Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/123/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu D. P., nar. XX.X.XXXX, B., B. XX, zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Advokátka kancelária, Košice, Pražská 4, proti žalovanej B. T., nar. XX.X.XXXX, B., B. XX, prechodne D. D., Q. X/TG. X, XXXX C., zast. Advokátska kancelária Lukáš Michaľov, s.r.o., Košice, Turzova 6, IČO: 52 290 514, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu -23 zo 6.2.2020 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku I. v rozsahu zákazu žalovanej vykonávať právo vlastníka k nehnuteľnostiam

- rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele registra "C", číslo parcely 937, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 179 m2 a parc. č. XXX, druh pozemku záhrady o výmere 169 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. P. L., Obec B.-P., okres Košice I, Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru tak, že návrh v tomto rozsahu z a m i e t a.

V zostávajúcej napadnutej časti p o t v r d z u j e uznesenie.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku IV.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením I. Zakázal žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami - rodinný dom súpisného čísla XXXX, postavený na parcele registra „C“, číslo parcely XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 179 m2 a parcely číslo XXX, druh pozemku záhrady o výmere 169 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. P. L., Obec B. - P., Okres: Košice I, Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru, najmä predať, scudziť, zaťažiť, založiť, prenajať a vykonávať právo vlastníka, II. žalovanej uložil povinnosť strpieť užívanie rodinného domu súpisného čísla XXXX, postavený na parcele registra „C“, číslo parc. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 179 m2 a parcely číslo XXX, druh pozemku záhrady o výmere 169m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. P. L., Obec B. - P., Okres: Košice I, Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru zo strany žalobcu, III. uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. P. L., Obec B. - P., Okres: Košice I, Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru a IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení, o.i. uviedol, že žalobca 4.2.2020 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zakázal žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. P. L., Obec B. - P., Okres: Košice I a to rodinného domu súp. č. XXXX, postavený na parcele číslo XXX, ako aj parcely číslo XXX, záhrady o výmere 169 m2. Súčasne žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností z jeho strany. Žiadal aj to, aby mu súd uložil povinnosť v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia podať žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťami, že manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp.zn. zo dňa 28.4.2016 rozvedené, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.6.2016, a ktorým dňom zaniklo ich podielové spoluvlastníctvo. Počas trvania manželstva nadobudli do BSM hnuteľný aj nehnuteľný majetok, ktorý ústnou dohodou rozdelili, a keďže nežili v spoločnej domácnosti už pred rozvodom manželstva, majetok mali fakticky rozdelený v tom čase, ktorá skutočnosť je zrejmá aj z odôvodnenia rozsudku o rozvode. Počas trvania manželstva strany sporu do BSM nadobudli okrem iných hnuteľných a nehnuteľných vecí aj rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXX o výmere 179 m2 a parc. č. XXX, záhradu o výmere 169, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, ako aj byt č. XX na X. poschodí stavby so súp. č. XXXX na B. X F. B., vchod X, postavený na parc. č. XXXX/X o výmere 332 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve i spoluvlastnícky podiel k pozemku 278/100000, tak ako sú zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. P. L., Obec: B. - P., Okres: Košice I. Zo spoločnej domácnosti, ktorú strany sporu zdieľali v rodinnom dome na B. XX F. B. sa žalovaná odsťahovala v marci 2003, odkedy žili oddelene. V rodinnom dome žil a žije žalobca, ten dom užíva, hradí všetky náklady spojené s jeho vlastníctvom a užívaním. Byt na B. X, B. užíva dcéra strán sporu P. L.. Uvedené nehnuteľnosti na základe dohody strán sporu po rozvode manželstva mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalobca. K vykonaniu zmeny zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na meno žalobcu v katastri nehnuteľnosti, zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXXX žalovaná žalobcu splnomocnila písomným splnomocnením zo dňa 15.3.2016. Vzhľadom na dôveru k žalovanej žalobca mal za to, že ich vzájomná dohoda je platná, došlo medzi nimi aj k finančnému vyrovnaniu, bol uspokojený a mal v úmysle nehnuteľnosti darovať dcére. Žalovaná výzvou na vypratanie nehnuteľnosti zo 17.1.2020 vyzvala žalobcu na vypratanie rodinného domu na B. E.. XX F. B. v lehote 30 dní od prevzatia výzvy, ktorú odôvodnila tým, že žalobca užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Z LV č. XXXX žalobca zistil, že ako vlastník rodinného domu je vedená iba žalovaná napriek tomu, že tieto nehnuteľnosti nadobudli strany sporu počas trvania manželstva a boli nadobudnuté do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vlastnícke právo žalobcu z LV vôbec nevyplýva a uvedenú skutočnosť žalovaná zneužila, keď začala vyvíjať nátlak, ktorého cieľom je získanie výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a k jej užívaniu. Tým, že žalobca nie je ako vlastník vedený na LV, nevie preukázať svoje vlastníctvo k rodinnému domu, ktorý užíva a konaním žalovanej sú jeho vlastnícke práva k nehnuteľnosti vážne ohrozené, najmä možnosťou jeho predaja na základe jej rozhodnutia. Poukazujúc na judikatúru a právnu úpravu žalobca mal za to, že pokiaľ je splnená podmienka, že k nadobudnutiu majetku prišlo za trvania manželstva aj len jedným z manželov, pričom nie je daný zákonný, a ani iný zmluvný dôvod pre vylúčenie tohto majetku z predmetu BSM platí, že to, čo nadobudol len jeden manžel, nadobúda súčasne manžel druhý, bez ohľadu na to, či druhý manžel je stranou zmluvného vzťahu, prostredníctvom ktorého dochádza k nadobudnutiu majetku do BSM. Žalobca listom z 29.1.2020 vyzval žalovanú k uzavretiu mimosúdnej dohody, zmluvy, ktorá by bola podkladom pre vykonanie zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu, teda k vykonaniu zhody zápisu vo verejnom registri so skutkovým a právnym stavom. Žalobca sa so žalovanou stretol aj osobne 7.1.2020, keď ho splnomocnila k predaju zbrane, ktorá bola nadobudnutá počas trvania manželstva a dvoch osobných motorových vozidiel, kedy ani len nenaznačila, že má v úmysle, aby žalobca rodinný dom vypratal. Na úradne overenom splnomocnení dňa 7.1.2020 sa žalovaná podpísala ako „B. P.“, no výzva k vyprataniu nehnuteľnosti zo dňa 17.1.2020 obsahuje jej iné meno „Karin Jarosch“. Žalobca nevedel uviesť dôvod zaslania výzvy na vypratanie nehnuteľnosti, z jej postoja je však dôvodné predpokladať, že má v úmysle mu zabrániť v jej ďalšom užívaní aj cestou súdu, čím by vážnym spôsobom zasiahla do jeho práv, keďže rodinný dom je jeho jediným bydliskom, a aj napriek tomu, že je podielovým spoluvlastníkom, stal by sa bezdomovcom. Poukazujúc na zákonné ust. neodkladného opatrenia podľa , žalobca bol toho názoru, že zákonným spôsobom preukázal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a teda oprávnenie užívať rodinný dom, ako aj to, že žalovaná mu v riadnom užívaní bráni, keďže ho vyzvala k vyprataniu, za ktorým účelom si zabezpečila služby advokáta, ktorého splnomocnila k podaniu návrhu na jeho vypratanie. Preto existuje obava, že má v úmysle nehnuteľnosti bez súhlasu žalobcu previesť na tretie osoby. Preto mal žalobca za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, keďže v opačnom prípade bude vážnym a nezvratným spôsobom zasiahnuté do jeho práv užívať rodinný dom, pričom nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jeho vlastníckeho práva. Žalobca bol toho názoru, že sledovaný účel

- užívanie rodinného domu žalobcom a ochrana pred jeho prevodom na tretie osoby výlučne na základe rozhodnutia žalovanej, keď vo verejnom registri nesvedčí vlastnícke právo k nemu aj žalobcovi a do času vykonania zmeny, teda uzavretia mimosúdnej dohody, resp. vydania súdneho rozhodnutia, ktorým

by bola dosiahnutá zhoda zápisu v katastri nehnuteľnosti so skutkovým a právnym stavom, nie je možné dosiahnuť iným spôsobom ako nariadením neodkladného opatrenia. Poukázal aj na to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú, keďže tá sa dlhodobo zdržiava a žije v Rakúsku, je vydatá a s manželom, zdieľajú spoločnú domácnosť v C. v Rakúsku. V rodinnom dome na B. XX F. B. nemá žiadne osobné veci, neplní žiadnu zo svojich povinností spojených s vlastníctvom rodinného domu. Žalobca mal za to, že právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu a je silnejšie ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovanej k rodinnému domu. Žalovaná nemá žiadne osobné záujmy na Slovensku a v Košiciach a predmetnú nehnuteľnosť do vyporiadania podielového spoluvlastníctva na uspokojenie bývania nepotrebuje. Ak žalovaná na jeho návrh zo dňa 29.1.2020 nebude náležitým spôsobom reagovať, je pripravený domáhať sa určenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam cestou súdu.

4. Z odôvodnenia právoplatného rozsudku o rozvode manželstva medzi žalobcom a žalovanou mal súd za zrejmé, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu, pričom v návrhu uviedla, že sa s manželom poznali dva roky, keď otehotnela, zosobášili sa a žili v dome, ktorý vtedy patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka v roku 2008 odišla pracovať do Rakúska, domov chodievala na 10 dní v mesiaci a už vtedy si rozdelili a vyporiadali bezpodielového spoluvlastníctvo dohodou. Súd, vychádzajúc z , , , , , a , (ich znenie citoval), urobil záver, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Žalobca súdu listinnými dokladmi preukázal, že so žalovanou boli manželia od 19.10.1996, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I v konaní , právoplatným 18.6.2016. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia mal za zrejmé, že samotná žalovaná v návrhu na rozvod uviedla, že po uzavretí manželstva žili v Košiciach v dome, ktorý v tom čase patril do BSM, v roku 2008 odišla pracovať do Rakúska, kedy si rozdelili a vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou. Preukázané bolo aj to, že Kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.2000, ktorá bola vkladovaná 22.1.2001 došlo ku kúpe predmetných nehnuteľností, pričom kupujúcou bola len B. P. napriek tomu, že strany sporu boli v tom čase manželia. Žalobca predložil plné moci, Generálnu plnú moc zo dňa 15.3.2016, Plnú moc zo dňa 15.3.2016 na všetky právne úkony, Splnomocnenie na predaj zbrane, i výzvu na vypratanie nehnuteľností z dôvodu, že žalobca ich užíva bez právneho titulu. Na základe uvedených skutočností súd zastával názor, že v danom prípade boli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia upravujúceho pomery medzi stranami sporu, keďže sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v opačnom prípade, by bolo vážnym a nezvratným spôsobom zasiahnuté do jeho práv ohľadom užívania predmetných nehnuteľností, z ktorého dôvodu tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel, čím je naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcu. V súlade s , súd uložil žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať voči žalovanej na súde žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. P. - L., Obec: B. - P., Okres: Košice I. O trovách konania rozhodol v súlade s a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a to proti výrokom I., II. a IV. z odvolacích dôvodov uvedených v , a

6. Žalovaná považuje závery súdu za nesprávne a zároveň za riadne neodôvodnené. Namietala, že svoje tvrdenia súd bližšie neodôvodňuje a nevysvetľuje, že trpí vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko odôvodnenie nerešpektuje právo sporovej strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je garantované nielen , ale aj SR a viacerými medzinárodnými dohovormi. Zdôraznila, že okrem vyzvania žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre okres Košice I, obec B.I.-P., k.ú. P. L., neučinila žiadne kroky, na základe ktorých by bolo možné predpokladať, že budú práva žalobcu ohrozené. Neučinila žiadne kroky smerujúce k predaju nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres B. I., obec B.-P., k.ú. P. L., s nikým nerokovala, nehnuteľnosti na predaj neponúkala a nad predajom sa ani nezamýšľala. Z uvedeného dôvodu je výrok I. uznesenia absolútne neopodstatnený, nepotrebný a arbitrárny. Žalovaná vyhlásila, že ani v tomto štádiu konania nemá záujem s predmetnými nehnuteľnosťami disponovať a to až do vyriešenia merita veci. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná postupovala mierne, nezneužívala svoje práva a postavenie vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres Košice I, obec B.-P., k. ú. P. L., je podľa jej názoru nezákonný aj II. výrok napádaného uznesenia. Žalovaná nepristúpila a ani nemala v úmysle pristúpiť k akýmkoľvek formám svojpomocného vypratania za asistencie tretích osôb. Napriek tomu, že uviedla možnosť vypratania v samotnej výzve na vypratanie, išlo len o ozrejmenie jej práva a nie úmyslu. Zaslanie výzvy na vypratanie žalovaná

považuje za akt iniciovania riešenia predmetného sporu v prvom rade negociáciou (o čom svedčí aj rokovanie právnych zástupcov a žalovaného dňa 10.2.2012 za účasti žalobcu) a v prípade neúspechu rokovaní, by došlo z jej strany k iniciovaniu súdneho konania. Žiadny predpoklad o reálnom zásahu do užívacieho práva nebol žalobcom poskytnutý, nevyplýva z uznesenia absolútne neopodstatnený, nepotrebný a arbitrárny. Žalovaná trpí užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres Košice I, obec B.-P., k.ú. P. L. už dlhé roky, napriek skutočností, že je ich výlučnou vlastníčkou. Žalovaná vyhlásila, že ani v tomto štádiu nemá záujem zasiahnuť do užívania nehnuteľností žalobcom až do vyriešenia merita veci. Aj samotný žalobca v návrhu uviedol (bod 12), že žalovaná nemá žiadne osobné záujmy na území SR a v Košiciach, predmetnú nehnuteľnosť za účelom bývania nepotrebuje. Sám žalobca vo svojom návrhu odôvodňoval nepotrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami. Ďalej poukázala na to, že argumentácia žalobcu nie je podložená reálnymi dôkazmi a nie je pravdou, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre okres Košice I, obec B.-P., k.ú. P. L. patrili do BSM sporových strán a teraz už do podielového spoluvlastníctva. Tieto nehnuteľnosti patria do jej výlučného vlastníctva, o čom svedčí fakt, že je na LV č. XXXX evidovaná ako výlučný vlastník. Ak by bolo pravdou, čo tvrdí žalobca, uzatvoril by kúpnu zmluvu aj samotný žalobca, nakoľko bola uzatváraná počas trvania manželstva, a zápis v časti B na LV č. XXXX pre okres Košice I, obec B.-P., k.ú. P. L. by už dávno bol iný. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre okres Košice I, obec B.-P., k.ú. P. L. patria do výlučného vlastníctva žalovanej z dôvodu, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na ich kúpu, dostala darom od svojej matky. Táto skutočnosť bola žalovanou preukazovaná v samotnom konaní o určení vlastníckeho práva, ak zo strany žalobcu bude takéto konanie iniciované. Žalobca tvrdí, že z LV č. XXXX zistil, že ako vlastník domu je zapísaná len žalovaná a preto je potrebné dočasne upraviť pomery. Toto tvrdenie je absolútne nepravdivé. O tejto skutočnosti bol ozrejmený už v čase kúpy nehnuteľnosti z dôvodu, že tieto boli kúpené z darovaných finančných prostriedkov, ktoré do BSM nepatria. Navyše sám žalovaný sa usvedčuje z nepravdivého tvrdenia o nevedomosti zápisu v prospech žalovanej. Disponoval plnými mocami, ktorými argumentuje a na základe ktorých podľa jeho tvrdení mal vykonať na katastri zápis v jeho prospech. Tieto plné moci sú generálne, nie vo vzťahu k zápisom k LV č. XXXX pre okres Košice I, obec B.-P., k.ú. P. L.. Vo vzťahu k tomuto žalovaná uvádza, že si nie je vedomá, že by niekedy obdobné plné moci signovala. Žalovaná sa so žalobcom nikdy nedohodla, ani z ničoho nevyplýva, že by sa on mal stať výlučným vlastníkom domu. To žalovaná odmieta a považuje to za zavádzajúce tvrdenie. Akási zmienka o vyporiadaní v rozsudku o rozvode manželstva je účelovo zle interpretovaná v prospech žalobcu. Žalobca argumentáciou vo svojom návrhu neosvedčil to, že mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí a okrem toho, že boli nadobudnuté žalovanou za trvania manželstva, nič nesvedčí o tom, že patria do BSM. Žalobca tvrdí, že žalovaná v dome nemá žiadne veci. Aj táto skutočnosť je nepravdivá, má tam množstvo osobných vecí, ktoré v dome ostali po jej odchode. Svedčí o tom plnomocenstvo na predaj zbrane založené v súdnom spise pod čl. 6. Práve žalobca bráni žalovanej k prístupu k jej osobným veciam a bráni právam žalovane. Žalovaná je toho názoru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, v akom bolo nariadené, nebola splnená podmienka proporcionality. Z uvedených dôvodov má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri vydaní neodkladného opatrenia, ktorým bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia poskytol právnu ochranu žalobcovi, bez toho, aby chránil práva a právom chránené záujmy žalovanej. V neposlednom rade poukázala na pochybenie súdu, keď v danej veci vydal neodkladné opatrenie, bez toho, aby umožnil vyjadriť sa protistrane, alebo aspoň dopytoval protistranu k základným okolnostiam, čo je bežný a očakávaný postup súdu v takýchto veciach. Poukázala na to, že tvrdenia žalobcu a ním predložené listiny nie sú spôsobilé osvedčiť existenciu zákonných predpokladov potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhla uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov provinštančného i odvolacieho konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval uznesenie za zákonné, správne a spravodlivé. Poukázal na to, že z odvolania nevyplýva žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by svedčilo k aplikácii odvolacích dôvodov uvedených v , a , t.j. ktoré by preukazovalo žalovanou tvrdenú nesprávnosť, nezákonnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že žalovaná v odvolaní okrem subjektívneho výkladu a opisu príslušných ust. zákona upravujúcich vydanie neodkladného opatrenia súdom subjektívneho a ničím nepreukázaného tvrdenia, že nehnuteľnosti patria do jej výlučného vlastníctva, že prostriedky na použitie kúpy domu dostala darom od svojej matky, neuviedla dôvod, ktorý by spochybnil ním tvrdené a preukázané skutkové a právne dôvody, ktoré súd posúdil a dostatočne ako také vyhodnotil tak, že spĺňajú zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

Zdôraznil, že postup súdu bol zákonný a plne s ustálenou súdnou praxou (napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. -42 z 20.8.2014). Opätovne poukázal na to, že prejav žalovanej je v rozpore s jej písomne vyjadreným názorom vo výzve na vypratanie nehnuteľnosti zo 17.1.2020, v ktorej zároveň mu dala na vedomie, že ak nedôjde k vyprataniu nehnuteľnosti v stanovenej lehote, môže zamedziť akýkoľvek prístup do nehnuteľnosti a vykonať vypratanie na jeho náklady. Zdôraznil aj tú skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva ako svoje jediné a trvalé bydlisko výlučne sám od času, keď ho zo spoločnej domácnosti ešte pred rozvodom manželstva žalovaná odsťahovala, teda od r. 2003, ktorý rodinný dom nadobudli počas trvania manželstva. Zdôraznil, že nie je najmenší dôvod uveriť tvrdeniu žalovanej, že nemá v úmysle pristúpiť k vyprataniu nehnuteľnosti, keď si k tomu úkonu zabezpečila aj služby advokáta a za tieto mu aj zaplatila. Nepravdivé považoval aj jej tvrdenie, že do rodinného domu nemala a nemá prístup, že môže do neho kedykoľvek vstúpiť, že v ňom naposledy bola 7.1.2020. Ďalej poukázal na to, že žalovaná sa k rodinnému domu nikdy nesprávala ako jeho výlučná vlastníčka a počas 17 rokov nikdy neurobila žiadny úkon, ktorým by sa domáhala jeho vypratania, že naopak, uzavreli dohodu, na základe ktorej sa po rozvode manželstva stal výlučným vlastníkom žalobca a že žalovaná počas celej doby odkedy nehnuteľnosť neužívala, ani po rozvode manželstva neuhradila žiadne náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, že ak by nemala žiaden úmysel nakladať s nehnuteľnosťou, či obmedziť ho pri jej užívaní, potom by nemala mať ani výhrady voči nariadeniu neodkladného opatrenia a nemala by dôvod voči nemu podávať odvolanie, ktorým dáva najavo, že má s nehnuteľnosťou iné záujmy. Ďalej poukázal na správne dôvody uvádzané súdom prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia a zdôraznil, že rodinný dom je jeho jediným a výlučným obydlím a že má právo na ochranu tohto obydlia, poukazujúc aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR vo vzťahu k právu na obydlie v zmysle ústavnej ochrany , SR.

8. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu opakovala skutočnosti uvádzané v odvolaní a poukázala na podmienky a predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že tvrdenia žalobcu neboli pred súdom dostatočne osvedčené, t.j. že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Opakovala, že neučinila žiadne kroky, na základe ktorých by bolo možné predpokladať, že budú práva žalobcu ohrozené a že s nikým nerokovala a nehnuteľnosti na predaj neponúkla a nad predajom sa ani nezamýšľala. Poukázala na to, že so žalobcom neuzatvorila akúkoľvek dohodu, predmetom ktorej by bolo nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, vrátane vzájomného vyporiadania (vyplatenia). Zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

9. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovanej opakoval skutočnosti uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu a tvrdil, že boli zahájené mimosúdne jednania o uzavretí mimosúdnej dohody , že prebehli dve osobné stretnutia , bez písomného zaznamenania ich obsahu. Opakovane navrhol uznesenie potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie vo výroku I. v rozsahu zákazu žalovanej vykonávať právo vlastníka k nehnuteľnostiam - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele reg. „C“ č. parc. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 179 m2 a parc. č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere 169 m2 zapísané na LV č. XXXX, k. úz. P. L., obec B.-P., okres Košice I, Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zmenil tak, že návrh v tomto rozsahu zamietol, lebo neboli splnené podmienky na potvrdenie uznesenia v uvedenej časti ani na jeho zrušenie ( ). V zostávajúcej napadnutej časti potvrdil uznesenie podľa , ako vecne správne, lebo súd vec správne právne posúdil, odôvodnenie uznesenia vo vzťahu k tomuto výroku je vecne správne a presvedčivé, na dôvody ktoré v celom rozsahu odkazuje aj odvolací súd s dôvodmi ktorými sa stotožňuje. Uznesenie vo výroku IV. zrušil podľa , lebo nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

11. Odvolacie námietky žalovanej vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku I. uznesenia, okrem súdom uloženého zákazu žalovanej vykonávať právo vlastníka k predmetným nehnuteľnostiam , nie sú dôvodné.

12. Odvolací súd odkazuje na správne závery súdu prvej inštancie, že je potrebné predbežne upraviť práva a povinnosti medzi stranami sporu, že v prejednávanom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, že v opačnom prípade by bolo vážnym a nezvratným spôsobom

zasiahnuté do práva žalobcu, ak by neupravil práva a povinnosti strán sporu vo vzťahu k predmetu sporu, čím bola naplnená aj požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcu.

13. K správnym dôvodom odvolací súd dodáva, že odhliadnuc od uvedeného, v konaní boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, že nariadením neodkladného opatrenia, až do právoplatného skončenia vo veci samej , sa zabráni tomu, aby nehnuteľnosť bola prípadne prevedená na ďalšiu osobu, pričom sa nevyvolá ani len dočasný stav, ktorý vyvolá ďalšie spory medzi stranami sporu. Okrem toho nariadením neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu žalovanej objektívne nemôže vzniknúť nijaká ujma, lebo nehnuteľnosti môže ďalej užívať, pričom nejde o úpravu vo svojom dôsledku konečnú, ale iba predbežnú a vydaním neodkladného opatrenia sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný, nenapraviteľný stav, pričom žalovanej uložené obmedzenie nie je neprimerané výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobca, keďže je obmedzená vo výkone svojich vlastníckych práv len v nevyhnutnom rozsahu. Tým, že žalobca doposiaľ nie je evidovaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, ktorú užíva ako svoje jediné obydlie, konaním žalovanej (výzva na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti) sú jeho vlastnícke práva k nehnuteľnosti vážne ohrozené. Z uvedených dôvodov odvolací súd v zostávajúcej napadnutej časti uznesenie potvrdil ako vecne správne. Uznesenie vo výroku I. v rozsahu zákazu žalovanej vykonávať práva vlastníka k predmetným nehnuteľnostiam zmenil a návrh v tomto rozsahu zamietol, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie tohto výroku. Právny záver súdu o uložení zákazu žalovanej vykonávať vlastnícke práva k uvedeným nehnuteľnostiam nie je správny, keďže právo vlastníka je právom, ktoré spočíva v práve vlastníka vec vlastniť, ktoré v sebe subsumuje právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius utendi), právo s vecou nakladať( ius disponendi) a právo brať úžitky (ius fruendi). Vo výroku I. napadnutého uznesenia v rozsahu zákazu žalovanej vykonávať vlastnícke práva, došlo k obmedzeniu práva žalovanej absolútne vykonávať právo vlastníka, ktoré bolo súdom obmedzené nad potrebný rozsah, t.j. nad rozsah nakladať s nehnuteľnosťami, najmä predať, scudziť, zaťažiť, založiť a prenajať ich, lebo žalovaná ako vlastníčka , má právo nehnuteľnosť aj užívať a brať z nej úžitky. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie vo výroku I. v rozsahu zákazu žalovanej vykonávať právo vlastníka k uvedeným nehnuteľnostiam zmenil a návrh v tomto rozsahu zamietol.

14. Odvolací súd zrušil výrok IV. uznesenia, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnej výške podľa , lebo nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

15. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. V prejednávanom spore o nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie nekončí, keďže žalobcovi bola súdom uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a rozhodnutím o tejto žalobe sa konanie končí, v ktorom rozhodne súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného a aj odvolacieho konania.

17. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).