Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu: ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa č. 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, o určenie popretej pohľadávky proti podstate, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline u r č u j e , že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. na majetok úpadcu ELTOS, s.r.o., ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, uplatnenej listom číslo 9500503/5/5076469/2014/Puc zo dňa 18.11.2014 vo výške 2.765,86 Eur z titulu daňovej povinnosti na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2012, vyplývajúcej z elektronicky podaného daňového priznania k dani z motorových vozidiel č. 6/20843107/2014 zo dňa 24.10.2014.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 03.02.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba Slovenskej republiky - Daňového úradu Žilina zo dňa 30.01.2015, ktorou žalobca navrhol, aby súd určil, že ním uplatnená pohľadávka listom číslo 9500503/5/5076469/2014/Puc zo dňa 18.11.2014, a to daňová povinnosť na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2012 vyplývajúca z elektronicky podaného daňového priznania k dani z motorových vozidiel č. 6/20843107/2014 zo dňa 24.10.2014, v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod č. na majetok úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808 vo výške 2.765,86 Eur, je pohľadávkou proti podstate. Na odôvodnenie žalobou navrhovaného určenia poukázal žalobca na skutočnosť, že mu dňa 20.01.2015 bolo doručené Oznámenie správcu podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako ) vydané v súvislosti s uplatnením pohľadávok proti podstate č. S 1436 zo dňa 15.01.2015. Žalovaný neuznal žalobcom uplatnenú pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní sp. zn. Okresného súdu Žilina v sume 2.833,89 Eur, týkajúcu sa daňovej povinnosti na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2012. Táto pohľadávka vyplýva z elektronicky podaného daňového priznania k dani z motorových vozidiel č. 6/20843107/2014 zo dňa 24.10.2014, kde bol neuznaný právny dôvod a výška uplatnenej pohľadávky s odôvodnením, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate podľa úpravy , nakoľko nevznikla po vyhlásení konkurzu. Žalobca poukázal na úpravu podľa a skutočnosti vyplývajúce z Obchodného vestníka v súvislosti s vyhlásením reštrukturalizačného konania a následne konkurzu na majetok úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom P. Mudroňa č. 5, Žilina, IČO: 36 385 808, pričom uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku č. 124/2012 uverejnené dňa 28.06.2012. Žalobca uplatnil v označenom konkurze neuhradené pohľadávky proti

podstate, a to daňovú povinnosť na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2012, ktorá vyplýva z elektronicky podaného daňového priznania v zostávajúcej výške 2.940,76 Eur z celkovej výšky 3.008,79 Eur, ktorá bola znížená na základe čiastočnej úhrady daňového nedoplatku vo výške 68,03 Eur a daňovú povinnosť na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2013, ktorá vyplýva z elektronicky podaného daňového priznania č. zo dňa 24.10.2014 v sume 218,62 Eur. V písomnom vyhotovení žaloby žalobca presne identifikoval počet mesiacov, motorové vozidlo prostredníctvom evidenčného čísla a výšku dane vo vzťahu k dani z motorových vozidiel, v ich počte 8 za rok 2012 a rovnako za dve vozidlá identifikované prostredníctvom evidenčného čísla za obdobie 12 mesiacov v konkrétnych výškach za rok 2013 tak, že v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2012 bola priznaná daň z motorových vozidiel 3.008,79 Eur a za zdaňovacie obdobie roka 2013 daň z motorových vozidiel v sume 218,62 Eur. Žalovaný čiastočne, a to v rozsahu 174,90 Eur uznal uplatnenú pohľadávku proti podstate, a to daňovú povinnosť na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2012 a v rozsahu v 2.833,89 Eur túto pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky neuznal. Konkrétne žalobca uznal pohľadávku proti podstate za obdobie od 29.06.2012 do 31.12.2012 vo výške 174,90 Eur, ktorá sa týkala motorových vozidiel Škoda Felícia Combi EČ: ZA-959-DA a Škoda Octavia Combi EČ: ZA-237-EL, pričom pohľadávku vo výške 2.833,89 Eur za obdobie od 01.01.2012 do 28.06.2012 neuznal. Žalobou sa domáha určenia pohľadávky proti podstate vyplývajúcej z elektronicky podaného daňového priznania č. 6/20843107/2014 zo dňa 24.10.2014 za zdaňovacie obdobie roka 2012 vo výške 2.765,86 Eur z dôvodu, že z celkovej výšky pohľadávky 3.008,79 Eur bola časť znížená na základe čiastočnej úhrady daňového nedoplatku v rozsahu 68,03 Eur a časť uznaná žalovaným v rozsahu 174,90 Eur. Uplatnenú pohľadávku proti podstate z titulu daňovej povinnosti na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2013 vyplývajúcu z označeného daňového priznania správca úpadcu uznal, čo do právneho dôvodu a výšky s poradím uspokojenia so všeobecnej podstaty podľa . Žalobca poukázal na úpravu , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorej úpravy je ustálená definícia pohľadávky pre účely konkurzu a reštrukturalizácie, za ktorú sa považuje daňový nedoplatok, pričom daňovým nedoplatkom sa rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti. Žalobca vychádza z právneho názoru, podľa ktorého u pohľadávok, ktoré sú daňovým nedoplatkom vzniknutým po vyhlásení konkurzu je skutočnosť, že ide o daňové povinnosti, ktoré sa týkajú zdaňovacieho obdobia pred vyhlásením konkurzu právne bezvýznamná, pretože daňový poriadok na účely konkurzu za pohľadávku definuje daňový nedoplatok po lehote splatnosti a úprava stanovuje, že pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové poistenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, sú pohľadávky proti podstate a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty. S poukazom na úpravu , o účtovníctve, žalobca zdôraznil, že úpadca je povinný viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Pri podávaní daňových priznaní bol úpadca povinný postupovať podľa daňového poriadku, podľa ktorého každý je povinný podať daňové priznanie, ak mu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa , , , a , , , , a všetko o miestnych daniach a miestnom poplatku v znení neskorších predpisov. Zdôraznil, že daň z motorových vozidiel je miestnou daňou a ako miestna daň má stanovené zdaňovacie obdobie, ktorým je jeden kalendárny rok. Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania. V závere odôvodnenia žaloby poukázal žalobca na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.12.2012 podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku.

2. K žalobe sa podaním zo dňa 02.04.2015 vyjadril žalovaný. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na svoj záver uvedený už v liste zo dňa 15.01.2015, podľa obsahu ktorého oznámil žalobcovi, že neuhradenú daňovú povinnosť úpadcu z titulu dane z motorových vozidiel za obdobie roka 2012 na základe elektronického daňového priznania k dani z motorových vozidiel zo dňa 24.10.2014 č. 6/20843107/2014 nie je možné považovať za pohľadávku proti podstate podľa , keďže predmetná daňová povinnosť (pohľadávka) vznikla za daňové obdobie pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, t. j. pred dňom 29.06.2012. Jej splatnosť nastala okamihom vyhlásenia konkurzu v súlade s úpravou . Žalovaný trvá na neuznaní pohľadávky žalobcu v sume 2.833,

Eur, čo do právneho dôvodu a výšky v zmysle Oznámenia o neuznaní. Argumentáciou žalobcu, ktorá je uvedená v žalobe a vychádza podľa názoru žalovaného zo zjavne nesprávneho výkladu a účelového spájania dvoch ustanovení , ktorá právna úprava definuje žalobcom zdôrazňované pojmy dlžnej sumy dane po lehote splatnosti, teda daňový nedoplatok a pohľadávku pre účely konkurzu a reštrukturalizácie pre potreby úpravy . Žalobcom označená právna úprava podľa nie je relevantným podkladom pre určenie, či sa v danom prípade jedná o pohľadávku, ktorá sa má uplatniť prihláškou podľa úpravy alebo o pohľadávku proti podstate podľa úpravy . Rozhodným je okamih vzniku pohľadávky, ktorý však žalobca vo svojej argumentácii nereflektuje a namiesto toho sa venuje inštitútu splatnosti pohľadávky a definícii pojmov pre účely , ktoré sú však pre prejednávanú vec irelevantné. S poukazom na úpravu žalovaný konštatuje, že za pohľadávku podľa uvedenej úpravy je možné považovať pohľadávku na daniach za kumulatívneho splnenia dvoch predpokladov, a to: a) ide o pohľadávku na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, teda po 29.06.2012 a b) pohľadávka na dani súvisí so správou a speňažovaním majetku, teda je zjavné, že sa musí jednať o pohľadávku, ktorá súvisí s majetkom podliehajúcim konkurzu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatnil pohľadávku v celkovej výške 3.008,79 Eur, ako neuhradenú daňovú povinnosť úpadcu vyplývajúcu z dane za všetky motorové vozidlá, a to za obdobie celého roka 2012, ktoré sa len v časti počas tohto obdobia nachádzali vo vlastníctve úpadcu. Žalobca si však ako pohľadávku proti podstate uplatnil neuhradenú daňovú povinnosť za motorové vozidlá za obdobie od prvého do šiesteho mesiaca 2012, teda pohľadávku, ktorá preukázateľne vznikla pred vyhlásením konkurzu, a teda nie je splnený predpoklad podľa písm. a) v zmysle vyššie uvedeného. Naviac pri podstatnej časti neuhradenej daňovej povinnosti uplatnenej žalobcom sa pritom jednalo o daňovú povinnosť za 6 z celkovo 8 morových vozidiel, ktoré však boli ešte pred samotným vyhlásením konkurzu prevedené do majetku tretej osoby, t. j. nie sú a ani neboli majetkom podliehajúcim konkurzu, a teda v danom prípade súčasne absentuje aj splnenie predpokladu podľa písm. b), ako je uvedené vyššie. Zároveň žalovaný poukázal na úpravu podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku. Pokiaľ žalobca poukazujúc na úpravu podľa zákona o miestnych daniach definoval zdaňovacie obdobie ako kalendárny rok, je tento odkaz zjavne nesprávny, pričom je zrejmé, že za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, v danom prípade od 01.01.2012 do 28.06.2012, možno vymerať daňovú povinnosť úpadcu voči žalobcovi, ktorá môže byť výlučne len pohľadávkou, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou podľa , a teda sa nejedná o pohľadávku proti podstate tak, ako ju nesprávne uplatňuje žalobca. Zo strany žalovaného bola uznaná iba časť prihlásenej pohľadávky z celkovej sumy 3.008,79 Eur to bola pohľadávka 174,90 Eur, ktorá preukázateľne žalobcovi vznikla za obdobie po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

3. Podaním zo dňa 11.03.2020 reagoval na vznesenú procesnú obranu žalovaného žalobca. Uviedol, že v plnom rozsahu trvá na obsahu podanej žaloby. Opätovne zdôraznil poukaz na úpravu , , daňového poriadku, , , , , a všetko o miestnych daniach a miestnom poplatku. Zároveň s odkazom na úpravu uviedol, že správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením, a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Úkony súvisiace so správou majetku zahŕňajú aj činnosť správcu spočívajúcu v podaní daňových priznaní a hlásení k dani a platenie daní tak, ako mu tieto povinnosti vyplývajú z príslušných zákonných ustanovení.

4. Podaním zo dňa 14.04.2020 sa vyjadril k reakcii žalobcu zo dňa 11.03.2020 žalovaný. Zdôraznil, že žalobca vo svojom vyjadrení opomenul úpravu podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku v súvislosti s definovaním zdaňovacieho obdobia pri daňovníkovi, na ktorého bol počas zdaňovacieho obdobia vyhlásený konkurz a naďalej zjavne nesprávne odkazuje na ustanovenie tohto zákona. O výkone správy majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu správcom nemožno podľa názoru žalovaného hovoriť v období pred vyhlásením konkurzu, ako je tomu v prípade neuznanej pomernej časti pohľadávky žalobcu, ktorá zodpovedá daňovej povinnosti úpadcu, týkajúcej sa obdobia od 01.01.2012 do 29.06.2012. V tomto období konkurz na majetok úpadcu ešte nebol vyhlásený, a tak v tomto období nemožno čo i len uvažovať o správe majetku počas konkurzu tak, ako sa to zjavne nesprávne na daný skutkový stav snaží navodiť žalobca. Žalobcom uplatnená pohľadávka nespĺňa časové kritérium, nakoľko sa nejedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a nespĺňa ani vecné kritérium, pretože nesúvisí so správou alebo speňažovaním majetku. Úprava písm.

k) vyžaduje kumulatívne splnenie oboch predpokladov, teda ako časového, tak vecného kritéria, avšak pri pohľadávke žalobcu vo výške 2.833,39 Eur absentuje splnenie čo i len jedného z týchto kritérií. Zároveň opätovne žalovaný poukázal na skutočnosť, že ešte pred samotným vyhlásením konkurzu, t.j. pred 29.06.2012 bolo 6 z celkovo 8 motorových vozidiel prevedených z majetku úpadcu do majetku tretej osoby, prostredníctvom šiestich kúpnych zmlúv zo dňa 27.06.2012, ktoré pripojil ku svojmu vyjadreniu. V čase vyhlásenia konkurzu tieto motorové vozidlá už neboli vlastníctvom úpadcu, a teda konkurzu ako majetok konkurznej podstaty nepodliehali a nemohli byť ani predmetom daňovej povinnosti úpadcu voči žalobcovi. Žalovaný následne doplnil svoju argumentáciu tvrdiac, že je potrebné dôrazne odlíšiť moment vzniku daňovej povinnosti úpadcu na dani a moment splatnosti dane, pretože sa jedná o dva rozličné inštitúty, ktoré nie je možné stotožňovať ani zamieňať. Pohľadávka žalobcu vo výške 2.833,39 Eur vznikla a vecne súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu, pričom sa stala splatnou podľa až vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu dňa 29.06.2012. Relevantným okamihom je okamih, kedy daňová povinnosti úpadcovi vznikla a nie okamih jej splatnosti. Rozhodujúcim kritériom pre zaraďovanie pohľadávok medzi pohľadávky proti podstate podľa a medzi pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou podľa je pritom nepochybne čas vzniku pohľadávok bez ohľadu na ich splatnosť. Len z dôvodu, že splatnosť dane a nedoplatok voči úpadcovi nastal po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, t. j. po 29.06.2012, nemožno pohľadávke žalobcu zodpovedajúcej daňovej povinnosti úpadcu za zdaňovacie obdobie od 01.01.2012 do 29.06.2012 nesprávne priznať postavenie pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia . Relevantný je vznik pohľadávky t.j. kedy pohľadávka na dani vznikla, a nie samotná splatnosť dane. Za pohľadávku na dani nie je možné automaticky považovať len daňový nedoplatok podľa v spojení s daňového poriadku, ako dlžnú sumu dane po lehote splatnosti, nakoľko samotný vznik pohľadávky na dani je potrebné chápať ako daňovú povinnosť úpadcu, ktorá vzniká priamo zo zákona. Zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku a ani zákona nevyplýva, že pohľadávka na dani z motorových vozidiel vzniká až momentom predloženia daňového priznania správcovi dane.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Vyhlásením o podaní písomnosti elektronickou formou a daňovým priznaním k dani z motorových vozidiel týkajúcich sa subjektu ELTOS, s.r.o. v konkurze, so sídlom Mudroňova 5, Žilina, tak ako je súčasťou spisu na č. l. 17 až 30 (EP č. , EP č. 20847017/2014 obe zo dňa 24.10.2014), uplatnením pohľadávky proti podstate zrealizovaným žalobcom zo dňa 18.11.2014 prostredníctvom Daňového úradu Žilina, tak ako je súčasťou spisu na č. l. 15 a 16, Oznámením správcu podľa o konkurze a reštrukturalizácii zo dňa 15.11.2005 a celým spisovým materiálom. Z výňatku z Obchodného vestníka zo dňa 28.06.2012 č. 124/2012 vyplýva skutočnosť rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veci povolenej reštrukturalizácie na majetok dlžníka ELTOS, s.r.o., so sídlom P. Mudroňa 5, Žilina, IČO: 36 385 808, podľa ktorého došlo k zastaveniu reštrukturalizačného konania voči tomuto dlžníkovi k začatiu konkurzného konania a k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka ELTOS, s.r.o. s tým, že sa správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Roman Kurák, so sídlom D.. Následne podľa výňatku z Obchodného vestníka č. 219/2012 s dňom uverejnenia 13.01.2012 vyplýva skutočnosť zmeny v osobe správcu konkurznej podstaty úpadcu ELTOS, s.r.o., a to na subjekt žalovaného - I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265.

6. Podľa (ďalej ako ): Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa : Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa , , o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom ku momentu vyhlásenia konkurzu na majetok ELTOS, s.r.o., t. j. k 29.02.2012 - (ďalej ): Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: po k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne

poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku. Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

Podľa : Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.

Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 (ďalej len daňový poriadok): Daň je vyrubená po b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania.

Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku: Daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.

Podľa § 2 písm. e, f) daňového poriadku: Na účely tohto zákona sa rozumie po e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, po f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 (ďalej ): Miestnou daňou, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, je daň z motorových vozidiel.

Podľa : Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo ich organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá po a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II; ak ide o prenájom vozidla bez predkupného práva, daňovníkom je osoba, ktorá je zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II ako vlastník.

Podľa , , : Daňovník, ktorému zanikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému správcovi dane podľa alebo ods. 6 do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti okrem daňovníka podľa . Daňovník je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane a v tejto lehote je daň splatná, ak odseky 3 až 6 neustanovujú inak. Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januárom a končí sa dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu, podáva správca v konkurznom konaní do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane podľa alebo ods. 6. V tejto lehote je daň splatná. Ak vozidlo daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, je naďalej predmetom dane počas konkurzu, daňové priznanie podáva správca v konkurznom konaní, ktorý postupuje podľa odseku 2.

7. Súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 22.07.2020. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti. Súd postupoval podľa a nariadil pojednávanie, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

8. Právomoc správneho súdu na prejedanie a rozhodnutie tejto veci bola vzhľadom na moment začatia konania vo veci dňom 03.02.2015 a vzhľadom na povahu pohľadávky, určenia právneho dôvodu a výšky ktorej ako pohľadávky proti podstate sa žalobca v tejto veci domáhal, daná podľa § 32 ods.

13 vo vyššie citovanom znení. Správny súd v tejto veci rozhodoval o žalobou vymedzenom predmete, a teda vo veci nešlo o naplnenie jeho právomoci preskúmavať zákonnosť aktov orgánov verejnej správy podľa , v nadväznosti na čo postupoval správny súd podľa procesnoprávnej úpravy , teda podľa . Správny súd primárne po vykonaní dôkazu Oznámením žalovaného zo dňa 15.01.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20.01.2015, ako vyplýva z jeho obsahu a pri zohľadnení skutočnosti začatia konania v tejto veci doručením žaloby tunajšiemu dňa 03.02.2015 konštatuje s poukazom na úpravu podľa , splnenie základnej formálnej podmienky žaloby o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, a teda včasné podanie žaloby (podanie žaloby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu konkurznej podstaty veriteľovi - žalobcovi, na podanie žaloby o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate).

9. Po skonštatovaní včasnosti podania žaloby v hmotnoprávnej zákonnej prekluzívnej lehote vyhodnocoval súd na základe vykonaného dokazovania tvrdenia žalobcu o existencii ním v žalobe a v jeho replike vymedzeného právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate na jednej strane a dôvodnosť argumentácie žalovaného vznesenej v rámci procesnej obrany, kedy podstata procesnej obrany žalovaného vznesená v tomto konaní korešpondovala argumentácii žalovaného v neuznaní právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate podľa jeho Oznámenia zo dňa 15.01.2015.

10. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že pohľadávka žalobcu z titulu (na základe právneho dôvodu) dane z motorových vozidiel úpadcu za rok 2012 v zmysle jej špecifikácie, ako vyplýva zo žaloby a repliky žalobcu vo výške 2.765,86 Eur, je pohľadávkou proti podstate podľa , teda že sa má jednať o pohľadávku na dani z motorových vozidiel, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a táto pohľadávka súvisí so správou a speňažovaním majetku. Súd na tomto mieste odôvodnenia uvádza, že záver o tom, že žalobcom vymedzená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate podľa predpokladá súčasné splnenie viacerých kumulatívne usporiadaných podmienok, a to konkrétne: 1. musí ísť o pohľadávku na dani, 2. musí ísť o pohľadávku na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a 3. musí ísť o pohľadávku na dani, ktorá súvisí so správou a speňažovaním majetku. K prvej podmienke súd konštatuje, že túto hodnotí ako splnenú. Pohľadávka z titulu dane je pohľadávkou z titulu miestnej dane, za ktorú úprava podľa vo vyššie uvedenom relevantnom znení považuje i daň z motorových vozidiel. Súd s ohľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o daň z motorových vozidiel za rok 2012, resp. za časť roka 2012, a teda za obdobie pred účinkami vyhlásenia konkurzu, ktoré nastali dňom 29.06.2012 zdôrazňuje, že k tomuto obdobiu sa viaže vznik samotnej daňovej povinnosti daňového subjektu. Vznik daňovej povinnosti daňového subjektu, teda jeho povinnosť platiť daň z motorových vozidiel je však právnou skutočnosťou odlišnou od právnej skutočnosti vzniku samotnej daňovej pohľadávky, alebo pohľadávky na dani v zmysle úpravy . Pohľadávka na dani ako verejnoprávna pohľadávka vzniká až vyrubením dane vo väzbe na špeciálnu právnu úpravu vyplývajúcu zo vo vyššie citovanom znení, a to konkrétne podľa daňového poriadku až momentom podania daňového priznania, ktorý moment je potrebné považovať za vyrubenie dane a tým za moment, od ktorého je známa predovšetkým konkrétna výška dane a tým i pohľadávky na dani (písm. a) a písm. c) tohto zákonného ustanovenia sa v prejednávanej veci neuplatní). Práve moment vzniku pohľadávky na dani je relevantný vo vzťahu k záveru správneho súdu o tom, či je naplnená podmienka podľa , a to podmienka v zmysle ktorej ide o pohľadávku na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, čo v pomeroch prejednávanej veci znamená po tom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu ELTOS, s.r.o., t.j. konkrétne po 29.06.2012 (uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok označeného úpadcu bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28.06.2012, a teda účinky vyhlásenia konkurzu nastali v súlade s úpravou dňom nasledujúcim, t. j. dňom 29.06.2012). V nadväznosti na preukázanú skutočnosť podania elektronického daňového priznania č. 6/20843107/2014 zo dňa 24.10.2014, ktoré bolo žalobcovi - Daňovému úradu Žilina doručené dňa 24.10.2014 je nepochybné, že predmetná pohľadávka určenia právneho dôvodu a výšky, ktorej sa žalobca touto žalobou domáha, vznikla ako daňová pohľadávka - pohľadávka na dani, až po vyhlásení konkurzu, a teda časová podmienka vyplývajúca z úpravy je splnená. Skutočnosť, kto predmetné elektronické daňové priznanie podal vo väzbe na to, kto takúto povinnosť má (a vo vzťahu k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2012 alebo časť tohto zdaňovacieho obdobia do vyhlásenia konkurzu mal) v nadväznosti na úpravu, na ktorú poukazoval v rámci procesnej obrany i žalovaný, a to na úpravu podľa vo vyššie

citovanom znení, je irelevantná. Súd zároveň podotýka, že i v nadväznosti na uvedené ustanovenie by vznik daňovej pohľadávky spadal do časového obdobia po účinkoch vyhlásenia konkurzu. Uvedené závery súdu sú konformné i s úpravou § 158 ods. 1 daňového poriadku v spojení s § 2 písm. f) daňového poriadku vo vyššie citovanom znení, ktorá špeciálna právna úprava definuje pohľadávku pre účely konkurzu a reštrukturalizácie ako daňový nedoplatok, ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti. I táto právna úprava pracuje s inštitútom dlžnej sumy dane a nie s inštitútom daňovej povinnosti, kedy dlžná suma dane je už konkrétnym (konkrétnym v zmysle výšky), existujúcim hmotnoprávnym záväzkom daňového subjektu voči štátnemu rozpočtu a nie len zo zákona vyplývajúcou daňovou povinnosťou daňového subjektu za určité obdobie. V nadväznosti na to, je otázka vzniku samotnej splatnosti dane pri závere o ťažiskovom význame momentu vzniku daňovej pohľadávky (pohľadávky na dani) podaním elektronického daňového priznania po účinkoch vyhlásenia konkurzu, irelevantná. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že v zmysle úpravy podľa jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je aj vznik splatnosti pohľadávok veriteľov voči úpadcovi, pričom tento zákonný dôsledok by dopadal aj na daňovú pohľadávku, pokiaľ by k momentu účinkov vyhlásenia konkurzu existovala, čo však naplnené v nadväznosti na vyššie uvedené dôvody nebolo. Na uvedené závery súdu je bez vplyvu v pomeroch prejednávanej veci i úprava podľa , vo vyššie citovanom znení, nakoľko i podľa tejto právnej úpravy by moment vzniku predmetnej pohľadávky na dani z motorových vozidiel i za časť roka 2012 (od 1.1.2012 do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia konkurzu) spadal až do obdobia po účinkoch vyhlásenia konkurzu. Na základe uvedených záverov súd konštatuje, že pohľadávka z titulu (na základe právneho dôvodu) dane z motorových vozidiel za rok 2012 resp. za časť tohto roka podľa elektronického daňového priznania č. 6/20843107/2014 zo dňa 24.10.2014 je pohľadávkou na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu.

11. Následne súd hodnotil, či je naplnená i podmienka vyplývajúca z úpravy , teda súvislosť pohľadávky na dani so správou a speňažovaním majetku. Primárne v tejto časti súd považuje za potrebné uviesť, že argumentácia žalovaného viažuca sa k právnym úkonom kúpnych zmlúv, týkajúcich sa viacerých vozidiel, tak ako sú identifikované v žalobe, a to konkrétne motorových vozidiel s evidenčnými číslami: EČ: ZA-359-ZF, EČ: ZA-070-CV, EČ: ZA-541-CO, EČ: ZA-263-CM, EČ: ZA-397-CM a EČ: ZA-340-CT, ktoré kúpne zmluvy žalovaný predložil ako prílohy vyjadrenia zo dňa 14.04.2020 a všetky sú z 27.06.2012, nie je súdnom hodnotená ako relevantná, a teda dôvodná. Z obsahu všetkých uvedených kúpnych zmlúv vyplýva rovnaké dojednanie momentu účinkov prevodu vlastníckeho práva k predmetom prevodu, ktorý moment je viazaný na úplné zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, čo zodpovedá dojednaniu inštitútu výhrady vlastníckeho práva v zmysle úpravy (všetky predložené kúpne zmluvy boli uzatvorené medzi zmluvnými stranami - podnikateľmi, čo odôvodňuje ich právne posudzovanie podľa úpravy ). V konaní nebolo žalovaným preukázané a ani inak súdom zistené, kedy tento relevantný moment (úplná úhrada kúpnych cien podľa predmetných kúpnych zmlúv) nastal, či sa tak stalo do konca roku 2012 alebo až neskôr prípadne, či sa tak stalo vôbec. Ak žalovaný tvrdil v tomto konaní, že z titulu prevodu predmetných motorových vozidiel na základe označených kúpnych zmlúv nebol úpadca subjektom daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roku 2012 resp. za jeho časť, nie je toto jeho tvrdenie preukázané. Rovnako súd k tejto časti poukazuje na relevantnú špeciálnu právnu úpravu podľa v zmysle vyššie citovaného znenia, podľa ktorej je status daňovníka dane z motorových vozidiel u právnickej osoby zapísanej do Obchodného registra viazaný na držiteľa vozidla zapísaného v osvedčení o evidencii časť I a v osvedčení o evidencii časť II. Z dôkazov, ktoré v tomto konaní produkoval žalovaný nevyplýva preukázanie konkrétneho časového momentu zápisu nadobúdateľa predmetných motorových vozidiel podľa predložených kúpnych zmlúv v osvedčeniach o evidencii týchto motorových vozidiel, na ktorú skutočnosť je viazaný status daňovníka, a teda status subjektu, voči ktorému smeruje daňová pohľadávka. Zároveň je nepochybné, že tento moment (prepis v osvedčení o evidencii predmetných motorových vozidiel z úpadcu na nadobúdateľa podľa predložených kúpnych zmlúv), mohol nastať až po nadobudnutí vlastníckeho práva nadobúdateľom k predmetom prevodu podľa týchto kúpnych zmlúv a v konaní konkrétny moment nadobudnutia tohto vlastníckeho práva, vrátane samotnej skutočnosti, či k nemu vôbec došlo, preukázaný nebol. V nadväznosti na to správny súd pri svojom rozhodnutí vo veci vychádzal na základe výsledkov vykonaného dokazovania zo záveru, podľa ktorého daňová pohľadávka žalobcu z titulu dane za motorové vozidlá za rok 2012 resp. za časť tohto roka smeruje voči úpadcovi (úpadca je subjektom uvedenej verejnoprávnej povinnosti). Táto pohľadávka zároveň súvisí so správou a speňažovaním majetku úpadcu, nakoľko riadne plnenie povinností podnikateľského subjektu voči štátnemu rozpočtu, vrátane daňových povinností, je nepochybne súčasťou riadnej správy majetku podnikateľského subjektu. Uvedené konštatovanie

automaticky dopadá i na subjekt správcu konkurznej podstaty, na ktorého po vyhlásení konkurzu prechádzajú v zmysle úpravy povinnosti úpadcu ako daňového subjektu - podnikateľského subjektu, v zmysle uvedeného zahŕňajúce v rámci zákonnej povinnosti správcu konkurznej podstaty postupovať s odbornou starostlivosťou i povinnosť podať daňové priznanie (uvedené predpokladá i úprava ). Riadny výkon povinností správcu pri speňažovaní majetkovej podstaty je v nadväznosti na to potom nástrojom na vytvorenie zdrojov už samotného splnenia povinnosti pri správe majetku, vrátane daňovej povinnosti. Uvedený záver vychádza i zo samotnej definície inštitútov správy a speňažovania majetku podstaty v zmysle úpravy (v zmysle úpravy , ). Súd na tomto mieste odôvodnenia zdôrazňuje, že je potrebné v nadväznosti na úpravu správy majetku a speňažovania v zmysle citovaných ustanovení zohľadniť, že subjektom správy majetku a jeho speňažovania je práve správca konkurznej podstaty, ktorý úkony v rámci správy majetku a speňažovania majetku vykonáva. Vychádzajúc z uvedeného súd skonštatoval splnenie i poslednej podmienky podľa týkajúcej sa súvislosti daňovej pohľadávky so správou a speňažovaním majetku. Žalobcovi na základe uvedeného svedčí pohľadávka proti podstate tak, ako bola čo do právneho dôvodu a výšky určená výrokom súdu a táto pohľadávka ako pohľadávka proti podstate nemusela byť žalobcom uplatnená v konkurze prihláškou, teda v režime podľa a nasledujúce .

12. Podľa : Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom konania v tomto konaní úspešným žalobca, ktorý má právo na náhradu trov konania. Správny súd však nezistil vznik trov konania na strane žalobcu, v nadväznosti na čo o náhrade trov konania žalobcu rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

14. Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.