Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky S. J., L.. XX.XX.XXXX, J. XX. L. XXX, G., proti osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná I. J., L.. XX.XX.XXXX, J. XX. L. XXX, G., o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -38 zo dňa 2.10.2019 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony syna navrhovateľky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:

„Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali tak závažný zásah do práv každého človeka, ako je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. S poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. konštatoval, že problémom je spolužitie navrhovateľky so synom I. J. vzhľadom na ich dlhodobé dennodenné konflikty. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za nesporné, že reagujú na seba vzájomne veľmi impulzívne, konfliktne a podráždene, navrhovateľka je dominantnejším typom osobnosti, snaží sa s ním viesť podľa jej predstáv, napriek tomu, že syn je dospelý a má vlastné predstavy o živote. Syn reaguje na matku prehnane podráždene a niekedy agresívne tým, že zničí ich spoločný majetok. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď I. J. - osoby, o ktorej spôsobilosť v konaní ide, ktorý uviedol, že si je vedomý uvedených problémov a mama ho veľmi rozčuľuje, je to však len vyvrcholením ich vzájomného konfliktu. Svoj záver súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opiera správou C.. D. C., správou G.. Ľ. X., G.., spisom Okresného súdu Prešov sp.zn. . Zo správy C.. D. C., všeobecnej lekárky I. J. mal súd preukázané jeho hodnotenie zdravotného stavu ako veku primeraného s miernymi odchýlkami od normy, ktoré si nevyžadujú invalidizáciu ani riešenie pre uznanie osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím. Zo správy G.. Ľ. X.Í., G.., klinickej psychologičky, mal súd prvej inštancie preukázané, že vyšetrenie nepotvrdzuje prítomnosť patologického mechanizmu v zmysle duševného ochorenia, I. J. sa javí ako narušená osobnosť, ktorá pochádza z chorého rodinného prostredia s adaptačnými problémami. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 27.2.2017 bol návrh navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej syna I. J. zamietnutý, v danom konaní súd pribral do konania znalca z odboru psychiatrie C.. C. Y., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, zo záverov ktorého vyplýva, že z psychiatrického hľadiska nie sú akékoľvek dôvody na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony I. J., problémom je spolužitie navrhovateľky ako matky so synom a finančné hľadisko.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , .

5. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania navrhovateľky

6. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na samotný návrh na obmedzenie spôsobilosti, v ktorom uviedla podstatné dôvody návrhu. Namietala, že jej syn v dôsledku svojej choroby doma všetko rozbíja, rozpráva z cesty, jeho vyjadrenia nemajú hlavu ani pätu, opakuje jeho nezáujem o prácu, rodinu, vyhráža sa spáchaním samovraždy, jeho nervozita sa stupňuje a voči navrhovateľke sa správa agresívne. Po nociach nespí, nedovolí siahať na jeho veci, nikde nepracuje, je odkázaný na výživu a pomoc zo strany navrhovateľky. Podľa jej názoru je nevyhnutné, aby sa liečil. Vzhľadom na skutočnosť, že psychické problémy jej syna naďalej pretrvávajú a prejavujú sa aj jeho zhoršeným zdravotným stavom navrhla, aby odvolací súd vyžiadal lekárske správy od odborných lekárov, ktorí poskytujú jej synovi zdravotnú starostlivosť. S vyjadreniami odborných lekárov sa navrhovateľka nestotožňuje, nesúhlasí s tvrdením, že jeho správanie sa len mierne odchyľuje od normy a že vyšetrenia nepotvrdzujú prítomnosť duševného ochorenia. Namietala, že jej syn svojim správaním nevie posúdiť závažnosť svojho ochorenia, poškodzuje svoje zdravie. Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

7. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( , ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je zásahom do základných práv a slobôd (tiež zásahom do súkromia fyzickej osoby), ktorý musí byť primeraný sledovanému cieľu, musí byť čo najužší, t.j. len v nevyhnutnej miere.

11. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby (uznesenie NS SR ).

12. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými podstatnými vyjadreniami účastníkov v konaní, z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzí len na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie za účelom zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia a s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní navrhovateľky.

13. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutočný stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

14. Za podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní navrhovateľky je možné považovať len druh a charakter sporov v rodine navrhovateľky a jej syna, ktoré vznikajú v dôsledku ich spolužitia. Navrhovateľka zdôrazňuje nezhody so synom a ich vplyv na ich vzájomné spolužitie dôvodiac, že tieto pramenia z dôvodu zdravotného stavu jej syna. Z návrhu na začatie konania, z výsluchu navrhovateľky a jej ďalších podaní vyplýva, že navrhovateľka sa domnieva, že tvrdené vzájomné slovné a fyzické útoky medzi ňou a synom postačia na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej syna. Z prednesov navrhovateľky však nie je možné dospieť k záveru, aký vplyv by malo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby, o spôsobilosť ktorej sa koná a v čom vidí navrhovateľka dôvodné dôvody na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej syna, aký jeho záujem týmto návrhom sleduje.

15. Dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby môžu byť len dôvody vymedzené v , teda existencia duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov, pre ktoré je fyzická osoba schopná robiť len niektoré právne úkony. V rozhodnutí z 21.10.1963 sp. zn. uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 6/1964 najvyšší súd uviedol, že v konaní o pozbavenie a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí súd skúmať duševný stav osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú zákonom pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ďalším predpokladom pre pozbavenie spôsobilosti na právne úkony (aj obmedzenie) je zistenie, či takto zaťažená osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si sama svoje záležitosti. Pri riešení tejto otázky musí súd vychádzať zo skutkových zistení vyvodených z posudku znalca - lekára v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. novembra 2012 pri interpretácii a aplikácii ustanovenia (pozbavovanie/obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony) sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri zbavovaní/ obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio (t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky či iba ich obmedzenia nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy ani vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak účastník konania to nenavrhne. Inak povedané v prípade, ak by duševná porucha celkom nevylučovala schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je namieste iba ich obmedzenie, a nie pozbavenie.

16. Z citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít je možné vyvodiť, že rozhodnutím o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je potrebné vždy sledovať záujem osoby, o spôsobilosť ktorej ide a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Navrhovateľka neuviedla, aký záujem svojho syna podaním návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tejto osoby sleduje. Navrhovateľka neodôvodňovala návrh tým, že by syn v dôsledku svojej choroby nebol schopný sa postarať o svoje záležitosti a že by vlastnými úkonmi poškodzoval svoj osobný alebo majetkový záujem. Z celého textu návrhu, jeho doplnku aj prednesov navrhovateľky pred súdom, či z odvolania je možné vyvodiť len záujem navrhovateľky na rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony jej syna, ktorému by sa rozhodnutím súdu o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zabránilo slobodne rozhodovať o lekárskych vyšetreniach, liečení, hospitalizácie v psychiatrickom zariadení, v zariadení sociálnej starostlivosti, či slobodne robiť niektoré právne úkony vo vzťahu k tretím osobám, ktoré navrhovateľka neschvaľuje z dôvodu, že pre ňu nie sú výhodné. Správne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , v ktorom znalec z odboru psychiatrie C.. C. Y. v znaleckom posudku konštatoval, že z psychiatrického hľadiska nie sú akékoľvek dôvody na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony syna navrhovateľky a za problém označil spolužitie navrhovateľky so synom. V konaní nebolo preukázané, že by právne úkony uskutočnené osobou, o spôsobilosti ktorej sa koná nevyjadrovali jej vôľu (pred lekárom, znalcom aj súdom vyjadrila dostatočne jasne a zrozumiteľne svoj názor na vec a presvedčila súd prvej inštancie aj odvolací súd o tom, že netrpí žiadnou duševnou poruchou, pre ktorú by nebola schopná robiť všetky alebo len niektoré právne úkony). Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že zákonné podmienky vymedzené v na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony naplnené neboli, preto bolo potrebné zamietnuť návrh navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tejto osoby.

17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách účastníkov je v súlade so zákonom. O trovách odvolacieho konania vychádzajúc z rovnakých úvah rozhodol aj odvolací súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Ani ďalšie odvolacie námietky navrhovateľky nespochybnili vecnú správnosť rozsudku. Odvolací súd ho postupom podľa potvrdil.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).