Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-74-2016.pdf
PDF · 127.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/74/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti a to : J. J., nar. XX.XX.XXXX a P. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Y., deti rodičov: matky Mgr. P. Q., bytom T. A. XXX, štátnej občianky SR, a otca Mgr. J. J., bytom L. nad V., X. XXX/ XXX, štátneho občana SR, zast. Mgr. K. B., advokátom, so sídlom v I., V. 1, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. júna 2016, č. k. 26P/69/2014-133, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. sumou 160,- eur mesačne a na výživu maloletej P. sumou 130,- eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.11.2015, čím zvýšil jeho doterajšiu vyživovaciu povinnosť pre maloletého J. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne a pre maloletú P. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne. Dlh na výživnom pre maloletého J. za obdobie od 01.11.2015 do rozhodnutia súdu vo výške 210,- eur, otcovi povolil splácať k rukám matky, popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 8,75 eur, s účinnosťou zaplatenia prvej splátky dlžného výživného v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Dlh na výživnom pre maloletú P. za obdobie od 01.11.2015 do rozhodnutia súdu vo výške 210,- eur, otcovi povolil splácať k rukám matky, popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 8,75 eur, s účinnosťou zaplatenia prvej splátky dlžného výživného v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, čím sa v časti výšky výživného mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/307/2011-99 zo dňa 08.12.2011 pre maloletého J. a rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/143/2009-57 zo dňa 27.10.2009 pre maloletú P.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k mal. deťom, u J. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne a u P. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne dôvodiac, že od posledného rozhodovania o rozsahu vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom sa mu dramaticky zmenili schopnosti a možnosti prispievať na výživu detí, pre zdravotné problémy, ktoré mu bránia plnohodnotne sa zamestnať, ktoré boli tiež príčinou straty
posledných jeho zamestnaní. V súčasnosti je z uvedených dôvodov nezamestnaný s mesačným príjmom 362,- eur. Finančne mu musia pomáhať rodičia. Býva v byte, na ktorý mu prispela matka. Mesačné náklady na byt sú 100,- eur, po odpočítaní všetkých nevyhnutných nákladov mu na živobytie zostáva mesačne cca 50,- eur. Na pojednávaní dňa 08.01.2016 uviedol, že výšku výživného ponecháva na úvahe súdu, s tým, že sa nebráni uzatvoreniu rodičovskej dohody v tom zmysle, že by prispieval na výživu mal. J. 90,- eur a mal. P. 60,- eur mesačne. V súčasnosti poberá len výsluhový dôchodok 364,04 eur. Pri ukončení služobného pomeru mu bolo vyplatené odchodné cca 6.000,- eur, ktoré už spotreboval.
3. Matka nesúhlasila s návrhom na zníženie výživného, naopak navrhovala zvýšenie výživného na sumu 160,- eur pre každé z detí dôvodiac, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko mal. J. navštevuje od 09/2015 U., s čím má spojené zvýšené výdavky. Maloletá P. navštevuje 8. ročník ZŠ v F. E.. Podľa nej otec nedôvodne ukončil služobný pomer u svojho zamestnávateľa. Mala pochybnosti o skončení služobného pomeru otca tak, ako to uviedol otec na pojednávaní, nakoľko mal disciplinárne problémy. Zastávala názor, že otec vzhľadom na svoj vek a vzdelanie má možnosť zabezpečiť si ďalší príjem a riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
4. Kolízna opatrovníčka považovala návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný, žiada ho v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že na strane mal. detí došlo k zásadnej zmene pomerov, preto doporučila, aby súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel, výšku výživného ponechala na úvahe súdu.
5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/307/2011-99 zo dňa 08.12.2011 bola otcovi zvýšená vyživovacia povinnosť k maloletému J. J. na 130,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011. Matka bola rozvedená, pracovala ako policajtka, s priemerným mesačným príjmom cca 800,- eur netto. Poberala prídavky na dve deti spolu vo výške 44,02 eur mesačne. Otec bol rozvedený. Od 01.09.2011 pracoval ako referent režimu v Y.. s priemerným mesačným príjmom cca 720,- eur mesačne. Rodičia mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. P.. Mal. J. mal 12 rokov. Bol žiakom 6. ročníka základnej školy. Nosil okuliare a často navštevoval zubnú ambulanciu. Chodil do počítačového krúžku, ktorý bol bez poplatku.
6. Otec detí v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok 364,04 eur mesačne. Má výdavky na bývanie 91,58 eur mesačne, býva v jednoizbovom byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Platí poplatky za internet 8,99 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 5,86 eur ročne, poplatok za komunálny odpad 34,82 eur ročne, telefón 10,- eur mesačne a deťom šetrí po 9,96 eur mesačne. Má výdavky na cestovné cca 15,- eur mesačne.
7. Z oznámenia bývalého zamestnávateľa otca Z. je zrejmé, že otec bol v služobnom pomere príslušníka I. od 01.06.1999. Do tohto ústavu bol preložený dňa 01.09.2011 z Y. a Y. D.. Po preložení do ich ústavu vykonával funkciu referenta režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, a to až do skončenia služobného pomeru dňom 04.05.2013. Počas sledovaného obdobia od 01/2012 až do skončenia služobného pomeru sa voči otcovi detí viedlo disciplinárne konanie dvakrát: dňa 14.04.2012 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie podľa § 53 ods. 1 písm. a) z. č. 73/1998 Z. z. a druhýkrát dňa 18.07.2012 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného príjmu podľa § 53 ods. 1 písm. b) z. č. 73/1998 Z. z.. Obe opatrenia mu boli zahladené dňa 01.01.2013. Služobný pomer skončil na jeho vlastnú žiadosť dňa 04.05.2013. Keďže skončil na vlastnú žiadosť, iné voľné pracovné pozície mu neboli ponúkané. V roku 2012 dosahoval otec detí čistý priemerný mesačný príjem 874,94 eur a v období od 01/ - 04/ 2013 - 846,95 eur. V máji 2013 dosiahol čistý príjem 121,22 eur. Zo správy zamestnávateľa vyplynulo, že za uvedené obdobie sa okrem zvýšenia rizikového príplatku o 10,- eur (u niektorých funkčných miesť, vrátane funkčného miesta, na ktorom bol do skončenia služobného pomeru zaradený otec detí) a valorizácie za príslušné obdobia sa neupravovali služobné príjmy príslušníkom I. iným plošným spôsobom. Zmena výšky platu sa odvíja jednak od zákonných nárokov príslušníka, ale aj od kvality plnenia úloh a dodržiavania služobnej disciplíny. Vzhľadom na podpriemerné plnenie služobných úloh a nie úplné dodržiavanie služobnej disciplíny u otca detí, vyslovil predpoklad, že u neho by k nárastu služobného príjmu, okrem zákonných nárokov, nedošlo.
8. Z písomnej žiadosti otca zo dňa 23.04.2013 o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka I. je zrejmé, že otec požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka I. podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov na vlastnú žiadosť, bez uvedenia dôvodu a to dohodou ku
dňa u 04. mája 2013. Otcovi detí bolo pri uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka I. v mesiaci jún 2013 vyplatené odchodné vo výške 7.343,38 eur.
9. Matka detí je vydatá, manželstvo uzatvorila dňa 10.11.2012 s Mgr. L. Q.. Manžel matky má dve vyživovacie povinnosti spolu vo výške 420,- eur mesačne, určené rozsudkom Okresného súdu B. V. č. k. 12C/351/2009-101 zo dňa 04.11.2010. Je zamestnaný u zamestnávateľa F., u ktorého v roku 2014 dosiahol čistú mzdu spolu vo výške 17.073,10 eur a od 01 - 09/2015 - 13.052,45 eur. Matka detí je zamestnaná u zamestnávateľa F., kde v roku 2014 dosiahla čistú mzdu vo výške 8.809,44 eur, daňový bonus 471,02 eur, náhradu DN 1.299,15 eur a v období od 01 - 09/2015 čistú mzdu 317,54 eur, náhradu DN 5.052,10 eur. Dňa 31.03.2015 jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému L. Q.. Od októbra 2015 poberá matka rodičovský príspevok 203,20 eur. S manželom a deťmi žijú v rodinnom dome, ktorý má matka detí vo výlučnom vlastníctve. Náklady na bývanie predstavujú 100,- eur za plyn, energie 60,- eur mesačne, komunálny odpad 98,80 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 20,34 eur ročne, poistenie domácnosti 120,- eur ročne, vývoz splaškového odpadu 40,- eur mesačne, za vodu platí 20,32 eur mesačne, poistenie majetku 96,30 eur ročne. Matka detí musela zaplatiť za prevedené práce na miestnej komunikácii a chodníka 1.428,26 eur.
10. Maloletý J. navštevuje od 09/2015 gymnázium M.R. V. v Z. F. nad V.. Má zvýšené výdavky na cestovné 30,- eur mesačne, na školské potreby 20,- eur, jazykové učebnice 35,- eur. Maloletý sa stravuje v školskej jedálni, kde platí cca 30,- eur. Maloletý sa zúčastnil lyžiarskeho výcviku od 21.03 do 25.03.2016. Lyžiarska výstroj stála cca 150,- eur a maloletý dostal vreckové 30,- eur. Mal. J. je členom futbalového klubu FC F. E., kde má výdavky na dopravu cca 10,- eur mesačne a na športové potreby. Maloletý mal náklady na zubára cca 100,- eur ročne, na zdravotnú obuv cca 200,- eur ročne, na okuliare 116,- eur. Má zvýšené výdavky na stravu. Taktiež má ďalšie výdavky na ošatenie, na telefón od 1-5,- eur mesačne.
11. Maloletá P. navštevuje 8. ročník ZŠ v F. E., na cestovné vynakladá do 20,- eur mesačne, stravuje sa v školskej jedálni, čo stojí cca 20,- eur mesačne. Maloletá chodí na zumbu, kde platí 2,- eurá na hodinu, t.j. 10,- eur mesačne + cestovné. Do decembra 2015 navštevovala krúžok T. L. v K., kde sa mesačne platilo 17,- eur + cestovné. Maloletá cestovala dvakrát týždenne do K.. Maloletá má zvýšené výdavky zubára 100,- eur ročne, na obuv a ortopedické doplnky 200,- eur ročne. Očkovanie pre maloletú stálo 300,- eur. Mal. P. má výdavky na ošatenie cca 30,- eur mesačne, na hygienické potreby 20,- eur, na telefón 1-5,- eur.
12. Z oznámenia Y. je zrejmé, že evidujú voľné pracovné miesta vhodné pre otca maloletých detí podľa jeho získaného vzdelania i doterajšej praxe. Podľa údajov Štatistického úradu bola priemerná hrubá mesačná mzda v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc v roku 2014 - 686,- eur, v roku 2015 od 799 do 948 eur, v roku 2016 - 856,- eur a v priemyselnej výrobe v roku 20414 - 992,- eur, v roku 2015 od 885,- eur, do 1.019,- eur a v roku 2016 - 929,- eur.
13. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, § 191 ods. 1 zák. č. 73/98 Z. z. s odkazom, na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný, preto ho zamietol. Neakceptoval skutočnosť, že otec detí od 05.05.2013 poberá len výsluhový dôchodok 364,04 eur mesačne, pretože sa otec výlučne svojím zavinením (keďže bez vážneho dôvodu ukončil služobný pomer príslušníka I., z ktorého dosahoval v roku 2012 čistý priemerný mesačný príjem 874,94 eur a v období od 01 - 04.2013 - 846,95 eur) vzdal príjmu. Preto neprihliadal na nižší príjem otca detí, ktorý dosahoval po ukončení služobného pomeru, z titulu poberania výsluhového dôchodku, ale bral do úvahy jeho príjem od posledného zamestnávateľa Z.. Zníženie príjmu za daných okolností nemôže byť na ujmu maloletých detí, ktoré sú výživou odkázané na svojich rodičov, preto nemôže byť ani dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletým deťom. Otec v konaní síce tvrdil, že služobný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov, ktoré tvrdenie považoval súd vzhľadom na obsah písomného vyhotovenia žiadosti otca o uvoľnenie zo služobného pomeru za účelové, keďže otec svoju žiadosť o ukončenie služobného pomeru vôbec neodôvodnil. Naviac vzhľadom na vyjadrenie zamestnávateľa otca o tom, že otec si plnil služobné úlohy podpriemerne a nie úplne dodržiaval služobnú disciplínu, súd zastával názor, že otec nemal úprimný záujem o uvedenú prácu a preto sa jej vzdal bez dôležitého dôvodu. Súd tiež vyslovil pochybnosti o majetkových pomeroch otca i s poukazom na to, že jeho mesačné výdavky (nájomné, fond opráv, elektrika 91,58 eur mesačne, internet 8,99 eur
mesačne, daň z nehnuteľnosti 0,48 eur mesačne, poplatok za komunálny odpad 2,90 eur mesačne, telefón 10,- eur mesačne, sporenie pre deti 9,96 eur mesačne, PHM 15,- eur mesačne, výživné 230,- eur mesačne), ktoré takto otec špecifikoval vo výške 368,91 eur mesačne, evidentne prevyšujú jeho výsluhový dôchodok, pričom v týchto výdavkoch nie je zahrnutá strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť a pod.. Otec v konaní tvrdil, že jeho matka mu pomáha tým, že mu dáva rôzne veci z úrody a finančne mu vypomáha tak 10-20,- € mesačne, ktoré tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem toho je zrejmé, že suma 10 - 20,- eur nemôže postačovať na úhradu ďalších potrieb otca. Pochybnosti o majetkových pomeroch otca súd vyvodil i z toho, že otec chodieva na dovolenky, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky. K tomuto otec uviedol, že napr. dovolenku v K., Vianoce v J. platila jeho priateľka, ktoré tvrdenia však žiadnym spôsobom rovnako nepreukázal. Povinnosťou každého rodiča je vyvinúť maximálne úsilie, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť, pričom otec počas konania nepreukázal snahu o vynaloženie maximálneho úsilia pri plnení si svojej vyživovacej povinnosti po skončení jeho služobného pomeru, keďže z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že evidujú voľné pracovné miesta vhodné pre otca detí vzhľadom na jeho kvalifikáciu a doterajšiu prax, čím by mohol získať hrubý príjem podľa údajov Štatistického úradu, a to v roku 2014
- 686,- eur, v roku 2015 od 799 do 948 eur a v roku 2016 - 856,- eur v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc a v priemyselnej výrobe v roku 20414 - 992,- eur, v roku 2015 od 885,- eur do 1.019,- eur a v roku 2016 - 929,- eur, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Naviac otec z vyplateného odchodného 7.343,38 eur mohol po dobu takmer 32 mesiacov platiť výživné pre maloleté deti. Zo žiadosti o odročenie pojednávania zástupcu otca vyplynulo, že tento má mať k dispozícii posudok týkajúci sa otca o tom, že tento nie je schopný sa riadne zamestnať. Uvedené tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové aj s poukazom na skutočnosť, že návrh na zníženie výživného otec podal dňa 28.03.2014, mal teda dostatok času na predloženie takéhoto dôkazu. Naviac otec v priebehu konania uviedol, že si hľadá prácu v zahraničí, zatiaľ sa mu takúto prácu nepodarilo zabezpečiť, čo je v rozpore s tým, že nemôže pracovať. Vzhľadom na uvedené, súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
14. Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletým deťom, tento považoval súd za dôvodný pre maloletého J. v celom rozsahu a čiastočne dôvodný pre maloletú P.. Pri jeho posudzovaní vychádzal z toho, že od poslednej úpravy výživného, ku ktorej došlo u maloletého J. v roku 2011, kedy mal maloletý 12 rokov a navštevoval 6. ročník ZŠ, došlo na strane maloletého, ktorý ma v súčasnosti takmer 16 rokov 8 mesiacov, k výraznej zmene pomerov, súvisiacich najmä s jeho vekom, prechodom na strednú školu mimo miesta jeho bydliska, zdravotnou starostlivosťou, školskými a mimoškolskými aktivitami, z čoho možno vyvodiť, že náklady na jeho výživu sa podstatným spôsobom zvýšili, čo je nepochybne dôvodom na zvýšenie výživného. Rovnako i v prípade mal. P. došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného určenia výživného, ku ktorému došlo v roku 2009, kedy mala maloletá 8 rokov, bola žiačkou 2. ročníka ZŠ. V súčasnosti navštevuje 8. ročník základnej školy, z čoho je nepochybne zrejmé, že k výraznej zmene pomerov došlo najmä v súvislosti s jej vekom, prechodom na druhý stupeň ZŠ, zdravotnou starostlivosťou, školskými a mimoškolskými aktivitami, z čoho možno vyvodiť, že náklady na jej výživu sa podstatným spôsobom zvýšili. I u matky detí nastala zmena pomerov, keďže v čase určenia výživného pre maloleté deti bola v služobnom pomere a dosahovala v roku 2009 priemerný mesačný príjem 822,- eur netto a v roku 2011 - 800,- eur. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,20 eur. Dňa 31.03.2015 jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému L. Q.. Je vydatá, manželstvo uzatvorila dňa 10.11.2012 s Mgr. L. Q.. Pri posudzovaní možností a schopností otca prispievať na výživu maloletých detí súd vychádzal z jeho príjmu, ktorý mohol dosahovať u zamestnávateľa Z. minimálne vo výške 846,95 eur, ktorý bol zistený u tohto zamestnávateľa v období od 01 - 04.2013, keďže sa otec, podľa názoru súdu, vzdal bezdôvodne tohto príjmu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého J. 160,- eur mesačne a na výživu mal. P. 130,- eur mesačne, keďže toto výživné považoval za primerané potrebám maloletých detí a aj možnostiam schopnostiam otca detí. Výživné pre deti určil od mesiaca, v ktorom matka detí podala návrh na zvýšenie výživného.
15. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom zmysle rozsudku, vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.11.2015 do 30.05.2016 vo výške 210,- eur pre každé z detí (7 mesiacov á 30 eur) ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným. V súlade s § 160 O.s.p. súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh v splátkach po 8,75 eur mesačne pre každé z detí, spolu s bežným výživným, tak aby bol zaplatený najneskôr do dvoch rokov, vzhľadom na výšku dlhu a majetkové pomery otca detí, pod následkom straty výhody splátok.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
17. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uplatňujúc dôvody na odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP navrhoval odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac, že sa nestotožňuje so závermi súdu, ktoré vyústili do rozhodnutia, ktoré považuje za nezrozumiteľné, neúplné a nejasné, keďže súd nebral do úvahy zdravotný stav otca, brániaci mu plnohodnotne sa zamestnať, a to chronickú nespavosť spôsobujúcu mu nemožnosť nájsť si prácu adekvátnu jeho nadobudnutému vzdelaniu. Diagnostikované zdravotné problémy boli príčinou aj straty posledných zamestnaní. Napriek tomu, že súd mal doklad o chronickej nespavosti otca, nevysporiadal sa s tým, ako môže táto skutočnosť ovplyvňovať jeho zárobkové možnosti, keďže práve táto choroba bola dôvodom ukončenia jeho predchádzajúceho zamestnania. Otca napriek tejto skutočnosti posudzoval ako plne zdravotne spôsobilú osobu. Aktuálne nie je v možnostiach otca pri súčasnom príjme si plniť vyživovaciu povinnosť v uloženom rozsahu, čo môže viesť k jeho kriminalizácii a exekučným konaniam, ktoré ho ešte viac zaťažia. Súd mal rozhodovať citlivo, s prihliadnutím na všetky okolnosti. Otec nezatajuje majetok ani príjmy. Pri mesačnom príjme 347,- eur nie je možné od neho požadovať výživné 290,- eur mesačne. Nesprávne boli posúdené tiež majetkové pomery, možnosti a príjmy matky, ktorá si založila novú rodinu, ktorej možnosti postarať sa o deti po materiálnej stránke presahujú možnosti otca. Taktiež ani výdavky na maloleté deti nie sú takého rozsahu, aby odôvodňovali uloženú výšku výživného.
18. Matka maloletých detí ani kolízny opatrovník nevyužili svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
19. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie, dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“ /, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom konaní. Zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§111 a nasl.).
20. Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa v celom rozsahu stotožňuje s podrobným, presvedčivým a vo všetkých smeroch vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu identifikuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní.
22. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na rozsah odvolania otca, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:
23. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom
znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
24. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
25. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Podľa ustálenej judikatúry, pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, prípadne toto zanechal, starostlivo skúma, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu (napr. zo zdravotných dôvodov, z dôvodu organizačných zmien, zmeny bydliska); ak to tak nie je, vychádza z príjmov rodiča pred zmenou zamestnania. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov výživou povinného rodiča sú síce predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody), avšak treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality (t. j. či sa výživou povinný rodič nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká). Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, neprihliada.
26. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo.
27. Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Súd zohľadňuje pri
posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
28. Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
29. Odvolací súd preskúmal zmenu pomerov na strane tak mal. detí, ako aj oboch rodičov vo vzťahu k súdom naposledy upravenej vyživovacej povinnosti z hľadiska vyššie uvedených určujúcich zákonných kritérií a vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a doposiaľ vykonaného dokazovania sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od doby poslednej úpravy výživného došlo už len uplynutím času ( obdobie 4 rokov u mal. J. a obdobie 6 rokov u mal. P. ) k podstatnej zmene pomerov na strane mal. detí, ktoré sú staršie, vyspelejšie, oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy mal. P. navštevovala prvý stupeň a mal. J. druhý stupeň ZŠ, mal. P. navštevuje druhý stupeň ZŠ a mal. J. vyšší typ (strednej) školy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na ich strane, pričom v princípe už len tieto skutočnosti, odôvodňujú zvýšenie výživného zo strany povinného rodiča vo vzťahu k nim. Ide o uplatnenie tzv. valorizačnej klauzuly zakotvenej v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, na ktorú je súd povinný pri rozhodovaní obligatórne prihliadnuť. Niet dôvodu, (pokiaľ je v konaní preukázané, že zvýšenie výživného korešponduje s osobnými, majetkovými a zárobkovými možnosťami druhého povinného rodiča), pre ktorý by tieto zvýšené výdavky mala znášať výlučne matka, o to viac, že u nej bol zaznamenaný oproti predchádzajúcemu obdobiu pokles príjmu, keďže je toho času na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok, tiež jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z jej terajšieho manželstva, pričom zo strany matky, je naviac výživné vo finančnom vyjadrení kompenzované výkonom jej osobnej starostlivosti o deti. V súvislosti so skutočnosťou, že matka medzičasom uzatvorila manželstvo odvolací súd poznamenáva, že jej terajší manžel nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť k mal. deťom, úprava vyživovacej povinnosti ku ktorým je predmetom tohto konania.
30. Výška vyživovacej povinnosti, teda miera, akou sa povinný rodič môže podieľať na zabezpečovaní odôvodnených potrieb mal. detí, je samozrejme limitovaná jeho reálnymi schopnosťami, prostredníctvom ktorých si zabezpečuje výšku životného štandardu, ktorý dosahuje.
31. Súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca zvýšil a súčasne zamietol jeho návrh na jej zníženie odôvodňujúc to uplatnením princípu tzv. potenciality príjmu otca, vychádzajúc zo skutkového zistenia, že pracovný pomer u posledného zamestnávateľa otec ukončil dohodou, čím sa bez dôležitého dôvodu vzdal príjmu, ktorý u neho dosahoval a z ktorého bol spôsobilý pokryť v súdom stanovenom rozsahu zvýšené odôvodnené potreby mal. detí. Podľa názoru odvolacieho súdu, výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne svedčia v prospech správnosti tohto záveru. Otec tvrdil, že dôvodom skončenia tohto pracovného pomeru, boli jeho zdravotné problémy, pre ktoré túto prácu ďalej vykonávať nemohol. Nie je pravdivá odvolacia námietka otca, že súd sa s touto ním tvrdenou skutočnosťou nevysporiadal, pretože nepochybne v prípade jej preukázania by bola spôsobilá k iným záverom, ako súd prvej inštancie vyvodil. Z dokazovania však nielenže nevyplynulo, že by dôvodom skončenia pracovného pomeru otca mali byť ním uvádzané zdravotné problémy, následkom ktorých by bol nespôsobilý svoju dovtedajšiu pracovnú pozíciu zastávať, ale naopak bolo zistené, že pracovný pomer otca bol ukončený dohodou, na jeho vlastnú žiadosť, ktorá nielenže ním uvádzané dôvody neobsahovala, ale tieto skutkové tvrdenia nevyplynuli ani zo správy jeho vtedajšieho zamestnávateľa, u ktorého súd prvej inštancie otcom uvádzané skutočnosti zisťoval. Nebolo tiež zistené, že by otec pred skončením pracovného pomeru na podklade ním tvrdených zdravotných ťažkostí žiadal o preradenie na inú pracovnú pozíciu. Za tohto skutkového stavu, potom súd prvej inštancie nepochybil, keď sledujúc prioritne záujem mal. detí vychádzajúc z tzv. potencionálneho príjmu otca, ktorý by bol dosahoval, keby nebol pracovný pomer na vlastnú žiadosť ukončil, čím sa svojho príjmu z ktorého mohol v zodpovedajúcej miere vyživovaciu povinnosť zabezpečiť bezdôvodne vzdal, zamietol jeho návrh na zníženie výživného a súčasne primerane jeho možnostiam a odôvodneným potrebám detí zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť, keď jeho záver, že na strane otca nebola zaznamenaná taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala odlišný postup, aj odvolací súd považuje za v celom rozsahu
správny. Za týchto okolností nebol ani dôvod legitímne očakávať, aby súd z vlastnej iniciatívy nariaďoval znalecké dokazovanie, ktorého vykonanie naviac v konaní ani žiaden z účastníkov nenavrhoval, naviac za súčasného tvrdenia otca, že disponuje znaleckým posudkom preukazujúcim dopad jeho zdravotných problémov na jeho pracovnú spôsobilosť, ktorý však v konečnom dôsledku nepredložil ani v odvolacom konaní. Nemožno sa nestotožniť so súdom prvej inštancie, že v kontexte s vyššie uvedeným, sa javia niektoré tvrdenia otca ako účelové.
32. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
33. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 52 ods. 1 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.