Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/89/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXX XXXX, bytom C. XXX/XXX, D., zastúpený advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, so sídlom advokátskej kancelárie Záhorácka 5478/15B, zapísaná v zozname SAK pod č. lic. XXXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 31. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 31. júla 2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X – I. z 20. decembra 2019 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – I. z 20. decembra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná priznala žalobcovi podľa ustanovení , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) invalidný dôchodok v sume 695,40 eur mesačne, ktorý podľa ustanovenia a od 1. januára 2020 zvýšila na sumu 715,60 eur mesačne. 2. Žalovaná svoje rozhodnutie založila na zisteniach, podľa ktorých bol žalobcov dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dňa 11. novembra 2019 posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia s konštatovaním miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaná ďalej zistila, že pred vznikom invalidity dňa 11. novembra 2019 žalobca získal 10.917 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo činí 29 rokov a 332 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia ktorý je pripojený k prvostupňovému rozhodnutiu. Následne žalovaná podrobne popísala spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku (ako aj jednotlivých vstupných údajov), ktorá je vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty, t. j. priemerný osobný mzdový bod 1,1598 x 46,1316 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 12,6657, čo činí sumu invalidného dôchodku vo výške 677,70 eur mesačne. Vypočítaná suma invalidného dôchodku sa následne podľa ustanovení a zvyšuje o 17,70 eur a následne o od 1. januára 2020 ďalších 20,20 eur, na konečnú sumu invalidného dôchodku vo výške 715,60 eur. 3. Na odvolanie žalobcu, namietajúceho, že za invalidného bol uznaný už od 25. augusta 2005 a preto by mu mal byť zvýšený invalidný dôchodok priznaný tri roky spätne a nekonanie žalovanej v súlade s §

263a ods. 9 , t. j. že nerozhodla sama z vlastného podnetu o priznaní a výške invalidného dôchodku v termíne do 30. septembra 2009, vydal generálny riaditeľ žalovanej dňa 31. júla 2020 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej. 4. Generálny riaditeľ žalovanej zrekapituloval, že žalobca bol uznaný čiastočne invalidným od 1. novembra 1991. Na podnet žalobcu bolo vykonané dňa 30. septembra 2005 posúdenie jeho zdravotného stavu na účely trvania invalidity a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu bol uznaný za invalidného podľa kapitoly V, položky 3, písm. b), podľa prílohy č, 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75% od 30. septembra 2005. Kontrolná lekárska prehliadka v januári 2008 bola zrealizovaná podľa ustanovenia v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. s konštatovaním, že žalobca už nie je čiastočne invalidným podľa , ale je invalidným podľa , so zmenou od 30. septembra 2005. Ďalšie kontrolné lekárske prehliadky boli zrealizované v apríli 2013 a júni 2016 na základe ktorých bol naďalej uznaný invalidným podľa V lekárskych správach bolo konštatované, že v prípade žalobcu dlhodobo nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, napriek dodržiavaniu životosprávy a liečebného režimu. 5. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 19. novembra 2019 bol žalobca posúdený podľa , pričom jeho zdravotný stav bol prehodnotený aj podľa so záverom, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 11. novembra 2019, t. j. ku dňu prehodnotenia zdravotného stavu pri kontrolnej zdravotnej prehliadke. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené duševné choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania, ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia podľa kapitoly V, položky 3, písm. b), podľa prílohy č, 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65 %, pričom za iné zdravotné postihnutia bolo priznané zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. 6. Jeho zdravotný stav bol v dôsledku podané odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu 21. mája 2021 opätovne posúdený s konštatovaním, že pre nezlepšený zdravotný stav v porovnaní s predchádzajúcimi posúdeniami bol uznaný naďalej invalidným podľa ustanovenia a invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 11. novembra 2019. 7. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaná nepostupovala v súlade s ustanovením v znení uviedol, že žalobcovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a na základe žiadosti z 25 augusta 2005 bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav podľa s konštatovaním miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Rovnako dňa 8. novembra 2005 bolo rozhodnuté, že žalobcovi sa podľa zvyšuje invalidný dôchodok. Dňa 31. januára 2008 bol žalobca v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a v zmysle posúdený posudkovým lekárom a dôchodok mu bol dňa 4. septembra 2008 spätne priznaný od 30. septembra 2005 podľa ustanovení , pričom mu nárok na starobný dôchodok podľa zanikol z dôvodu, že bol nižší, ako invalidný dôchodok priznaný podľa . 8. Ďalšie posúdenie zdravotného stavu bolo zrealizované dňa 3. apríla 2013 podľa Rovnako tak zdravotné posúdenie dňa 8. júna 2016, pričom v odbornom posudku o invalidite je poznámka, že žalobca nežiadal o posúdenie zdravotného stavu podľa . Keďže žalobca o posúdenie zdravotného stavu podľa nežiadal, žalovaná v súlade s právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. jeho zdravotný stav posudzovala iba podľa . 9. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa postupu podľa a priznania invalidného dôchodku tri roky spätne t. j. od 11. novembra 2016 generálny riaditeľ uviedol, že zvýšenie dávky patrí až od vykonania kontrolnej lekárskej prehliadky, t. j. odo dňa opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Žalobcovi nič nebránilo o posúdenie zdravotného stavu podľa požiadať skôr. 10. Záverom generálny riaditeľ konštatoval správnosť záverov žalovanej, že invalidný dôchodok priznaný podľa vo výške 419,50 eur mesačne je nižší ako invalidný dôchodok podľa vo výške 695,40 eur a preto mu nárok na ten nižší zaniká. II. Správna žaloba

11. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, namietajúc jeho zmätočnosť a nesprávne právne posúdenie zo strany žalovanej a navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. 12. Žalobca namietal, že jeho invalidita vznikla už v roku 1991, hoci čiastočná. Zároveň z posudkovej dokumentácie vyplýva, že dňa 30. septembra 2005 bol jeho zdravotný stav prehodnotený podľa a už vtedy mu bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % s dátumom zmeny 30. septembra 2005. jeho zdravotný stav bol posudzovaný opakovane v rokoch 2008, 2013, 2016 a naposledy v 2019. 13. Za rozporné označil konštatovanie generálneho riaditeľa žalovanej, že mu nič nebránilo požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu podľa skôr, keďže jeho zdravotný stav bol podľa uvedeného zákona prehodnocovaný už v roku 2005. Žalovaná navyše opomenula zohľadniť lekársku správu z roku 2005, v ktorom bol a jeho podnet jeho zdravotný stav prehodnotený. 14. Žalobca zotrval aj na námietke, že žalovaná nepostupovala podľa ustanovenia , pretože nerozhodla z jej vlastného podnetu o priznaní a výške invalidného dôchodku v termíne do 30. septembra 2009, pričom uvedeným nekonaním bol hrubo porušený zákon, v dôsledku čoho žalobca utrpel ujmu spočívajúcu vo vyplácaní nižšieho invalidného dôchodku, ako mu prislúchal a do od 30. septembra 2009 do 11. novembra 2019. 15. Žalobca zotrval aj na námietke, že žalovaná mala aplikovať ustanovenie a invalidný dôchodok vo vyššej výške mu mala priznať tri roky spätne, od 11. novembra 2016. III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu 16. Ku správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadrila žalovaná, ktorá chronologicky zrekapitulovala posúdenia zdravotného stavu žalobcu ako aj nadväzujúce rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok podľa resp. podľa realizované v rokoch 1991 až 2019. Vo vzťahu k nezohľadneniu lekárskej správy z 30. septembra 2005 uviedla, že táto bola zohľadnená pre posúdenie žalobcovho zdravotného stavu, ako to vyplýva zo strany 4 ods. 7 napadnutého rozhdonutia. V ďalšom v celosti zotrvala aj na argumentácii o nemožnosti aplikovať ustanovenie , pretože zvýšenie invalidného dôchodku mu patrí až od vykonania lekárskej prehliadky t. j. odo dňa opätovného posúdenia zdravotného stavu, pričom tento záver žalovaná prijala aj s ohľadom na vyhlásenie žalobcu, ktorý na predchádzajúcej lekárskej prehliadke písomne potvrdil, že o posúdenie zdravotného stavu podľa nežiada. 17. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca správnemu súdu repliku v ktorej namietal rozpornosť tvrdení žalovanej, pretože lekárska prehliadka uskutočnená dňa 19. novembra 2019 bola vykonaná v nadväznosti na žiadosť žalobcu o výmenu osoby posudkového lekára a nejednalo sa o kontrolnú lekársku prehliadku. Žalobca bol totiž už v roku 2005 aj v roku 2008 posúdený na účely nároku a výšku invalidného dôchodku podľa a až v dôsledku uvedenia do omylu posudkovým lekárom bol posúdený podľa v rokoch 2013 a 2016. Posudkový lekár mu mal dať podpísať tlačivo, že nežiada o prehodnotenie zdravotného stavu podľa . IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 18. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 19. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou . Podľa (ďalej len „“), ak je podľa daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. 20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( a ) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [, a a ] preskúmal napadnuté rozhodnutie

generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ( ) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 21. O žalobe rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 27. júna 2024 za prítomnosti žalobcu ako aj žalovanej, ktorí v celosti zotrvali na svojej argumentácii obsiahnutej v podaniach adresovaných správnemu súdu. 22. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej z 20.decembra 2019 (v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvedený dátum vydania rozhodnutia ako 2. december 2019) ktorým priznala žalobcovi podľa invalidný dôchodok v sume 695,40 eur mesačne, ktorý následne podľa ustanovenia a od 1. januára 2020 zvýšila na sumu 715,60 eur mesačne. 23. Námietky žalobcu uplatnené v správnej žalobe aj v priebehu konania sa týkali predovšetkým nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď pre posúdenie jeho zdravotného stavu nebola zohľadnená aj lekárska správa z 30. septembra 2005, ktorou bol na podnet žalobcu prehodnotený jeho zdravotný stav podľa novej právnej úpravy . Zavádzajúce je preto tvrdenie žalovanej, že nič mu nebránilo o posúdenie zdravotného stavu podľa právnej úpravy požiadať už skôr, teda skôr ako až v roku 2019, pretože jeho zdravotný stav bol podľa posúdený už v roku 2005 aj v roku 2008 . Žalobca namietal aj nesprávny procesný postup resp. nečinnosť žalovanej v rozpore s ustanovením . Žalobca zároveň poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého mu patrí zvýšená suma invalidného dôchodku podľa spätne 3 roky od vykonania kontrolnej prehliadky, t. j. od 11. novembra 2016 tak, ako to žiadal už v podanom odvolaní. 24. Správny súd úvodom konštatuje nedôvodnosť žalobcom uplatnenej námietky ohľadom konania žalovanej v rozpore s ustanovením , keďže z administratívneho spisu vyplýva opak, teda, že žalovaná, prihliadajúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, postupovala práve podľa citovaného ustanovenia, keď vydala rozhodnutie, v ktorom uviedla, že poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a mal preskúmavané trvanie invalidity podľa ustanovenia (ktoré v zmysle vyššie uvedeného nálezu stratilo účinnosť), sa posúdi nárok na čiastkový invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok a jeho výplatu podľa . Keďže takto vypočítaný dôchodok bol vyšší ako dôchodok podľa zákona účinného od 1. januára 2004, nárok na výplatu dôchodku podľa mu zanikol. Uvedené rozhodnutie žalobca prevzal dňa 6. októbra 2008, ako to vyplýva z poštovej doručenky založenej v administratívnom spise žalovanej. Tento postup sa napokon žalobcovi opakovane snažila ozrejmiť žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj v priebehu konania pred správnym súdom. 25. Správny súd však vzhliadol ako dôvodnú námietku týkajúcu sa nesprávneho výkladu k aplikácii ustanovenia , v dôsledku čoho dospel k záveru o potrebe napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť. 26. Pokiaľ žalovaná zakladá svoje závery o nemožnosti priznať žalobcovi zvýšený invalidný dôchodok 3 roky spätne od priznania invalidného dôchodku podľa na dôvode, že žalobca pri predošlom lekárskom posúdení vykonanom dňa 8. júna 2016 písomne potvrdil, že o posúdenie zdravotného stavu podľa uvedeného zákona nežiada, správny súd konštatuje, že takéto prehlásenie žalobcu ho nediskvalifikuje z aplikácie citovaného ustanovenia. 27. V súvislosti s uvedeným považuje správny súd za potrebné viesť, že určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou okolnosťou pre následné posúdenie splnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s a , pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku alebo jeho prehodnotenie od určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku ( ), posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok priznať resp. žiadal o posúdenie zdravotného stavu podľa . 28. Navyše, v tejto súvislosti súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a rovnako ani z lekárskeho posudku vyhotoveného na účely ustálenia dátumu vzniku invalidity žalobcu tvoriaceho jeho

podklad nevyplýva, prečo bol dátum vzniku invalidity žalobcu nanovo určený až od 11 novembra 2019, keďže žalobca bol čiastočne invalidný už od roku 1991 podľa a invalidný od roku 2005 podľa . Na vysvetlenie tohto zvratu žalovaná ako aj posudkoví lekári úplne rezignovali. Uvedené skôr naznačuje nedôsledné rozlišovanie medzi vznikom invalidity a vznikom nároku na invalidný dôchodok podľa . Podľa ustanovenia citovaného zákona totiž nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Zároveň je potrebné rozlišovať medzi vznikom nároku na dávku, zmenou v nároku na dávku a zmenou sumy dávky. práve v ustanovení stanovuje, že dávku možno priznať alebo zvýšiť najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie. Z uvedeného preto vyplýva, že priznanie dávky, resp. priznanie nároku na zvýšenie dávky ohraničuje spätnou trojročnou lehotou, ktorej začiatok plynie buď odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo vyplácala v nižšej sume ako patrí alebo odo dňa uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí, že sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, že sa dávka odoprela neprávom, alebo sa dávka priznala od neskoršieho dátumu, ako patrí. 30. S prihliadnutím na zákonnú úpravu vzniku nároku na dôchodkovú dávku v zmysle ustanovenia a na zákonnú úpravu vzniku nároku na výplatu tejto dávky podľa citovaného zákona ako aj s prihliadnutím na zásady voľného hodnotenia dôkazov a materiálnej pravdy ovládajúce konanie v sociálnych veciach ( in fine a a citovaného zákona), možno konštatovať, že pre účely určenia nároku žalobcu na invalidný dôchodok podľa bolo potrebné, aby žalovaná zistila skutočný stav veci, t. j. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, na základe skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho a dávkového spisu, zo zdravotnej dokumentácie a osobného vyšetrenia žalobcu vo vzájomných súvislostiach. 31. Ako už správny súd naznačil vyššie, v prípade žalobcu nešlo o prvé konanie o určenie vzniku jeho invalidity a miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže z obsahu administratívneho spisu ako aj z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu je známe, že čiastočná invalidita podľa účinného do 31.12.2003, mu bola určená už v roku 1991. Zároveň je zrejmé a nesporné, že v súvislosti s transformáciou invalidných dôchodkov priznaných za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy na invalidné dôchodky podľa na základe prechodných ustanovení citovaného zákona bol zdravotný stav žalobcu posúdený dňa 30. septembra 2005 s konštatovaním invalidity podľa ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom vyjadrení 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rovnako je nesporné, že naposledy bol zdravotný stav žalobcu posúdený dňa 11. novembra 2019 (ako nezmenený), pričom táto lekárska prehliadka bola vykonaná po viac ako troch rokoch od posledného posúdenia zdravotného stavu z 8. júna 2016. 32. Žalovaná sa napriek tomu, že žalobca v podanom odvolaní namietal nepriznanie dávky invalidného dôchodku podľa spätne za tri roky pred podaním žiadosti o prehodnotenie sumy invalidného dôchodku, sa touto právnou otázkou s využitím úvahy o aplikácii ustanovení a v spojení s a citovaného zákona po právnej stránke správne nevysporiadala. 33. Správny súd záverom poukazuje na obdobný prípad, ktorý riešil Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a v ktorom sociálna poisťovňa postupovala práve tak, že sa zamerala na osvedčenie skutočnosti, či zdravotný stav poistenca podmieňoval invaliditu podľa už pred podaním žiadosti o posúdenie invalidity podľa novej právnej úpravy , a to práve pre možnosť aplikácie ustanovenia . 34. V tomto ohľade je odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia nedostatočné a zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaná nepovažovala za potrebné zaoberať sa nastolenou otázkou (argument, že žalobca sa zriekol posúdenia zdravotného stavu podľa neobstojí pre absenciu zákonného podkladu takéhoto postupu) alebo vyhodnotiť podmienky spätného priznania nároku na dávku invalidného dôchodku aplikáciou ustanovení a v spojení s a citovaného zákona. 35. Správny súd už iba na základe uvedených zistení napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej postupom podľa a v spojení s zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa a s poukazom na výsledok konania podľa , žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu voči žalovanej v plnom rozsahu. 37. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.