Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Pc-1-2020.pdf
PDF · 124.85 KB
Case nature
Area
Subarea
24Pc/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou, v právnej veci navrhovateľa T.. G. G., nar. X.X.XXXX, bytom J. nad P., štátny občan SR a plnoletého dieťaťa G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. W. XXX, T.-I., v konaní zastúpený T.. Y. U., nar. X.X.XXXX, bytom H. W. XXX, T.-I., o zníženie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 14.1.2020 žiadal aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu - synovi G. G. (ďalej len „odporca“), ktorá bola určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/69/2014 zo dňa 15.6.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 CoP/74/2016 zo dňa 25.10.2016. Ako dôvod uviedol, že v čase rozhodovania súdu bola matka na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti poberá mzdu okolo 1 500 Eur mesačne. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s priateľkou. O novembra 2019 je vedený na Úrade práce v J. nad P.. Trpí chronickou nespavosťou. Priateľka pracuje za minimálnu mzdu na Mestskom úrade v B. J.. Poberá výsluhový dôchodok 380 Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére vo výške 130 Eur. Vyživovaciu povinnosť žiadal znížiť na 50 Eur mesačne.
2. Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.2.2020 uviedol, že s návrhom otca nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ bol do roku 2013 zamestnaný v služobnom pomere príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Na základe vlastnej žiadosti bol uvoľnený zo služobného pomeru po odslúžení 15 rokov s nárokom na odchodné vo výške cca 5.000,- Eur, ktoré mu bolo priznané a vyplatené a s výsluhovým dôchodkom vo výške cca 384,25 Eur vyplácaným mesačne. V konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/69/2014, súd zistil, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru si žalobca podal dobrovoľne a teda bol si vedomý svojich dvoch vyživovacích povinností, ktoré má súdom určené. Na základe už vykonaného súdneho dokazovania má za to, že svojou ľahkovážnosťou sa vzdal finančne výhodnejšieho zamestnania a privodil si nižší príjem dobrovoľne. Čo sa týka hľadania si pracovných príležitostí, odporca uviedol, že navrhovateľ ukončil II. stupeň vysokoškolského vzdelania na L. univerzite v L. v odbore vychovávateľ. Súčasne uviedol, že je vyučený ako nástrojár (mechanik - nastavovač) a práce v strojárskom priemysle, ktoré môže vykonávať na základe jeho vzdelania je na pracovnom trhu dostatok a to dokonca aj v okolí jeho bydliska. Navrhovateľ od doby priznania a výplaty výsluhového dôchodku teda od roku 2013 už viackrát podal na súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti. Naposledy súdu doručil návrh na zníženie výživného pre odporcu, pričom toto konanie bolo vedené Okresným súdom O. pod č. 15Pc/8/2018, kde súd po vykonaní dokazovania jeho návrh zamietol. Čo sa týka žalobcom uvádzaných podstatných zmien pomerov teda zdravotnej spôsobilosti žalobcu, kde predložil súdu opakovane v
súčasnosti a tak ako aj v konaní sp. zn. 26P/69/2014 správu z lekárskeho neurologického vyšetrenia T.. O. Y. zo dňa 18.7.2013 k tomuto uviedol, že súd sa zaoberal predmetnou lekárskou správou v konaní sp. zn. 26P/69/2014, preto sa k tomuto nevyjadrujem avšak navrhujem súdu, aby sa oboznámil s výsledkami dokazovania uvedeného konania a vzal ich v úvahu aj v tomto konaní. Vo vzťahu k majetkovým pomerom navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nadobudol v roku 2018 do výlučného vlastníctva darovacou zmluvou od svojej príbuznej Q. T., ktorá je sestrou matky navrhovateľa, nehnuteľnosť a to rodinný dom súpisné číslo XX/XX a príslušný pozemok o výmere XXX m2 v katastrálnom území J. nad P. - L.. V uvedenom rodinnom dome býva spoločne s jeho priateľkou a príbuznou Q. T.. Nehnuteľnosť v roku 2018 po nadobudnutí žalobcom prešla rozsiahlou rekonštrukciou, ktorú realizoval žalobca svojpomocne a na túto mu podľa jeho predchádzajúcich výpovedí ako svedka pred súdom požičala jeho matka a priateľka N. W. (dôkazy čestné prehlásenia a zápisnica z pojednávania č.k. 15Pc/8/2018). Rovnako túto dofinancoval aj z predaja jeho nehnuteľnosti teda bytu č. XX na ulici X. XXX v J. nad P.. Žalobca bol do roku 2018 teda výlučným vlastníkom dvoch nehnuteľností , a to - bytu č. XX, na ulici X. XXX v J. nad P., v ktorom býval od roku 2011 a zároveň v roku 2018 nadobudol do výlučného vlastníctva rodinný dom s pozemkom J. nad P., L. XX/XX. Tieto nehnuteľnosti nemal zaťažené hypotekárnym úverom. Čo sa týka vlastníctva bytu navrhovateľ v presne nezistenom období roka 2018 účelovo tesne pred podaním jeho posledného návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa zo dňa 11.06.2018 sp. zn. 15Pc/8/2018 previedol predmetný byt do vlastníctva jeho otca. Neskôr v roku 2019 túto nehnuteľnosť predal, ako to vyplýva z listu vlastníctva LV XXXX a z predaja dofinancoval rekonštrukciu rodinného domu, ktorý nadobudol od Q. T.. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami má odporca za to, že aj v tomto prípade navrhovateľ špekuloval a opätovne účelovo (ako aj v minulosti) s cieľom zníženia vyživovacej povinnosti po dohode s Q. T. odstúpil od darovacej zmluvy a dňa 08.11.2019 doručil katastru nehnuteľností SR Dohodu o odstúpení od darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 08.11.2019 pod číslom Z-2739/2019, 1116/2019, ktorá bola právnym podkladom na zmenu vlastníka uvedenej nehnuteľnosti späť na predchádzajúceho vlastníka Q. T., s ktorou býva. Z rodinných zdrojov navrhovateľa je mu známe, že navrhovateľ a Q. T. sa spolu dohodli na tom, že ju pred smrťou doopatruje a ona mu daruje jej rodičovský dom pod podmienkou zriadenia vecného bremena, teda práva na doživotné užívaniu nehnuteľnosti rodinného domu popisné číslo XX/XX. Z tohto dôvodu bolo na nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno v podobe práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech Q. T.. Nehnuteľnosť prešla celkovou rekonštrukciou, nadstavbou a boli vybudované prípojky na plyn a vodu. Vzhľadom na príjem z výsluhového dôchodku a príležitostného vykonávania brigád, ktoré už predchádzajúcich konaniach dokladoval súdu, by si navrhovateľ tak, ako preukázal svoje finančné príjmy nemohol dovoliť financovať stavebné práce na v tom čase vlastnom rodinnom dome, a zároveň si plniť vyživovaciu povinnosť na obe deti ako aj uhrádzať poplatky súvisiace s bývaním. Z uvedeného vyplýva, že žalobca uviedol súd do omylu čo sa týka výšky jeho príjmov a pokúša sa o to aj v tomto prípade. Navrhovateľ sa o odporcu nezaujíma, nestretáva sa s ním. Mimo určeného výživného vôbec neprispieva. Neposiela darčeky k narodeninám ani na P. s vyjadrením, že sú zaplatené už vo výživnom. Neprispel ani na stužkovú slávnosť ani na aktivity odporcu, ktoré vyvíja v súvislosti so štúdiom.
3. Ako svoje výdavky uviedol 47,50 Eur náklady na internátne ubytovanie mesačne, 120 Eur mesačne náklady na stravu, 20 Eur mesačne cestovné, 20 Eur ročne poplatok za ISIC kartu, 30 Eur mesačne permanentka do posilňovne, 20 Eur mesačne skriptá a pomôcky pre štúdium, 92 Eur v mesiaci 2/2020 uhradená záloha na geografickú výskumnú exkurziu usporiadanú školou, ktorá je povinná pri získaní kreditov v študijnom programe, 12 Eur mesačne telefónny paušál, 50 Eur mesačne náklady na oblečenie, 30 Eur mesačne ako PHM do OMV používané cez víkendy a voľná počas štúdia. Ostatná starostlivosť matky v mieste trvalého bydliska - strava, pranie, hygiena, bývanie zakúpenie notebooku v hodnote 650 Eur pre potreby štúdia.
4. Navrhovateľ prostredníctvom mailového podania zo dňa 17.5.2020 uviedol, že jeho výdavky predstavujú naďalej plyn 70 Eur, elektrina 45 Eur a voda 30 Eur, pričom polovicou sa na nich podieľa jeho priateľka. Ďalej výdavky predstavujú 15 Eur internet, 20 Eur telefón a 130 Eur ako výživné na dcéru. V septembri čakajú s priateľkou bábätko, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky. O aké výdavky a v akej výške neuviedol.
5. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.7.2020 odporca uviedol, že navrhovateľ periodicky žiada o zníženie jeho vyživovacích povinností pod rôznymi odôvodneniami - najčastejšie zmenou v majetkových pomeroch. Tie spočívajú v tom, že účelovo mení vlastnícke práva k nehnuteľnostiam po dohode so svojimi rodinnými príslušníkmi - v tomto prípade so svojou tetou. Toto navrhovateľ urobil aj v predošlom
konaní a to k nehnuteľnosti, ktorú v tom čase vlastnil (byt), ktorý previedol na svojho otca, ktorý bol ubytovaný v DSS J. nad P., kde sa aj v súčasnosti nachádza. Zastáva názor, že navrhovateľ aj vzhľadom na svoje vzdelanie má možnosť si zabezpečiť aj ďalší príjem a riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Narodenie ďalšieho dieťaťa nemožno brať v tomto čase do úvahy, nakoľko tento stav ešte nenastal.
6. Na pojednávaní konanom dňa 21.7.2020 vykonal súd dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah predmetného spisu ako aj spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/69/2014 a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že v období od 10/2019 do 5/2020 poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 25 Eur. Jeho otec žije asi tretí rok v Domove sociálnych služieb v J. B. P.. Vo vzťahu k odstúpeniu od darovacej zmluvy uviedol, že tam bola dohoda, že tento rodinný dom opraví z tetiných úspor (aj z priateľkiných) s tým, že teta tam bude mať vecné bremeno ale v súčasnej dobe sa s ňou žiť nedá a preto s priateľkou rozmýšľajú, že sa presťahujú na 2-izbový byt na adrese L. XXX/XXX. Jeho priateľka je už týždeň doma a už nebude chodiť do práce a bude poberať len materský príspevok.
8. Z výpovede odporcu súd zistil, že má geneticky danú náchylnosť k nákaze na zubnej sklovine ako aj plytké korene. Už nemá 6 svojich trvalých zubov. Naposledy v 3/2020 musela mama zaplatiť 600 Eur za zirkónový mostík pre 4 zuby. Naďalej brigáduje v Kauflande, no príjem 300-400 Eur môže dosahovať jedine cez prázdniny, nakoľko cez školský rok chodí do školy v X. a brigádu má v B. T. nad P., takže môže brigádovať jedine cez víkendy a vtedy si zarobí tak okolo 100 Eur. K priloženým dokladom uviedol, že sa jedná o záznam z poskytnutia prvej pomoci, nakoľko cez víkend musel ísť na pohotovosť, kde mu vytrhli dva zuby, lebo ich už mal zhnité a za to zaplatil 57 Eur.
9. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/69/2014-133 zo dňa 15.6.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/74/2016-149 zo dňa 25.10.2016, právoplatného 30.11.2016 súd zistil, že okrem iného navrhovateľovi bola stanovená vyživovacia povinnosť voči v tom čase maloletému odporcovi na 160 Eur mesačne. Vzájomný návrh otca odporcu na zníženie vyživovacej povinnosti bol zamietnutý. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia sa okrem iného konštatuje - „s poukazom na zistené pomery účastníkov konania má súd za to, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný, preto ho zamietol. Pri svojom rozhodovaní súd neakceptoval skutočnosť, že otec detí od 5.5.2013 poberá výsluhový dôchodok 364,04 Eur mesačne, pretože sa otec výlučne svojím zavinením, keďže bez vážneho dôvodu ukončil služobný pomer príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, z ktorého dosahoval v roku 2012 čistý priemerný mesačný príjem 874,94 Eur a v období od 1 - 4/2013 - 846,95 Eur. Vzhľadom na uvedené súd neprihliadal na nižší príjem otca detí, ktorý dosahoval po ukončení služobného pomeru, z titulu poberania výsluhového dôchodku, ale bral do úvahy jeho príjem od posledného zamestnávateľa Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS O. a táto skutočnosť teda nemohla byť ani na ujmu maloletých detí, ktoré sú výživou odkázané na svojich rodičov, a preto nemôže byť ani dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletých deťom. Otec v konaní síce tvrdil, že služobný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov. Takéto tvrdenie považoval súd za účelové, keďže otec svoju žiadosť o ukončenie služobného pomeru vôbec neodôvodnil. Navyše vzhľadom na vyjadrenie zamestnávateľa otca o tom, že otec si plnil služobné úlohy podpriemerne a nie úplne dodržiaval služobnú disciplínu, súd zastáva názor, že otec nemal úprimný záujem o uvedenú prácu a preto sa jej vzdal bez dôležitého dôvodu. Okrem toho súd považuje za potrebné uviesť, že má pochybnosti o majetkových pomeroch otca i s poukazom na to že jeho mesačné výdavky, ktoré špecifikoval vo výške 368,91 Eur mesačne, evidentne prevyšujú jeho výsluhový dôchodok, pričom v týchto výdavkoch nie je zahrnutá strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť, atď.. Otec v konaní tvrdil, že jeho matka mu pomáha tým, že m udáva rôzne veci z úrody a finančne mu vypomáha 10-20 Eur mesačne. Toto tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal. Navyše, je zrejmé, že suma 10 - 20 Eur mesačne nemôže postačovať na úhradu ďalších potrieb otca. Pochybnosti o majetkových pomeroch otca súd vyvodil aj z toho, že otec chodieva na dovolenky, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky. K tomuto otec uviedol, že napr. dovolenku v Turecku, Vianoce v Rakúsku platila jeho priateľka. Toto tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal.“
10. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 15Pc/8/2018-107 zo dňa 18.10.2018, právoplatného dňa 23.11.2018, súd zistil, že navrhovateľ podal 28.3.2018 návrh na zníženie výživného na odporcu, ktorý súd zamietol. V odôvodnení sa okrem iného konštatuje „pokiaľ ide o kritérium možností, schopností a majetkových pomerov navrhovateľa, súd predovšetkým (ako aj v čase poslednej úpravy výživného)
nezohľadnil, že navrhovateľ poberá len výsluhový dôchodok vo výške 365,05 eur, a to z dôvodu, že tento sa bez vážneho dôvodu vzdal svojho služobného pomeru v ZVJS k 04.05.2013 a odvtedy sa riadne nezamestnal (s výnimkou prác vykonávaných dočasne na základe dohôd). Súd má za to, že navrhovateľ, pokiaľ na vlastnú žiadosť ukončil služobný pomer v ZVJS, čoho dôsledkom je fakt, že je poberateľom len výsluhového dôchodku (ktorú skutočnosť navrhovateľ opakovane zdôrazňoval), vzdal sa dobrovoľne lepšieho zárobku, pričom v konaní nepreukázal, že by sa tak stalo z ospravedlniteľných a akceptovateľných dôvodov. Takéto počínanie však nemôže ísť na vrub detí, ku ktorým má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť. Pred ukončením služobného pomeru v ZVJS navrhovateľ dosahoval príjem období 01/2013 do 04/2013 v sume 846,95 eur, v máji 2013 v sume 121,22 eur, pri jeho ukončení dostal navyše odchodné. Pokiaľ sa na základe vlastného uváženia navrhovateľ rozhodol pomer ukončiť s vedomím, že jeho príjmom bude len výsluhový dôchodok, táto okolnosť na plnenie jeho vyživovacej povinnosti nemá žiaden vplyv. “
11. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ aj v konaní sp. zn. 15Pc/8/2018 považoval ako jeden z dôvodov na zníženie vyživovacej povinnosti skutočnosť, že odporca brigádnicky pracuje, súd v rozsudku konštatoval
- „pokiaľ v konaní vyšlo najavo, že v tomto čase (na rozdiel od času minulej úpravy výživného) odporca brigáduje popri svojom štúdiu ako pokladník v Kauflande v B. T. nad P. a mesačne si privyrobí cca 300,- eur, súd konštatuje, že toto v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu odporcu. Práve naopak, ak popri dennom štúdiu (navyše v maturitnom ročníku gymnázia) odporca inkasuje peniaze titulom brigádnickej činnosti, ktorými hradí výdavky v rámci svojich spoločenských a kultúrnych aktivít primeraných veku, resp. ktoré si sporí na výdavky, na ktoré mu výživné od rodičov nepostačuje, prípadne ak si zodpovedne peniaze šetrí (odporca uviedol, že si peniaze odkladá na čas, keď už popri škole neskôr nebude stíhať brigádovať, a dokonca z takto nasporených peňazí si sám kúpil ojazdené auto), táto snaha odporcu môže byť jedine ak tak ocenená. Určite však nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom, aby si ktorýkoľvek z rodičov ponížil tomu adekvátne vyživovaciu povinnosť voči takto dobrovoľne si privyrábajúcemu dieťaťu, ktoré sa svojou usilovnosťou snaží odbremeniť svojich rodičov od financovania čo i len časti svojich osobných výdavkov.“
12. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ aj v konaní sp. zn. 15Pc/8/2018 považoval ako jeden z dôvodov na zníženie vyživovacej povinnosti skutočnosť, že matka odporcu nastúpila do zamestnania, súd v rozsudku konštatoval - „možnosti a schopnosti, t.j. v užšom nazeraní výška príjmu rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, skôr len okrajovo vplýva na určenie výšky výživného. Totiž, pokiaľ majetkové pomery tohto rodiča sú lepšie, ako pomery výživou povinného subjektu (spravidla druhého rodiča), tieto „lepšie pomery“ sa prejavujú v širšom rozsahu a materiálne vyššej kvalite zabezpečovania bezprostrednej osobnej starostlivosti, ale nepodmieňujú automaticky modifikáciu výšky vyživovacej povinnosti výživou povinného rodiča. Inými slovami, zvýšenie príjmu na strane rodiča, ktorý má dieťa osobnej starostlivosti, paušálne nevedie k (proporcionálnemu) zníženiu výživného výživou povinného rodiča. Súd teda zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie / zmenu výživného považuje majetkové pomery povinnej osoby a odôvodnené potreby dieťaťa, a hoci dieťa má zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča. Pri opačnom výklade by sa totiž rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti, (aj špekulatívne zámerne) prakticky nikdy nesnažil mať vyšší príjem, pretože by jeho zvýšenie bez ďalšieho malo viesť k zníženiu výživného druhého rodiča, na čo by doplácalo iba dieťa, a to nemožno pripustiť. Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, dieťaťu dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery druhého rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne...“
13. Z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS, Útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom Šagátova ul. č. 1, Bratislava zo dňa 30.6.2019 vyplýva, že od 1.7.2019 došlo k zvýšeniu výsluhového dôchodku u navrhovateľa na 384,25 Eur.
14. Z oznámenia Mesta B. J. zo dňa 31.12.2018 vyplýva, že priateľka navrhovateľa N. W. poberá funkčný plat vo výške 536 Eur.
15. Z lekárskej správy T.. Y., neurológa vyplýva, že navrhovateľ dlhodobo trpí nespavosťou.
16. Z platobného dokladu SIPO II súd zistil, že za plyn navrhovateľ hradí 70 Eur, za elektrinu 45 Eur a Považskej vodárenskej spoločnosti, a.s. hradí 30 Eur mesačne. Spoločnosti SWAN hradí 14,99 Eur mesačne.
17. Z výpisu z účtu matky odporcu vyplýva, že odporcovi posiela mesačne sumu 120 Eur ako stravné, hradí internát 47,50 Eur mesačne, prispieva na cestovné, kúpu permanentky do posilňovne ako aj na nákupy.
18. Z potvrdenia Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta vyplýva, že odporca je študentom denného štúdia predmetov biológia a geografia - denná forma.
19. Ako vyplýva z LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. L. vlastníkom rodinnému domu súp.č. XX na parc.č. XX a rodinného domu súp. č XX na parc.č. XX, ako aj podielovým spoluvlastníkom pozemku KNE parc.č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako to vyplýva z LV č. XXXX pre k.ú. L. sa na základe Dohody o odstúpení od darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 8.11.2019 stala Q. T. (teta navrhovateľa). Ako vyplýva z LV č. XXXX k. ú. J. nad P. k bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. XX, bolo vlastnícke právo v roku XXXX na základe kúpnej zmluvy prevedené na tretie osoby.
20. Z potvrdenia úradu práce, sociálnych služieb a rodiny Trenčín zo dňa 31.3.2020 vyplýva, že navrhovateľ bol od 30.10.2019 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
21. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že navrhovateľovi bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 25,40 Eur.
22. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že odporca bol v spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. zamestnaný na dohodu o brigádnickej práci študentov s vymeriavacím základom za 1 - 5/2020 v priemernej výške 359,29 Eur. Od júla 2020 je v uvedenej spoločnosti vedený ako zamestnanec.
23. Z priloženého záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci vyplýva, že dňa 29.3.2020 odporca vyhľadal pohotovosť z dôvodu bolesti zubov, kedy za ošetrenie (a vytrhnutie dvoch zubov) uhradil 57 Eur. Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že odporca uhradil za zirkónový mostík 600 Eur. Z pokladničných dokladov predložených na pojednávaní odporcom vyplýva že v 7/2020 uhradil za trojlôžkovú výplň zubov 85 Eur.
24. Z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky vyplýva, že priemerná mesačná mzda v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc bola za prvý kvartál roku 2020 vo výške 1 126 Eur a v odvetví priemysel 1 144 Eur.
25. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
28. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj ne neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
31. Jednou z najdôležitejších vyživovacích povinností je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a je založená na princípe solidarity zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí okrem iných aj vek, zdravotný stav, štúdium, atď.. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese - prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 383 s.)
32. Pre posúdenie predpokladov pre zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť zistené, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť i výšku výživného. Zmena pomerov sa musí týkať tých skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd môže rozhodnúť o zmene výživného pre plnoleté dieťa len na návrh oprávneného alebo povinného. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Už v čase rozhodovania musí byť zmena pomerov evidentná oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, lebo len tak je splnená základná obligatórna podmienka na zmenu výživného.
33. Na základe vykonaného dokazovania a po aplikácii vyššie uvedených právnych predpisov dospel súd k záveru, že podaný návrh je nedôvodný v celom rozsahu.
34. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil skutočnosťou, že od poslednej úpravy nastúpila matka odporcu do zamestnania ako aj skutočnosťou, že odporca si privyrába formou brigád. Nakoľko sa jedná o totožné argumenty ako v podaní, ktorým odôvodňoval zníženie vyživovacej povinnosti v konaní sp. zn. 15Pc/8/2018 súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi vyslovenými v rozsudku v predmetnom konaní (body 9, 10, 11 a12) a keďže neboli v konaní zo strany navrhovateľa preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie iného záveru, súd na ne v plnom rozsahu poukazuje.
35. Ako navrhovateľ ďalej uviedol, dôvodom na podanie návrhu bola aj skutočnosť, že jeho jediným príjmom je výsluhový dôchodok vo výške 380 Eur. Aj v tejto časti súd opäť konštatuje, že tak ako už súdy v konaní sp. zn. 26P/69/2014 a v konaní sp. zn. 15Pc/8/2018 dospel tiež k záveru, že navrhovateľ sa dobrovoľne vzdal lepšieho zárobku u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa. Pokiaľ sa na základe vlastného uváženia navrhovateľ rozhodol pomer ukončiť s vedomím, že jeho príjmom bude len výsluhový dôchodok, ako aj s vedomím existencie jeho dvoch vyživovacích povinností, táto okolnosť na plnenie jeho vyživovacej povinnosti nemá žiaden vplyv. Naviac, keď z údajov štatistického úradu vyplynulo že priemerná mesačná mzda v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc bola za prvý kvartál roku 2020 vo výške 1 126 Eur (z konania 15Pc/8/2018 vyplynulo, že navrhovateľ absolvoval rekvalifikačný kurz ako ošetrovateľ) a v odvetví priemysel 1 144 Eur (odporca uviedol, že navrhovateľ je vyučený mechanik - nastavovač, uvedené tvrdenie navrhovateľ nerozporoval). Navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by mu bránili zamestnať sa a dosahovať tak ďalší príjem. V čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti na odporcu (konanie sp. zn. 15pc/8/2018) bol navrhovateľ poberateľom výsluhového dôchodku ako aj príjmu na základe dohôd o vykonávaní pracovnej činnosti
(ktorý príjem predstavoval približne 80 Eur mesačne). V rozhodnom čase už síce navrhovateľ nebol poberateľom príjmu na základe dohôd o vykonávaní pracovnej činnosti, no vzhľadom k tomu, že mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti (ako uviedol na pojednávaní v čase od 10/2019 do 5/2020), ktorú predtým nepoberal ako aj vzhľadom k tomu, že mu výška výsluhového dôchodku vzrástla o približne 20 Eur a výška príjmu jeho priateľky vzrástla o 56 Eur, možno konštatovať, že na strane príjmov navrhovateľa od posledného rozhodovania nenastala žiadna výrazná zmena.
36. Navrhovateľ v konaní sp. zn. 15Pc/8/2018 preukázal výdavky na bývanie v sume 75,73 eur mesačne (nájomné, fond opráv, elektrina), daň z nehnuteľnosti v sume 9,67 eur ročne, miestny poplatok za komunálny odpad v sume 72,89 eur ročne. V predmetnom konaní preukázal výdavky vo výške 87,50 Eur (plyn, elektrina a voda v celkovej výške 145 Eur, z čoho polovicu hradí navrhovateľova priateľa a internet 15 Eur). Výdavky na výživné na dcéru vo výške 130 Eur existovali aj v čase posledného rozhodovania o výživnom. Na strane navrhovateľa teda taktiež nenastala ani taká podstatná zmena v jeho výdavkoch, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky určeného výživného.
37. V čase posledného rozhodovania súdu bol odporca študentom 4.ročníka gymnázia v B. T. nad P.. Preukázané boli výdavky na dopravu do školy 30,- eur mesačne, obedy v školskej jedálni 28,- eur mesačne, telefón 16,- eur mesačne, výdavky na stužkovú 300,- eur, učebnice na cudzie jazyky 16,77 eur, oblek na stužkovú 200,- eur, topánky na stužkovú 45 eur, poplatok za stomatologické vyšetrenie 200,- eur. U odporcu tak došlo k zmene pomerov už len tým, že v čase súčasného rozhodovania je študentom vysokej školy, čím sa preukázateľne zvýšili výdavky na stravné (v súčasnosti 120 Eur mesačne), ako aj internátne ubytovanie (47,50 Eur mesačne). Výdavky na hygienu, oblečenie ako aj telefón zostali v porovnateľnej výške. Výdavky na stužkovú, oblek ako aj topánky síce odpadli, no pribudli výdavky na skriptá a pomôcky na štúdium, zakúpenie notebooku vo výške 650 Eur ako aj ďalšie činnosti organizované školou - napr. geografická výskumná exkurzia. Taktiež je možné konštatovať výrazné zvýšenie výdavkov na zubára. Kým v konaní sp. zn. 15Pc/8/2018 boli preukázané výdavky vo výške 200 Eur ročne, v súčasnosti, za necelých sedem mesiacov roka 2020 predstavovali jeho výdavky súhrne sumu 742 Eur, čo je na mesiac suma vo výške 106 Eur. U odporcu teda došlo k zvýšeniu jeho výdavkov, čo opäť neodôvodňuje zníženie výživného ani len z časti.
38. Vo vzťahu k majetkovým pomerom navrhovateľa súd uvádza, že jeho nakladanie s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve možno hodnotiť minimálne ako zarážajúce. Byt vo výlučnom vlastníctve navrhovateľ bezodplatne v roku 2018 scudzil otcovi (ktorý asi tretí rok žije v Domove sociálnych služieb) len preto, aby tento vlastnícke právo k nemu o približne rok nato odplatne previedol na tretie osoby. Ďalšiu nehnuteľnosť (rodinný dom) zrekonštruoval, no približne dva mesiace pred podaním návrhu na zníženie výživného odstúpil od darovacej zmluvy (na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu), nehovoriac o tom, že na jeho prerobenie si navrhovateľ mal zobrať úver vo výške 25 000 Eur. Ďalej v konaní sp. zn. 15Pc/8/2018 navrhovateľ uviedol, že si na rekonštrukciu zobral úver, ktorý splácala jeho partnerka, matka a teta. V tomto konaní však na pojednávaní uviedol, že „rodinný dom opravil z tetiných úspor (Eviných aj z priateľkiných)“. Okrem zrejmej nekonzistentnosti tvrdení navrhovateľa potom vyvstáva otázka, ak bol rodinný dom financovaný z úspor žien žijúcich s navrhovateľom, na čo navrhovateľ použil sumu vo výške 25 000 Eur. Bez ohľadu však na uvedené, je možné konštatovať, že navrhovateľ sa v priebehu približne dvoch rokov vzdal vlastníckeho práva nie k jednej ale rovno k dvom nehnuteľnostiam a to navyše bezodplatne, čím sa opakovane dobrovoľne vzdal potencionálneho príjmu, ktorý by mu postačoval na úhradu výživného pre syna až do ukončenia jeho štúdia na vysokej škole.
39. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností bolo možné dospieť k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti podaného návrhu, z ktorého dôvodu ho potom súd zamietol. Na uvedenom závere nemenila nič ani skutočnosť, že navrhovateľova priateľka bola v čase rozhodovania súdu týždeň na materskej dovolenke.
40. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia, a teda tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.