Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/142/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: L. P., V.. XX.X.XXXX, B. P. P., I. X, o zaplatenie 240,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07. marca 2019, č.k. -140, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 98,14 eur, do troch dní. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 142,21 eur spolu s úrokom z omeškania, v časti 98,14 eur zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18 %. Po právnej stránke vec posúdil podľa , , , , , , , , v spojení s ods. l, ods.2, ods. l písm. a), ZEK a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu považoval návrh žalobcu za dôvodný len čiastočne. Mal za preukázané, že žalovaný nesplnil svoj záväzok, keď predchodcovi žalobcu nezaplatil platby za služby, dodané a vyfakturované, na ktoré sa v zmluve zaviazal. Preto návrhu v tejto časti vyhovel a žalovaného na zaplatenie tohto dlhu za poskytnuté služby (bez poplatkov za upomienky a obmedzenie služieb, ktoré žalobca neuplatňoval) na základe faktúr v celkovej výške 142,21 eur zaviazal. Žalobca požadoval zmluvnú pokutu vo výške 98,14 eur, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou zo dňa 22.4.2016. Je zrejmé, že ju uplatňuje preto, lebo je uvedená v dodatku k zmluve. Podľa názoru súdu však zmluvnú pokutu, s ohľadom na spôsob uzatvárania zmluvy a dodatku k nej možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia . Zmluva a Dodatok má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami, sú vyhotovené drobným, takmer nečitateľným písmom, kde predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý o rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvára zmluvy s veľkým počtom zákazníkov, len do predtlače doplňuje údaje o žalovanom - spotrebiteľovi, údaje o druhu služby, údaj o dobe viazanosti a výške zmluvnej pokuty. Je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a dodatku, t.z. nemal možnosť vyjednávať a dosiahnuť zmenu v dodávateľom určených podmienkach a ak chcel s ním vstúpiť do zmluvného vzťahu, bol nútený prijať ním vopred stanovené podmienky, ktoré zakladajú značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, pričom uvedené ustanovenia o zmluvnej pokute v žiadnom prípade nemožno považovať za individuálne dohodnuté. Treba tiež poznamenať, že spotrebiteľ, ktorý má záujem využívať služby elektronickej komunikácie nemá veľmi na výber (úplnú zmluvnú voľnosť), či zmluvu s vopred určenými podmienkami s navrhovateľom uzatvorí, prípadne sa rozhodne uzatvoriť zmluvu s iným

poskytovateľom týchto služieb, pretože je všeobecne známe, že aj ostatní mobilní operátori postupujú obdobne. Objektívne je tak slabšou stranou pri uzatváraní zmluvy o pripojení. V prejednávanej veci pre prípad porušenia žalovaného povinnosti zaplatiť za poskytnuté služby riadne a včas, sú dostatočné majetkové sankcie - úrok z omeškania, na ktorý má dodávateľ ako veriteľ zákonný nárok podľa , rôzne poplatky a sankcie za omeškanie, ktoré dodávateľ podľa vlastných sadzobníkov aj uplatňuje, prípadne aj dojednanie o zmluvnej pokute podľa , avšak, aby táto dohoda nebola v rozpore s ustanovením , primeraná by bola len do výšky pohľadávky, ktorá sa má zmluvnou pokutou zabezpečiť. Zmluvná pokuta, tak, ako bola dohodnutá v predmetnom dodatku k zmluve v podstate len zabezpečuje záväzok žalovaného zotrvať s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou na dobu neurčitú a počas celého tohto obdobia odoberať len dohodnuté služby. Je dohodnutá v paušálnej sume, bez ohľadu na to, o aké porušenie pôjde; hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení. Uvedená zmluvná pokuta zaväzuje účastníka k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti 24 mesiacov, úplne vylučuje možnosť spotrebiteľa počas doby viazanosti zákonným spôsobom zmluvu vypovedať, resp. od nej odstúpiť alebo dohodou zmeniť obsah zmluvy, napr. zmeniť či znížiť rozsah odoberaných služieb. Výška zmluvnej pokuty nie je nijako zdôvodnená, odkazuje len na benefity podľa cenníkov, len formálne uvádza, že by jej výška mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody za zľavu z ceny mobilného telefónu, (navyše je podstatne vyššia, ako je poskytnutá zľava) alebo že by spotrebiteľovi, ktorý kupuje telefón za akciovú cenu bolo zrejmé, že bude musieť vrátiť zľavu. Žalobcovi nič nebránilo, a bolo jeho povinnosťou, aby návrh zmluvy resp. dodatku formuloval jasne, zrozumiteľne a čitateľne, vrátane ustanovenia o zmluvnej pokute alebo o náhrade zľavy z ceny tak, aby podstatné náležitosti boli uvedené prehľadne na menšom počte strán a len v nepodstatných vysvetľujúcich častiach bol odkázaný na Všeobecné podmienky. Uvedené paušálne ustanovenie o zmluvnej pokute, skryté v texte dodatku, v danom prípade spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého poškodzuje. Predchodca žalobcu ako osoba dlhodobo podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľom a preto sa od neho očakáva, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať poctivo. Poctivému správaniu by nasvedčovalo aj to, že zmluvu so spotrebiteľom uzatvorí tak, aby táto bola pre neho zrozumiteľná. V danom prípade Zmluva (na 3-och stranách) aj Dodatok (na 4-och stranách) sú vyhotovené v neprehľadnej forme s množstvom odkazov na všeobecné obchodné podmienky (na 21 stranách), cenníky (časť A a B na veľkom množstve strán) a pod. V danom prípade súd vzhľadom na uvedené, s poukazom na aplikáciu smernice č. 93/13/EHS, nepovažoval ustanovenie o zmluvnej pokute za individuálne dojednané; tak ako je uvedené v zmluve ho považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá poškodzuje spotrebiteľa, a teda je v zmysle neplatná. Z uvedeného súd vyvodil, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebola platne uzatvorená dohoda o zmluvnej pokute, nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za nedôvodný, tomuto nároku ochranu nepriznal a preto žalobu v tejto časti 98,14 eur zamietol.. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 59 %, žalovaný mal úspech v rozsahu 41 %. Vzhľadom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania priznáva žalobcovi a to v rozsahu 18 %. 2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť a v napadnutej časti žalobe vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3. Dodatku, a ktorý okrem iného podľa písm. c) tohto odseku je: nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od Zmluvy. Záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb je definovaný aj v ods. 1 písm. b) Dodatku. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaný uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval, a ani nepreukázal. Súd však toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje požiadavku ust. , podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky

ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Naopak, súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t.j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v Dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. Žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 98,14 eur, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil. Zmluvná pokuta bola v Dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v Dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb. Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 3 Dodatku, ktorý je absolútne jasný a určitý (rovnako v texte žaloby). Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho dodanie spolu s aktiváciou programu služieb). Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. 3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 4. Predmetom odvolacieho konania zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 98,14 eur. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle , Obč. zák. vzhľadom na to, že Dodatok, predmetom ktorého bolo dojednanie o zmluvnej pokute, má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami, sú vyhotovené drobným, takmer nečitateľným písmom, kde predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý o rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvára zmluvy s veľkým počtom zákazníkov, len do predtlače doplňuje údaje o žalovanom

- spotrebiteľovi, údaje o druhu služby, údaj o dobe viazanosti a výške zmluvnej pokuty; žalovaný nemal možnosť ovplyvniť znenie Dodatku, t.z. nemal možnosť vyjednávať a dosiahnuť zmenu v dodávateľom určených podmienkach a ak chcel s ním vstúpiť do zmluvného vzťahu, bol nútený prijať ním vopred stanovené podmienky, ktoré zakladajú značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, pričom uvedené ustanovenia o zmluvnej pokute v žiadnom prípade nemožno považovať za individuálne dohodnuté. 5. Podľa , ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je ten, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 6. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorou si zmluvné strany dojednajú určité plnenie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré je povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Zabezpečovací význam zmluvnej pokuty spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, nielen pripraviť sa na jej plnenie, ale ju aj v súlade s právom splniť. Sankčný charakter zmluvnej pokuty spočíva v tom, že viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, nakoľko právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či veriteľovi porušením zabezpečovanej povinnosti vznikla škoda, a súčasne tak vylučuje uplatnenie náhrady škody, a to bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu;

veriteľovi tak uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. 7. Zmluva o poskytovaní verejných elektronických telekomunikačných služieb je spotrebiteľskou zmluvou, a preto súd prvej inštancie správne v danej veci aplikoval ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého, ak sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. 8. V posudzovanej veci bola za porušenie záväzku viazanosti žalovaným v zmysle bodu 3 písm. c) Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.01.2015 dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 170 eur ako počiatočná suma, ktorá bude klesať, a to vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa cenníka, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma 170 eur , ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté žalovanému na základe Dodatku. Vzorec, podľa ktorého následne dôjde k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty, vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa bodu 3 písm. a) alebo b) alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa bodu 3 písm. c) tohto Dodatku. Za porušenia záväzku viazanosti podľa bodu 3 písm. c) Dodatku sa považuje nezaplatenie ceny za poskytnutie služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne právo podniku na odstúpenie od zmluvy. 9. V danom prípade bolo nesporné, že žalovaný v lehote 45 dní po dni splatnosti neuhradil splatné faktúry za užívanie verejných elektronických komunikačných služieb, a teda zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti včas a riadne uhradiť žalobcovi cenu za dodané služby, a preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 11.05.2016 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 21.05.2016. Dojednaná základná výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške zľavy z ceny za predaj mobilného telefónu poskytnutej žalobcom žalovanému oproti jeho záväzku užívať služby žalobcu po dobu 24 mesiacov, pričom porušenie tohto záväzku žalovaným spôsobilo žalobcovi stratu (ujmu) minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. 10. Zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb preto nepovažuje odvolací súd; na rozdiel od súdu prvej inštancie; za neprimeranú sankciu, pre ktorú žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže požívať právnu ochranu z hľadiska dobrých mravov a ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku z hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Pre posúdenie nekalosti zmluvnej podmienky; a teda aj zmluvnej pokuty; sú významné povaha tovaru alebo služieb, obsah zmluvy, ako aj okolnosti súvisiace s jej uzatvorením. V tomto prípade je z hľadiska posúdenia primeranosti zmluvnej pokuty potrebné vziať na zreteľ, že táto bola dojednaná vo väzbe na výšku zľavy poskytnutej žalovanému na kúpnu cenu mobilného telefónu za podmienky dodržania dohodnutej doby viazanosti žalovaným. 11. V danom prípade z hľadiska výšky zmluvnej pokuty žalobca (dodávateľ) rozlišuje v akom časovom období v rámci dohodnutej doby viazanosti došlo nezaplatením ceny za poskytnutie služby k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaným (spotrebiteľom) a tým aj k predčasnému ukončeniu zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Základná výška zmluvnej pokuty vychádza z výšky zľavy poskytnutej žalovanému z kúpnej ceny mobilného telefónu a zohľadňuje tak stratu (ujmu), ktorá žalobcovi vznikne tým, že žalovaný nedodrží svoj záväzok zotrvať s ním v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný nie je v prípade porušenia zmluvy zaviazaný na zaplatenie rovnakej (základnej) výšky zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty tak dostatočne zohľadňuje intenzitu porušenia povinností žalovaným s ohľadom na jeho záväzok zotrvať po dohodnutú dobu v zmluvnom vzťahu so žalobcom a nedopustiť sa takého porušenia povinností, na základe ktorého vznikne žalobcovi právo od zmluvy odstúpiť.

12. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Základnú výšku zmluvnej pokuty právny predchodca žalobcu preto nastavil tak, aby si zabezpečil návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v Dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania, klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečuje návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré mu bolo umožnené užívať počas trvania záväzkového vzťahu. Žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 98,14 eur, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti Zmluvná pokuta bola v Dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb. Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 3 Dodatku, ktorý je určitý a zrozumiteľne vyjadrený. Rovnako je základ zmluvnej pokuty vyjadrený jasne, určito, prehľadne a čitateľne v tabuľke č. 1 Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu, ktoré skutočnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. 13. Takto dojednaná zmluvná pokuta nevyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán a nepredstavuje preto neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za situácie, keď spotrebiteľ nie je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty pri porušení zmluvnej povinnosti na začiatku ako aj na konci doby viazanosti, nejaví sa odvolaciemu súdu dojednaná výška zmluvnej pokuty ako neprimeraná. Výška zmluvnej pokuty je aj vo vzťahu k výške nezaplatenej ceny za dodané služby primeraná, nakoľko nedosahuje ani len jej dvojnásobok, resp. predstavuje 1,5 násobok žalovanej ceny za dodané služby. 14. V danom prípade si žalovaný počas zmluvnej viazanosti nesplnil svoj záväzok a nezaplatil za poskytnuté služby riadne a včas, a preto došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu. Vzhľadom na poskytnutie zľavy na kúpu mobilného telefónu, dobu nedodržania dojednanej dĺžky zmluvnej viazanosti 24 mesiacov ako podmienky poskytnutia zľavy, a výšku vzniknutého nedoplatku, nejaví sa odvolaciemu súdu dojednaná výška zmluvnej pokuty ako neprimeraná. 15. Dodávateľ má plné právo v spotrebiteľskej zmluve dojednať i zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. V prejednávanej veci je výška dojednanej zmluvnej pokuty 170 eur vyvážená vo vzťahu k výške benefitu (zvýhodnenia) spotrebiteľa v podobe poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, a preto nepredstavuje neprimerané zvýhodnenie dodávateľa na úkor spotrebiteľa, a to z dôvodu, že výška zmluvnej pokuty bola dojednaná podľa výšky ujmy, ktorá dodávateľovi vznikne nedodržaním zmluvnej viazanosti spotrebiteľom predčasným ukončením zmluvného vzťahu. Dojednanie rôznej výšky zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je vyvážané, je plne v súlade s účelom, ktorému má ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti slúžiť a korešponduje aj výške ujmy dodávateľa. Po zohľadnení týchto okolností odvolací súd nedospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych mobilných telefónov, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia. 16. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k právnemu záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 98,14 eur, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti; v ktorej závery súdu prvej inštancie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia zákonných predpokladov vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, podľa zmenil a v tejto časti taktiež podanej žalobe vyhovel. 17. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov (prvoinštančného a odvolacieho) konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).