Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_14Sa-9-2019.pdf
PDF · 105.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. V. Q., bytom G. XXX/XX-X, XXX XX B. Z., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2019, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 20.03.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci zníženia invalidného dôchodku žalobcu.
Konanie pred správnymi orgánmi
2. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2018 podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dx a § 112 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) znížila žalobcovi s účinnosťou od 24.01.2019 invalidný dôchodok na sumu 738,10 Eur mesačne. Vydanie rozhodnutia prvostupňový správny orgán odôvodnil novými skutočnosťami, keď pri kontrole dôchodkových nárokov žalobcu bolo zistené, že na určenie sumy jeho invalidného dôchodku neboli zhodnotené hrubé zárobky žalobcu ako učňa počas doby učňovského pomeru od 01.09.1981 do 31.12.1983. Po ich zhodnotení došlo k prepočítaniu osobného mzdového bodu žalobcu úpravou na hodnotu 1,5013, čo malo následne vplyv na zníženie sumy mesačne vyplácaného invalidného dôchodku.
3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrekapituloval vývoj invalidity žalobcu poukážuc na to, že žalobcovi bol rozhodnutím č. XX XX XX XXXX zo dňa 11.04.2000 podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) priznaný od 10.04.2000 invalidný dôchodok v sume 5.881,- Sk mesačne. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky stanovenej na júl 2013 bol zdravotný stav žalobcu posúdený dňa 26. februára 2014 so záverom, že je naďalej invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988
Zb. Nakoľko žalobca pri posúdení zdravotného stavu požiadal aj o posúdenie invalidity podľa zákona o sociálnom poistení, bola jeho invalidita posúdená so záverom, že je invalidný aj podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 26.02.2014, t.j. odo dňa podania žiadosti o posúdenie zdravotného stavu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola určená na 75 %. Na základe uvedeného bol žalobcovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2014 priznaný invalidný dôchodok od 26.02.2014 v sume 781,20 Eur mesačne, pretože jeho suma bola vyššia ako suma vyplácaného invalidného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003.
4. Zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený 27.11.2018 so zameraním sa na skutočnosť, či jeho zdravotný stav podmieňoval invaliditu podľa zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % už pred 26.02.2014. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne uznal žalobcu naďalej za invalidného podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a zároveň za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 01.10.2006, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. S prihliadnutím na právnu úpravu platnú v období od 01.01.2004 do uverejnenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Od 01.10.2006 dátum vzniku invalidity podľa zákona o sociálnom poistení by nemal predchádzať 1. októbru 2006, pretože akýkoľvek skorší deň už spadá do obdobia aplikácie ustanovenia § 263 ods. 2, ods. 4 až ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 186/2004 Z.z., o ktorom bolo vyslovené, že je v rozpore s ústavou Slovenskej republiky. Súčasne sa aplikuje aj pravidlo uvedené v § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2003 Z.z., a to, že invalidný dôchodok sa vypláca v sume výhodnejšej pre poistenca, teda vo vyššej sume.
5. Z dôvodov uvedených vyššie bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.10.2018, a to podľa § 70, § 82 a § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 26.02.2011 v sume 740,00 Eur mesačne a po jednotlivých zvýšeniach v súlade s § 82 zákona o sociálnom poistení bola suma invalidného dôchodku žalobcu od 01.01.2018 zvýšená na 803,00 Eur mesačne. Dátum priznania invalidného dôchodku bol určený v súlade s § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa dôchodková dávka prizná najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. Nakoľko o zvýšenie sumy invalidného dôchodku žalobca požiadal žiadosťou dňa 26.02.2014, invalidný dôchodok mu bol priznaný podľa vyššie uvedeného právneho ustanovenia od 26.02.2011.
6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej ozrejmil, že prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi znížená suma invalidného dôchodku od 24.01.2019 na sumu 738,10 Eur mesačne z dôvodu, že pri kontrole jeho dôchodkových nárokov bolo zistené, že na určenie sumy invalidného dôchodku k 26.02.2011 mu neboli zhodnotené hrubé zárobky učňa počas doby učňovského pomeru od 01.09.1981 do 31.12.1983. Suma invalidného dôchodku sa znovu prepočítala a po zhodnotení doby učebného pomeru ako doby zamestnania a zhodnotení hrubých zárobkov žalobcu - učňa v rozhodujúcom období sa suma invalidného dôchodku žalobcu znížila.
7. V posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity, t.j. pred 1. októbrom 2006, žalobca získal 3 652 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je podiel úhrnu osobných mzdových bodov zistených za rozhodujúce obdobie a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch.
8. Nepoznajúc neskôr zistené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie pri skoršom rozhodnutí zo dňa 01.01.2018 vychádzala z toho, že žalobca v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2005 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z.z. Týchto dvadsaťdva
kalendárnych rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. január 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 8 druhej vety zákona o sociálnom poistení v zákona č. 244/2005 Z.z. vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.
9. Avšak potom, ako vyšli najavo zistenia ohľadne učňovského pomeru žalobcu, bolo podľa žalovaného potrebné nanovo určiť výšku invalidného dôchodku žalobcu, a to po zhodnotení doby učebného pomeru ako doby zamestnania a zhodnotení hrubých zárobkov učňa v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie žalobcu sa pre tieto novo zistené skutočnosti zmenilo, keď z pôvodných 12,2466 rokov sa zvýšilo na 14,2466 rokov, pretože boli započítané roky učebného pomeru 1982 a 1983. Po započítaní hrubých zárobkov žalobcu za roky 1982 a 1983 sa zmenil úhrn osobných mzdových bodov žalobcu z 21,0032 na 22,0683. Z uvedeného dôvodu sa suma invalidného dôchodku žalobcu znížila, pretože došlo k zníženiu priemerného osobného mzdového bodu z hodnoty 1,7151 (úhrn osobných mzdový bodov : rozhodujúce obdobie = 21,0032 : 12,2446 = 1,7151) na hodnotu 1,5491 (úhrn osobných mzdový bodov: rozhodujúce obdobie = 22,0643 : 14,2466 = 1,5491).
10. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že ak nárok na invalidný dôchodok vznikol do 31.12.2010 a dátum priznania spadá do obdobia po 31.12.2010, priemerný osobný mzdový bod sa podľa § 293bs. ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. upravuje podľa § 63 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 63 ods. 3 písm. h) zákona o sociálnom poistení sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započíta v celej výške, z hodnoty 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa započítava 84 % a na hodnotu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada. Priemerný osobný mzdový bod žalobcu po tejto úprave mal hodnotu 1,5013.
11. Ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01.10.2006 získal žalobca 9 125 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 7 762 dní, t.j. spolu 16 887 dní. Rok dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení je 365 dní dôchodkového poistenia, preto žalobca získal 46,2658 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Presný rozpis správne orgány uviedli v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobcu.
12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež vysvetlil, ako dospel k sume invalidného dôchodku platnej ku dňu jeho určenia a ako dochádzalo k jeho následnému zvyšovaniu na aktuálne vyplácanú sumu. Dôchodková hodnota platná k 26.02.2011 bola 9,5756 Eur. Suma invalidného dôchodku je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,5013 x 46,2658 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756 = 665,20 Eur mesačne k 26.02.2011. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z., podľa ktorého ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku priznaného podľa zákona účinného do 31.12.2003 a invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004, vypláca sa dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká. Suma vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok žalobcu priznaný podľa zákona účinného do 31.12.2003, bola 393,40 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 bola 677,20 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že suma dovtedy vyplácaného invalidného dôchodku, určeného podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, bola nižšia, ako suma invalidného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení, a teda Sociálna poisťovňa rozhodla, že žalobcovi bude vyplácať invalidný dôchodok vo vyššej sume, pričom invalidný dôchodok v nižšej sume zaniká.
13. Invalidný dôchodok žalobcu sa odo dňa priznania zvýšil podľa § 82 zákona o sociálnom poistení o 1,8 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z.) čo je o 12,00 Eur na 677,20 Eur mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a opatrenia č. 344/2011 Z.z. sa dôchodok žalobcu zvýšil od 01.01.2012 o 3,3 % (22,40 Eur) na 699,60 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku žalobcu zvýšila od 01.01.2013 o 10,10 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z.) na 709,70 Eur mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku žalobcu zvýšila od 01.01.2014 o 7,80 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 329/2013 Z.z.) na 717,50 Eur mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku žalobcu zvýšila od 01.01.2015 o 4,60 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z.) na 722,10 Eur mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku žalobcu zvýšila od 01.01.2016 o 1,70 Eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z.) na 723,80 Eur mesačne. Podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku žalobcu zvýšila od 01.01.2017 o 7,10 Eur mesačne na 730,90 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku žalobcu zvýšila od 01.01.2018 o 7,20 Eur mesačne na 738,10 Eur mesačne.
Argumentácia žalobcu
14. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnym orgánom na ďalšie konanie. Poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 63 ods. 6 a ods. 7 zákona o sociálnom poistení pri rozhodovaní o predmete administratívneho konania. Postupom, ktorým Sociálna poisťovňa mu započítala aj obdobie od 01.09.1981 do 31.12.1983, ho poškodila na jeho právach. Ak Sociálna poisťovňa zistila, že nie je preukázaných 22 kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia a ak sa predĺžením obdobia pred 01.01.1984 nedosiahlo 22 kalendárnych rokov, tak zistenie priemerného osobného mzdového bodu malo byť určené za obdobie, ktoré nezohľadňuje čas od 01.09.1981 do 31.12.1983, teda podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, čím by bol určený priemerný osobný mzdový bod za nižší počet kalendárnych rokov a nedošlo by k zníženiu priemerného osobného mzdového bodu, čo v konečnom dôsledku na ujmu žalobcu viedlo k zníženiu invalidného dôchodku.
Argumentácia žalovaného
15. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Zotrval na právnej argumentácii napadnutého rozhodnutia ako aj zisteniach, ktoré ho viedli k právnym úvahám odôvodňujúcim napadnuté rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné.
Konanie na správnom súde
16. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
18. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Na pojednávaní účastníci zotrvali na obsahu svojich písomných podaní.
Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
19. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
20. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
21. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
22. Podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
23. Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.01.2006 priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
24. Podľa § 63 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.01.2006 na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.
25. Podľa § 63 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.01.2006 priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku a) 2004 40%, b) 2005 60%, c) 2006 64%, d) 2007 68%, e) 2008 72%, f) 2009 76%, g) 2010 80%, h) 2011 84%, i) 2012 88%, j) 2013 92%, k) 2014 96%.
26. Podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.01.2006 rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 63 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.01.2006 ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa §
255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety.
28. Spornou otázkou v rámci administratívneho konania ako aj konania pred správnym súdom je najmä to, či Sociálna poisťovňa bola oprávnená započítať do rozhodujúceho obdobia aj obdobie učňovského pomeru žalobcu od 01.09.1981 do 31.12.1983.
29. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Pre posúdenie spornej otázky je určujúca právna norma ustanovenia § 63 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.01.2006, ktorá prikazuje Sociálnej poisťovni v prípade nedostatku rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, predĺžiť rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Keďže u žalobcu bol pôvodne zistený podstate nižší počet rokov rozhodujúceho obdobia než je požadovaných 22 rokov, postupovala Sociálna poisťovňa správne, ak novo zistené skutočnosti o učňovskom pomere žalobcu, ktoré žalobca potvrdil aj na pojednávaní, zohľadnila pri aplikácii ustanovenia § 63 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.01.2006 a následne vzhľadom na tieto zistenia pristúpila k zníženiu sumy invalidného dôchodku žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa nemala možnosť neprihliadať na tieto novo zistené skutočnosti, keďže je viazaná povinnosťou rozhodovať podľa objektívne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ ide o počet rokov rozhodného obdobia, zohľadňuje sa skutočný stav bez ohľadu na to, aký zárobok v konkrétnych rokoch rozhodného obdobia poistenec dosahoval. Znenie právnej normy, ktorú bola Sociálna poisťovňa povinná aplikovať, neumožňuje podľa vlastného uváženia vyberať do rozhodného obdobia len niektoré roky, v ktorých žalobca dosahoval lepší zárobok a ignorovať roky s nižším zárobkom. Takýto postup by nebol v súlade so zákonom.
30. Keďže riešenie iných sporných otázok vzhľadom na predmet konania vymedzený napadnutými rozhodnutiami správny súd nepovažoval za možné, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.