebola identifikovaná. Žalobkyňa, respektíve jej právny nástupca, na základe predloženého dokladu o úhrade žalovanej, ktorý tvoril prílohu odvolania, dodatočne zaevidovala úhradu na úverový účet žalovanej. Zo strany žalobkyne nebol žiadny úmysel o zamlčanie prijatej platby ani o bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalovanej. Predchádzajúce platby, pri ktorých bol riadne uvedený VS, boli zaevidované na úverový účet žalovanej ešte počas súdneho konania. Na základe tejto skutočnosti bolo podané čiastočné späťvzatie žaloby. Súd doručoval žalovanej predmetné podanie. Žalovaná mala počas konania možnosť namietnuť, že vykonala úhradu vo výške 1.134 eur, ktorá v danom podaní uvedená nebola. V prípade, ak by tak urobila a predložila doklad o úhrade, žalobkyňa by počas konania zaevidovala platbu a zobrala žalobu späť v celom rozsahu. Nakoľko nemala žalobkyňa o platbe vo výške 1.134 eur z relevantných dôvodov vedomosť, pokračovala v súdnom konaní. Žalobkyňa resp. jej právny zástupca žalovanej preplatok vráti po poskytnutí platobných údajov (IBAN, VS).

5. Žalovaná sa k vyjadreniam žalobkyne, ktoré jej boli doručené 26.5.2019 a 19.6.2019, už nevyjadrila.

6. Ako bolo už vyššie uvedené, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, zo dňa 14.12.2018, teda v priebehu odvolacieho konania uviedla, že jej právnym nástupcom je COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d'Ascq, Francúzska republika, registračné číslo: 325 307 106, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628, v mene právneho nástupcu vyjadrenie podpísala splnomocnenkyňa Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sa vl. č.: 4208/B bolo zistené, že obchodná spoločnosť s obchodným menom: COFIDIS, a.s., IČO: 36 816 337, so sídlom: Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, bola ex offo vymazaná ku dňu 1.1.2018. Ako dôvod výmazu je vo výpise uvedené, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 21.6.2018 č. k. v zmysle , vymazal z obchodného registra uvedenú spoločnosť, na základe Oznámenia Registra Obchodného súdu Metropole Lille, občianske profesijné združenie (SCP) register v Lille, obchodný register a register spoločností 790 305 361, Tour Mercure 445 boulevard Gambetta 59200 Tourcoing zo dňa 13.3.2018, v zmysle ktorého s účinnosťou k 31.12.2017 o 24:00, resp. k 1.1.2018 o 00:00 došlo k cezhraničnému zlúčeniu zanikajúcej spoločnosti COFIDIS, a.s., Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 36 816 337 s nástupníckou spoločnosťou COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d'Ascq, Francúzsko. Podľa ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Citované ustanovenie upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity právnickej osoby, teda k jej zániku došlo počas konania, t.j. v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Na rozdiel od straty procesnej subjektivity fyzickej osoby (smrťou) počas konania, súd v prípade právnickej osoby nemá možnosť posúdiť podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať. Povaha sporu je tu teda irelevantná. Pri zániku právnickej osoby ako strany sporu počas konania súd zisťuje, či má strana právneho nástupcu. Ak právneho nástupcu má, súd uznesením rozhodne, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Ak súd zistí, že právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, konanie obligatórne zastaví. Proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v súlade s citovaným zákonným ustanovením, Krajský súd v Trnave (I. výrokom tohto uznesenia odvolacieho súdu) rozhodol (po posúdení procesných podmienok konania), že v konaní sa pokračuje s právnym nástupcom zaniknutej akciovej spoločnosti, keďže zistil, že k zániku pôvodnej žalobkyne došlo počas konania a má právneho nástupcu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a odvolateľka použila zákonom

prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a v časti náhrady trov konania (III. a V. výrok rozsudku) je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že žalovaná podala odvolanie oneskorene, a to z dôvodu, že žalovanej bol zo strany súdu prvej inštancie relevantným spôsobom (riadne do vlastných rúk) doručený rozsudok súdu prvej inštancie až dňa 26.5.2019 (predtým bol doručený iba neurčitému poštovému splnomocnencovi, keď za riadne doručenie rozsudku nemožno považovať jeho doručenie splnomocnencovi, ktorý má byť splnomocnencom na preberanie poštových zásielok na základe splnomocnenia na prijímanie zásielok predloženého žalovanou ako adresátom pošte, pretože takého splnomocnenie je vo vzťahu k súdu neúčinné, pri doručovaní súdneho rozhodnutia je totiž súd povinný postupovať podľa ustanovení , ktoré takúto možnosť doručenia u fyzických osôb neupravujú a teda nepripúšťajú. Pretože žalovaná nebola v spore zastúpená zástupcom na základe plnomocenstva a ani si nezvolila v spore zástupcu na doručovanie, účinky riadneho doručenia mohlo mať len doručenie rozsudku do vlastných rúk žalovanej, pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 4.8.2008, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 39/2014, jeho rozhodnutia sp. zn. a , Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru o ústavnoprávnej udržateľnosti týchto záverov najvyššieho súdu /II. ÚS ), teda odvolanie doručené žalovanou súdu prvej inštancie 8.1.2018 i jeho doplnenie doručené súdu prvej inštancie 21.3.2018, boli podané včas.

9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti istiny 535,79 eur a v časti trov právneho zastúpenia 191,88 eur zastavil, vyhovel žalobe v časti o 341,81 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Odvolateľka odvolaním napadla rozsudok iba vo vyhovujúcej časti veci samej a až v odvolaní namietala, že z jej strany prišlo k splneniu dlhu ešte pred vydaním napadnutého rozsudku (14.9.2017), dokonca má preplatok v sume 162,98 eur, keďže žalobkyňa od nej žiadala v žalobe sumu 1.421,81 eur a žalovanou bola žalobkyni vyplatená suma 1.584,79 eur (zaplatila dňa 11.5.2016 sumu 81,79 eur, 6.6.2016 sumu 164 eur, 13.6.2016 sumu 41 eur, 13.7.2016 sumu 41 eur, 15.8.2016 sumu 41 eur,13.9.2016 sumu 41 eur, 13.10.2016 sumu 41 eur a 10.11.2016 sumu 1.134 eur, spolu 1.584,79 eur), o ktorom skutkovom tvrdení predložila bankový výpis z osobného účtu žalovanej v Slovenskej sporiteľni, a.s., ku dňu 30.11.2016, ktorým preukazovala svoje tvrdenie o úhrade na účet žalobkyne dňa 4.11.2016 sumy 1.134 eur, ktorú sumu žalobkyňa pri výpočte dlžnej sumy (a čiastočnom späťvzatí žaloby) nezohľadnila. Žalobkyňa oponovala, že po predložení výpisu z osobného účtu dodatočne identifikovala platbu vo výške 1.134 eur, nemala v úmysle zatajovať nijaké prijaté finančné prostriedky, avšak ako je zrejmé z výpisu z účtu žalovanej, táto uskutočnila platbu na účet žalobkyne bez akejkoľvek ďalšej identifikácie a žalobkyňa nebola objektívne schopná platbu identifikovať ako platbu na zmluvu o úvere č. 90021135. Žalovaná žiadosťou o vrátenie preplatku 162,98 eur uplatňuje to čo v konaní na súde prvej inštancie neuplatňovala, a teda ide o novotu v konaní, ktorej uplatnenie je možné v odvolacom konaní iba za splnenia zákonných podmienok. Žalovaná uskutočnila úhradu ešte v r. 2016, teda pred vydaním rozhodnutia a mala objektívne možnosť namietať túto skutočnosť ešte počas konania. Postulátom je nesplnenie podmienok na uplatnenie novoty v odvolacom konaní. Predchádzajúce platby, pri ktorých bol riadne uvedený VS, boli zaevidované na úverový účet žalovanej ešte počas súdneho konania. Na základe tejto skutočnosti bolo podané čiastočné späťvzatie žaloby. Súd doručoval žalovanej predmetné podanie. Žalovaná mala počas konania možnosť namietnuť, že vykonala úhradu vo výške 1.134 eur, ktorá v danom podaní uvedená nebola. V prípade, ak by tak urobila a predložila doklad o úhrade, žalobkyňa by počas konania zaevidovala platbu a zobrala žalobu späť v celom rozsahu. Nakoľko nemala žalobkyňa o platbe vo výške 1.134 eur z relevantných dôvodov vedomosť, pokračovala v súdnom konaní. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V predmetnom spore neboli žalovanou uplatnené pred súdom prvej inštancie prostriedky procesnej obrany, a to skutkové tvrdenie, že dlh/záväzok zanikol jeho splnením, takéto skutkové tvrdenie uplatnila žalovaná až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, rovnako až v odvolaní označila ako dôkaz na preukázanie jej skutkového tvrdenia výpis z jej účtu. Odvolací súd je názoru, že aj počas odvolacieho konania bol povinný prihliadať na ostatne uvedené prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovanou doteraz (v konaní pred súdom prvej inštancie) neboli použité, nakoľko ich odvolateľka bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a to v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalovanej znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočíval v tom, že až do vydania napadnutého rozsudku nebola žalovanej riadne doručená žaloba s prílohami, uznesenie súdu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe ( ) a poučenia spotrebiteľa podľa , Čiastočné späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu z 19.12.2016, predvolanie na pojednávanie dňa 14.9.2017 s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu, ani Špecifikácia uplatňovanej pohľadávky z 28.8.2017 s prílohou, podľa doručeniek pripojených v spise pri č.l. 18 a 23, adresovaných žalovanej boli žaloba s prílohami, uznesenie súdu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, poučenia spotrebiteľa podľa a predvolanie s poučením doručené iba neurčitému poštovému splnomocnencovi, teda žalovanej neboli zo strany súdu prvej inštancie doručené relevantným spôsobom, pričom vo vzťahu k doručeniu poštovému splnomocnencovi odvolací súd poukazuje na svoje závery uvedené vyššie v 8. bode odôvodnenia tohto jeho uznesenia. Odvolací súd preto podľa zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a v časti náhrady trov konania (III. a V. výrok rozsudku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní o veci (v zostávajúcom rozsahu), v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, na základe vykonaného dokazovania posúdiť predložené listinné dôkazy za účelom preskúmania všetkých rozhodujúcich skutočností, určovaných hypotézou relevantnej hmotnoprávnej normy, predovšetkým príslušných ustanovení ZoSÚ, O.z. i Obch.z., ustáli či bola medzi stranami platne uzavretá zmluva a aká, či došlo k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy (odstúpenie od zmluvy tvrdila žalobkyňa v jej podaní z 28.8.2017) a následne či prišlo k plneniu alebo splneniu záväzku a akého žalovanou. Pri prípadnom výklade vnútroštátneho práva bude súd prvej inštancie dodržiavať požiadavku eurokonformného výkladu dotknutých ustanovení právnych noriem, i s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, týkajúcu sa obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak aby výklad vnútroštátneho práva bol zlučiteľný s cieľmi smernice (porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-331/18 TE proti POHOTOVOSŤ s.r.o. z 5. septembra 2019). Výklad právnej normy únie, podaný Súdnym dvorom EÚ pri výkone svojej právomoci, objasňuje a spresňuje význam a dosah právnej normy tak, ako sa musí alebo by sa mala chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudla účinnosť. Takto vykladaná právna norma môže a musí byť uplatňovaná súdom aj na právne vzťahy, ktoré vznikli a boli založené po nadobudnutí účinnosti tejto právnej normy a pred vydaním rozsudku týkajúceho sa žiadosti o výklad (porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-331/18). Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-42/15 taktiež konštatoval, že iba porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v zmysle smernice, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Musí sa pritom jednať o neuvedenie takej obsahovej náležitosti zmluvy o úvere, ktorá môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalovanej, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (por. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanovením a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré žalobkyňa tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

11. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí (o veci v zostávajúcej časti) rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

12. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa <https://web.justice.sk/owa/redir.aspx?C=6rPYsfS83q1pXY7- x2tk7KC7vH-1S45dta37BHHs_XZeKOpAfjjYCA..&URL=https%3a%2f%2fwww.slov-lex.sk%2fpravne- predpisy%2fSK%2fZZ%2f2015%2f160%2f20160701%23paragraf-421.odsek-1> nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( )

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )