Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-48-2014.pdf
PDF · 153.8 KB
No categories available
18C/48/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne v 1. rade: G. L., XX.XX.XXXX, R.: C. XXXX/XX, XXX XX Ž., žalobkyne v 2. rade: Y. L., U.. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX Ž., obe zastúpené: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, ul. Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava o neplatnosť právneho úkonu a priznania finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru medzi žalobkyňou v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.05.2012 v článku 5 ods. 5.2 v znení "dlžník svojím podpisom potvrdzujem, že v deň podpisu tejto zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi 1 vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené nasledovné údaje: a) suma zmenky, b) údaj splatnosti zmenky, zmenka je vystavená na rad veriteľa a na základe ktorej bola zo strany žalobkýň vystavená blankozmenka zo dňa 23.05.2012 na zabezpečenie pohľadávky z o zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.05.2012 je absolútne neplatná. II. Súd určuje, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru medzi žalobkyňou v 1. rade, žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.05.2012 v časti článok 5 ods. 5.1 podľa ktorej "záväzky dlžníka vyplývajúce z tejto zmluvy budú zabezpečené záložným právom zriadením k nasledovnému predmetu záložného práva: byt. č. XX, X. poschodie, vchod X, obytného domu, popis stavby - obytný dom. súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX, (parcela XXXX pod stavbou je evidovaná na M. Č.. XXXX), podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: XX/XXXX, vo vlastníctve: k XXX Č. Y. rodená G.Á., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, C. XX/XX Ž., PSČ XXX XX SR, spoluvlastnícky podiel: 1/1 to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenou správou katastra Ž., okres Ž., obec Ž., k. ú. Ž., na LV č. XXXX a na základe ktorej bolo zo strany žalobkýň zriadené záložné právo žalobkyňou v 2. rade zo dna 23.05.2012, zapísané na LV č. XXXX, slúžiace na zabezpečenie pohľadávky odporcu so zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.05.2012, je absolútne neplatná. III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. IIII. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresný súd v Žiline dňa 12.04.2013 sa žalobkyne domáhali určenia neplatnosti zmluvy o poskytovaní revolvingového úveru č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.05.2012 vo vzťahu k žalobkyni v prvom aj v druhom rade. Súčasne žiadali o určenie povinnosti žalovanému nahradiť žalobkyniam za porušenie spotrebiteľských práv finančné zadosťučinenie vo výške 2000 Eur vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade a 1000 Eur vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade a v poslednom rade o určenie povinnosti zdržať sa v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzania neprijateľných podmienok a priznania práva žalobkyniam zverejniť výrok tohto rozsudku v denníku s celoštátnou pôsobnosťou.
2. Oprávnenosť svojej žaloby žalobkyne odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1.rade uzavrela dňa 25.05.2012 so žalovaným zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX- XXXXX podľa ust. § 657 a nasl. O.Z. Žalovaný cez svojho sprostredkovateľa stanovil žalobkyni ako podmienku poskytnutia pôžičky predloženie živnostenského oprávnenia na podnikanie. Žalobkyňa do uzavretia zmluvy o pôžičke ale ani po jej podpise nikdy nepodnikala. Finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke potrebovala žalobkyňa na úhradu spoločných dlhov, ktoré vznikli v rámci spoločnej domácnosti so spoludlžníčkou Y. L., ktorá je jej matkou. Boli nútené okrem iného vyplatiť povinnosti vyplývajúce z exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jancom, pod č. k.: Ex 442/2012. Je teda dôvodné tvrdiť, že žalobkyňa uzavrela predmetnú zmluvu v tiesni, o ktorej sprostredkovateľ žalovaného bol informovaný. Žalobkyňa nikdy nemala záujem prostriedky použiť na podnikanie, pri vyhľadávaní možností finančnej pôžičky vychádzala z ponuky žalovaného, ktorú žalovaný zverejnil na internetovej stránke na ktorej tvrdí, že pôžičkou môže záujemca financovať neúčelový úver a o využití financií rozhoduje "len a len klient". Vďaka tejto ponuke mala odpadnúť zbytočná administratívna záťaž a klient svoje peniaze mal obdržať oveľa rýchlejšie. Výnimku má tvoriť len financovanie nehnuteľností o čo sa v prípade žalobkýň nejednalo. Žalovaný teda týmto spôsobom zastieral iný právny úkon, a to poskytnutie finančných prostriedkov formou zmluvy nepodnikateľskej fyzickej osobe.
3. Žalovaný na uvedenej stránke neuvádza taký príklad výpočtu pôžičky, z ktorého by malo byť zjavné, aké náklady bude povinný zaplatiť dlžník v prípade jej poskytnutia na konkrétnu sumu, obdobie za konkretizovaných podmienok. Uvedené konanie žalovaného je porušením povinnosti podľa ust. § 3,4 zák. č. 129/2010 o informáciách v reklame. Sprostredkovatelia žalovaného navštívili žalobkyne pri uzatváraní zmluvy u nich doma, pričom nevyplňovali žiaden dotazník, žiaden formulár žiadosti o úver, bol im stanovený iba počet splátok, pričom navrhovateľka v 1. rade mala doporučené založenie živnosti bez ohľadu na výber podnikateľskej činnosti. Sprostredkovateľky žalovaného neskúmali príjmy tak žalobkyne v rade jedna, ako aj spoludlžníčky - jej matky. Žalobkyňa v rade jedna nebola ani požiadaná o predloženie finančného plánu na založenú podnikateľskú činnosť a sprostredkovateľky taktiež nevypracovali žiadnu finančnú analýzu skúmania schopnosti splácať pôžičku zo strany žalobkýň, čo je obchádzaním povinnosti podľa ust. § 4 zak. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. O možnosti predčasného splatenia úveru boli žalobkyne poučené tak, že je to možné, avšak bez konkretizovania podmienok. Sprostredkovateľky žalovaného žalobkyne nepoučili o možnosti odstúpiť od zmluvy v zmluvne stanovenej lehote a táto skutočnosť nie je zahrnutá ani v samotnej zmluve o pôžičke. Žalobkyne neboli ani informované o podstatnej skutočnosti, ktorú si žalovaný neskôr uplatnil v rámci vyplatenia požičanej sumy a to o výške odmeny žalovaného, ktorá je v zjavnom nepomere k výške reálne poskytnutej pôžičky, teda bez náležitej ekonomickej rovnováhy a v súlade s dobrými mravmi. O tejto zmluvnej podmienke sa žalobkyne dozvedeli až po doručení zmluvy na podpis, avšak keďže boli vo finančnej tiesni, predloženú nevýhodnú zmluvu podpísali a začali plniť. Vyplatenie reálnej požičanej sumy bolo vykonané žalovaným v rozpore s ust. čl. 1, bod 1.1 zmluvy na účet spolu dlžníčky a nie na účet dlžníčky tak, ako sa žalovaný zaviazal podľa zmluvy o poskytnutí úveru. Až po zaslaní zmluvy žalobkyňa zistila, že v skutočnosti jej bude poskytnutá pôžička vo výške až 23 088 Eur, avšak z uvedenej sumy je zmluvná odmena pre žalovaného 14 088 Eur a suma 9 000 Eur má byť poskytnutá na účet dlžníčky. Ani táto suma však do dnešného dňa na účet žalobkyni rade jedna - dlžníčky poukázaná zo strany odporcu nebola. Podľa bodu 2. zmluvy žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť 48. mesačných splátok po 481 Eur podľa splátkového kalendára, čo predstavuje sumu 23 088 Eur, ktorý tvorí prílohu č. 1 zmluvy a podľa ktorého žalobkyňa svoj dlh spláca.
4. Neposkytnutím pôžičky podľa zmluvy na účet žalobkyni v 1.rade žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť podľa ust. § 657 O. Z., o zmluve o pôžičke, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Žalovaný teda neprenechal žalobkyni v 1.rade v zmluvnom postavení veriteľky, peniaze tak ako sa zaviazal, a preto je dôvodné tvrdiť, že zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovaným nevznikla a zároveň vzťah medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovaným nie je možné subsumovať pod zákonnú úpravu zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 O.Z.
5. Predmetnej zmluve o revolvingovej pôžičke nepredchádzalo zo strany žalovaného vyplnenie žiadnej žiadosti alebo iného formulára o poskytnutí pôžičky, ktorý by obsahoval presnú špecifikáciu výšky pôžičky, preukázanie spôsobilosti žalobkýň splácať, dobu trvania pôžičky, termín poslednej splátky, výšku a počet splátok, termíny splátok a celkovú zaplatené sumu za pôžičku, resp. iné predjednané podmienky. Uvedený postup žalovaného je v rozpore s povinnosťami podľa ust. § 4 zak. č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch - poskytovanie informácii pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto obvyklé zmluvné náležitosti nie sú riadne obsiahnuté ani v samotnej zmluve, čo je však zásadné pochybenie na strane žalovaného, zmluva nezakotvuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vôbec, čo je v rozpore s ust. S 39 O.Z, ust. S 9 zákona 129/2010 - (náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Bez stanovenia RPMN nie je možné posúdiť nákladovosť poskytnutej pôžičky, čo samo o sebe spôsobuje poškodenie práv spotrebiteľa.
6. Napriek tomu, že zmluva neobsahuje stanovenie úrokov a poplatkov, stanovením zmluvnej odmeny ako bezvýhradnej zmluvnej podmienky, bez náležitej ekonomickej rovnováhy a v rozpore § dobrými mravmi dochádza k obchádzaniu zákona o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. (2) písm. j. cit. zák. Žalobkyne nežiadali žalovaného o poskytnutie revolvingovej pôžičky, typ zmluvy si bez vôle žalobkýň zvolil žalovaný bez adekvátneho poučenia, aké práva a povinnosti predstavuje revolvingový úver pre žalobkyne. Žalobkyne neboli poučené o možnosti odstúpenia od zmluvy v zákone stanovenej lehote a túto možnosť neobsahuje ani zmluva samotná. Taktiež nebola poučená o povinnostiach pri odstúpení od zmluvy, nakoľko tieto právne vzťahy žalovaný ignoroval a obchádza ich zaplatením jedno rázovej odmeny v momente poskytnutia pôžičky, čím obchádza zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého veriteľovi sa majú zaplatiť pri predčasnom splatení iba náklady, ktoré mu vznikli v poslednom roku splácania, max. však 0,5 % z predčasne splatenej sumy, pri viac ako roku trvania zmluvy, max. 1 % z celkovej sumy. Tento postup žalovaného je v rozpore s ust. § 9 ods. (2) písm. t) a písm. w), cit. zák. Podľa čl. 4. zmluvy za poskytnutie pôžičky sa dlžníčky - žalobkyne zaviazali zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 14 088 Eur ku dňu poskytnutia pôžičky z celkovej sumy pôžičky vo výške 23 088 Eur a to v rovnakej výške z každého revolvingu poskytnutého veriteľom. Túto sumu si podľa čl. 9, ods. 9.1 zmluvy žalovaný započítal ako vzniknutú pohľadávku voči žalobkyni ku dňu poskytnutia pôžičky, avšak žalobkyne o takej zmluvnej podmienke informované vopred neboli v záväzku vyplatiť takúto zmluvnú odmenu sa nezaviazali a neboli o nej ani vopred informované. Táto zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods. (1), ods. (4) písm. a), písm. h) O.Z. zjavne neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň porušením informačne povinnosti odporcu ustanovenej § 3 a § 5 zák. o spotrebiteľských úveroch a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. § 53 ods. (6) a ods. (5) O.Z. zmluvná odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 7. Ďalej žalobkyne poukázali na skutočnosť, že žalovaný si zabezpečil uvedený dlh voči žalobkyniam zriadením záložného práva k bytu č. XX, X. poschodie, vchod X, obytného domu so súp. č.: XXXX, postavený na pare. č.: XXXX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, s podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu: XX/XXXX, vo vlastníctve žalobkyne v 2.rade - Y. L., A.. G., U..: XX.XX.XXXX, bytom: C. XX/XX, Ž., XXX XX v spoluvlastníckom podiele X/X-ina. Byt je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Ž., obec Ž., Správa katastra Ž.. Podľa bodu X.X žalobkyňa v 1.rade zabezpečila svoj dlh zo zmluvy vlastnou blankozmenkou, v ktorej nie je vyplnená suma zmenky a údaj splatnosti zmenky. Túto zmenku žalobkyňa v 1. rade odovzdala žalovanému pri podpise zmluvy. V prípade, že sa žalobkyňa v 1.rade dostane do omeškania s plnením záväzkov podľa zmluvy, je žalovaný v postavení veriteľa oprávnený vyplniť blankozmenku na ľubovoľnú sumu zahŕňajúcu ale neprekračujúcu všetky pohľadávky veriteľa z tejto zmluvy, vrátane zmluvných pokút g príslušenstva pohľadávky a uplatniť ju. Zmenka bola avalovaná spoludlžníčkou - žalobkyňou v 2.rade.Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva obchádza zákon o spotrebiteľských úveroch ako aj príslušné ustanovenia občianskeho zákona, sú zmluvné zabezpečovacie úkony v prospech žalovaného v rozpore s dobrými mravmi absolútne neplatné.
8. Zmluva v čl. 11 obsahuje súhlas žalobkyne, že v prípade porušenia povinnosti dlžníkom a vzniku peňažnej pohľadávky je žalovaný za účelom ochrany jeho práv oprávnený odovzdať informácie o tejto zmluve na spracovanie záujmovému združeniu právnických osôb SOUS, IČO: 37 935 984, so sídlom: Rongenova 238, 851 01 Bratislava, ktorého má byť žalovaný členom. Táto právnická osoba však podľa aktuálneho záznamu v OR neexistuje. Podľa uvedeného ustanovenia zmluvy dlžník vydaný súhlas na postúpenie všetkých informácii môže odvolať až po uhradení všetkých svojich záväzkov voči veriteľovi - žalovanému, pričom poskytnutie osobných údajov dlžníkom má byť zároveň dobrovoľné. Toto ustanovenie zmluvy je v rozpore s ust. § 53 ods. (4), písm. b) O.Z., čo podľa ust. ods. f spôsobuje, že táto neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná.
9. Ďalej poukázali na § 53 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne, zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Taktiež podľa § 54 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k vyššie uvedenej argumentácii žalobkyne žiadali aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
10. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 08.05.2013. V prvom rade namietol miestnu nepríslušnosť s tým, že podľa jeho názoru miestne príslušný na konanie je Okresný súd Bratislava 1. Súčasne uviedol, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a v rozpore s vlastným konaním žalobkýň. Ohľadne podanej žaloby namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Medzi účastníkmi konania - žalobkyňou 1 ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 25.05.2012 uzavretá Zmluva o revolvingovej pôžičke číslo XXXXXX-XXXXX. Túto zmluvu uzavrela žalobkyňa 1 ako podnikateľský subjekt, čomu zodpovedá najmä ale nielen označenie v časti označenia zmluvných strán, predmet zmluvy v článku 1., ods. 1.1, obsah zmluvy týkajúci sa pozitívnych a negatívnych záväzkov. Uvedené časti zmluvy sa pojmovo môžu spájať len s podnikateľským zmluvným vzťahom. Žalobkyňa v 1. rade v návrhu popiera vlastné konanie a uvádza tvrdenia, ktoré nie sú v súlade so skutočným skutkovým stavom veci. Z celej zmluvy a okolností pred jej uzavretím je nesporné, že konala ako podnikateľ a takto zmluvu aj uzatvorila. Žalobkyňa v 1.rade pred a pri uzavretí zmluvy neuviedla nič o žiadnych dlhoch. V prípade spotrebiteľských právnych vzťahov žalovaný používa úplne odlišné formuláre obsahujúce všetky zákonom predpísané údaje pre takéto vzťahy. Zákon č. 129/2010 Z. z. sa nevzťahuje na podnikateľské právne vzťahy, teda ani na zmluvu o revolvingovej pôžičke číslo XXXXXX-XXXXX a preto argumentácia žalobkýň je v celom rozsahu neopodstatnená. Preto žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
11. Na základe vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 09.12.2013 č.k. 9NcC 99/2013-48 rozhodol, že miestne príslušným na konanie v predmetnej veci je Okresný súd Bratislava 1, ktorému bola vec následne postúpená na prejednanie a rozhodnutie.
12. Podaním zo dňa 26.11.2015 žalobkyne žiadali o pripustenie zmeny žaloby. Obsahom navrhovanej zmeny bola zmena výroku ohľadom určenia neplatnosti revolvingovej zmluvy (výrok č.2,3. žaloby), znenie výroku č.8 žaloby o určení povinnosti žalovanému zdržať sa v zmluvách dojednávania neprijateľných zmluvných podmienok a v časti výroku 10 žaloby žalobu zobrali späť a konanie žiadali zastaviť. K zneniu žalobného petitu sa vyjadrili aj na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018, kedy súčasne uviedli, že žalobu v časti o určenie povinnosti žalovanému zdržať sa v zmluvách o úveroch uzavretých so spotrebiteľmi dojednávania neprijateľných podmienok (výrok č.5 až č.9 žaloby) berú späť a konanie žiadajú zastaviť. Na základe návrhu žalobkýň súd pripustil v dotknutých výrokoch petitu žaloby zmenu žaloby v nasledovnom znení. "Súd určuje, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru medzi žalobkyňou v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.05.2012 v článku 5 ods. 5.2 v znení ..dlžník svojím podpisom potvrdzujem, že v deň podpisu tejto zmluvy vystavil a odovzdal veritelovi 1 vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené nasledovné údaje: a) suma zmenky, b) údaj splatnosti zmenky, zmenka je vystavená na rad veriteľa (ďalej len blankozmenka) " na základe ktorej bola zo strany žalobkýň vystavená blankozmenka zo dňa 23.05.2012 na zabezpečenie pohľadávky z o zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.05.2012 je absolútne neplatná. Súd určuje, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru medzi žalobkyňou v 1. rade, žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.05.2012 v časti článok 5 ods. 5.1 podľa ktorej "záväzky dlžníka vyplývajúce z tejto zmluvy budú zabezpečené záložným právom zriadením k nasledovnému predmetu záložného práva: by t. č. XX, X. Poschodie, vchod 3, obytného domu, popis stavby - obytný dom, súp.č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX, (parcela XXXX pod stavbou je evidovaná na L V č. XXXX), podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: XX/XXXX, vo vlastníctve: k XXX Č. Y. rodená G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, C. XX/XX Ž., D. XXX XX E.,
spoluvlastnícky podiel: 1/1 to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenou správou katastra Ž., okres Ž., obec Ž., L.. Ú.. Ž., na L.V č. XXXX a na základe "ktorej bolo zo strany žalobkýň zriadené záložné právo žalobkyňou v 2. rade zo dňa 23.05.2012, zapísané na LV č. XXXX, slúžiace na zabezpečenie pohľadávky odporcu so zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.05.2012, je absolútne neplatná."
13. Podaním zo dňa 24.04.2018 žalovaný k predmetu žaloby uviedol, že tvrdenia žalobkýň o povahe zmluvy o revolvingovej pôžičke ako o spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu odporujú ako obsahu zmluvy, tak aj predzmluvným vzťahom. Úverový vzťah medzi stranami sporu na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke nie je spotrebiteľským, ale podnikateľským, uzatvoreným medzi podnikateľskými subjektmi. Medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu žiadnej spotrebiteľskej zmluvy. Už zo znenia článku 1., ods. 1.1. Zmluvy o revolvingovom pôžičke č. XXXXXX - XXXXX (ďalej v texte aj ako "zmluva" v príslušnom gramatickom tvare) vyplýva, že na základe tejto zmluvy poskytuje veriteľ (tu žalovaný) v prospech dlžníka (tu žalobkyňa 1/) peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalobkyne vo svojich vyjadreniach uvádzajú, že sprostredkovatelia žalovaného im mali zámerne takýto typ zmluvy odporučiť, nakoľko poznali ich situáciu, a vedeli, že sa nachádzali v tiesni a že neboli dostatočne oboznámení a poučení o svojich práva a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy, čím sa dostali do nevýhodného postavenia. Uvedené tvrdenia žalobkýň popiera v celom rozsahu ako nedôvodné, nakoľko nemajú oporu v žiadnych konkrétnych skutkovo a právne relevantných okolnostiach, ktoré by boli podložené reálnymi dôkazmi. Argumenty žalobkýň majú len hypotetický charakter. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyňa 1/ v čase podania žiadosti o poskytnutie pôžičky aj v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy vystupoval ako podnikateľ - fyzická soba, pričom žalovaný konal na základe pokladov, ktorými svoje postavenie podnikateľa deklaroval. Žalovaný zároveň trvá na to, že žalobkyniam bol pred uzatvorením zmluvy poskytnutý dostatočný priestor na to, aby sa oboznámili s obsahom zmluvných dokumentov a podmienkami poskytnutia pôžičky. Poukázal na to, že ani samotná právna ochrana spotrebiteľa (za predpokladu, ak by išlo v tomto prípade o spotrebiteľský zmluvný vzťah) nie je bezmedzná, a preto aj prípadná pasivita spotrebiteľa spočívajúca v nepreštudovaní ani len základných ustanovení akejkoľvek zmluvy pred jej podpisom nepožíva žiadnu právnu ochranu. V súvislosti s tvrdeniami žalobkýň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2011, podľa ktorého, cit: "Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania." Žalobkyne neuviedli žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ich slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Žalobkyne sa svojimi tvrdeniami domáhajú porušenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo považuje za neprípustné a v rozpore so zákonom, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobkyňa 1/ ju uzatvára ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom: G. L., so sídlom: C. XXXX/XX, XXX XX Ž., IČO: XXXXXXXX, zapísaný v Živnostenskom registri Okresného úradu v Žiline, reg. č.: XXX-XXXXX. Z ustanovenia článku 1., ods. 1.1 Zmluvy vyplýva Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...) A ďalej z ustanovenia článku 10., ods. 10.1 písm. a), c), a f) Zmluvy vyplýva Dlžník, Spoludlžník č.1 a Spoludlžník č. 2 prehlasujú, že : a) nezatajili Veriteľovi žiadne ručiteľské záväzky ani nesplnené záväzky voči orgánom štátnej správy a samosprávy, peňažnému ústavu, súčasnému ani predchádzajúcemu zamestnávateľovi, fyzickej alebo právnickej osobe splatné ku dňu podpisu tejto Zmluvy, (c) nenachádza sa v úpadku ani v insolvencii, nie je účastníkom dohôd či dojednaní, ktorých plnenie by bolo v rozpore s plnením záväzkov podľa tejto Zmluvy,
(f) všetky údaje uvedené v tejto Zmluve a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo. Podľa článku 14., ods. 14.1 písm. a), b) Zmluvy Dlžník sa týmto Veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania tejto Zmluvy a) udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia (vládne či iné) nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom Dlžníka a rovnako i uzatvorením plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou tejto Zmluvy, b) nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby, resp. fyzickej osoby - podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či zánik platnosti oprávnení alebo povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby držal, užíval a disponoval svojím majetkom. Podľa článku 14., ods. 14.2 Zmluvy Neobmedzujúc ostatné záväzky a povinnosti Dlžníka podľa tejto Zmluvy sa Dlžník zaväzuj informovať Veriteľa bez zbytočného odkladu o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť Dlžníka splniť ktorýkoľvek z jeho záväzkov uvedených v tejto Zmluve alebo vplyv na platnosť i vymožiteľnosť zabezpečenia alebo ktoré môžu v konečnom dôsledku zapríčiniť alebo vyústiť v porušenie tejto Zmluvy. Rovnako zo Splátkového kalendára ku Zmluve o revolvingovej pôžičke číslo č. 149279 - 32035 vyplýva označenie žalovaného uvedeným spôsobom a nachádza sa v ňom rovnaká podpisová doložka. Pritom zmluva ako listina je preukázateľne podpísaná. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne určuje že Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Odsek 2 navyše dopĺňa, že Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia upravujúce obsah zmluvného vzťahu, sa objektívne podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka nedá vykladať inak, než že zmluvné strany s ním súhlasili. Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Žalobkyne obsah uzavretej zmluvy ani následne po jej uzatvorení nespochybňovali, pričom za dohodnutých podmienok pristupoval k splácaniu pôžičky. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom času, že žalobca 1/ uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Ani v jednom prípade však nejde o postup, ktorý by požíval právnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného považuje argumentáciu obsiahnutú v žalobe za nedôvodnú a bez opory v skutočnom stave veci. Pred uzavretím predmetnej zmluvy, ako aj pri samotnom uzavretí zmluvy jednoznačne žalobkyňa 1/ konala a vystupovala ako podnikateľ. Z tohto dôvodu zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi ním a žalovaným je, resp. bol podnikateľským (obchodnoprávnym) vzťahom. V nadväznosti na uvedené neobstojí akákoľvek argumentácia žalobkýň o porušení povinností žalovaného podľa ustanovení § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o absencii obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. alebo o prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v predmetnej zmluve. Predmetný zmluvný vzťah nemožno považovať za spotrebiteľský, a to bez ohľadu na to, že bol uzatvorený podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s prihliadnutím na obsah právneho úkonu, ktorý je jednoznačným preukázaním vôle žalovaného uzatvoriť zmluvný vzťah za účelom zabezpečenia výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný napáda ako nedôvodné a zavádzajúce tvrdenie o tom, že predmetná zmluva je neplatná, nakoľko pôžička nebola žalobkyni 1/ poskytnutá v celej výške dohodnutej medzi stranami zmluvy. To, že žalobkyni 1/ bola na jej bankový účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v článku 1 ods. 1.1 Zmluvy o revolvingovej pôžičke, žalovaný nerozporuje. V tejto súvislosti poukazujeme na ustanovenie článku 4. zmluvy, ktorej znenie je nasledovné: "Za poskytnutie pôžičky sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena predstavuje 14 088 Eur a je splatná ku dňu poskytnutia pôžičky." Zmluvné strany sa dohodli na vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok (podľa článku 9. zmluvy), t. j. na jednej strane práve dlžníka na poskytnutie pôžičky a tomu zodpovedajúcemu právu veriteľa na
druhej strane požadovať zaplatenie dohodnutého úroku za jej poskytnutie formou započítania, pričom žalobcovia za dohodnutých podmienok predmetnú zmluvu podpísali a pristupovali k splácaniu pôžičky. Žalobkyne svoj záväzok uznali čo do dôvodu aj výšky, pričom suma zmluvnej odmeny bola rozpočítaná do výšky jednotlivých mesačných splátok pôžičky. Suma 23 088 Eur plne korešponduje súčinu mesačnej splátky 481 Eur a počtu 48 kalendárnych mesiacov (podľa článku 2. zmluvy). Žalovaný trvá na tom, že žalobkyni 1/ ako dlžníkovi bola pôžička titulom predmetnej zmluvy poskytnutá v dohodnutej výške, a tým bola splnená zákonná požiadavka podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, a to odovzdanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok podľa článku 9. zmluvy je osobitný inštitút, ktorý je v súlade so zákonom (podľa § 580 Občianskeho zákonníka) a v tomto prípade iba nadväzuje na primárny záväzok vyplývajúci z článku 1. ods. 1.1. predmetnej zmluvy, t.j. záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky v dohodnutej výške dlžníkovi. Z dôvodu právne opatrnosti poukazujeme na to, že špecifickým znakom občianskoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Tento inštitút umožňuje stranám zvoliť si, v akom rozsahu umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Zmluvné strany si dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby za poskytnutie pôžičky, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Poukazujeme aj na tú skutočnosť, že žalobcovia obsah predmetnej zmluvy v čase jej podpisu nespochybňovali a neurobili tak ani v čase jej následného plnenia (až do okamihu podania žaloby), pričom z poskytnutej pôžičky postupne uhradili značnú sumu. K tvrdeniu žalobcov o tom, že žalobca 2/ nemal založenú živnosť, a preto nemohol so žalovaným uzatvoriť predmetnú zmluvu uvádzame, že tento argument ako nedôvodný neobstojí, nakoľko žalobca 2/ k záväzku pristúpil ako spoludlžník. Poukázal na to, že žalovaný 2/ v zmysle článku 5 ods. 5.8 zmluvy pristúpil na základe § 533 Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku žalovaného 1/ ako dlžníka spočívajúceho v úhrade pôžičky ako aj jej príslušenstva, zmluvných pokút a všetkých ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno považovať žalobcu 2/ za spotrebiteľa. Na právne postavenie žalobcu 2/ preto tiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Osoba pristupujúca k obchodnoprávnemu záväzku nemusí byť zároveň podnikateľom a nemusí konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti - z toho dôvodu ani skutočnosť, že žalobca 2/ je na úvodnej strane zmluvy označený ako fyzická osoba
- nepodnikateľ, neobstojí. Žalovaný uzavrel zmluvu so žalobkyňou 1/ ako dlžníkom, ktorému poskytol peňažné prostriedky vo forme pôžičky. Spoludlžník, t. j. žalobca 2/, pristúpil už k existujúcemu záväzku žalobcu 1/. Spoludlžník - žalobkyňa 2/ zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka zo zmluvy o revolvingovej pôžičke. Jeho postavenie nie je rovnaké ako postavenie dlžníka. Nemá napr. nárok na poskytnutie pôžičky, ktorá patrí len dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené tvrdenia žalobcov popierame a žiadame, aby súd žalobu zamietol a súčasne zaviazal žalobcov k náhrade trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.
14. Na základe procesných úkonov žalobkýň smerujúcich k zmene žaloby a vyhlásenia uznesenia súdu o jej pripustení, predmetom konania v zmysle výrokov č.1, č.2., č.3 zostalo určenie úplnej a čiastočnej neplatnosti (bod 5.1., 5.2.) zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.5.2012 a posúdenie nároku na finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur, každej so žalobkýň titulom náhrady za porušenie spotrebiteľských práv a nakoniec rozhodnutie o zastavení konania v časti žaloby, ktorá bola stranou žalujúcou vzatá späť.
15. Konanie pred súdom Súd v poradí prvom rozhodnutí zo dňa 03.05.2018 č. k. 18C 48/2014-219 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 21.06.2018 č.k.18C 48/2014-245 žalobu zamietol z dôvodu, že znenie určovacieho petitu nie je v súlade s ustanoveniami nového procesného predpisu t. j.. zákona č. 160/2015 a to § 137 ktorý explicitne stanovuje, kedy a za akých podmienok je možné sa domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade, podľa názoru súdu bolo potrebné petit upraviť tak, aby zodpovedal zákonnej úprave, nakoľko žaloba bola podaná pred prijatím novely zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, ktorá umožňovala priamo zo zákona (§ 11 ods.4 zák.č.279/2017 Z. z.) domáhať sa neplatnosti právnych úkonov zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch a Predmetné rozhodnutie bolo v dôsledku odvolania strany žalujúcej zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu č. k. 5Co 106/2019-324 z dôvodu, že novela zákona o spotrebiteľských úveroch sa
stala účinnou od 01.01.2018 a teda podmienka prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) CSP bola v čase vyhlásenia rozsudku splnená.
16. V novom konaní na pojednávanie stanovené na deň 21.07.2020 sa žalobkyne ako aj ich právny zástupca nedostavili, neúčasť ospravedlnili a súčasne uviedli, že súhlasia aby súd konal v ich neprítomnosti.
17. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami a prednesmi sporových strán, s predloženými listinnými dôkazmi (Žiadosť o poskytnutie pôžičky zo dňa 02.05.2012, Zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 25.05.2012, splátkový kalendár k Zmluve, karta klienta - G. L., prehľad vykonaných splátok č.l. 341, doklady - príkazy na úhradu a vklady v prospech účtu žalovaného na úhradu pôžičky za obdobie 7/2012 do 30.01.2015, výpis zo živnostenského registra zo dňa 12.04.2013, výpoveď žalobkyni v 1.rade a písomná výpoveď žalobkyni v 2.rade č. l. 364, upovedomenia o začatí exekučného konania č. EX 442/12) a dospel k záveru že žaloba je oprávnená. Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 25.05.2012 z jej záhlavia vyplýva, že zmluva bola uzatvorená podľa § 657 a nasl. Obč. zák. Na základe predmetnej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni v 1.rade pôžičku pre účely výkonu jej podnikateľskej činnosti vo výške 23.088 Eur. Túto pôžičku žalobkyňa v 1.rade sa zaviazala splácať prostredníctvom 48 splátok vo výške 481 Eur mesačne. Podľa splátkového kalendára počiatok splácania bol stanovený dňom 25.06.2012 a posledná splátka mala byť uskutočnená dňa 25.05.2016. ďalej z obsahu zmluvy súd zistil, že žalobkyni boli vyplatené na účet uvedený v zmluve finančné prostriedky z dohodnutej pôžičky vo výške 9.000 Eur, zostatok finančných prostriedkov podľa bodu 4.zmluvy predstavovali odmenu, ktorú žalovaný žalobkyni nevyplatil z dôvodu jej splatnosti v deň poskytnutia pôžičky V zmluve nie je bližšie definovaná podnikateľská činnosť žalobkyne a ani účel pre ktorý pôžička bola poskytnutá, avšak z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalobkyňa v 1.rade podnikala od 30.04.2012 do 05.06.2012 v oblasti kúpy tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, čo je voľná živnosť. V žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 02.05.2012 je však uvedené, že pôžička má byť použitá pre účely rekonštrukcie bytu nachádzajúceho sa na C. Z.. Č.. XX, Ž., čo je adresa trvalého bydliska žalobkýň. Taktiež v priebehu konania bolo preukázané, že pôžička bola jednak poskytnutá na účet ktorý patril žalobkyni v 2.rade, t.j. nie dlžníkovi ale spoludlžníkovi a rovnako bola splácaná spoludlžníkom na účet veriteľa. Uvedené skutočnosti vyplývajú jednak z výpovede žalobkýň, z predložených listinných dôkazov (príkazu na úhradu, vklady na účet žalovaného ) a v konečnom dôsledku neboli spochybnené ani žalovaným. Súčasne záväzok žalobkyne v 1. rade ako dlžníčky bol zabezpečený blankozmenkou a zriadením záložného práva na nehnuteľnosť patriacu žalobkyni v 2.rade. žalujúca strana v rámci výpovedi uviedla, že o poskytnutie pôžička žalobkyňa požiadala za účelom splácania dlhov, ktoré boli od nej vymáhané exekučne, o čom predložila upovedomenie o nariadení exekučného konania zo dňa 18.04.2012 sp.zn. EX 442/12. Žalobkyne uhradili ku dňu podania žaloby 9.078 Eur, t.z. že žalovanému uhradili pôžičku vo výške ktorá bola na základe zmluvy reálne poskytnutá.
18. K otázke právneho posúdenia charakteru zmluvného vzťahu. Vzhľadom k námietkam žalobkyne v 1. a 2. rade sa súd, v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti podanej žaloby musel vysporiadať s otázkou právneho posúdenia zmluvného vzťahu sporových strán, z hľadiska charakteru zmluvy o revolvingovom úvere. A súčasne ako predbežnú otázku posudzoval aj otázku platnosti zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebola sporná otázka existencie zmluvného vzťahu, sporná bola okolnosť, či žalobkyňa v 1.rade zmluvu o pôžičke uzatvárala ako podnikateľský subjekt - živnostník, alebo sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú žalobkyňa v 1.rade uzatvorila ako spotrebiteľ - občan. V zásade je potrebné rozlišovať medzi zmluvou o pôžičke a zmluvu o úvere. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; " tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, la) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu lh) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov k) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Stranami zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ sú dlžník a veriteľ. Na strane dlžníka a veriteľa môžu vystupovať fyzické alebo právnické osoby. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru, to znamená, že strany môžu zmluvu o pôžičke uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o obsahu ich dojednania. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi peniaze alebo inak druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje v dohodnutej dobe peniaze alebo iné druhovo určené veci vrátiť. Zmluvou o pôžičke možno prenechať peniaze iba dlžníkovi (prípadne jeho zástupcovi). Zmluva o pôžičke vznikne na rozdiel od zmluvy o úvere až plnením veriteľa. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne ( rozsudok NS SR z 30.6.2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané. Reálny charakter zmluvy o pôžičke má vplyv aj na vznik zabezpečenia povinnosti dlžníka vrátiť pôžičku. K záveru o vzniku záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku z titulu pôžičky preto samo osebe nestačí vyvodenie toho, že došlo k dohode medzi veriteľom (záložným veriteľom) a dlžníkom o poskytnutí pôžičky, pretože len v dôsledku takéhoto uzavretia dohody pohľadávka veriteľa ešte nevznikne a tým nevznikne ani akcesorické záložné právo, ktoré zabezpečuje takúto pohľadávku. Rozhodujúci je tu preto záver o tom, že na základe uzatvorenej dohody o poskytnutí pôžičky došlo k prenechaniu (odovzdaniu) predmetu pôžičky (napr. peňažných prostriedkov) dlžníkovi. Záložné právo potom tiež v takomto prípade vzniká a zabezpečuje pohľadávku na vrátenie predmetu pôžičky v rozsahu, v akom skutočne vznikla, teda len v rozsahu skutočne požičaných vecí určených podľa druhu s príslušenstvom. Len do takej výšky môžu byť totiž požičané prostriedky vymáhané veriteľom späť a len do takej výšky môžu byť tiež zabezpečené záložným právom. Osobitným právnym predpisom je potom zák. č 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú regulované tzv. spotrebiteľské úvery, ktorými sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, pričom zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Táto právna regulácia sa vzťahuje na poskytovanie úverov, pri ktorých je dlžníkom spotrebiteľ, ktorým sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania s výnimkou §1 ods. 3 zákona. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver výlučne spôsobom taxatívne uvedenom v zákone (bezhotovostným prevodom na účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa). Zmluva o spotrebiteľskom úvere na rozdiel od zmluvy o pôžičke je formálnou zmluvou, ktorá musí obsahovať náležitosti explicitne uvedené §9 zákona o spotrebiteľskom úvere pod následkom neplatnosti (§ 11 zákona o spotrebiteľskom úvere. Ďalším pojmovým znakom úveru je platenie úrokov, zatiaľ čo v prípade zmluvy o pôžičke je takáto povinnosť len na základe výslovnej dohody (§ 658 ods. 1 OZ), zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (vzniká odovzdaním požičanej veci), zatiaľ čo zmluva o úvere je konsenzuálnou zmluvou (vzniká už na základe uzavretej zmluvy o úvere). V danom prípade bolo v konaní preukázané, že finančné prostriedky tvoriace predmet zmluvy o pôžičke neboli poskytnuté do dispozičnej sféry žalobkyne v 1.rade ako dlžníkovi, ale na účet žalobkyne v 2.rade, ktorá pôžičku aj splácala, i keď ako sama vo výpovedi uviedla z prostriedkov, ktoré jej poskytovala žalobkyňa v 1.rade. Z uvedeného teda vyplýva, že v zmysle § 657 Občianskeho zákona nedošlo k uskutočneniu právnych úkonov na základe ktorých by došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Preto v tomto smere súd akceptoval argumentáciu žalujúcej strany, že daný právny vzťah nemožno posudzovať z hľadiska jeho platnosti a nárokov podľa § 657 Občianskeho zákona. Taktiež pokiaľ ide o postavenie dlžníka v danom právnom vzťahu, v zmluve o pôžičke sa síce uvádza, že pôžička sa poskytuje dlžníkovi na podnikateľský účel, tento však nie je bližšie špecifikovaný a v samotnej žiadosti o poskytnutie pôžička sa uvádza ako účel "rekonštrukcia bytu", čiže činnosť, ktorá nezodpovedá predmetu podnikania uvedeného v živnostenskom oprávnení žalobkyne v 1. rade. Z výpisu zo živnostenského registra navyše vyplýva, že podnikateľské oprávnenie trvalo od 30.04.2012 do 05.06.2012. Časový
rámec existencie živnostenského oprávnenia zodpovedá časovému rámcu podania žiadosti o pôžičku (02.05.2012) a uzatvorenia zmluvy o pôžičke (25.05.2012), vzhľadom k čomu je možné na základe okolností uzatvorenia právneho vzťahu dospieť k záveru, že sa v skutočnosti zastieral iný právny úkon a to poskytnutie finančných prostriedkov nepodnikateľskej fyzickej osobe s cieľom dosiahnuť výhody na úkor dlžníka. Pokiaľ pôžička bola poskytnutá fyzickej osobe, právny vzťah nadobúda charakter spotrebiteľského vzťahu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zmluva nie je spotrebiteľská, svoje tvrdenie nepreukázal. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí pôžičky na výkon podnikania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétny súvis s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva a pokiaľ samotná žalobkyňa tvrdí, že úver nebrala v súvislosti s výkonom podnikania. Súd v tomto smere taktiež poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala, v tomto prípade v prospech žalobkyne. Na základe uvedeného súd považuje uzatvorenú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 19. S poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") súd zisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke. V tomto smere je možné konštatovať, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 a tam konštatovaného záveru, že: "Naliehavý právny záujem o určenie neplatnosti zmluvy o úvere alebo jej časti má spotrebiteľ, ktorý potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastkovej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty, úrokov a poplatkov... " je možné dospieť k záveru, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa doposiaľ neuhradila celú výšku peňažných prostriedkov tvoriacich predmet zmluvy, rozhodnutím o žalobe sa odstráni stav právnej neistoty žalobkyne spočívajúci v rozsahu jeho záväzkov voči žalovanému. Takéto súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre ďalšie riešenie prípadných sporov. Žalobkyňa ako spotrebiteľ v pozícii slabšej zmluvnej strany má podľa názoru súdu naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav spočívajúci v úhrade odmeny žalovanému.
20. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd s zaoberal aj výškou odplaty dohodnutej zmluve. Výška odplaty z hľadiska pomeru odplaty k poskytnutému úveru predstavuje 156 %, čo je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka podľa ktorého v prípade, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a ide o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úverov odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy. Je nepochybné, že neprimerane vysoká odplata dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere je všeobecne považovaná za odporujúcu uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a je v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie o odplate vo výške 14 088 Eur súd považuje za dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a v tejto súvislosti súd považuje celú odplatu za poskytnutý úver za neprimeranú a neplatnú. Žalovaný svojím konaním navodzoval dojem zmluvného ako vzťahu uzatvoreného medzi podnikateľmi a nie ako vzťahu spotrebiteľského čím obchádzal zákon a znevýhodnil postavenie žalobkyne. Na základe vyššie uvedeného v súlade s § 30 OZ súd dospel k záveru, že revolvingová zmluva je neplatná. Z uvedeného dôvodu sa nezaoberal splnením zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy. Keďže záložná zmluva a dohoda o blankozmenke majú akcesorický vzťah k hlavnému záväzku, ktorým je zmluva o revolvingovom úvere, určenie neplatnosti hlavného záväzkového vzťahu má za následok aj neplatnosť vedľajších záväzkových vzťahov, ktorými bol hlavný záväzkový vzťah zabezpečený a ktorý týmto strácajú opodstatnenosť.
21. Ohľadom nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v 1. a 2. rade v konaní neodôvodnili otázku primeranosti uplatneného nároku.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu. Žalujúca strana bola v konaní úspešná len čiastočne z pôvodných 10 uplatnených nárokov v súvislosti so zmenami petitu po otvorení pojednávania súd rozhodoval o 4 nárokoch z v troch bola žalujúca strana úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.