Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sa-29-2017.pdf
PDF · 193.98 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: Nemocnica Košice - Šaca, a. s. 1. súkromná nemocnica, so sídlom Košice, Lúčna 57, proti žalovanému: Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Bratislava, Žellova 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 06. 2017, č. konania: ZS 804 00008 2016/ R, č. spisu: 1752/52814/2017/923
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 30. 06. 2017, č. konania: ZS 804 00008 2016/R, č. spisu: 1752/52814/2017/923, žalovaný Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „predseda úradu“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zamietol rozklad žalobcu, doručený dňa 19. 09. 2016 v znení jeho doplnenia, doručeného dňa 06. 10. 2016, a potvrdil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), pobočka Košice zo dňa 26. 08. 2016, č. ZS 804/00008/2016/R, ktorým bola žalobcovi podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou) uložená pokuta vo výške 2 000 eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o zdravotnej starostlivosti), konkrétne porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne s tým, že porušenie bolo zistené dňa 06. 05. 2016 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti neb. V. F., nar. XXXX, naposledy bytom Z. XX, V.. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca pacienta, ktorý bol pooperačne hodnotený ako rizikový s prítomnosťou závažného systémového ochorenia dňa 23. 09. 2015, t. j. deň po operácii na chirurgickej klinike, prepustil do ambulantnej starostlivosti predčasne.
2. Z odôvodenia tohto rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal dohľad u žalobcu na základe podnetu manželky pacienta, v ktorom žiadala prešetriť správnosť postupu žalobcu v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou jej manželovi, t. č. neb. V. F., v období od 01. 09. 2015 do 24. 09. 2015. Počas výkonu dohľadu si od žalobcu zaobstaral zdravotnú dokumentáciu a zadovážil si aj zdravotnú dokumentáciu pacienta z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice. Zaobstaral si písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 03. 11. 2015, pitevný nález z pitvy pacienta vykonanej dňa 25. 09. 2015, stanovisko odborníka v medicínskom odbore chirurgia T.. Y.. T. N., Z.., zo dňa 28. 12. 2015 a stanovisko odborníčky v medicínskom odbore hematológia a transfuziológia T.. Y.. E. C., H.., zo dňa
20. 12. 2015. O vykonanom dohľade bol vyhotovený Protokol č. 1112/2015 o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 04. 02. 2016, vypracovaný v súlade s ustanovením § 47 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý bol účastníkovi konania doručený dňa 10. 02. 2016. Účastník konania proti protokolu podal námietky zo dňa 18. 02. 2016, ktoré doplnil vyjadrením k odborným stanoviskám odborných konzultantov zo dňa 22. 04. 2016. Prvostupňový správny orgán podané námietky dôkladne preskúmal, v spolupráci s prizvaným odborníkom T.. Y.. T. N., Z.., ich vyhodnotil a následne dňa 06. 05. 2016 prerokoval aj so samotným účastníkom konania. O prerokovaní námietok bola dňa 06. 05. 2016 vyhotovená Zápisnica č. 1112/2015 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade. Účastník konania dňa 25. 07. 2016 zaslal vyjadrenie vo veci začatého správneho konania a znalecký posudok č. 25/2016 vypracovaný znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., so sídlom Košice, Tatranská 11, zo dňa 15. 06. 2016. Dňa 26. 08. 2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. konania ZS 804/00008/2016, č. spisu 43760/2016/804, č. reg. záznamu 87141/2016 o uložení pokuty v sume 2 000 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tak, ako to vyplýva z bodu 1 odôvodnenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote účastník konania rozklad zo dňa 12. 09. 2016, v znení jeho doplnenia zo dňa 03. 10. 2016, doručené dňa 06. 10. 2016, v ktorom žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a konanie o uložení pokuty zastaviť. Prvostupňový správny orgán dospel k názoru, že žalobca v rozklade neuviedol žiadne argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, preto mu v rámci autoremedúry nevyhovel a predložil ho súlade s ustanovením § 57 ods. 2 správneho poriadku druhostupňovému správnemu orgánu, o čom žalobcu upovedomil. Rozkladová komisia, ako poradný orgán predsedu úradu dňa 05. 06. 2017 dospela k záveru, že žalobca porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientovi správne. Konštatovala, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, jeho zistenia sú preukázané a pokuta je primeraná a odôvodnená. Tento dostatočne objektívne vyhodnotil predložené dôkazy a sankcia uložená rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je adekvátna porušeniu uvedenej zákonnej povinnosti. Navrhla predsedovi úradu rozklad účastníka konania zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť.
3. K skutkovému stavu žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán výkonom dohľadu podľa doloženej zdravotnej dokumentácie zistil, že pacient bol dňa 24. 07. 2015 vyšetrený na Chirurgickej klinike účastníka konania pre ľavostrannú reponibilnú inguinálnu herniu. Zo strany chirurga bolo odporúčané operačné riešenie, pacient bol objednaný na príjem na deň 21. 09. 2015 s predoperačným interným, resp. kardiologickým vyšetrením, urologickým vyšetrením a predanestetickým vyšetrením. Dňa 07. 09. 2015 mal pacient v rámci predoperačných vyšetrení vykonané aj laboratórne vyšetrenie krvi -KO: v norme, hemokoagulácia: Quick 31, INR 2,37, APTT 43,7 s, APTT-R 1,45, fibrinogén 3,86 g/l, TT 13,7 s, AT III 111 , biochémia: okrem zvýšenej osmolality séra a kyseliny močovej v norme. Dňa 10. 09. 2015 pacient absolvoval predoperačné kardiologické vyšetrenie v TOPCARE, s. r. o., (písomný nález vyšetrenia je súčasťou zdravotnej dokumentácie účastníka konania). V rámci diagnóz bolo u pacienta zdokumentované: Ao náhrada mechanickou protézou, resectio aortae asc., bikuspidálna aortálna chlopňa s kombinovanou chybou s dominanciou závažnej aortálej stenózy, dilatácia ascendentnej aorty, ischemická choroba srdca - jednocievne postihnutie, NYHA - II, arteriálna hypertenzia 2. stupňa, vysoké pridané kardiovaskulárne riziko, chronický nikotinizmus, chronická obštrukčná choroba pľúc, hyperlipidémia v liečbe statínom, hernia inguinalis I. sin. Realizované bolo kontrolné klinické, EKG a ECHOKG vyšetrenie, zhodnotené boli laboratórne nálezy krvi. V rámci liečby bolo odporúčané: Concor 1,25 mg ráno, Tritace 1,25 mg na obed, Warfarin 4,5 mg na obed, Sortis 80 mg 1 2 tbl. večer. V rámci odporúčania bolo zdokumentované: Operácia v celkovej aneztéze je možná, bez Kl. Pred plánovanou operáciou - herniotomiou 7 dní pred OP vynechať Warfarin, po 2 dňoch začať podávať Fraxiparine forte 1,0 ml s. c. 1 x denne, 1 deň po operácii znova nasadiť Warfarin, a injekcie ukončiť po ďalších 3 dňoch. Dňa 16. 09. 2015 bolo u pacienta vykonané predanestetické vyšetrenie, pri ktorom bolo zdokumentované, že u pacienta sú prítomné viaceré ochorenia - ICHS, arteriálna hypertenzia, CHOCHP, boli zdokumentované dostupné laboratórne nálezy, ASA bolo hodnotené ako ASA III. Odporúčaná bola bandáž DK a profylaxia trombózy, predoperačné kontroly TK a ráno predoperačne užiť antihypertenzíva, hodinu pred operáciou bolo odporúčané užiť Dormicum 7,5 mg p. o. Dňa 21. 09. 2015 bol pacient o 09:45 hod. prijatý na chirurgickú kliniku Nemocnica Košice - Šaca za účelom plánovaného operačného riešenia ľavostrannej inguinálnej hernie. Ordinované bolo kontrolné vyšetrenie hemokoagulačných parametrov: Quick 89,5, INR 1,08. Bolo zdokumentované, že pacient je sledovaný internistom pre ICHS, arteriálnu hypertenziu, CHOCHP a je po náhrade Ao chlopne, z liekov užíval Concor, Tritace a Sortis, Warfarin t. č. neužíval. Objektívne bol pacient pri prijatí srdcovo - pľúcne stabilizovaný, v ľavom inguine bola reponibilná hernia s priemerom 4 cm, palpačne nebolestivá. V deň príjmu mu bol ordinovaný Fraxiparin
1,0 ml s. C. (podľa písomného záznamu mu nebol ordinovaný Fraxiparine forte ako odporučil kardiológ), Concor 1,25 mg tbl R, Tritace 1,25 mh tbl O, Soris 1 tbl V, Formoterol R+V. Dňa 22. 09. 2015 sa pacient cítil dobre, bol afebrilný, srdcovo - pľúcne stabilizovaný, brucho bolo voľné, aperitoneálne, po premedikácii bol o 07:15 hod. odoslaný na operačnú sálu. U pacienta bola v celkovej anestézii vykonaná hernioplastica laparoscopica I. utq v čase od 07:55 hod. do 08:40 hod. pre peroperačný nález inguiálnej hernie vľavo aj vpravo. V priebehu operácie neboli dokumentované komplikácie. Z operačnej sály bol pacient na oddelenie CHK privezený o 09:30 hod., bol pri vedomí, operačná rana bola suchá, TK bol 115 70 torr. V daný deň bolo pokračované v ordinovanej medikametóznej liečbe + Isolyte 1 000 ml, Novalgin 2 amp. O 14:00 hod. sa pacient subjektívne cítil dobre, bol afebrilný, tlakovo - pulzovo stabilný. Dňa 23. 09. 2015 sa pacient pri rannej vizite cítil dobre, bol afebrilný, srdcovo - pľúcne kompenzovaný (absentuje údaj o pulzovej frekvencii a TK), brucho bolo bez patologického nálezu, peristaltika bola počuteľná, rany boli kľudné, o 09:00 hod. bola hospitalizácia v Nemocnici Košice - Šaca ukončená. V rámci odporúčania bolo v prepúšťacej správe uvedené: hlásiť sa u svojho obvodného lekára do 3 dní, fyzické šetrenie, interná liečba ako užíval. Chirurgická kontrola a stehy ex o týždeň, v prípade ťažkostí chirurgická kontrola ihneď. V nasledujúci deň, t. j. 24. 09. 2015 pacient pozoroval hematóm na penise a skróte, plánovaná bola kontrola u účastníka konania. Cestou do nemocnice pacient v osobnom aute skolaboval a následne bol záchranou zdravotnou službou resuscitovaný (hlásenie výjazdu k pacientovi o 12:50 hod.) a transportovaný do Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice na Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM), kde bol prijatý o 13:40 hod. Podľa udania manželky mal pacient v noci silné bolesti brucha, ťažšie sa mu dýchalo. Pri prijatí bol v bezvedomí s GCS 3 body, intubovaný na UPV, na EKG monitore bola AS 20 - 30 min. TK bol nemerateľný, zrenice boli mydriatické, bez fotoreakcie a bez korneálneho reflexu, lokálne prítomný hematóm na koreni penisu, skróte a peruimbilikálne. Napriek liečebným postupom realizovaným záchranou zdravotnou službou a následne OAIM UNLP a vitálne funkcie sa nepodarilo obnoviť a o 14:00 hod. bol u pacienta konštatovaný „exitus letalis“. Podľa pitevného nálezu bol bezprostrednou príčinou úmrtia u pacienta hemoragický šok, základnou chorobou bol stav po laparoskopickej operácii slabinovej hernie s komplikáciou v zmysle masívneho krvácania do dutiny brušnej v mieste operačného zákroku - 1 844 g tekutej krvi a krvných koagúl v brušnej dutine. Prvostupňový správny orgán vypracoval dňa 04. 02. 2016 protokol podľa ustanovenia § 47 zákona č. 581/2004 Z. z., doručený účastníkovi konania dňa 10. 02. 2016. Účastník konania v stanovenej lehote podal písomné námietky k protokolu, pričom tieto vyhodnotil prvostupňový správny orgán v spolupráci s T.. Y.. T. N.I., Z.., ktorý vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 06. 04. 2016 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku. Účastník konania namietal odborné stanoviská T.. Y.. T. N., Z.., ktoré sú podľa neho špekulatívne, hodnotené ex post a nestotožnil sa s konštatovaniami odborného konzultanta. Zo zápisnice zo dňa 06. 05. 2016 o námietkach vyplýva, že pacient bol po náhrade aortálnej chlopne mechanickou protézou. Mal dokumentovanú ischemickú chorobu srdca s jednocievnym postihnutím funkčnej skupiny NYHA II, arteriálnu hypertenziu 2. stupňa s vysokým pridaným kardiovaskulárnym rizikom, CHOCHP s hyperlipidémiou (uvedené údaje z internej ambulancie TOPCARE, s. r. o., sú súčasťou zdravotnej dokumentácie dohliadaného subjektu). Je nespochybniteľné, že išlo o rizikového pacienta s nižšou kardiorespiračnou rezervou na záťaž. Predoperačné hodnotenie ASA anestéziológom tiež potvrdilo prítomnosť systémových ochorení ako možných rizikových faktorov v perioperačnom období. Úrad nekonštatoval, že hodnotenie ASA je cieleným prediktorom dĺžky hospitalizácie, ale že aj samotným dohliadaným subjektom boli predoperačne u pacienta potvrdené viaceré závažné ochorenia predikujúce nepopierateľnú prítomnosť perioperačného rizika. Všeobecne platí, že rizikových pacientov treba hospitalizovať dlhšie a je potrebné individualizovať postupy prepúšťania pacientov po operáciách aj pri jednoduchých výkonoch, pretože v chirurgii žiadne univerzálne schémy neexistujú. V deň prepustenia bolo v rámci dennej vizity u pacienta zdokumentované KP komp., chýbajú však základné údaje takéhoto hodnotenia stavu a to hodnoty krvného tlaku a pulzu v lekárskom aj sesterskom dekurze. Konštatovať obehovú stabilitu bez zmerania uvedených parametrov je medicínsky nesprávne. Zotrval na svojom konštatovaní, že u pacienta išlo o krvácanie chirurgické, t. j. v súvislosti s realizovaným chirurgickým výkonom, čo potvrdzuje pitevný nález izolovaného krvácania v operovanej oblasti. Ak by išlo o krvácanie z hematologickej príčiny, bol by prítomný difúznejší rozsah hemoragických zmien aj mimo operovanej oblasti. Hemorágia z hematologickej príčiny by mala korelát v laboratórnom náleze, avšak vyšetrované hemokoagulačné parametre v deň operácie vykazovali fyziologické hodnoty, nebol teda prítomný hypokoagulačný stav, ktorý by mohol byť dôvodom hematologického krvácania. Pacient v daný čas neužíval Warfarín, preto nebolo ani dôvodné uvažovať o priebežnom perioperačnom poklese vyšetrovaných hemoagulačných parametrov (QUICK INR) s rizikom spontánnej hemorágie. Konštatovanie, že hemorágia u pacienta mala hematologický pôvod nemá korelát v laboratórnom, klinickom ani v pitevnom náleze. Výkon dohľadu bol skončený podľa ustanovenia § 47 ods. 4 zákona
č. 581/2004 Z. z. dňom 06. 05. 2016 prerokovaním písomných námietok účastníka konania k protokolu. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 26. 08. 2016 rozhodnutie č. ZS 804/ 00008/2016, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2 000 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník rozklad dňa 12. 09. 2016. Predseda úradu sa s tvrdeniami účastníka konania, uvedenými v rozklade zo dňa 12. 09. 2016 a jeho doplnení zo dňa 03. 10. 2016 sčasti stotožnil. Stotožnil sa s tvrdeniami účastníka konania ohľadom relevantnosti znaleckého posudku, ktoré boli podložené aj stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19. 12. 2016, v ktorom je uvedené, že znalecký posudok podpisuje štatutárny orgán a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore, pričom môže ísť o jednu a tú istú osobu. Účastník konania však v rozklade a jeho doplnení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by po odbornej, medicínskej stránke vyvrátili zistenia prvostupňového správneho orgánu o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, resp. ktoré by preukázali, že účastník konania poskytol zdravotnú starostlivosť správne. Predseda úradu skonštatoval, že znalecký posudok obsahuje nasledujúce 3 základné body:
1) existencia objektívneho dôvodu na predĺženie hospitalizácie pacienta - podľa znaleckého posudku bol pacient obehovo stabilný, kardiopulmonálne kompenzovaný, pasáž tráviacim traktom obnovená, močí spontánne, je samoobslužný, chodiaci, rany sú kľudné, brucho je počas celého priebehu hospitalizácie voľné, prehmatané, bez známok iritácie peritonea, žiadne známky krvácania nezaznamenané. Účastník konania nevykonal laboratórne vyšetrenie v deň prepustenia pacienta, o čom svedčí to, že v prepúšťacej správe zo dňa 23. 09. 2015 chýba údaj o laboratórnom vyšetrení, ako aj poučenie pacienta o ďalšom postupe ohľadom antikoagulačnej liečby. Tak isto chýba v chorobopise čas podania Fraxiparinu. Znalec, ako aj prizvané osoby, vychádzajú z tej istej zdravotnej dokumentácie a fakt o absencii údaja o laboratórnom vyšetrení zo dňa 23. 09. 2015, poučenia pacienta o ďalšom postupe ohľadom antikoagulačnej liečby a času podania Fraxiparinu je nevyvrátiteľný. V deň prepustenia bolo v rámci dennej vizity u pacienta zdokumentované KP komp., chýbajú však základné údaje takéhoto hodnotenia stavu, a to hodnoty krvného tlaku a pulzu v lekárskom aj sesterskom dekurze. Konštatovať obehovú stabilitu bez zmerania uvedených parametrov je medicínsky nesprávne. V znaleckom posudku nie je žiadna odborná medicínska skutočnosť, ktorá by vyvrátila tieto zistenia úradu.
2) ASA klasifikácia III. ako dôvod prolongácie hospitalizácie - podľa znaleckého posudku dĺžka hospitalizácie za každých okolností sa riadi aktuálnym zdravotným stavom opakovaného pacienta, jeho subjektívnymi ťažkosťami s objektívnym klinickým záverom, štandardne sa do úvahy berú aj individuálne sociálne parametre, miera jeho samoobslužnosti a sebestačnosti. Účastník konania nevykonal v deň prepustenia pacienta laboratórne vyšetrenia, takže na konštatovanie dobrého klinického stavu, nemal účastník konania medicínsky podklad. Dôvod prolongácie bol, že išlo o rizikového pacienta, čo bolo účastníkovi konania známe zo zdravotnej dokumentácie. Kritérium SAGES uvedené v znaleckom posudku, že pacient môže byť po operácii inguinálnej hernie prepustený do domáceho liečenia, ak dokáže vstať a chodiť, samostatne prijímať tekutiny a spontánne močiť je všeobecným kritériom. Ako je v znaleckom posudku, je potrebné zistiť aktuálny zdravotný stav operovaného pacienta, ktorý nebol účastníkom konania skontrolovaný klinickým alebo laboratórnym vyšetrením.
3) bolo možné predvídať rozvoj komplikácie ? - ako je konštatované v odbornom stanovisku T.. Y.. T. N., Z.., zo dňa 28. 12. 2015 a zo dňa 06. 04. 2016, ak by bol pacient dlhšie hospitalizovaný, skorá intervencia by našla zdroj krvácania a hemoragický šok mohol byť zvládnutý. Išlo o rizikového pacienta po vysadení Warfarinu a nasadenie molekulárneho heparínu večer pred operáciou.
4. Citujúc ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 10 zákona o zdravotnej starostlivosti, § 18, § 50 ods. 2 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a § 32 a § 34 ods. 4 Správneho poriadku žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a takto zistený skutkový stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. V rámci prvostupňového administratívneho konania boli zistené všetky skutočnosti dôležité pre vydanie rozhodnutia, uvedené v protokole, a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Vyššie uvedenými skutočnosťami došlo zo strany účastníka konania k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Predseda úradu zistil, že prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty účastníkovi konania prihliadol na charakter a závažnosť
vyššie uvádzaných zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, pričom vychádzal z úplného a správne zisteného skutkového stavu. Konštatoval, že pacientovi nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. Prvostupňový správny orgán pri hodnotení výšky uloženej pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a na ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, predovšetkým na skutočnosť, že účastník konania porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v tom, že pacienta, ktorý bol predoperačne hodnotený ako rizikový s prítomnosťou závažného systémového ochorenia, dňa 23. 09. 2015, t. j. deň po operácii na chirurgickej klinike, prepustil do ambulantnej starostlivosti predčasne. Predseda úradu konštatoval, že pokuta bola uložená v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581 2004 Z. z. Predseda úradu považoval pokutu vo výške 2 000 eur za primeranú zisteným nedostatkom, preventívnu a výchovnú, a nie za likvidačnú.
5. Vo včas podanej správnej žalobe zo dňa 10. 09. 2017, doručenej tunajšiemu súdu dňa 13. 09. 2017, žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci. Opísal priebeh administratívneho konania a uviedol, že už v priebehu dohľadu podal voči záverom ÚDZS námietky, ktoré odborne a medicínsky odôvodnil. Nesúhlasil s odborným stanoviskom konzultanta T.. Y.. T. N., Z.., ktoré podľa jeho názoru nemá oporu v zdravotnej dokumentácii považujúc ho za výsostne subjektívne. Za nesprávnu považoval dedukciu potreby prolongácie hospitalizácie podľa klasifikácie ASA s tým, že podľa jeho vedomostí neexistuje smernica alebo odporúčanie, ktoré by určovalo dĺžku hospitalizácie u jednotlivých ochorení a typov operácie v ktoromkoľvek operačnom odbore. Táto klasifikácia je výsledkom interného predoperačného a následného anesteziologického vyšetrenia, ktoré zaradí pacienta do jednej z 5 klasifikačných skupín, ktoré kopírujú mieru rizika, avšak nepredikuje otázku časovej osi emisie pacienta. Prepustenie pacienta závisí od jeho subjektívneho stavu a ťažkostí počas hospitalizácie, v čase prepustenia, a od sociálneho zázemia po prepustení. Poukázal na to, že predmetný operačný výkon je štandardne vykonávaný v rámci jednodňovej chirurgie, pričom menovaný pacient bol domov prepustený v dobrom klinickom stave, bez príznakov krvácania s adekvátnym poučením a jeho manželka podľa protokolu udala zhoršenie jeho stavu v noci a do nemocnice sa vydali až na druhý deň, kedy sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršil počas jeho prevozu, k čomu bola privolaná lekárska pomoc. Postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u menovaného pacienta považuje za súladný so zákonom. Poukázal na to, že za účelom objektivizácie a následného vyvrátenia nesprávnych odborných záverov konzultanta T.. Y.. T. N., Z.., zabezpečil znalecký posudok č. 25/2016, vypracovaný znaleckou organizáciou MED-PRO- ORTO, s. r. o., , ktorý bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený dňa 21. 06. 2016 a žiadal, aby prípad posúdila osobitná odborná komisia. Touto kvalifikovanou obranou sa však žalovaný nezaoberal. S poukazom na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR i Vrchního soudu v Prahe zdôraznil, že uvedený znalecký posudok správny orgán nemohol označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Mal sa zaoberať vecnou stránkou znaleckého posudku, pričom na riešenie právnych otázok ohľadom znaleckej činnosti nemal vôbec žiadne kompetencie. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že podľa všeobecne prijímaných kritérií americkej spoločnosti pre gestrointestinálnu endoskopickú chirurgiu - SAGES, môže byť pacient po operácii inguinálnej hernie prepustený do domáceho liečenia ak dokáže vstať, chodiť, samostatne prijímať tekutiny a spontánne močiť, čo býva spravidla s odstupom niekoľkých hodín od operácie. Neexistuje žiadna smernica alebo záväzné odporúčanie, ktoré by taxatívne určovalo dĺžku hospitalizácie u jednotlivých ochorení a u jednotlivých typov operácií v ktoromkoľvek operačnom odbore. Jednoznačným kritériom je objektívny klinický stav pacienta, jeho subjektívne ťažkosti a samotný typ a závažnosť operačného výkonu. V danom prípade neexistoval objektívny klinický a ani žiaden iný dôvod na pokračovanie hospitalizácie pacienta, tento bol prepustený domov dňa 23. 09. 2015 v dobrom klinickom stave a bez príznakov krvácania. Nebolo teda možné predpokladať a objektívne predísť fatálnemu priebehu krvácania a úmrtiu pacienta. Žalobca poukázal aj na to, že ASA kvalifikácia hodnotí mieru operačného rizika, nie je kritériom doby trvania hospitalizácie, pre ktoré neexistuje a ani nemôže existovať štandardná schéma. Vzhľadom na uvedené závery odborných konzultantov ÚDZS boli vyvrátené závermi, uvedenými v citovanom znaleckom posudku, ktorý má v zmysle ustálenej právnej praxe vyššiu odbornú a právnu váhu, a preto nemožno na ne neprihliadať. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa nevysporiadal so svojou pochybnosťou o relevantnosti doloženého znaleckého posudku, a keď mal o ňom pochybnosť, nevykonal potrebné kroky k jej odstráneniu. Uviedol, že žalovaný sa mal v napadnutom rozhodnutí vysporiadať s diametrálne odlišnými medicínskymi závermi, než tými, o ktoré sa oprel. Mal tak urobiť buď zabezpečením odborného stanoviska iného odborného konzultanta, ale predovšetkým výsluchom znalca, ktorý lekársky posudok vypracoval a v prípade nedostatočného vysvetlenia odborných protirečení mal správny orgán zabezpečiť kontrolný znalecký posudok. Uviedol, že znalecký posudok č. 25/2016 Z. z., bol vypracovaný v súlade
s platnou právnou úpravou a zotrval na relevantnosti v ňom uvedených skutočností, ktoré podľa jeho názoru potvrdzujú, že zdravotná starostlivosť bola nebohému pacientovi poskytnutá správne v súlade s „lege artis“.
6. V písomnom vyjadrení zo dňa 23. 10. 2017 žalovaný navrhol žalobu odmietnuť z dôvodu, že vymedzenie žalobných dôvodov žalobcom v podanej žalobe nezodpovedá ani jednému z ustanovení § 191 ods. 1 písm. a) až g) SSP a tieto nemožno považovať ani za náležité odôvodnenie porušenia niektorého z citovaných ustanovení. Eventuálne navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí opísal priebeh administratívneho konania. Konštatoval, že medicínske skutočnosti, ktoré žalobca namietal v žalobe, sú obsahovo totožné s medicínskymi námietkami, ktoré žalobca uviedol v procese výkonu dohľadu a taktiež v správnom konaní. V procese výkonu dohľadu, a to v zápisnici o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 06. 05. 2016 a v prvostupňovom správnom rozhodnutí jasne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, prečo neakceptoval námietky žalobcu zo dňa 18. 02. 2016 k Protokolu a taktiež jeho Vyjadrenie k odborným stanoviskám odborných konzultantov zo dňa 22. 04. 2016. Rovnako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodnil aj svoje stanovisko k predloženému znaleckému posudku č. 25/2016 zo dňa 15. 06. 2016, uviedol, prečo znalecký posudok neobsahuje žiadne relevantné odborné medicínske skutočnosti, ktoré by vyvrátili zistenia žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje žalovaný tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa s vecnou a kvalifikovanou obranou žalobcu nezaoberal, za irelevantné. Znalecký posudok predložený žalobcom ako ďalší podklad k vydaniu druhostupňového správneho rozhodnutia akceptoval, ale medicínskou argumentáciou tak, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia odôvodnil irelevantnosť záverov znaleckého posudku. Skutkový stav považoval za dostatočne preukázaný a objasnený. Poukázal na už existujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: 4 Sžso 10/2008 zo dňa 26.02.2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.: 10 S/207/2006-50, rozhodnutie sp. zn. 10 Szd/1/2013 zo dňa 25. 09. 2013, sp. zn. 10 Szd/2/2013 zo dňa 11. 09. 2013, ako aj sp. zn. 10 Sžso/21/2014 zo dňa 15. 04. 2015, z ktorých vyplýva, že samotný zákon o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou počíta s odbornými vyjadreniami prizvaných osôb ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní, a ak by aj správny orgán prizval do konania znalca, tento by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom a boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov vo veci. Zastáva názor, že v žiadnom právnom predpise nie je deklarovaná vyššia odborná úroveň znalcov oproti týmto prizvaným odborníkom a nevyplýva z nich ani, žeby znalecké posudky mali vyššiu dôkaznú silu ako iné dôkazy, obstarané správnym orgánom, v danom prípade listinné dôkazy predložené odborným konzultantom T.. Y.. T. N., Z.. V procese výkonu dohľadu ani počas správneho konania žalobca nenamietal zaujatosť uvedeného odborného konzultanta, nespochybnil ani jeho odbornú erudovanosť a neuviedol ani také medicínske skutočnosti, ktoré by vyvrátili jeho odborné závery. Preto podľa jeho názoru neexistoval žiadny objektívny dôvod pre vyhovenie návrhu žalobcu na posúdenie veci iným odborníkom, resp. dal vypracovať kontrolný znalecký posudok. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že z odborného medicínskeho ako aj právneho hľadiska dostatočne odôvodnil, prečo žalobcom predloženým námietkam, návrhom a dôkazom nevyhovel. Zdôraznil, že súdna prax potvrdila postavenie žalovaného ako orgánu, do pôsobnosti ktorého patrí posúdenie skutočnosti, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je žalovaný ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci prizvaných odborníkov - konzultantov. Platné právne predpisy nevylučujú, aby sa skutkové zistenia žalovaného opreli aj o názor len jedného prizvaného odborníka, pokiaľ tento spĺňa odborné a zákonné predpoklady na posúdenie prípadu. Skutočnosť, že žalobca s názorom prizvaného odborníka a s názorom žalovaného nesúhlasí nemôže byť sama o sebe dôvodom na spochybnenie zisteného skutkového stavu. Vychádzajúc z platných právnych predpisov, ktoré žalovanému priznali status inštitúcie zriadenej na vykonávanie dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a vyslovovanie konečného záveru o tom, či táto bola alebo nebola poskytnutá správne, nie je úlohou žalovaného dospieť k zhode so žalobcom ako kontrolovaným subjektom, ale objektívne, nestranne a nezávisle zistiť, či zdravotná starostlivosť bola alebo nebola poskytnutá správne. Poukázal tiež na to, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 05. 2015 sp. zn. 9 Szd/2/2013, bol žalobca oprávnený uplatniť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia iba v procese výkonu dohľadu, najneskôr však v lehote určenej v § 45 ods. 2 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, t. j po ukončení dohľadu sa nemôže účinne brániť predkladaním resp. navrhovaním nových alebo ďalších dôkazov. Žalovaný v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie
a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené prešetrenia, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci, a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Postup žalovaného je v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Rozhodnutie prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu žalovaného obsahuje všetky náležitosti, a to výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, úvahy, ktorými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov. Žalovaný vyhodnotil všetky námietky a pripomienky žalobcu a dospel k záveru, že v danom prípade bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti.
7. V replike zo dňa 13. 11. 2017 žalobca zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej žalobe a opätovne poukázal na to, že žalovaný pri posudzovaní veci nezohľadnil samotný Znalecký posudok č. 25/2016, vypracovaný znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., ktorý považuje za listinný argument, ktorý požíva najvyššiu úroveň relevantnosti. Nespornú váhu znaleckého posudku ako dôkazu, potvrdzuje aj rozsudok NS SR uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 6/2011, pod por. Č. 99/2011 (6 Sžo/150/2009), z ktorého vyplýva, že znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktoré hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť, ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov, vykonaných správnym orgánom. Správny orgán nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Poukázal aj na to, že správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov až po vyčerpaní možností odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Navrhol, aby správny súd žalobe žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.
8. V duplike zo dňa 22. 11. 2017 žalovaný zotrval na záveroch obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí aj v písomnom vyjadrení zo dňa 23. 10. 2017. Opakovane zdôraznil, že žalobcom predložený znalecký posudok č. 25/2016, vypracovaný znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., nevyvracia a ani nespochybňuje jeho závery uvedené v napadnutom rozhodnutí. V zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú údaje o vyšetrení pacienta a podanej liečbe. Preto uvedený znalec nemohol dospieť k tvrdeniam a záverom uvedeným v znaleckom posudku. Tieto nemajú oporu v zdravotnej dokumentácii pacienta. Žalobca ani znalec nikdy nespochybnili absenciu záznamov o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti v zdravotnej dokumentácii a ani samotnú zdravotnú dokumentáciu ako dôkaz a podklad napadnutého rozhodnutia. V doplnení dupliky zo dňa 24. 11. 2017 poukázal na to, že žalobca ani prostredníctvom tohto posudku nepreukázal, že medzi ním a žalovaným existuje spor v odbornom posúdení poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi, ako aj na to že na predmetnú vec je možné aplikovať záver rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 04. 2017 sp. zn. 6 Sžo/115/2015 o jeho oprávnenosti hodnotiť záver znaleckého posudku v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov.
9. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správnej žalobe žalobcu zo dňa 10. 09. 2017 nie je možné priznať úspech.
10. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že ÚDZS, pobočka Košice na základe podnetu manželky pacienta V. F. - Y. F. zo dňa 15. 10. 2015, v ktorom táto žiadala prešetriť správnosť postupu žalobcu v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou jej manželovi, t. č. nebohému, v období od 01. 09. 2015 do 24. 09. 2015, vykonal u žalobcu v zmysle upovedomenia o vykonaní dohľadu na mieste zo dňa 20. 10. 2015 dohľad, pre účely ktorého si od žalobcu zaobstaral zdravotnú dokumentáciu menovaného pacienta z jeho hospitalizácie na chirurgickej klinike žalobcu v období od 21. 09. 2015 do 23. 09. 2015, ako aj zdravotnú dokumentáciu tohto pacienta z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, oddelenia anesteziologickej a intenzívnej medicíny zo dňa 24. 09. 2015 a závodnej ambulancie Energetika. Taktiež si zaobstaral písomné vyjadrenie žalobcu (zo dňa 03. 11. 2015), pitevný nález z pitvy pacienta vykonanej dňa 25. 09. 2015, stanovisko T.. Y.. T. N., Z.., odborníka v medicínskom odbore chirurgia zo dňa 28. 12. 2015 a stanovisko T.. Y.. E. C., H.., odborníčky v medicínskom odbore hematológia a transfuziológia zo dňa 20. 12. 2015.
11. Z odborného stanoviska T.. Y.. T. N., Z.., zo dňa 28. 12. 2015 vyplýva, že v doloženom materiáli je pitevný protokol zo dňa 25. 09. 2015, podľa ktorého kde príčinou smrti V. F. bol hemoragický šok následkom masívneho krvácania do dutiny brušnej v mieste operačného zákroku, pričom išlo o stav po laparoskopickej operácii prietrže. Odborný konzultant uviedol, že medicínsky riaditeľ žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení konštatoval, že predoperačne bol Warfarin vysadený a vyšetrenia krvi zo dňa 07. 09. 2015 boli v norme. Tesne pred nástupom do zdravotníckeho zariadenia dňa 21. 09. 2015 bol Quick v norme a v rámci následnej prevencie tromboembolickej choroby sa podáva nízko molekulárny heparín, ktorý bol v danom prípade podaný večer pred operáciou. Operácia dňa 22. 09. 2015 prebehla štandardne, žiadne krvácanie nebolo zaznamenané. Pooperačný priebeh bol nekomplikovaný, bez príznakov krvácania, preto bol pacient dňa 23. 09. 2015 v dobrom klinickom stave prepustený do domáceho liečenia s tým, že neexistoval objektívny dôvod, prečo by mal byť pacient hospitalizovaný dlhšie. Konzultant zároveň uviedol, že v prepúšťacej správe je popísaná operácia, ktorá prebehla štandardne, laboratórne vyšetrenia boli v medziach normy, dokumentácia bola vedená štandardným spôsobom, operácia bola správne indikovaná. V prepúšťacej správe z ARO bolo konštatované, že bol prijatý v komatóznom stave s frekfenciou srdca 20-40/min., tlak bol nemerateľný, príčinou smrti bolo zastavenie srdca, pričom smrť nastala za menej ako 42 hodín od začatia príznakov. Odborný konzultant konštatoval, že operácia bola správne indikovaná a prevedená, laboratórne výsledky nesvedčili pre hypokoagulačný stav a keďže pacient zomrel následkom vykrvácania a hemoragického šoku, kde evidentne krvácal z miesta operácie pri laparoskopickej operácii, príčinou smrti bolo vykrvácanie chirurgického charakteru pri pravdepodobne nerozpoznanom krvácaní počas alebo po operácii. Pri pitve bola nástenná pobrušnica v oblasti malej panvy výrazne prekrvácaná, v oblasti ingvinálenho kanála vľavo bol prítomný hematóm a v dutine brušnej bolo 1844 g tekutej krvi a koagul. Žiadne známky krvácania na iných orgánoch dutiny brušnej neboli zistené, preto podľa jeho názoru príčina krvácania bola chirurgická a nie hematologická. Aj keď sa pacienti po laparoskopických operáciách prepúšťajú v danom časovom limite, t. j. 24 hodín po výkone, v danom prípade pacient zomrel následkom chirurgického krvácania. Zo záveru tohto stanoviska vyplýva, že napriek štandardnému postupu ako indikácie operácie a pooperačného priebehu tento pacient nebol kandidátom jednodňovej chirurgie a hospitalizácia dlhšia ako 1 deň by mu zachránila život, pretože skorá intervencia by bola našla zdroj krvácania a hemoragický šok mohol byť zvládnutý. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rizikových pacientov je potrebné hospitalizovať dlhšie a je potrebné individualizovať postupy i v rámci jednodňovej chirurgie. Vzhľadom na uvedené konštatoval pochybenie v pooperačnej starostlivosti.
12. Z odborného stanoviska T.. Y.. E. C., H.., zo dňa 20. 12. 2015, vypracovaného za účelom posúdenia zdravotnej starostlivosti v spoločnosti TOPCARE, s. r. o. v rámci interného predoperačného vyšetrenia a u žalobcu v súvislosti s perioperačnou antikoagulačnou liečbou vyplýva, že pacient V. F. bol liečený pre artériovú hypertenziu 2. stupňa, koronárnu chorobu srdca s jednocievnym postihnutím, chronickú obštrukčnú chorobu pľúc a dňa 08. 11. 2014 sa podrobil náhrade aortálnej chlopne mechanickou protézou, s priaznivým pooperačným priebehom, nastavený na anatikoagulačnú liečbu Warfarinom. V roku 2015 bola u neho pre inguinálnu herniu vľavo naplánovaná elektívna laparoskopická hernioplastika. Dňa 10. 09. 2015 absolvoval pred plánovanou operáciou interné vyšetrenie s výsledkami, špecifikovanými v tomto stanovisku a príslušnými odporúčaniami, pričom pre vysoké riziko artériovej tromboembolizácie a trombózy umelej chlopne liečba Warfarinom bola premostená pomocou terapeutickej dávky heparínu s nízkou molekulovou hmotnosťou. V náleze z interného predoperačného vyšetrenia nie je uvedená hmotnosť pacienta, podľa ktorej bola vypočítaná dávka Fraxiparinu. V dňoch 21. 09. 2015 až 23. 09. 2015 bol pacient hospitalizovaný u žalobcu za účelom elektívnej laparoskopickej hernioplastiky, z fyzikálneho vyšetrenia zaznamenaného v chorobopise a správe chirurgickej kliniky pri prijatí vyplýva, že pacient mal hmotnosť 81 kg, výšku 182 cm, TK v norme, jazvu po sternotomii, ostatný nález bol bez pozoruhodností. Warfarin bol predoperačne vysadený s premostením pomocou heparínu s nízkou molekulovou hmotnosťou, ktorý bol podaný aj večer pred operáciou a potom počas operácie každý deň, raz denne (celkovo 3x), ale nebol zapísaný čas podania. Pri operácii nebolo zaznamenané zvýšené krvácanie, pooperačný priebeh bol bez komplikácií, bez príznakov krvácania a cirkulačnej nestability. Záznamy o tlaku krvi sú v chorobopise uvedené iba v deň pred operáciou a v deň operácie - v norme, v deň prepustenia záznam o tlaku krvi k dispozícii nebol. Pacient zomrel krátko po prepustení z nemocnice na hemoragický šok v dôsledku krvácania do brušnej dutiny v mieste operačného výkonu po laparoskopickej operácii hernie. Vyhodnotiac predmetný prípad konzultantka konštatovala, že v zásade bol postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti menovanému pacientovi z hľadiska perioperačnej antikoagulačnej liečby správny, tento zohľadňoval potrebu premostenia pomocou terapeutickej dávky heparínu s nízkou molekulovou hmotnosťou.
Pripomienkou k postupu poskytovania zdravotnej starostlivosti bola z jej hľadiska absencia údajov o hmotnosti pacienta v internom predoperačnom náleze v súvislosti s výpočtom terapeutickej dávky Fraxiparinu, neuvedenie času podania Fraxiparinu v chorobopise pacienta a absencia záznamu o hodnote tlaku krvi v deň prepustenia pacienta, prepúšťacia správa tiež neobsahuje odporúčanie, ako má pacient ďalej postupovať ohľadom antikoagulačnej liečby. Zo záveru tohto stanoviska vyplýva, že interné predoperačné vyšetrenie, ako aj zdravotná starostlivosť v súvislosti s perioperačnou antikoagulačnou liečbou u žalobcu boli v zásade (s menšími už vyššie špecifikovanými nedostatkami) poskytnuté správne.
13. O dohľade vykonanom na mieste bol dňa 04. 02. 2016 vyhotovený Protokol č. 1112 2015, vypracovaný v súlade s ustanovením § 47 zákona č. 581/2004 Z. z., z obsahu ktorého vyplýva, že výkonom dohľadu bolo zistené, že zdravotná starostlivosť bola menovanému pacientovi v dohliadanom období u žalobcu poskytnutá nesprávne, z hľadiska predčasného ukončenia hospitalizácie dňa 23. 09. 2015. Nedostatky spočívali v tom, že pacient, ktorý bol predoperačne hodnotený ako rizikový s prítomnosťou závažného systémového ochorenia, bol dňa 23. 09. 2015 (deň po operácii) prepustený do ambulantnej starostlivosti predčasne, ako aj v tom, že zdravotná dokumentácia nebola vedená správne. Zo záveru protokolu vyplýva, že u dohliadaného subjektu - žalobcu bolo zistené pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientovi V. F. porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Predmetný protokol bol žalobcovi doručený dňa 10. 02. 2016.
14. V námietkach zo dňa 18. 02. 2016 k protokolu žalobca vyslovil svoj nesúhlas so závermi, obsiahnutými v citovanom protokole majúc za to, že zdravotná starostlivosť menovanému pacientovi bola poskytnutá správne. Obsah týchto námietok v podstate korešponduje s obsahom žaloby.
15. Prvostupňový správny orgán podané námietky v spolupráci s prizvaným odborníkom prof. MUDr. Petrom Labašom, CSc., vyhodnotil a následne dňa 06. 05. 2016 prerokoval aj so samotným účastníkom konania.
16. O prerokovaní námietok bola vyhotovená zápisnica č. 1112/2015, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca s o závermi protokolu nesúhlasí a žiada o zvolanie odbornej komisie za účelom odbornej revízie predmetných záverov s tým, v krátkom čase predloží znalecký posudok vo veci. Správny orgán prvého stupňa zotrval na záveroch predmetného protokolu o porušení § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti žalobcom.
17. Účastník konania doručil ÚDZS pobočka Košice dňa 21. 06. 2016 znalecký posudok zo dňa 15. 06. 2016, č. 25/2016, vypracovaný znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s. r. o., Košice na základe požiadavky žalobcu vo veci prešetrenia zdravotnej starostlivosti poskytnutej pacientovi V. F., účelom vypracovania ktorého bolo posúdiť, či existoval objektívny dôvod na predĺženie hospitalizácie menovaného pacienta po operácii slabinovej prietrže, či je ASA klasifikácia III. dôvodom na prolongáciu hospitalizácie a v akom časovom horizonte u operácií slabinového pruhu, či je ASA klasifikácia III. kontraindikáciou pre realizáciu operácie inguinálnej hernie v rámci jednodňovej chirurgie a na základe rozboru klinického pooperačného stavu a laboratórnych parametrov posúdiť, či bolo možné predvídať rozvoj fatálnej hemoragickej komplikácie v čase prepustenia pacienta do domácej liečby. V časti „Nález“ posudku znalecká organizácia opísala priebeh indikácie predmetného chirurgického zákroku, závery príslušných predoperačných vyšetrení i samotný priebeh hospitalizácie, ako aj priebeh predmetnej operácie, citujúc časť operačného protokolu s tým, že pacient bol z operačnej sály prevezený na lôžkové oddelenie chirurgickej kliniky o 9:30 hod., bol pri vedomí, operačná rana bola suchá, TK 115/70 torr. Pokračované bolo v medikamentóznej liečbe, pacient sa subjektívne cítil dobre, bol afebrilný, kardio-pulmonálne stabilizovaný, brucho bolo voľné, aperitoneálne. O 20:00 hod. bol afebrilný, tlakovo- pulzovo stabilný. Dňa 23. 09. 2015 sa pri rannej vizite cítil dobre, bol afebrilný, srdcovo-pľúcne kompenzovaná, brucho bolo bez patologického nálezu, peristaltika bola počuteľná, rany boli kľudné. O 9:00 hod. bola hospitalizácia ukončená s odporučením hlásiť sa u obvodného lekára do 3 dní, fyzického šetrenia, internej liečby ako užíval, s chirurgickou kontrolou a extrakciou stehov o týždeň, v prípade ťažkostí bola odporučená chirurgická kontrola ihneď. Znalecká organizácia ďalej opísala priebeh zhoršenia jeho zdravotného stavu podľa udania jeho manželky, jeho kolaps, resuscitáciu a transport do UNLP Košice, oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny až po exitus s následnou citáciou časti pitevného protokolu. V časti „Posudok“ znalecká organizácia s prihliadnutím na účel posudku odpovedala na objednávateľom zadané otázky. Konštatovala, že v posudzovanom prípade neexistoval objektívny klinický a ani žiadny iný dôvod na pokračovaní hospitalizácie na chirurgickej
klinike žalobcu vychádzajúc z toho, že priebeh operácie bol štandardný, počas operácie nebolo zaznamenané žiadne krvácanie, počas operácie ani v pooperačnom období nebol zaznamenaný ani náznak komplikácií, ktoré by mohli predznamenať možnosť pooperačného krvácania s odstupom času, biochemické parametre zrážania krvi boli v predoperačnom období normálne, pooperačný priebeh počas predmetnej hospitalizácie bol štandardný, bez akýchkoľvek komplikácií, pacient bol obehovo stabilný, kardiopulmonálne kompenzovaný, pasáž tráviacim traktom bola obnovená, močil spontánne, bol samoobslužný, chodiaci, rany boli kľudné, brucho počas celého priebehu hospitalizácie voľné, priehmatné, bez známok iritácie poritonea. Žiadne známky krvácania, resp. obehovej nestability počas hospitalizácie neboli zaznamenané. Pacient sa cítil dobre, neboli prítomné žiadne krvné podliatiny, tie boli uvedené manželkou až viac ako 24 hodín od prepustenia. Prepustený bol v dobrom klinickom stave, bez príznakov krvácania dňa 23. 09. 2015 o 11:11 hod. Znalecká organizácia v tomto posudku konštatovala, že podľa všeobecne prijímaných kritérií americkej spoločnosti pre gastrointestinálnu endoskopickú chirurgiu - SAGES, môže byť pacient po operácii inguinálnej hernie prepustený do domáceho liečenia ak dokáže vstať, chodiť, samostatne prijímať tekutiny a spontánne močiť, čo býva spravidla s odstupom niekoľkých hodín od operácie. Neexistuje žiadna smernica alebo záväzné odporúčanie, ktoré by taxatívne určovalo dĺžku hospitalizácie u jednotlivých ochorení a u jednotlivých typov operácií v ktoromkoľvek operačnom odbore. Jednoznačným kritériom je objektívny klinický stav pacienta, jeho subjektívne ťažkosti a samotný typ a závažnosť operačného výkonu. ASA kvalifikácia je meradlom rizika operačného výkonu z pohľadu anesteziológie a hodnotí mieru rizika operácie z hľadiska smrteľných komplikácií vzhľadom na celkový zdravotný stav pacientov, ktorých rozdeľuje do 5 skupín. Skupina ASA III. je kategóriou pacientov so závažnými systémovými ochoreniami, nie je kritériom doby trvania hospitalizácie, pre ktoré neexistuje a ani nemôže existovať štandardná schéma. Operácie slabinových prietrží sa bežne vykonávajú v rámci jednodňovej chirurgie aj u pacientov s operačným rizikom ASA III., dĺžka hospitalizácie sa za každých okolností riadi aktuálnym zdravotným stavom operovaného pacienta, jeho subjektívnymi ťažkosťami a objektívnym klinickým záverom, štandardne sa berú do úvahy aj individuálne sociálne parametre, miera jeho samoobslužnosti a sebestačnosti. Medicínska nevyhnutnosť pokračovania hospitalizácie je primárne determinovaná prítomnosťou akútnych zdravotných potiaží s dostatočnou závažnosťou, u ktorých je potrebná pokračujúca diagnostická alebo terapeutická intervencia či intenzívny monitoring. Na základe rozboru klinického stavu a laboratórnych parametrov budúcu komplikáciu v pooperačnom období u pacienta nebolo možné predpokladať a tým aj predísť fatálnemu priebehu krvácania a úmrtiu pacienta. Stanovisko ÚDZS, pobočka Košice znalecká organizácia považovala za rozporné a neobjektívne.
18. Dňa 15. 07. 2016 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 11. 07. 2016 vo veci uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou pre porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti
19. Žalobca sa k uvedenému upovedomeniu vyjadril podaním zo dňa 25. 07. 2016, v ktorom tak, ako to vyplýva z jeho predchádzajúcich vyjadrení, vyslovil svoj nesúhlas so závermi správneho orgánu, ktorý u neho v predmetnej veci vykonal dohľad, obsiahnutými v citovanom protokole, najmä so stanoviskom T.. Y.. T. N., Z.., ktoré vychádzajúc z ním predloženého znaleckého posudku považoval za nesprávne a žiadal o revíziu záverov uvedeného odborného konzultanta. Namietal, že správny orgán ním predložený dôkaz náležite nevyhodnotil, závery v ňom obsiahnuté nezohľadnil a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorú citoval zhodne, ako aj v podanej žalobe. Žiadal správne konanie zastaviť.
20. Dňa 26. 08. 2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 87141/2016, č. ZS 804/00008/2016, ktorým žalobcovi uložil podľa ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z., pokutu vo výške 2 000 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 30. 08. 2016.
21. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad datovaný dňom 12. 09. 2016, doplnený podaním zo dňa 03. 10. 2016, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie o uložení pokuty zastaviť, pričom jeho dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby.
22. Prvostupňový správny orgán dospel k názoru, že žalobca v rozklade neuviedol žiadne argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, preto mu nevyhovel a
spis predložil druhostupňovému orgánu na rozhodnutie. Rozkladová komisia, ako to vyplýva zo zápisnice z jej rokovania dňa 05. 06. 2017 navrhla predsedovi úradu rozklad účastníka konania zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť, pričom argumentáciu žalobcu obsiahnutú v podanom rozklade považovala za čiastočne dôvodnú, najmä pokiaľ ide o relevantnosť žalobcom predloženého dôkazu - znaleckého posudku zo dňa 15. 06. 2016, č. 25/2016, vypracovaný znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s. r. o., Košice, čo bolo podložené aj stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19. 12. 2016. Po jeho vyhodnotení skonštatovala správnosť skutkových aj právnych záverov správneho orgánu prvého stupňa, premietnutých v odôvodnení jeho rozhodnutia.
23. Predseda ÚDZS ako odvolací správny orgán, v zmysle názoru rozkladovej komisie sa stotožnil s tvrdeniami účastníka konania ohľadom relevantnosti znaleckého posudku, ktoré boli podložené aj stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19. 12. 2016, v ktorom je uvedené, že znalecký posudok podpisuje štatutárny orgán a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore, pričom môže ísť o jednu a tú istú osobu. Konštatujúc, že žalobca v rozklade a jeho doplnení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by po odbornej, medicínskej stránke vyvrátili zistenia prvostupňového správneho orgánu o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, resp. ktoré by preukázali, že účastník konania poskytol zdravotnú starostlivosť správne, rozklad napadnutým rozhodnutím zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
24. Súčasťou administratívneho spisu je kompletná zdravotná dokumentácia pacienta V. F., súvisiaca s predmetným prípadom, týkajúca sa poskytnutia zdravotnej starostlivosti menovanému v súvislosti s operáciou, ktorej sa podrobil dňa 22. 09. 2015 na chirurgickej klinike žalobcu, a to tak predoperačnej, ako aj týkajúcej sa jeho hospitalizácie, operácie a prepustenia a následne aj dokumentácie záchrannej zdravotnej služby a OAIM UNLP Košice .
25. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21. 07. 2020 zotrval na podanej žalobe v celom jej rozsahu. Poukázal na to, že v danom prípade v správnom konaní neboli rešpektované základné princípy spravodlivého administratívneho konania, čo vidí predovšetkým v tom, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s predloženými dôkazmi, ktoré vecne reagovali a argumentačne podkladali závery žalobcu obsiahnuté v jeho písomných vyjadreniach, resp. vo všetkých podaniach, ktoré boli správnemu orgánu v priebehu administratívneho konania doručované a predkladané. Zdôraznil, že ním predložený znalecký posudok nebol vyhodnotený adekvátnym spôsobom, pričom v zhode s jeho názorom bola tunajším krajským súdom posudzovaná aj obdobná vec, vedená pod sp. zn. 7S/98/2015. Podľa jeho názoru, v danom prípade nepostačovala len samotná voľná úvaha predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v rámci ktorej konštatoval, že predložený dôkaz nerešpektuje, ale bolo potrebné zvoliť postup, ktorým by boli uvedené pochybnosti odstránené. Zároveň poukázal aj na to, že v súvislosti s predmetným konaním sa vedie súbežne aj trestné a občiansko-právne konanie. Trestné konanie voči neznámemu páchateľovi, predmetom ktorého je tiež posúdiť, či postup účastníka konania a jeho zamestnancov bol „lege artis“ a v rámci tohto trestného konania, bol vypracovaný ďalší znalecký posudok, ktorý dokumentuje správnosť záverov a stanovísk žalobcu s tým, že jeho spisovú značku môže zistiť a súdu ju dodatočne oznámiť. Uviedol tiež, že v skutkovo aj právne obdobných veciach rozhodoval už Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadal s otázkou hodnotenia znaleckého posudku predloženého účastníkom v priebehu administratívneho konania spôsobom, prezentovaným konkrétne v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.: 9Sžsk/110/2017.
26. Zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca v priebehu administratívneho konania nikdy nespochybňoval procesný postup vykonania dohľadu, v ktorom boli zachované všetky jeho práva vyplývajúce mu zo zákona č. 581/2004 Z. z. a rovnako nenamietal porušenie jeho procesných práv v priebehu administratívneho konania. Z obsahu jeho vyjadrení však vyplýva, že tento nesúhlasí z odbornými závermi prizvaného odborníka, a tým pádom ani so závermi vo veci konajúcich správnych orgánov, ktoré sa o tieto závery opierajú. Zastáva názor, že žalovaný sa po odbornej medicínskej stránke vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu administratívneho konania vznesené, ako aj so znaleckým posudkom, ktorý bol ako dôkaz predložený. Tento bol vyhotovený na základe posudzovania následku, resp. z hľadiska posudzovania následku, pričom správne orgány žalobcovi nikdy nedávali za vinu, že zapríčinil úmrtie menovaného pacienta. V rámci svojich stanovísk poukázal aj na judikatúru, v zmysle ktorej správny orgán má právo vyhodnotiť obsah znaleckého posudku, a nie len prihliadať na jeho záver, čo v danom prípade zo strany
žalovaného rešpektované bolo a žalovaný svoj záver vyplývajúci z posúdenia tohto dôkazu premietol do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom uviedol, prečo tento znalecký posudok nebolo možné akceptovať. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva aj stanovisko žalovaného, prečo nepovažoval za opodstatnené dopĺňať dokazovanie navrhovaným spôsobom. Správne orgány pri posudzovaní predmetnej veci vychádzali zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorej výsledok bol v podstate premietnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zástupca žalovaného poukazuje aj na to, že z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona 576/2004 Z. z. nepochybne vyplýva, čo tvorí obsah, resp. predmet dohľadu, pričom v danom prípade pri ukladaní sankcie, resp. posudzovaní porušenia povinností ide o objektívnu zodpovednosť, z ktorej bolo vychádzané aj v tomto prípade. Zavinenie sa v takýchto prípadoch nevyžaduje. Preto navrhuje, aby súd vo veci meritórne rozhodol.
27. Zástupca žalobcu reagujúc na vyjadrenie zástupcu žalovaného poukázal na to, že ustanovenie § 4 ods. 3 citovaného zákona konštatuje, kedy je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Skutočnosť týkajúca sa správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti má hmotnoprávny charakter a vzhľadom na uvedené, na túto zodpovedajú aj znalci v priebehu trestného konania, ktoré sa v tejto súvislosti vedie, pričom správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti je jedna z podmienok pre vyvodenie aj trestnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu ku konkrétnej osobe. Preto v tejto súvislosti zotrval na svojom stanovisku.
28. Podľa § 1 písm. d) bod 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tento zákon ustanovuje dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým je dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
29. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) cit. zákona úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti.
30. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z. osoba oprávnená na výkon dohľadu je povinná vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade (ďalej len „protokol“), doručiť dohliadanému subjektu jedno vyhotovenie tohto protokolu, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dohliadanému subjektu na predloženie písomných námietok k údajom uvedeným v protokole a preveriť opodstatnenosť písomných námietok.
31. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) cit. zákona ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).
32. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) cit. zákona úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.
33. Podľa § 43 ods. 5 cit. zákona podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a podkladom na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj vyhodnocovanie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osobou oprávnenou na výkon dohľadu v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom; osoba oprávnená na výkon dohľadu pristupuje k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka.
34. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
35. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov).
36. Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 1, 5 Správneho poriadku). Podľa § 36 uvedeného zákona (Znalci) ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.
37. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať rozhodnutia príslušných orgánov verejnej správy, či tieto pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2 Sžo32/2014).
38. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol podľa názoru súdu dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické a korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania. Správny súd v konaní pred orgánmi verejnej správy nezistil v ich procesnom postupe také vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia.
39. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že v konaní bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k pochybeniu, ktoré je potrebné kvalifikovať ako porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. V danom prípade postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi nebol správny, pretože tento pacienta V. F., predoperačne hodnoteného ako rizikového pacienta s prítomnosťou závažného systémového ochorenia prepustil deň po laparoskopickej operácii obojstrannej hernie v oblasti slabiny do ambulantnej starostlivosti predčasne. Uvedené vyplýva z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise, kompletnej zdravotnej dokumentácie pacienta, najmä však zo stanoviska T.. Y.. T. N., Z.., odborníka v medicínskom odbore chirurgia zo dňa 28. 12. 2015, ktorý konštatoval, že operácia bola správne indikovaná a prevedená, laboratórne výsledky nesvedčili pre hypokoagulačný stav a keďže pacient zomrel následkom vykrvácania a hemoragického šoku, kde evidentne krvácal z miesta operácie pri laparoskopickej operácii, príčinou smrti bolo vykrvácanie chirurgického charakteru pri pravdepodobne nerozpoznanom krvácaní počas alebo po operácii. Keďže na iných orgánoch dutiny brušnej neboli zistené známky krvácania, príčina krvácania bola chirurgická a nie hematologická. Zároveň konštatoval, že v rámci dennej vizity v deň prepustenia bola u pacienta dokumentovaná kardio-pulmonálna kompenzácia, chýbajú však základné údaje takéhoto hodnotenia stavu a to hodnoty krvného tlaku a pulzu v lekárskom aj sesterskom dekurze v uvedený deň. Uvedené vyplýva aj zo stanoviska T.. Y.. E. C., H.., odborníčky v medicínskom odbore hematológia a transfuziológia zo dňa 20. 12. 2015, ktorá konštatovala správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s interným predoperačným vyšetrením, ako aj v súvislosti s perioperačnou antikoagulačnou liečbou, avšak zároveň dokumentuje, že záznamy o tlaku krvi v deň prepustenia v chorobopise pacienta
absentujú, v tomto nie je uvedený čas podania Fraxiparinu, pričom prepúšťacia správa neobsahuje odporúčanie, ako má pacient ďalej postupovať ohľadom antikoagulačnej liečby.
40. Námietku žalobcu, týkajúcu sa neakceptovania ním predloženého znaleckého posudku č. 25/2016, vypracovaného znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s. r. o., Košice, z ktorého vyplýva diametrálne odlišný záver v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti menovanému pacientovi počas aj po predmetnej operácii a ktorý podľa jeho názoru vyvracia zistenia odborného konzultanta T.. Y.. T. N., Z.., a nevykonania ním navrhnutého dokazovania kontrolným znaleckým posudkom resp. posúdením predmetného postupu iným konzultantom považoval správny súd za nedôvodnú. Správny súd po oboznámení sa s obsahom tohto posudku dospel k záveru, že aj keď tento posudok vo svojom závere konštatuje, že v danom prípade neexistoval objektívny klinický a ani žiadny iný dôvod na pokračovaní hospitalizácie na chirurgickej klinike žalobcu vychádzajúc z toho, že priebeh operácie bol štandardný, počas operácie nebolo zaznamenané žiadne krvácanie, počas operácie ani v pooperačnom období nebol zaznamenaný ani náznak komplikácií, ktoré by mohli predznamenať možnosť pooperačného krvácania s odstupom času, biochemické parametre zrážania krvi boli v predoperačnom období normálne, pooperačný priebeh počas predmetnej hospitalizácie bol štandardný, bez akýchkoľvek komplikácií, pacient bol obehovo stabilný, kardiopulmonálne kompenzovaný, pasáž tráviacim traktom bola obnovená, močil spontánne, bol samoobslužný, chodiaci, rany boli kľudné, brucho počas celého priebehu hospitalizácie voľné, priehmatné, bez známok iritácie peritonea, počas hospitalizácie neboli zaznamenané žiadne známky krvácania, resp. obehovej nestability a pacient sa cítil dobre, tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nie je možné sa s týmto záverom stotožniť, keďže zo zdravotnej dokumentácie menovaného pacienta nevyplýva, žeby v deň jeho prepustenia do ambulantnej starostlivosti boli u neho zisťované parametre, na základe ktorých by bolo možné kardio-pulmonálnu kompenzáciu konštatovať (tlak krvi, pulz, laboratórne vyšetrenia) so zohľadnením vyššie dokumentovanej rizikovosti pacienta. Žalobca a ani uvedená znalecká organizácia nenamietali a nespochybňovali absenciu uvedených parametrov v zdravotnej dokumentácii a v tejto súvislosti ani neboli predložené žiadne dôkazy okrem tých, z ktorých argumentácia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa vychádza. Predoperačné hodnotenie ASA anestéziológom tiež potvrdilo prítomnosť systémových ochorení ako možných rizikových faktorov v perioperačnom období, pričom žalovaný ani správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojich rozhodnutí nekonštatovali, že hodnotenie ASA je cieleným prediktorom dĺžky hospitalizácie, ale že aj samotným dohliadaným subjektom boli predoperačne u pacienta potvrdené viaceré závažné ochorenia predikujúce nepopierateľnú prítomnosť perioperačného rizika s tým, že všeobecne platí, že rizikových pacientov treba hospitalizovať dlhšie a je potrebné individualizovať postupy prepúšťania pacientov po operáciách aj pri jednoduchých výkonoch, pretože v chirurgii žiadne univerzálne schémy neexistujú.
41. Správny súd mal s poukazom na uvedené za preukázané, že v danej veci bola daná existencia objektívneho dôvodu na predĺženie hospitalizácie pacienta po operácii. Zo zdravotnej dokumentácie tohto pacienta nevyplýva, žeby mu boli v deň jeho prepustenia zmerané hodnoty tlaku krvi a pulz a nepochybne z nej vyplýva aj to, že žalobca v deň jeho prepustenia nevykonal príslušné laboratórne vyšetrenie, čo je zrejmé z absencie tohto údaja v lekárskych i sesterských dekurzoch z tohto dňa i prepúšťacej správy zo dňa 23. 09. 2015, v ktorej chýba aj poučenie pacienta o ďalšom postupe ohľadom antikoagulačnej liečby. Preto konštatovanie obehovej stability pacienta pri jeho prepustení bez zmerania uvedených parametrov nemožno považovať za správne. Podkladom pre Znalecký posudok č. 25/2016, vypracovaný znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., Košice bola zdravotná dokumentácia, v ktorej absentujú uvedené záznamy o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi, ktoré ako jediné mohli objektivizovať správnosť konania žalobcu, znalec preto nemohol na základe takto neúplnej zdravotnej dokumentácie dospieť k záveru o správnosti postupu žalobcu. Správne orgány dospeli k záveru, že úvahy znalca v tomto znaleckom posudku nezodpovedajú skutkovým záverom vyplývajúcim z nimi vykonaných dôkazov, preto posúdenie Znaleckého posudku č. 25/2016, vypracovaného znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., ako dôkazu bolo plne v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktoré podľa názoru súdu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a neodporuje ani stanovisku Najvyššieho súdu SR, obsiahnutému v jeho rozsudku sp. zn. 6 Sžo/150/2009 zo dňa 18. 05. 2010, právna veta ktorého bola publikovaná v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2011 pod č. 99, na ktoré poukazoval žalobca v replike zo dňa 13. 11. 2017. Ani ďalšie znalecké dokazovanie preto nemôže byť spôsobilé uvedenú skutočnosť zvrátiť. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten ktorý dôkazný prostriedok vykonať. V súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti a hospodárnosti, ak má orgán verejnej
správy skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania.
42. Súdna prax potvrdila postavenie žalovaného ako orgánu, do pôsobnosti ktorého patrí posúdenie skutočnosti, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je žalovaný ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci prizvaných odborníkov - konzultantov, ktorí spĺňajú odborné a zákonné predpoklady na posúdenie prípadu. V danom prípade odbornosť žiadneho z prizvaných konzultantov relevantným spôsobom spochybnená nebola.
43. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.