Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-102-2018.pdf
PDF · 98.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/102/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: H.. V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XX, W. V., proti žalovanému Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO 1N 16834/2018, ČRZ: 95862/2018 zo dňa 16. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 20.08.2018, doručenou správnemu súdu dňa 27.08.2018, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KaPO 1N 16834/2018, ČRZ: 95862/2018, zo dňa 16. júla 2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorý nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi v zmysle ustanovení zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“), a to z dôvodu nesplnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu.
I. Administratívne konanie
2. Dňa 09.05.2018 bol Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov (ďalej len „centrum“), doručený list žiadateľa nazvaný „Žiadosť o určenie advokáta na zastúpenie žiadateľa vo veci ústavnej sťažnosti na zastupovanie pred Ústavným súdom SR podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci.“
3. Na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žalobca predložil fotokópie nasledujúcich dokladov:
- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/59/2017 zo dňa 28. februára 2018,
- uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoD/4/2015-299 zo dňa 30.03.2016,
- uznesenie Okresného súdu Spišská Nová ves sp. zn. 1D/123/2003-278 zo dňa 19.02.2015.
4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol: „Centrum konštatuje, že z predložených dokladov vyplýva, že dovolací súd odmietol žiadateľovo dovolanie pre nesplnenie podmienky dovolacieho konania spočívajúcej v nedostatku právneho zastúpenia bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, naviac bol žiadateľ na odstránenie tohto procesného
nedostatku najvyšším súdom opakovane vyzvaný. (...) Podanie ústavnej sťažnosti z dôvodov uvedených žiadateľom sa vzhľadom na vyššie uvedené právne závery, nachádzajúce sa v judikatúre Ústavného súdu SR, javí už vopred neúspešné, keďže v prípade žiadateľa ide o vec, ktorá je skutkovo obdobná (výzva súdu žiadateľovi, ako dovolateľovi, na predloženie plnej moci v dovolacom konaní, jej predloženie a následné odvolanie, t.j. žiadateľ ostal opätovne bez zastúpenia advokátom, a teda nesplnil procesnú podmienku pre iniciovanie dovolacieho konania, následkom čoho došlo odmietnutiu dovolania Najvyšším súdom SR).“
5. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný správny orgán rozhodol tak, že nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi v zmysle ustanovení zákona č. 327/2005 Z. z. z dôvodu nesplnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu
6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a taktiež priznania úplnej náhrady trov konania z dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V správnej žalobe uviedol, že podal žiadosť na určenie advokáta na zastupovanie vo veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo/59/2017 zo dňa 28. februára 2018.
7. V správnej žalobe žalobca uviedol: „Centrum v odôvodnení rozhodnutia tak, ako vždy uvádza polopravdy, nezákonné rozhodnutia súdov, ale vôbec neuvádza skutočnosti, skutkový stav veci. Centrum neuvádza, ani sa nezmieňuje o tom, že pre dovolacie konanie pred Najvyšším súdom SR centrum určilo JUDr. Vladimíra Nováka (rozhodnutie sp. zn. 2N 10833/16 - KaPo) a JUDr Mariannu Lechmanovú (rozhodnutie sp. zn. 2N 10833/16 - 4215/17 - KaPo), ktorá svojvoľne bez vedomia klienta menila dôvody dovolania, čím dosiahla výsledok odmietnutie dovolania, ktorá s doplnením dovolania (zmanipulovaným) nepredložila Najvyššiemu súdu SR plnú moc podpísanú s klientom dňa 26. júla 2017. Po tomto nezákonnom rozhodnutí Centrum právnej pomoci pre dovolacie konanie na NS SR rozhodnutím určilo advokáta Mgr. Petra Amricha (z čoho vyplýva, že už dva mesiace bolo právoplatne rozhodnuté NS SR). Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca - žiadateľ o právnu pomoc, bol z vyššie uvedených dôvodov a z dôvodu nezákonného postupu Centra prinútený podať žiadosť o určenie advokáta pre ústavnú sťažnosť. (...) Žiadateľ má za to, že sú splnené podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc.“
8. Listom č. ČRZ: 138289/2018 zo dňa 04.10.2018 sa vyjadril k žalobe žalovaný správny orgán, ktorý uviedol: „ Žalobca v čl. III. bod 4 žaloby uvádza, že v dovolacom konaní mu žalovaný priznal nárok na poskytovanie právnej pomoci a určil postupne troch advokátov, ktorí ho v predmetnom konaní zastupovali, ktorým však žalobca plnomocenstvo na zastupovanie odvolal. Žalovanému nie je jasné, prečo žalobca, napriek opakovaným výzvam, skutočnosť, že bol v dovolacom konaní riadne zastúpený neoznámil dovolaciemu súdu a vystavil sa tak nebezpečenstvu, že dovolací súd odmietne dovolanie len z procesných dôvodov bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.“
9. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Replikou zo dňa 03.11.2018 sa vyjadril žalobca, v ktorej zotrval na doterajšej argumentácii a dôvodoch.
III. Právny názor správneho súdu
11. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP na základe žiadosti žalobcu pojednávanie, ktoré vykonal a na ňom rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 18.07.2020, v ktorom uviedol, že sa ospravedlňuje z neúčasti na pojednávaní z rodinných dôvodov; z dôvodu výskytu epidémie COVID-19 v Spišskom Podhradí, odkiaľ mu ide spoj do Košíc a má doma syna s oslabenou imunitou a taktiež z dôvodu, že na krajskom súde pôsobí vo funkcii podpredsedu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ján Slovinský, ktorý bol bývalým predsedom Okresného súdu Spišská Nová Ves a voči jeho osobe bol vylúčený, čo samo o sebe zakladá dôvodnú obavu o nesprávnosti a nezaujatosti
tohto súdu. Súd akceptoval jeho ospravedlnenie, a pokiaľ ide o dôvod ospravedlnenia pre to, že na krajskom súde pôsobí vo funkcii podpredsedu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ján Slovinský, ktorý bol bývalým predsedom Okresného súdu Spišská Nová Ves a voči jeho osobe bol vylúčený, čo samo o sebe zakladá dôvodnú obavu o nesprávnosti a nezaujatosti tohto súdu vychádzajúc z obsahu sa javí, že ide o námietku zaujatosti, avšak keďže táto nespĺňa náležitosti podľa § 90 ods. 2 SSP (V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije.) súd na ňu podľa § 90 ods. 2 SSP neprihliadal. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil aj žalovaný, a to písomným podaním zo dňa 30.06.2020 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti . 12. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.
13. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca písomne listom zo dňa 04.05.2019, ktorý bol doručený žalovanému dňa 09.05.2019, požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov pre podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR č. k. 2Cdo/59/2017 zo dňa 28.02.2018, ktorým dovolanie žalobcu odmietol z dôvodu podľa § 447 písm. e) CSP, že nie je dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený v zmysle § 241 ods. 1 OSP (rovnako aj § 429 ods. 1 vetá prvá CSP), hoci bol na odstránenie tohto procesného nedostatku opakovane vyzvaný.
14. Najvyšší súd SR v uznesení č. k. 2Cdo/59/2017 zo dňa 28.02.2018 uvádza: „Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 15. júna 2016 č. k. 1D/123/2009-308 vyzval v zmysle § 241 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení do 30. júna 2016 (ďalej aj „O.s.p.“) dovolateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránil vady dovolania, ktoré neobsahovalo plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi na zastupovanie v dovolacom konaní s poučením, že ak dovolateľ podané dovolanie nedoplní, dovolací súd dovolanie odmietne. Dovolateľa poučil o náležitostiach dovolania uvedených v § 241 ods. 1 O.s.p. a taktiež o možnosti ustanovenia advokáta Centrom právnej pomoci (§ 30 O.s.p.). Toto uznesenie bolo dovolateľovi doručené dňa 07. júla 2016 (č. l. 310 spisu). Na uvedené uznesenie reagoval dovolateľ podaním z 15. júla 2016, keď k sprievodnému listu zaslal fotokópiu žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z Centra právnej pomoci. Na požiadanie súdu prvej inštancie listom z 02. decembra 2016 adresovaným Centru právnej pomoci v Prešove o oznámenie, či bolo právoplatne rozhodnuté o žiadosti dediča H.. V. O. na ustanovenie právneho zástupcu vo veci dovolaním napadnutého rozhodnutia, Centrum právnej pomoci v Prešove listom z 09. decembra 2016 súdu prvej inštancie oznámilo, že dedičovi H.. V. O. rozhodnutím sp. zn. 2N 10833/16- KaPO zo dňa 05. októbra 2016 priznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci a určilo advokáta JUDr. Vladimíra Nováka. Uvedenú skutočnosť Centrum preukázalo fotokópiou právoplatného rozhodnutia. Centrom právnej pomoci ustanovený advokát JUDr. Vladimír Novák až na základe urgencie súdu prvej inštancie (č. l. 339 spisu) predložil tomuto súdu 15. februára 2017 splnomocnenie zo dňa 05. januára 2017 na zastupovanie H.. V. O. v dovolacom konaní (č. l. 341 spisu). Krajský súd v Košiciach odstúpil súdu prvej inštancie listom zo dňa 21. februára 2017 podanie dediča H.. V. O. (č. l. 342 -346 spisu), ktorým menovaný odvolal plnú moc udelenú advokátovi JUDr. Vladimírovi Novákovi. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 28. februára 2017 sp. zn. 1D 123/2009-347 vyzval dovolateľa, aby predložil plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi na zastupovanie v dovolacom konaní s poučením, že ak požadovanú plnú moc do 10 dní od doručenia tohto uznesenia nedoručí, dovolací súd v zmysle § 447 CSP dovolanie odmietne. Uznesenie dovolateľ prevzal dňa 17. marca 2017, avšak do dnešného dňa naň nereagoval a súdu nepredložil splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní.“
15. Preskúmavaným rozhodnutím č. KaPO 1N 16834/2018 zo dňa 16.07.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2018, žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/59/2017 zo dňa 28.02.2018 a konaním, ktoré mu predchádzalo.
16. Žalovaný správny orgán uviedol na podporu svojich tvrdení v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia aj rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (I. ÚS 24/ 04 , III. ÚS 269/04) a všeobecných súdov (R 43/1993, R 56/1996). Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že ústavný súd preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov len v tom prípade, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody. Otázka nedostatku právneho zastúpenia má za následok, že dovolací súd dovolanie odmietne. Takýto postup bol zo strany sťažovateľa predvídateľný aj so zreteľom na to, že sťažovateľ bol výslovne upozornený na možné následky nedoplnenia svojho podania. Právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení č. k. 2Cdo/59/2017 zo dňa 28.02.2018 nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.
17. Podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo, a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
18. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide aj vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom.
19. Pokiaľ ide o zrejmú bezúspešnosť sporu vychádzajúc z gramatického a logického výkladu právnej normy ustanovenej v 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je možné uzavrieť, že zákonodarca priznáva fyzickej osobe právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom si uplatňuje ochranu svojich práv a v právnej norme ustanovenej v § 8 tohto zákona príkladmo uvádza skutočnosti, na ktoré centrum prihliada pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti takéhoto sporu. Z uvedeného je zrejmé, že môže ísť aj o iné skutočnosti, ktoré by preukázali, že spor, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, je zrejme bezúspešný. V každom prípade však musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne preukazujú bezúspešnosť sporu žiadateľa. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho
predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná.“
20. Pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je pre správny súd v tomto prípade rozhodujúci skutkový stav, ktorý ustálil Najvyšší súd SR v uznesení č. k. 2Cdo/59/2017, zo dňa 28.02.2018, ktorý korešponduje aj s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia (str. 3 rozhodnutia). Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca nebol v dovolacom konaní zastúpený, hoci bol riadne vyzvaný na predloženie plnomocenstva, a taktiež bol riadne poučený o následkoch nepredloženia plnomocenstva. Vzhľadom na tento zistený skutkový stav je nepochybné, že Najvyšší súd SR odmietol dovolanie, pričom na tento následok bol žalobca upozornený. Takýto výrok uznesenia súdu nemožno hodnotiť ako arbitrárny, resp. neodôvodnený, pretože ide o rozhodovanie v súlade s konštantnou judikatúrou všeobecných súdu aj ústavného súdu, a preto žalovaný správny orgán správne rozhodol, ak nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi v zmysle ustanovení zákona č. 327/2005 Z. z. z dôvodu nesplnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu.
21. V tomto prípade má súd za to, že správny orgán na takto zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že nie je daný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.
22. Správny súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je zákonné.
23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nsal. SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
24. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).